18. schôdza

Áno, ďakujem pekne. Mrzí ma, že teda tu nie je pán minister Richter, že tu nemôže byť a že nemôžeme sa nejako tak vzájomne porozprávať, ale tu naozaj ide o zvyšovanie príspevkov, ktoré, v prevažnej väčšine ide o zvyšovanie v centoch, keďže, keďže tento, toto životné minimum je len základom pre výpočet tých príspevkov. Čiže, čiže to samotné zvýšenie je ešte nižšie ako, ako to zvýšenie životného minima, a teda budem rada, ak, ak mu tlmočíte aspoň otázku, ak mu budete tlmočiť otázku, či sa neuvažuje o zmene výpočtu tohto životného minima práve preto, že neodráža rast životných nákladov občanov, a teda predovšetkým nízkopríjmových domácností, ktoré, povedzme si pravdu, už to samotné životné minimum je ďaleko, ďaleko nižšie pod hranicou chudoby. Čiže, čiže už z tohto dôvodu sa tí občania, ktorí, ktorí majú takto nízke či kompenzácie, či rôzne príspevky odrážajúce sa od sumy životného minima... Teraz neviem rýchlo, čo som chcela povedať, ale už, už takto, takto nastavené príspevky neodrážajú vlastne naozaj skutočnosť, aby, aby tí ľudia sa dokázali odraziť od toho dna a aby sa ich príjem zvýšil. Naopak, možno takto nízko nastavené životné minimum dokáže ovplyvniť práve možno ľudí s nízkymi príjmami, ktorí by chceli ísť do predčasného starobného dôchodku a nebudú môcť ísť z tohto dôvodu, lebo proste to ich ovplyvní negatívne. Takže budem rada, ak sa bude uvažovať nad zmenou.
Ďakujem.

Pán podpredseda vlády.

Pani poslankyňa, nie som ja odborník na túto oblasť, samozrejme, preto mne sa ťažko reaguje, ale ľudsky, ak by som mal zareagovať, tak určite poviem, že ešte nikto sa nenajedol zo žiadnych štatistík a zo žiadnych vzorcov a prepočtov, a súhlasím s vami, že aj ťažko zdravotne postihnutí občania majú právo na dôstojný život v Slovenskej republike, a preto predpokladám, že pán minister práce bude sa zaoberať aj vzhľadom na ekonomické možnosti tohto štátu pravdepodobne nejakým zlepšením a úrovňou a skvalitnením života ľudí, ktorí majú nejaký typ postihnutia alebo sú určitým spôsobom hendikepovaní. Samozrejme, ruka v ruke s tým, aby nedochádzalo aj k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože sme sami svedkami častokrát ľudí, ktorí na luxusných motorových vozidlách parkujú na tých najvychytenejších adresách v našich mestách, a pritom disponujú preukazmi zdravotne ťažko postihnutých osôb, čím, samozrejme, nevytvárajú veľmi dobrú klímu, ale to si musí urobiť poriadok štát a tí, ktorí takéto preukazy vydávajú, aby ich naozaj, svoju pozornosť smerovali k tým, ktorí to naozaj potrebujú.
A myslím si, že je dôvodné a správne, aby sme sa zaoberali aj kvalitou života občanov, ktorí majú takéto problémy, pretože sme tu práve preto, aby sa všetkým občanom Slovenskej republiky žilo v našej krajine čo najlepšie, a patrí k nim aj skupina ľudí, na ktorých ste sa pýtali. To je môj osobný postoj a určite do budúcna Slovenská republika musí aj v tejto oblasti sa posunúť ďalej.

Ďalšia otázka, položila ju pani poslankyňa, opäť pani poslankyňa Silvia Shahzad podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petrovi Pellegrinimu:
"Vážený pán podpredseda vlády, súčasný stav informatizácie verejnej správy ešte stále vyžaduje od občanov i organizácií nosenie potvrdení na inštitúcie, ktoré by mali medzi sebou komunikovať. Aký je stav informatizácie? Existuje harmonogram jej zavedenia, podľa ktorého by sa dalo jasne deklarovať, že odkedy a ktoré potvrdenia si budú úrady medzi sebou vymieňať?"

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa za otázku. Ja tu mám pripravenú aj nejakú odpoveď, ale je tá odpoveď taká typicky úradnícka s vymenovaním paragrafov, odkazov a vymenovaním veľmi zložitých názvov a potom pravdepodobne ani nikto, kto by pozeral túto hodinu otázok by tomu nemusel rozumieť. Preto si dovolím vám odpovedať ja osobne.
Áno, máte absolútnu pravdu, našou prioritou aj mojou osobnou je, aby sme čo najskôr dosiahli princíp jedenkrát a dosť. To znamená, aby platilo, že pokiaľ štát vlastní informáciu o občanovi, o firme alebo o nejakej skutočnosti, nemá právo ju druhýkrát vyžadovať od, od daného občana alebo, alebo spoločnosti. Vyžaduje si to, ale, samozrejme, ešte aj pár úkonov, pretože vyžaduje si to, aby určité údaje boli evidované v tzv. registroch, ktoré sú vyhlásené za referenčné, to znamená, za tie, ktoré sú, u ktorých deklarujeme, že dáta sú pravdivé, sú nemenné, sú správne, a z ktorých majú, z týchto referenčných registrov si jednotlivé rezorty čerpať potrebné informácie. Zákon o e-Governmente, ktorý budeme prejednávať a prejednali sme ho v prvom čítaní a budeme ho prejednávať v septembri v druhom čítaní, pozná ustanovenia, že v prípade, ak sa údaje už vyskytujú v referenčnom registri, mali by úrady verejnej moci čerpať tieto údaje z týchto referenčných registrov a nebuzerovať a neobťažovať občanov, vyžadovať si to iným spôsobom. Preto nemusí byť cesta veľkej legislatívnej zmeny, kde v 180 zákonoch ideme vyhadzovať, že, čo ja viem, predloží výpis registra trestov alebo predloží výpis Obchodného registra. Týmto generálnym ustanovením my musíme dosiahnuť, aby sme čo najviac týchto registrov postupne vyhlásili za referenčné, aby boli tak platné a aby prostredníctvom ešte centrálneho systému referenčných údajov si mohli údaje čerpať jednotlivé rezorty zo svojich vlastných a z našich vlastných zdrojov, a nie obťažovať občana.
Už máme na stole, samozrejme, pár prvých pozitívnych reakcií a niektoré rezorty pri svojich výzvach dokonca v eurofondových odstránili sme povinnosť vyžadovať asi deväť rôznych príloh, ktoré musíte priniesť. V skutočnosti my ich všetky vieme tie údaje, veď vlastne aj každý údaj o vás generuje štát.
No ale teda jedna časť je jedenkrát a dosť, druhá časť je oblasť proaktívnych služieb, čo je tiež podľa mňa veľmi žiadané. Aby, a keď raz vieme, že sa narodí dieťa, tak asi vieme, že treba urobiť nejaké ďalšie úkony, a nemusíme čakať, kým matka, keď sa jej to vôbec podarí, môže prísť na Sociálnu poisťovňu žiadať si, ja neviem, prihlásiť sa teda, že je matka, ja nepoznám tie úplne detaily tejto životnej situácie, ale aby to nemusela naozaj obiehať, ale aby vlastne štát jej oznámil, predvčerom sa vám narodilo dieťa, rodný list my máme, my sme ho zaradili do evidencie občanov Slovenskej republiky, zároveň sme vás prihlásili na tento typ poistenia sociálneho, zároveň sme vám pridelili dávku, ktorú sme vypočítali z vášho predchádzajúceho príjmu a tak ďalej. To je tá proaktívnosť služieb, ku ktorej smerujeme. Množstvo vecí už vzadu pripravených je. Teraz potrebujeme dokončiť takú tú poslednú míľu, ako ja to hovorím, a teraz primárne chceme a budem na tom trvať, zdroje z európskych peňazí na IT musia smerovať na to, čo potrebujú občania.
Odmietame schvaľovať projekty, kde prichádzajú samotné rezorty s tým, že my by sme si chceli zelektronizovať zase svoj interný systém, vymeniť počítače pre úradníkov a tak ďalej. Oznámili sme im, s tým choďte viete kde, príďte s takými vecami, kde preukážete, že výrazne zlepšíte služby pre občana, pre firmy a pre ľudí a že im naozaj poskytnete kvalitu, možno nie všetkým, lebo nie každý bude chcieť v tomto systéme fungovať, ale ten, kto sa rozhodne si z pohodlia domova, a aby tak mohol urobiť.
A využijem aj to, že aj predtým ste sa pýtali aj na. na ľudí, ktorí možno majú nejaké zdravotné problémy. Máme vyčlenenú celkom zaujímavú čiastku aj z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na pomoc a sociálnu inklúziu týchto ľudí prostredníctvom moderných technológií, naozaj im spríjemniť život, zľahčiť život, možnosť vykonávať prácu z miesta svojho bydliska práve prostredníctvom moderných technológií a na to sa teším. A, pani poslankyňa, kľudne s vami budeme intenzívne o tom rokovať, možno aj pri príprave nejakých výziev, aby sme povedali, čo, aké typy výziev by sme mali vyhlásiť a akým spôsobom pomôcť ľuďom, aby moderné technológie slúžili všetkým občanom bez rozdielu na to, v akej životnej situácii sa nachádzajú.
Takže už prvé tieto momenty nastávajú, automatizácia procesov prichádza. Ešte musíme tie úrady, samozrejme, k tomu trošku viacej nútiť, lebo sama asi priznáte, že ten rezortizmus je relatívne značný a každý si to svoje drží a nechce dať dáta iným. Aj to musíme prelomiť, pretože musí platiť, že dáta patria tomuto štátu, a nie konkrétnemu ministerstvu. A keď sa toto nejakým spôsobom udomácni v našich hlavách, tak potom aj systém jedenkrát a dosť pôjde podstatne rýchlejšie. Ale verte, že je to moja osobná priorita a budem na tom veľmi intenzívne pracovať.
A očakávam teda dobrú spoluprácu s vami aj pri príprave tých špeciálnych výziev na inklúziu ľudí s nejakým zdravotným postihnutím.

Je záujem o doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Áno, nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa určite rada zapojím do takýchto výziev a určite budem rada s vami spolupracovať aj na takýchto projektoch.
A teda keď už ste spomínali tie referenčné registre, vidíte to aspoň tak, že by ste mohli v nejakom najbližšom období, alebo viete, viete mi povedať, že ktoré tie databázy by ako referenčné registre už mohli fungovať a ktoré by mohli občania reálne pocítiť, že tieto už nebudú musieť nosiť, alebo na ktoré úrady nebudú už musieť a z ktorých úradov nebudú musieť vyžadovať duplicitne nosiť, úrady, že ktoré tie ministerstvá by mali byť ako prvé, a prípadne možno aj aký časový horizont by to mohol byť.
Ďakujem.

Tak budem teda konkrétny. V súčasnosti sú už za referenčné registre vyhlásené registre právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, register fyzických osôb, to znamená register všetkých ľudí, ktorí nejakým spôsobom u nás, u nás žijú, register daňových subjektov a informačný systém služieb zamestnanosti. Tieto sú všetky už k dispozícii a všetky údaje, ktoré sa týkajú vecí, ktoré sú v týchto referenčných registroch, by už orgány verejnej moci mali automaticky sa na ne integrovať a tieto dáta čerpať z týchto zdrojov.
No a ďalej, samozrejme, budeme ešte potrebovať presadzovať koncepciu niektorých ďalších referenčných registrov, to sú, ako som povedal, fyzické osoby, právnické osoby, podnikatelia, ale do budúcna aj práva k nehnuteľnostiam. No a, samozrejme, jediný problém, kde narážame pri niektorých tých registroch, je ochrana súkromia a ochrana osobných údajov, kedy budeme musieť aj pri príprave zákona o ochrane osobných údajov, ktorý tiež je niekde na ceste do parlamentu, tam si, prosím, dajme k tomu veľkú diskusiu, lebo napríklad nie je také jednoduché, aby sa registroval alebo niekto si len tak o vás vytiahol údaje, o vašom registre trestov, alebo aby sa priamo vedel pozrieť na nejaké vaše iné dáta, hoc je to aj nejaký štátny orgán, pretože na niečo sa vyžaduje vaše povolenie, že súhlasíte, aby sa niekto na takéto dáta pozrel.
Ale určite do budúcna by ste nemali nosiť nejaké potvrdenia z Obchodného registra, potvrdenie z registra trestov, nemali by ste nosiť potvrdenia, či dlžíte niekomu na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení, či dlžíte na daniach, či ste v úpadku, či je na vás nejaká exekúcia, toto všetko už dnes registre evidujú a majú.
No a ja si myslím, že jedným z takých polovičných riešení bude, že ak by to malo trvať nejakým spôsobom dlhšie, no tak si myslím, že budeme musieť potom urobiť nejakú takú úpravu, kedy túto povinnosť presunieme so zvolením občana na úradníka, a ak ich teda ten úradník, tie potvrdenia chce, tak nech si ich ide vo vašom mene pozbierať po Bratislave sám. Možnože to by bolo celkom motivačné aj pre úradníkov, aby konečne začali plniť zákonné povinnosti, ktoré im vyplývajú aj zo zákona aj o e-Governmente, aj iných zákonov, kde už od vás nemajú nič pýtať, ale pre ich pohodlnosť alebo neschopnosť pracovať s počítačom vás aj tak nútia, aby ste to priniesli v papierovej podobe, a nestačí im, aj keď to pošlete elektronicky a splníte si zákonné povinnosti. Toto sa musí skončiť. Na toto musia občania upozorňovať, aj preto do zákona o e-Governmente, hoc sa mi to nepáči, sme museli uviesť aj sankcie a budeme pokutovať úrady, ktoré sa nebudú správať tak, ako sa správať majú, a budú stále buzerovať a terorizovať a obťažovať občana kadejakými potvrdeniami.
Takže v tomto sme určite na jednej lodi, pani poslankyňa.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Martin Fecko tu opäť nie je, takže ani nebudem čítať otázku, ktorú položil.
Posledná otázka, pani poslankyňa Katarína Cséfalvayová sa pýta ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Petra Plavčana:
"Vážený pán minister, môžete potvrdiť alebo vyvrátiť medializované informácie o prepúšťaní v Agentúre na podporu výskumu a vývoja? Môže tiež ministerstvo garantovať, že nedôjde k zastaveniu či obmedzeniu čerpania zdrojov na projekty prostredníctvom tejto agentúry?"

Ďakujem, vážený pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám aj ďakujem za položenú otázku a dovolím si aj vám prečítať odpoveď, ktorú pán minister vypracoval.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja, APVV, realizovala pohovory so zamestnancami s cieľom posúdenia opodstatnenosti personálnej obsadenosti s ohľadom na počet projektov a rozsah agendy, teda robila si interný audit. V zmysle potreby zefektívniť činnosť APVV mala agentúra predložiť ministerstvu návrh riešenia nevyhovujúcej situácie v APVV. Návrhy týkajúce sa čiastočnej zmeny organizačnej štruktúry sú momentálne konzultované s ministerstvom školstva, ale môžem ubezpečiť, že k žiadnemu hromadnému prepúšťaniu zamestnancov nedôjde. Vedenie agentúry pristupuje k zavádzaniu moderných manažérskych nástrojov, ktoré majú zvýšiť efektivitu činnosti organizácie. Realizované kroky súvisia taktiež s postupnou racionalizáciou počtu a veľkosti našich priamo riadených organizácií. V žiadnom prípade nie je plánovaný útlm činnosti agentúry, naopak, v budúcnosti plánujeme posilňovať jej postavenie a prideliť jej ďalšie aktivity. APVV totiž v budúcnosti plánuje v zmysle informatizácie verejnej správy administrovať viac výziev, prideliť viac grantov a väčšie množstvo financií. Chod agentúry a taktiež realizovaných projektov tak nie je v žiadnom prípade ohrozený.
Toľko odpoveď pána ministra Plavčana. Dovolím si ako exminister - krátky - školstva doplniť aj moju.
Áno, na ministerstve školstva je obrovské množstvo podriadených organizácií, ktoré si zvykli na taký celkom pohodlný život, lebo málokto si ich aj všíma, neni sú nikdy ani predmetom nejakého príliš veľkého dozoru zo strany verejnosti a tým, že sa zapájajú do mnohých veľkých aj európskych projektov, tak narastá počet ľudí, ktorí len z titulu projektu v danej agentúre alebo v podriadenej organizácii musia pracovať. Len akosi, keď ich prijímate, tak všetci si zvykajú, všetkým poviete, že dobre, ale je to len do doby ukončenia projektu a potom koniec. Akurát, že po roku a pol, dvoch rokoch fungovania si všetci nejak zvyknú na to, že pracujú v danej organizácii, a keď príde na deň D a mali by opustiť túto organizáciu, tak zrazu riešia, prečo by ich mal kto prepustiť. Ja nehovorím, že toto je prípad APVV, ale všeobecne vám popisujem, že takto máme pozamestnávaných stovky ľudí, ktorí nám nevadia, pokiaľ sú zatiaľ platení v rámci projektov z európskych peňazí, ale po skončení akosi zabudli na to, že prišli na dobu určitú, a chceli by silou-mocou v týchto organizáciách zostať, tak sa potom vymýšľajú nejaké ďalšie projekty, len aby mali títo ľudia čo robiť.
Takže určite podporím pána ministra v tom, ak ide formou zefektívnenia činnosti. Na druhej strane o APVV budeme musieť hovoriť a som predsedom Rady pre výskum a inovácie, budeme musieť hovoriť, aby si plnilo svoju úlohu, s tým, ale aby mal väčšie zdroje k dispozícii, ale primárne aby bolo potrebné o tieto zdroje súťažiť. Opäť aj ten, to prerozdeľovanie prostriedkov je zas také pohodlné. Všetci by chceli len také to inštitucionálne financovanie. Projekty sa vymýšľajú halabala, my musíme aj zo strany APVV povedať, toto sú priority v rámci našej RIS špecializácie, toto sú priority, ktorým sa Slovenská republika venuje, pretože má nadpriemerné kapacity v tomto. Neinvestujme do podpriemerných výskumných tímov. Načo? Tie ledva za tie peniaze dosiahnu priemer Európskej únie a nikdy v nich nebudeme dobrí. Venujme sa tomu, čomu rozumieme, kde máme šikovných ľudí, ale tí musia o tie projekty súťažiť.
Pretože sa nám stalo, viete čo, pani poslankyňa? Prestali súťažiť, spoliehajú sa na domáce štrukturálne fondy, teda naše, ktoré rozdeľujeme my tu doma v Bratislave, spoliehajú sa na takýto typ rôznych dotácií a strácajú schopnosť. Mnohí strácajú schopnosť a zdvíham prst, musíme dať pozor, strácajú schopnosť uchádzať sa o európske granty na úrovni Bruselu, kde už musia súperiť s výskumnými tímami z Nemecka, Francúzska, Španielska, Fínska a neviem skade, tak sa musia zobudiť jednoducho aj tieto univerzity a výskumné pracoviská, lebo ak budú takto pohodlne si chrumkať zo štrukturálnych peňazí, tak mám vážnu obavu, keď raz európske peniaze vyschnú, ako budú schopní vyčerpať aspoň to jedno percento, ktoré by nám z Horizont 2020 a iných patrilo, pretože tam dosahujeme katastrofálne výsledky, a myslím si, že s tými škatuľami, ako hovorí pán minister Kažimír, treba riadne zahrkať, pretože zdá sa mi, že mnohí tam si tak v kľude driemu a dobre im je.
Takže troška s nimi zatriasť - aj s tými vecami a výskumníkmi - nezaškodí. A všetka česť tým šikovným, samozrejme. Veľa máme ľudí, ktorých si treba vážiť.