18. schôdza

Ďakujem za vašu otázku, pán poslanec. Nebudem teraz komentovať a nebudem vôbec hovoriť na adresu opozičného politika, pretože téma je podstatne dôležitejšia ako to, čo povedal pán predseda SaS.
Dámy a páni, pre nás je otázka postavená veľmi jednoducho. Či chceme, alebo nechceme, po voľbách v Nemecku - a je úplne jedno, kto vyhrá, pretože aj v prípade pani Merkelovej, aj v prípade pán Schulza hovoríme o európskych politikoch a hovoríme o ľuďoch, ktorí sú za ďalšiu integráciu - sa naštartuje francúzsko-nemecký motor. A ja som mal možnosť hovoriť s francúzskym prezidentom o jeho predstavách a ambíciách a budeme musieť odpovedať na otázku, či sme pripravení urobiť nejaké rozhodnutia v našej krajine, ktoré nám zabezpečia, že ak sa vytvorí ešte v rámci eurozóny nejaká ďalšia superskupina, že v tej skupine aj budeme.
Ako predseda vlády hovorím, že je našou životnou povinnosťou byť v jadre Európskej únie, pretože integrácia doteraz nám veľmi svedčila. Veď sme zaplatili aj za vstup Európskej únie nejakú cenu. Spomeňme si, že sme museli zatvoriť dva zdravé bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, že sme museli urobiť ústupky v poľnohospodárskej politike. Ale asi zhodneme na tom, že výhody, ktoré sú spojené s členstvom v Európskej únii, že ich je podstatne viac ako tých nevýhod. Ak nám teda integrácia svedčí, ak máme euro, sme v Schengene, sme dosiahli najvyššiu možnú mieru integrácie, aká tu vôbec je, nemôžeme sa stavať nabok a povedať, že Nemecko a Francúzsko je nejaká okresná liga, ako povedal pán predseda Sulík. Ale to je jeho vyjadrenie. Verejnosť presne teda vie, o čo tu ide. Buď sa budeme ťahať k Nemecku a Francúzsku, alebo ku Grécku. Pán Sulík hovorí - Grécko. Ja hovorím - nie, ja hovorím - Nemecko a Francúzsko.
Lebo Slovensko má na to, aj pokiaľ ide o politickú stabilitu. Slovensko má na to, pokiaľ ide fiškálnu disciplínu. Uvedomme si, že máme historicky najnižší deficit. Uvedomme si, že máme historickú zamestnanosť a ja predpokladám, že v krátkom čase budeme mať historickú aj nezamestnanosť, teda najnižšiu, lebo v roku 2007-2008 sme boli niekde na úrovni 7,5 %. A k tejto hranici sa teraz aj približujeme. Sme šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. 80 % možno nášho exportu je do krajín Európskej únie. My nemáme iné riešenie, ako byť v jadre.
Samozrejme, že to so sebou prinesie obrovské výzvy. Napríklad prezident Macron povedal veľmi jasne v rozhovore so mnou, on bude veľmi tlačiť, čo ma teda prekvapilo, na sociálny rozmer integrácie. A čo teraz urobíme, keď nám povie napríklad Európa, tak, dámy a páni, na Slovensku budete musieť zvýšiť minimálnu mzdu na 700 eur. Čo potom urobíme? Ustúpime a povieme, že nie, nie, nie, my nechceme 700 eur minimálnu mzdu, lebo to môže poškodiť nejakú časť podnikateľského sektora, a stratíme korporatívnu výhodu vstupu do jadra. Takéto témy pravdepodobne nás čakajú. Budeme musieť na ne vedieť aj reagovať, ale je hrozne dôležité, aby sme boli aj stabilní, aj pripravení o tom diskutovať.
Čiže ja som aj nakoniec veľmi rád tomu, čo pán Sulík povedal, pretože nás to veľmi jasne rozdeľuje. A verejnosť musí dnes vedieť, kto je za čo. Ja som za to, aby bolo Slovensko v spoločnosti najvyspelejších krajín Európskej únie. Ak má pán Sulík pocit, že máme byť v spoločnosti Grécka alebo niekoho iného, je to jeho suverénne rozhodnutie. Ak sa to nejakým ľuďom na Slovensku páči, tak môžem len zablahoželať. Ale ja si myslím, že my patríme niekde inde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán podpredseda Národnej rady, mám pocit, že pán poslanec Národnej rady, ktorý položil otázku, nie je v rokovacej sále a pravdepodobne preto nemôžem odpovedať na jeho otázku.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som teda v zastúpení pána ministra práce vám interpretoval jeho odpoveď, ktorú pripravil na vašu otázku.
Vážená pani poslankyňa, je potrebné zdôrazniť, že životné minimum predstavuje základnú štátom uznanú hranicu príjmov, kedy nastáva stav hmotnej núdze. Samotné životné minimum nezakladá žiaden nárok. Predstavuje však základný právny predpis, podľa ktorého sa postupuje pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na určitú dávku, prípadne na zľavu určitého plnenia alebo úľavu.
Valorizačný mechanizmus životného minima je stanovený zákonom a reflektuje reálny vývoj životných nákladov, inflácie, ako aj príjmov, a teda zohľadňuje aj sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. Podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky splnomocnené vydať opatrenie, ktorým upraví sumy životného minima k 1. júlu kalendárneho roka.
Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že tieto sumy sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie prvého štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie v závislosti od toho, ktorý koeficient dosiahne nižšiu úroveň. Za rozhodujúce obdobie, za ktoré sa raz zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, sa považuje obdobie od apríla prechádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie 1,007, t. j. porovnanie apríl 2016 - apríl 2017. A koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za prvý štvrťrok roku 2017 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2016 bol 1,0498.
Peňažné príspevky na kompenzáciu sa poskytujú v závislosti od príjmu a majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže v súlade s ustanovením § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu aj pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu prehodnocuje príjem vždy v júli bežného roka. Príslušné orgány tak v júli súčasne prehodnotia aj príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a valorizované všetky výšky peňažných príspevkov. Z uvedeného dôvodu nedôjde k žiadnemu zvýšeniu administratívnej záťaže ani zvýšené náklady pre príslušné orgány štátnej správy.
A ak by som mal teda odpovedať za seba, tak áno, to zvýšenie zo 198,09 na 199,48 vyzerá naozaj veľmi minimálne, ale aj vzhľadom na to, čo odpovedal pán minister, hovorí o tom, že išlo o mechanické navýšenie v zmysle výpočtu, ako je v stanovených v príslušných právnych normách Slovenskej republiky. Čiže išlo o technické zvýšenie úrovne životného minima, nie o nejaké politické rozhodnutie zvýšiť o jeden, jedno euro dvadsať, nejakú sumu. Išlo o automat, ktorý vypočíta to tak, ako to vypočítaval aj v minulých, v minulých rokoch.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Mrzí ma, že teda tu nie je pán minister Richter, že tu nemôže byť a že nemôžeme sa nejako tak vzájomne porozprávať, ale tu naozaj ide o zvyšovanie príspevkov, ktoré, v prevažnej väčšine ide o zvyšovanie v centoch, keďže, keďže tento, toto životné minimum je len základom pre výpočet tých príspevkov. Čiže, čiže to samotné zvýšenie je ešte nižšie ako, ako to zvýšenie životného minima, a teda budem rada, ak, ak mu tlmočíte aspoň otázku, ak mu budete tlmočiť otázku, či sa neuvažuje o zmene výpočtu tohto životného minima práve preto, že neodráža rast životných nákladov občanov, a teda predovšetkým nízkopríjmových domácností, ktoré, povedzme si pravdu, už to samotné životné minimum je ďaleko, ďaleko nižšie pod hranicou chudoby. Čiže, čiže už z tohto dôvodu sa tí občania, ktorí, ktorí majú takto nízke či kompenzácie, či rôzne príspevky odrážajúce sa od sumy životného minima... Teraz neviem rýchlo, čo som chcela povedať, ale už, už takto, takto nastavené príspevky neodrážajú vlastne naozaj skutočnosť, aby, aby tí ľudia sa dokázali odraziť od toho dna a aby sa ich príjem zvýšil. Naopak, možno takto nízko nastavené životné minimum dokáže ovplyvniť práve možno ľudí s nízkymi príjmami, ktorí by chceli ísť do predčasného starobného dôchodku a nebudú môcť ísť z tohto dôvodu, lebo proste to ich ovplyvní negatívne. Takže budem rada, ak sa bude uvažovať nad zmenou.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, nie som ja odborník na túto oblasť, samozrejme, preto mne sa ťažko reaguje, ale ľudsky, ak by som mal zareagovať, tak určite poviem, že ešte nikto sa nenajedol zo žiadnych štatistík a zo žiadnych vzorcov a prepočtov, a súhlasím s vami, že aj ťažko zdravotne postihnutí občania majú právo na dôstojný život v Slovenskej republike, a preto predpokladám, že pán minister práce bude sa zaoberať aj vzhľadom na ekonomické možnosti tohto štátu pravdepodobne nejakým zlepšením a úrovňou a skvalitnením života ľudí, ktorí majú nejaký typ postihnutia alebo sú určitým spôsobom hendikepovaní. Samozrejme, ruka v ruke s tým, aby nedochádzalo aj k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože sme sami svedkami častokrát ľudí, ktorí na luxusných motorových vozidlách parkujú na tých najvychytenejších adresách v našich mestách, a pritom disponujú preukazmi zdravotne ťažko postihnutých osôb, čím, samozrejme, nevytvárajú veľmi dobrú klímu, ale to si musí urobiť poriadok štát a tí, ktorí takéto preukazy vydávajú, aby ich naozaj, svoju pozornosť smerovali k tým, ktorí to naozaj potrebujú.
A myslím si, že je dôvodné a správne, aby sme sa zaoberali aj kvalitou života občanov, ktorí majú takéto problémy, pretože sme tu práve preto, aby sa všetkým občanom Slovenskej republiky žilo v našej krajine čo najlepšie, a patrí k nim aj skupina ľudí, na ktorých ste sa pýtali. To je môj osobný postoj a určite do budúcna Slovenská republika musí aj v tejto oblasti sa posunúť ďalej.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa za otázku. Ja tu mám pripravenú aj nejakú odpoveď, ale je tá odpoveď taká typicky úradnícka s vymenovaním paragrafov, odkazov a vymenovaním veľmi zložitých názvov a potom pravdepodobne ani nikto, kto by pozeral túto hodinu otázok by tomu nemusel rozumieť. Preto si dovolím vám odpovedať ja osobne.
Áno, máte absolútnu pravdu, našou prioritou aj mojou osobnou je, aby sme čo najskôr dosiahli princíp jedenkrát a dosť. To znamená, aby platilo, že pokiaľ štát vlastní informáciu o občanovi, o firme alebo o nejakej skutočnosti, nemá právo ju druhýkrát vyžadovať od, od daného občana alebo, alebo spoločnosti. Vyžaduje si to, ale, samozrejme, ešte aj pár úkonov, pretože vyžaduje si to, aby určité údaje boli evidované v tzv. registroch, ktoré sú vyhlásené za referenčné, to znamená, za tie, ktoré sú, u ktorých deklarujeme, že dáta sú pravdivé, sú nemenné, sú správne, a z ktorých majú, z týchto referenčných registrov si jednotlivé rezorty čerpať potrebné informácie. Zákon o e-Governmente, ktorý budeme prejednávať a prejednali sme ho v prvom čítaní a budeme ho prejednávať v septembri v druhom čítaní, pozná ustanovenia, že v prípade, ak sa údaje už vyskytujú v referenčnom registri, mali by úrady verejnej moci čerpať tieto údaje z týchto referenčných registrov a nebuzerovať a neobťažovať občanov, vyžadovať si to iným spôsobom. Preto nemusí byť cesta veľkej legislatívnej zmeny, kde v 180 zákonoch ideme vyhadzovať, že, čo ja viem, predloží výpis registra trestov alebo predloží výpis Obchodného registra. Týmto generálnym ustanovením my musíme dosiahnuť, aby sme čo najviac týchto registrov postupne vyhlásili za referenčné, aby boli tak platné a aby prostredníctvom ešte centrálneho systému referenčných údajov si mohli údaje čerpať jednotlivé rezorty zo svojich vlastných a z našich vlastných zdrojov, a nie obťažovať občana.
Už máme na stole, samozrejme, pár prvých pozitívnych reakcií a niektoré rezorty pri svojich výzvach dokonca v eurofondových odstránili sme povinnosť vyžadovať asi deväť rôznych príloh, ktoré musíte priniesť. V skutočnosti my ich všetky vieme tie údaje, veď vlastne aj každý údaj o vás generuje štát.
No ale teda jedna časť je jedenkrát a dosť, druhá časť je oblasť proaktívnych služieb, čo je tiež podľa mňa veľmi žiadané. Aby, a keď raz vieme, že sa narodí dieťa, tak asi vieme, že treba urobiť nejaké ďalšie úkony, a nemusíme čakať, kým matka, keď sa jej to vôbec podarí, môže prísť na Sociálnu poisťovňu žiadať si, ja neviem, prihlásiť sa teda, že je matka, ja nepoznám tie úplne detaily tejto životnej situácie, ale aby to nemusela naozaj obiehať, ale aby vlastne štát jej oznámil, predvčerom sa vám narodilo dieťa, rodný list my máme, my sme ho zaradili do evidencie občanov Slovenskej republiky, zároveň sme vás prihlásili na tento typ poistenia sociálneho, zároveň sme vám pridelili dávku, ktorú sme vypočítali z vášho predchádzajúceho príjmu a tak ďalej. To je tá proaktívnosť služieb, ku ktorej smerujeme. Množstvo vecí už vzadu pripravených je. Teraz potrebujeme dokončiť takú tú poslednú míľu, ako ja to hovorím, a teraz primárne chceme a budem na tom trvať, zdroje z európskych peňazí na IT musia smerovať na to, čo potrebujú občania.
Odmietame schvaľovať projekty, kde prichádzajú samotné rezorty s tým, že my by sme si chceli zelektronizovať zase svoj interný systém, vymeniť počítače pre úradníkov a tak ďalej. Oznámili sme im, s tým choďte viete kde, príďte s takými vecami, kde preukážete, že výrazne zlepšíte služby pre občana, pre firmy a pre ľudí a že im naozaj poskytnete kvalitu, možno nie všetkým, lebo nie každý bude chcieť v tomto systéme fungovať, ale ten, kto sa rozhodne si z pohodlia domova, a aby tak mohol urobiť.
A využijem aj to, že aj predtým ste sa pýtali aj na. na ľudí, ktorí možno majú nejaké zdravotné problémy. Máme vyčlenenú celkom zaujímavú čiastku aj z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na pomoc a sociálnu inklúziu týchto ľudí prostredníctvom moderných technológií, naozaj im spríjemniť život, zľahčiť život, možnosť vykonávať prácu z miesta svojho bydliska práve prostredníctvom moderných technológií a na to sa teším. A, pani poslankyňa, kľudne s vami budeme intenzívne o tom rokovať, možno aj pri príprave nejakých výziev, aby sme povedali, čo, aké typy výziev by sme mali vyhlásiť a akým spôsobom pomôcť ľuďom, aby moderné technológie slúžili všetkým občanom bez rozdielu na to, v akej životnej situácii sa nachádzajú.
Takže už prvé tieto momenty nastávajú, automatizácia procesov prichádza. Ešte musíme tie úrady, samozrejme, k tomu trošku viacej nútiť, lebo sama asi priznáte, že ten rezortizmus je relatívne značný a každý si to svoje drží a nechce dať dáta iným. Aj to musíme prelomiť, pretože musí platiť, že dáta patria tomuto štátu, a nie konkrétnemu ministerstvu. A keď sa toto nejakým spôsobom udomácni v našich hlavách, tak potom aj systém jedenkrát a dosť pôjde podstatne rýchlejšie. Ale verte, že je to moja osobná priorita a budem na tom veľmi intenzívne pracovať.
A očakávam teda dobrú spoluprácu s vami aj pri príprave tých špeciálnych výziev na inklúziu ľudí s nejakým zdravotným postihnutím.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa určite rada zapojím do takýchto výziev a určite budem rada s vami spolupracovať aj na takýchto projektoch.
A teda keď už ste spomínali tie referenčné registre, vidíte to aspoň tak, že by ste mohli v nejakom najbližšom období, alebo viete, viete mi povedať, že ktoré tie databázy by ako referenčné registre už mohli fungovať a ktoré by mohli občania reálne pocítiť, že tieto už nebudú musieť nosiť, alebo na ktoré úrady nebudú už musieť a z ktorých úradov nebudú musieť vyžadovať duplicitne nosiť, úrady, že ktoré tie ministerstvá by mali byť ako prvé, a prípadne možno aj aký časový horizont by to mohol byť.
Ďakujem.

Tak budem teda konkrétny. V súčasnosti sú už za referenčné registre vyhlásené registre právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, register fyzických osôb, to znamená register všetkých ľudí, ktorí nejakým spôsobom u nás, u nás žijú, register daňových subjektov a informačný systém služieb zamestnanosti. Tieto sú všetky už k dispozícii a všetky údaje, ktoré sa týkajú vecí, ktoré sú v týchto referenčných registroch, by už orgány verejnej moci mali automaticky sa na ne integrovať a tieto dáta čerpať z týchto zdrojov.
No a ďalej, samozrejme, budeme ešte potrebovať presadzovať koncepciu niektorých ďalších referenčných registrov, to sú, ako som povedal, fyzické osoby, právnické osoby, podnikatelia, ale do budúcna aj práva k nehnuteľnostiam. No a, samozrejme, jediný problém, kde narážame pri niektorých tých registroch, je ochrana súkromia a ochrana osobných údajov, kedy budeme musieť aj pri príprave zákona o ochrane osobných údajov, ktorý tiež je niekde na ceste do parlamentu, tam si, prosím, dajme k tomu veľkú diskusiu, lebo napríklad nie je také jednoduché, aby sa registroval alebo niekto si len tak o vás vytiahol údaje, o vašom registre trestov, alebo aby sa priamo vedel pozrieť na nejaké vaše iné dáta, hoc je to aj nejaký štátny orgán, pretože na niečo sa vyžaduje vaše povolenie, že súhlasíte, aby sa niekto na takéto dáta pozrel.
Ale určite do budúcna by ste nemali nosiť nejaké potvrdenia z Obchodného registra, potvrdenie z registra trestov, nemali by ste nosiť potvrdenia, či dlžíte niekomu na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení, či dlžíte na daniach, či ste v úpadku, či je na vás nejaká exekúcia, toto všetko už dnes registre evidujú a majú.
No a ja si myslím, že jedným z takých polovičných riešení bude, že ak by to malo trvať nejakým spôsobom dlhšie, no tak si myslím, že budeme musieť potom urobiť nejakú takú úpravu, kedy túto povinnosť presunieme so zvolením občana na úradníka, a ak ich teda ten úradník, tie potvrdenia chce, tak nech si ich ide vo vašom mene pozbierať po Bratislave sám. Možnože to by bolo celkom motivačné aj pre úradníkov, aby konečne začali plniť zákonné povinnosti, ktoré im vyplývajú aj zo zákona aj o e-Governmente, aj iných zákonov, kde už od vás nemajú nič pýtať, ale pre ich pohodlnosť alebo neschopnosť pracovať s počítačom vás aj tak nútia, aby ste to priniesli v papierovej podobe, a nestačí im, aj keď to pošlete elektronicky a splníte si zákonné povinnosti. Toto sa musí skončiť. Na toto musia občania upozorňovať, aj preto do zákona o e-Governmente, hoc sa mi to nepáči, sme museli uviesť aj sankcie a budeme pokutovať úrady, ktoré sa nebudú správať tak, ako sa správať majú, a budú stále buzerovať a terorizovať a obťažovať občana kadejakými potvrdeniami.
Takže v tomto sme určite na jednej lodi, pani poslankyňa.

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám aj ďakujem za položenú otázku a dovolím si aj vám prečítať odpoveď, ktorú pán minister vypracoval.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja, APVV, realizovala pohovory so zamestnancami s cieľom posúdenia opodstatnenosti personálnej obsadenosti s ohľadom na počet projektov a rozsah agendy, teda robila si interný audit. V zmysle potreby zefektívniť činnosť APVV mala agentúra predložiť ministerstvu návrh riešenia nevyhovujúcej situácie v APVV. Návrhy týkajúce sa čiastočnej zmeny organizačnej štruktúry sú momentálne konzultované s ministerstvom školstva, ale môžem ubezpečiť, že k žiadnemu hromadnému prepúšťaniu zamestnancov nedôjde. Vedenie agentúry pristupuje k zavádzaniu moderných manažérskych nástrojov, ktoré majú zvýšiť efektivitu činnosti organizácie. Realizované kroky súvisia taktiež s postupnou racionalizáciou počtu a veľkosti našich priamo riadených organizácií. V žiadnom prípade nie je plánovaný útlm činnosti agentúry, naopak, v budúcnosti plánujeme posilňovať jej postavenie a prideliť jej ďalšie aktivity. APVV totiž v budúcnosti plánuje v zmysle informatizácie verejnej správy administrovať viac výziev, prideliť viac grantov a väčšie množstvo financií. Chod agentúry a taktiež realizovaných projektov tak nie je v žiadnom prípade ohrozený.
Toľko odpoveď pána ministra Plavčana. Dovolím si ako exminister - krátky - školstva doplniť aj moju.
Áno, na ministerstve školstva je obrovské množstvo podriadených organizácií, ktoré si zvykli na taký celkom pohodlný život, lebo málokto si ich aj všíma, neni sú nikdy ani predmetom nejakého príliš veľkého dozoru zo strany verejnosti a tým, že sa zapájajú do mnohých veľkých aj európskych projektov, tak narastá počet ľudí, ktorí len z titulu projektu v danej agentúre alebo v podriadenej organizácii musia pracovať. Len akosi, keď ich prijímate, tak všetci si zvykajú, všetkým poviete, že dobre, ale je to len do doby ukončenia projektu a potom koniec. Akurát, že po roku a pol, dvoch rokoch fungovania si všetci nejak zvyknú na to, že pracujú v danej organizácii, a keď príde na deň D a mali by opustiť túto organizáciu, tak zrazu riešia, prečo by ich mal kto prepustiť. Ja nehovorím, že toto je prípad APVV, ale všeobecne vám popisujem, že takto máme pozamestnávaných stovky ľudí, ktorí nám nevadia, pokiaľ sú zatiaľ platení v rámci projektov z európskych peňazí, ale po skončení akosi zabudli na to, že prišli na dobu určitú, a chceli by silou-mocou v týchto organizáciách zostať, tak sa potom vymýšľajú nejaké ďalšie projekty, len aby mali títo ľudia čo robiť.
Takže určite podporím pána ministra v tom, ak ide formou zefektívnenia činnosti. Na druhej strane o APVV budeme musieť hovoriť a som predsedom Rady pre výskum a inovácie, budeme musieť hovoriť, aby si plnilo svoju úlohu, s tým, ale aby mal väčšie zdroje k dispozícii, ale primárne aby bolo potrebné o tieto zdroje súťažiť. Opäť aj ten, to prerozdeľovanie prostriedkov je zas také pohodlné. Všetci by chceli len také to inštitucionálne financovanie. Projekty sa vymýšľajú halabala, my musíme aj zo strany APVV povedať, toto sú priority v rámci našej RIS špecializácie, toto sú priority, ktorým sa Slovenská republika venuje, pretože má nadpriemerné kapacity v tomto. Neinvestujme do podpriemerných výskumných tímov. Načo? Tie ledva za tie peniaze dosiahnu priemer Európskej únie a nikdy v nich nebudeme dobrí. Venujme sa tomu, čomu rozumieme, kde máme šikovných ľudí, ale tí musia o tie projekty súťažiť.
Pretože sa nám stalo, viete čo, pani poslankyňa? Prestali súťažiť, spoliehajú sa na domáce štrukturálne fondy, teda naše, ktoré rozdeľujeme my tu doma v Bratislave, spoliehajú sa na takýto typ rôznych dotácií a strácajú schopnosť. Mnohí strácajú schopnosť a zdvíham prst, musíme dať pozor, strácajú schopnosť uchádzať sa o európske granty na úrovni Bruselu, kde už musia súperiť s výskumnými tímami z Nemecka, Francúzska, Španielska, Fínska a neviem skade, tak sa musia zobudiť jednoducho aj tieto univerzity a výskumné pracoviská, lebo ak budú takto pohodlne si chrumkať zo štrukturálnych peňazí, tak mám vážnu obavu, keď raz európske peniaze vyschnú, ako budú schopní vyčerpať aspoň to jedno percento, ktoré by nám z Horizont 2020 a iných patrilo, pretože tam dosahujeme katastrofálne výsledky, a myslím si, že s tými škatuľami, ako hovorí pán minister Kažimír, treba riadne zahrkať, pretože zdá sa mi, že mnohí tam si tak v kľude driemu a dobre im je.
Takže troška s nimi zatriasť - aj s tými vecami a výskumníkmi - nezaškodí. A všetka česť tým šikovným, samozrejme. Veľa máme ľudí, ktorých si treba vážiť.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám za odpoveď. Ukľudnili ste ma do istej miery. Práve to mi nesedelo, že prečo, keď sa plánuje zintenzívniť aktivita APVV, prečo tam má prísť k prepúšťaniu.
Súhlasím s vami úplne v otázke racionalizácie, ale tiež som sama bola na strane prijímateľa alebo teda žiadateľa o grant pri APVV a nemala som pocit, že by nejak veľmi efektívne pracovali. Skôr to veľmi dlho trvalo, to hodnotenie. A keď už teda spomínate ten Brusel, tak čo bolo zaujímavé, že rovnaký výskumný zámer, ktorý sme predkladali, ako vedúca výskumného tímu, do Bruselu na Horizont 2020, som dostala na to grant vo výške milión eur a to isté som predkladala do APVV a nedali mi grant, pretože to nevyhovovalo, tak som celkom nerozumela. A budem rada, keď sa teda zefektívni a zracionalizuje práca tejto agentúry.
Ďakujem.