18. schôdza

Ďakujem za slovo. 
Pán kolega Dostál, na rozdiel od teba ja absolútne súhlasím s tou časťou tejto správy, že na vine, prečo sa ľudia boja oznámiť korupciu, sú politici. A to menovite politici Robert Fico a Robert Kaliňák. A predpokladám, že autor tejto správy je v tomto s nami zajedno.

Ďakujem za slovo. V súvislosti s hľadaním príčin toho, že prečo je taký ten stav na Slovensku beznádejný, sa zamýšľam, že cieľom, cieľom tejto špecializovanej prokuratúry bolo naozaj oddeliť tento úrad tak, aby bol nezávislý, aby bol imúnny voči miestnym vplyvom, aby konal autonómne. A zdá sa, že spočiatku naozaj sa im darilo tento nápad takto to spraviť, napĺňať. A stále sa mi natíska otázka, ktorá, ktorú by sme mohli položiť pánu špeciálnemu prokurátorovi, či sa cíti slobodný, či sa cíti naozaj nezávislý vo svojom rozhodovaní, alebo, resp. či by nám mohol povedať, že či sú nejaké vplyvy, ktoré sú naňho vyvíjané, aby konal tak, ako konal, alebo nekonal tak, ako nekonal.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. "Vystavku dastiženij" som zaradil, špeciálne mysliac na Petra Osuského a som rád, že to nebolo zbytočné, ospravedlňujem sa za svoju už trochu zanedbanú ruštinu.
Pani poslankyňa Dubačová, prečo to zašlo až tak ďaleko? Pýtala si sa, či je to zámer, či je to cieľ. No myslím, že to sú také rečnícke otázky. Môže to byť inak? To je tiež rečnícka otázka.
Pán poslanec Grendel, povedal si, že na vine, prečo sa ľudia boja oznamovať korupciu, sú politici, konkrétne Robert Fico a Robert Kaliňák, a dodal si, že veríš, že autor správy je v tom s nami zajedno. To neviem, či je tak možné, že je v tom s nami zajedno, ale predpokladám, že aj keby to vedel, tak to nepovie.
A, pán poslanec Marosz, áno, špeciálna prokuratúra, špeciálny súd vznikli práve preto, aby boj proti korupcii bol imúnny voči miestnym vplyvom, a spočiatku sa to darilo. A je možné, že do istej miery sa to darí aj teraz, že tí nejakí lokálni oligarchovia nemajú až taký dosah na špeciálnu prokuratúru, aký by možno mali na políciu a prokuratúru v tom-ktorom okrese, meste a podobne. Problém je ale ten, že korupcia, ktorá je dnes podstatná, nie je tá lokálna, tá komunálna, ale tá centrálna. A špeciálna prokuratúra možno je imúnna voči miestnym vplyvom, ale voči tým centrálnym evidentne nie.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, správa; na rozdiel od vystúpenia včera generálneho prokurátora vystúpenie pána Kováčika nebolo také inšpirujúce. On sa snaží upokojovať. Pripomínam, že včera generálny prokurátor vyslovil niektoré vety, ktoré keby sa citovali, tak by sa dali použiť trošku ako naozaj varovné a až, až zúfalé výkriky človeka, ktorý si tu včera kládol otázky, či to takto môže ísť ďalej. Poukazoval na mnohé zlyhávania celého justičného systému, vyšetrovania, bol veľmi ostrý k súdom.
Dnes ako keby sa úplne zmenil pohľad na Slovensko. Správa špeciálneho prokurátora je síce pomerne rozsiahla, má veľa detailov, ale je upokojujúca, jediné konkrétne, čo som v nej našiel, je, že žiada o desať prokurátorov posilniť prokuratúru, a verím, že je to oprávnená žiadosť.
Hlavný problém je, že pán prokurátor Kováčik je, zdá sa mi, v takej slepej uličke a je cítiť z neho istú rezignáciu. Viem si predstaviť, za aké, pod akými tlakmi tento človek celé roky pracuje. Zrejme jeho psychika je veľmi odolná, a preto si ho mocní muži tohoto štátu opakovane vyberali do tejto chúlostivej pozície. On by mal byť tým Giovannim Falcone, tým prokurátorom, ktorý pôjde aj proti mafiám, či sú politické, alebo tie klasické, človekom, ktorý bude dvíhať slogan "padni, komu padni". Tým Giovannim Falcone by mal byť aj preto, lebo, jednoducho povedané, Bašternák, Gorila, únos, vražda Remiáša, vražda Gauliedera, ale aj kauza Šatan, aj keď mám načrieť do minulosti, alebo nahrávka už spomínaná hlasu podobného pánovi Ficovi. Neustále, skoro dennodenné informácie o podozrení z úplatkov, či sa chytíte eurofondov, alebo regionálnej a komunálnej sféry.
Na rozdiel od mojich predrečníkov oceňujem, že sleduje špeciálna prokuratúra aj túto sféru, lebo som aj komunálny poslanec a ja nepochybujem, že v tejto oblasti je obrovská práca pred nami, nepochybujem o tom, že komunálna sféra splanela, že títo politici, ktorých sú desaťtisíce, poslanci komunálnej sféry, regionálnej sféry, keď vidia, že tam hore sa ešte nezačalo zametať, tak majú istotu, že kým to k nim príde, tak toho sa nedožijú.
Čo považujem za najnešťastnejšie a teraz, pán Kováčik, to nechcem, nechcem byť, nebol, som tu celé tie roky, čo vy ste Kováčik, nebol som poslancom, čo vy ste nie Kováčik, ale špeciálny prokurátor, a to ste už naozaj veľmi dlho. A viacerí kolegovia vyzdvihujú, že ste tam vstúpili s veľkým entuziazmom, no ale táto správa hovorí, že ten entuziazmus vám okolnosti nedovolili premeniť na silné, veľké činy, veľké výsledky a že iste ste aj vy osobne sklamaný, že sa vaše meno a vaša tvár stáva napríklad pre mladých študentov synonymom nehybnosti, synonymom ochrany korupcie na najvyšších miestach.
Neviem celkom posúdiť, že čo sa vo vás odohráva, či sa predsa len odhodláte k tomu, aby ste vzniesli obvinenia tam, kde sa to očakáva, tam, kde to je namieste, alebo napokon sa rozhodnete z celej veci vycúvať aspoň s akou-takou cťou, alebo urobíte tú najhoršiu vec, že proste budete potichu čakať na vypršanie mandátu.
To, že v správe napríklad nájdu poslanci, že bolo odsúdených 20 ľudí za zneužívanie právomocí verejného činiteľa, je očividným dôkazom, že toto, žiaľ, nie je skutočný obraz Slovenska. Slovensko a jeho politický život a jeho verejní činitelia, ak by mali iba 20 prehreškov, tak by sme boli už to slovenské Švajčiarsko. Nie, proste nejde to a nie je to podľa mojej mienky v tom, že vám chýba desať prokurátorov. Kľúčové, načo môžte vystačiť aj sami, lebo uvedomme si, že koľko nám vzniklo, pán Kováčik, iniciatív a občianskych skupín, ktoré sa rôznymi formami snažia vyplieť z tej našej záhradky, z toho Slovenska korupciu, ktoré sa snažia poukazovať na trestnú činnosť ekonomického charakteru, s eurofondami a tak ďalej a tak ďalej, na predražovanie zákazok, na zlé hospodárenie v komunálnej sfére. To všetko vzniká odspodu práve preto, že zhora neboli činy. Či to je; pri pohľade však hodnotiť také dlhé pôsobenie, ako vy ste v úrade, si vonkoncom netrúfam, či to je tak alebo onak pri dlhodobom hodnotení.
Faktom je, že v tejto chvíli Slovensko potrebuje celkom iný prístup k likvidácii korupcie na najvyšších miestach. Skutočne to, čo jeden politik povedal, že tam žiadna korupcia nie je, vy dokumentujete v tejto správe, nikto ale, obávam sa, že ani z vašich, ani z radov koalície, takémuto tvrdeniu veriť nemôže. Takže obraciam sa na vás aj ja, tak ako iní kolegovia s výzvou, aby ste odstúpili z funkcie.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, takmer všetko bolo povedané, ale predsa zmienime zopár vecí, ktoré možno objasnia prostredie, v ktorom pracuje pán špeciálny prokurátor.
Špeciálna prokuratúra alebo Úrad špeciálnej prokuratúry je miesto, kde pracujú prokurátori, ktorí majú vysoké platy, majú bezpečnostné previerky, sú to často dobrí prokurátori, väčšinou dobrí prokurátori. Niektorí určite sú aj veľmi dobrí prokurátori. Avšak vedenie špeciálnej prokuratúry je tam na to, aby v podstate zabezpečovalo presný protiklad toho, čo má špeciálna prokuratúra robiť.
Vedenie prokuratúry špeciálnej sa vyvíja tak, že po mnoho rokov napríklad špeciálny prokurátor neobsadil miesto riaditeľa ekonomickej kriminality. Nikto nevie, prečo toto takto je. No ja vám poviem, pretože žiaden slušný prokurátor nie je ochotný robiť za takých pomerov, aké panujú vo vedení špeciálnej prokuratúry. To znamená oficiálne sankcionované zametanie pod koberec veľkých káuz. Kto by toto chcel robiť? Za prvé. Za druhé, tí dobrí, ktorí to vedia robiť a ktorí by boli ochotní to robiť, tí to nebudú robiť pod týmto špeciálnym prokurátorom. A tu sa dostávame do podstaty problému. Prokurátori špeciálnej prokuratúry, ktorí sú čestní, sa boja vystúpiť a urobiť niečo, čo by bolo v rozpore so želaním ich šéfa. Boja sa o svoj veľký plat, majú hypotéky, majú slušný život a nechcú o toto prísť, nemôžu o toto prísť. Takéto pomery vládnu na špeciálnej prokuratúre.
Pozrime sa na prípad Špirko. V každej slušnej krajine, keby došlo k takémuto incidentu, že prokurátor špeciálnej prokuratúry je nezmyselne obvinený len preto, že si koná svoju prácu, že sa snaží viesť trestné stíhanie v korupčnej kauze vysokopostaveného politika, by bol chránený všetkými prostriedkami. Žiadne vymyslené trestné stíhanie by mu nemohlo zabrániť tomu, aby došlo k tomu, k čomu došlo v tomto prípade, že vec mu bola odňatá, bola pridelená inej prokurátorke, spriaznenej s vedením špeciálnej prokuratúry, a zametená pod koberec. Kauza ako táto má determinujúci účinok na to, ako funguje prokuratúra a ako funguje špeciálna prokuratúra. Ten, kto toto dopustil, aby sa toto stalo, nemá čo hľadať vo vedení špeciálnej prokuratúry.
Pán špeciálny prokurátor Kováčik jednoducho je v situácii, kedy je každému triezvo rozmýšľajúcemu človeku jasné, že je buďto nejak psychicky narušený, alebo je vydieraný, alebo existuje nejaké iné vysvetlenie, ktoré my nepoznáme. Na to, aby takto fungoval, neexistuje žiadne slušné vysvetlenie. Istým spôsobom je mi ho ľúto, pretože si myslím, že nikto by nemal podstupovať takúto tortúru, ako ju podstupuje on. Je mi to ľudsky nepríjemné, avšak záujmy Slovenska sú dôležitejšie ako jeden človek. A ak generálny prokurátor nie je ochotný dať podnet na odvolanie špeciálneho prokurátora, musím ja opätovne vyzvať pána Kováčika, aby zo svojej funkcie odstúpil.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Robil som si starostlivo poznámky počas vystúpení pánov poslancov a pani poslankýň. Chcel by som tam zareagovať na niekoľko vecí.
Bola tam otázka ohľadne stavu vyšetrovania trestnej veci s pracovným názvom Gorila. Viacerí páni poslanci vo svojom vystúpení ma k tomu vyzvali. Všetci veľmi dobre vieme, že v roku 2012 v januári bývalý vedúci vyšetrovacieho tímu vydal uznesenie. Uznesenie obsahovalo štyri skutky a začalo sa vykonávať vyšetrovanie. Takmer po piatich rokoch vyšetrovania vedúci tohto tímu odišiel a, priznám sa, aj na moje veľké prekvapenie spočiatku začal zahmlievať, že tie dôvody, ktoré má, prečo odchádza. A celé sa to potom obrátilo aj mediálne, že vyslovene niektoré médiá, nebudem menovať, napísali, že som ho ja vyštval z polície. To sú tie "sprostosti", o ktorých som hovoril, to je ten nezmysel, to je tá nepravda. Ja som pána Gajdoša nevyštval z polície, odišiel sám, dobrovoľne. A na výboroch som aj citoval jeho vyjadrenia, ktoré teraz akosi nikomu nepasujú, nejakým spôsobom sa na ne zabúda, kde svojím spôsobom pán Gajdoš sám použil tú vetu, tú okrídlenú vetu, o ktorej ja hovorím, kde hovorí: "Úprimne, aj bez týchto dôvodov po 17 rokoch štátnej služby cítim potrebu zmeny pracovného prostredia." Čiže nebolo to kvôli nejakým príkoriam alebo ja neviem kvôli čomu, že ja som mu znepríjemňoval život, a preto on odišiel. Vyslovene sám povedal, úprimne, bez tých dôvodov, a dôvody, ktoré tam boli, boli všeobecné, neboli konkrétne.
To, čo bolo konkrétne voči mojej osobe, bolo predmetom aj trestného oznámenia, ktoré boli podané dve trestné oznámenia na moju osobu. Obidve trestné oznámenia boli vybavené a je zaujímavé, že boli vypočutí členovia tímu a ani jeden člen tímu nepotvrdil žiadnym spôsobom, že by zo strany špeciálneho prokurátora ako dozorujúceho prokurátora dochádzalo tam k nátlaku. Je pravdou, a to ja som nikdy nepoprel, že mali sme odlišné názorové veci na to, ako treba túto kauzu vyšetrovať, resp. aby bola procesnosť úkonov zachovaná. Na tom som trval. Tvrdím, že zhruba po roku a pol, chvalabohu, pochopil toto aj pán Gajdoš a začali sa vydávať ďalšie uznesenia. Čiže jednalo sa doslova a do písmena o odborné veci, o odborné nejaké problémy, nie nejakého charakteru, že ja by som niečo brzdil a tak ďalej.
Čo sa týka výsluchu pána premiéra, kde opätovne je mi kladené za vinu, že ja nedovolím a nedovolil som, aby bol vypočutý tak pán premiér, aj z tohto pohľadu si dovolím tvrdiť, že je to absolútny, absolútny nezmysel, pretože opätovne by som chcel citovať pána Gajdoša. Nie ja, ale bývalý vedúci tímu povedal: "Pán Fico bude vypočutý po tom, ako bude vykonané dokazovanie s vyššou prioritou. Z obsahu Gorily týkajúcej sa pána Fica žiadne podozrenie z trestnej činnosti nevyplýva," hovorí Gajdoš a ďalej tvrdí: Polícia v prvom rade vyšetruje podozrenia z trestnej činnosti." Ja viem, že toto sa nehodí niekomu do krámu, že je lepšie stále hovoriť, že ja som ten, ktorý to nejako marí a tak ďalej, ale to sú slová pána Gajdoša.
Čo sa týka vyšetrovania, keď ja si dovolím povedať, že fakt s tou korupciou zhruba desaťročnou je veľký problém s odhaľovaním tejto, tak je to podrobené veľkej kritike. Ja si dovolím opätovne citovať pána Gajdoša, ktorý pri svojom odchode z tímu povedal: "Je to tzv. historická korupcia, je to dokazovanie strašné komplikované a by som povedal, že prakticky nemožné niektoré veci dokázať." Čiže opätovne nie ja, ale sám vedúci tímu po piatich rokoch vyšetrovania toto skonštatoval.
Čo sa týka Gorily, je to prezentované médiami a, samozrejme, aj niektorými politikmi, že je to obrovský neúspech, je to obrovský neúspech, všetko sa to zametá pod koberec. Bohužiaľ, použijem tie silné výrazy, opätovne blbosť, opätovne sprostosť. Nemôžem s tým súhlasiť, naozaj s tým nemôžem súhlasiť, pretože ikskrát som opakoval, a je zaujímavé, že zasa nikto sa tomuto nejakým spôsobom nevenuje, bolo vydaných niekoľko rozhodnutí. Sú tam aj stíhané osoby, kde pevne verím, že to dospeje až k podaniu obžaloby. Čiže ja tvrdím, Gorila nie je neúspechom, nie je neúspechom, je tam odvedený obrovský kus práce tých vyšetrovateľov, ktorí sú tam, kde v podstate týmito vyjadreniami o zametaní pod koberec a ja neviem čo všetko možné, o stopených veciach a akými prívlastkami všelijakými sa dehonestuje práca, päťročná práca týchto ľudí, ktorí si to naozaj nezaslúžia, ktorí si to nevybrali, ktorí sú v tom tíme, boli tam daní rozkazom a jednoducho fakt si nezaslúžia takéto hodnotenie. Ja práve naopak hodnotím, je pravdou, tak ako som konštatoval na výboroch, že áno, v rámci vykonávania dokazovania zistili sa nové skutočnosti a práve v tejto chvíli som mal sedieť vo vyšetrovacom tíme, lebo som si myslel, že tá správa o činnosti bude včera prerokovaná, kde som mal zvolaný tím práve k tým novým skutočnostiam, ktoré tam boli zistené a sú to veľmi závažné skutočnosti. Čiže pevne verím, že aj tam, aj tam dôjde k ďalšiemu vyšetrovaniu vecí a veci sa tam určité preukážu.
Čiže čo sa týka Gorily, koná sa, len treba si rozdeliť jednu vec, to pôvodné uznesenie z 2012 a nové skutočnosti, ktoré sa tam zisťujú, lebo nemáme vymedzené dokazovanie skutkami. A ak zistíme v rámci vyšetrovania niečo nové, čo nemáme pokryté tými pôvodnými skutkami z roku 2012, ktoré pán Gajdoš tam formuloval do uznesenia, tak, samozrejme, musíme vydávať nové rozhodnutia. Tak ako ste boli informovaní aj pánom policajným prezidentom, že tam už boli povydávané cez 20 vecí samostatných v rámci tej Gorily, boli veci, ktoré súvisia s Gorilou, ale, samozrejme, neboli pokryté tými uzneseniami v tom pôvodnom uznesení z toho roku 2012.
Často tu odznela ďalšia vec vo vzťahu k mojej osobe, že nielen to, že nie som odborník, nielen to, že všetko zametám pod koberec, že som v podstate ešte aj človek, ktorý svojím spôsobom nič nerobí, lebo zo 61 prípadov za 8 rokov nepodal ani jednu obžalobu. Je človek, ktorý odmieta rešpektovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám, som človek, ktorý nechce v zmysle tohto zákona podávať informácie a až na základe pokynu, na základe v podstate rozhodnutia pána generálneho prokurátora som tak učinil po niekoľkých mesiacoch a tak ďalej.
Prosím vás, ikskrát som vysvetľoval, to sú obyčajné klamstvá, obyčajné klamstvá, ktoré sa teraz stále šíria, ktoré jednoducho ja už neviem, akým spôsobom mám vysvetliť. Ja tu mám článok, v ktorom toto bolo písané. Mám tu rozhodnutie pána generálneho prokurátora, mám tu ďalšie veci. Každý súdny človek, ktorý chce, keď sa do toho pozrie, keď sa do toho pozrie, tak do päť minút príde a musí sa mi ospravedlniť. Je to všetko hlúposť. V rozhodnutí pána generálneho prokurátora nenájdete, nenájdete ani len bodku, ani len bodku a nie to o tom, že ja som porušil zákon a nerešpektoval. Ja práve v zákonom stanovenej lehote som pani novinárke poskytol údaje, ktoré mi boli dané k dispozícii, ktoré som ja mal vybaviť tie otázky, ale odbor, ktorý nebudem teraz menovať, týka sa Generálnej prokuratúry, ten tak neučinil, nie špeciálny prokurátor. Nie špeciálny prokurátor nedal veci. Ale, bohužiaľ, je to od februára, dnes máme jún, stále sa to prezentuje, že ja nerešpektujem, ja nerobím. Do dnešného dňa nebola ani korektúra v novinách nikde spravená, nič, aj keď som to vydokladoval, že sú to obyčajné klamstvá, až 61 vecí.
Prosím vás, kto troška rozumie trestnému právu, vie, že žaloba sa môže podať iba tam, kde je vznesené obvinenie konkrétnej osoby, iba tam. Aj keď to dokazovanie je postačujúce na to, aby sa podala obžaloba, to bolo v 16, nie v 61, to bolo v 16 veciach, desať som vydokladoval a šesť bolo ešte živých, prosím vás. Takže to neustále, že nič nerobím.
Ďalšia vec je aj tá, ďalšia vec je aj tá, naozaj ja viem, že hovoríte, že ja nepodávam obžaloby. Áno, ja veci, ktoré sa chýlili do podania obžaloby, som podával iným prokurátorom, pretože naozaj v tej situácii, ktorá tu je, keby som išiel do týchto vecí, že by som si ich aj ja dokončil podaním obžaloby a ešte si ich aj odpojednával, naozaj časovo toto sa už nedá zvládnuť, to je veľký problém, to je veľký problém.
Ja netvrdím, že tých vecí bolo veľa, naozaj netvrdím, že tých vecí bolo veľa, ale tie veci sú, aj tá, ktorá je tam prvá uvádzaná cez ten § 51 v správe o činnosti, ktorá sa týkala znalca ohľadne pozemkov a tak ďalej, tú vec som dozoroval ja, tú vec som celú dozoroval ja, potom som ju dal druhému prokurátorovi, keď to išlo už do štádia takého, že vyzeralo, že tých dôkazov je tam dostatočne, že bude môcť byť podaná obžaloba, tá nakoniec bola aj podaná a právoplatne to bolo skončené. A sú ďalšie veci. Čiže tu nejde o to teraz. Ja si myslím, že toto bolo účelovo spravené, účelovo to bolo napísané, aby som jednoducho bol postavený do situácie, že som človek, ktorý je odborne niekde inde a dokonca ešte aj pomaly lenivý a nerobí nič. Čiže ak by mal niekto záujem, ja kľudne, kľudne mu poskytnem, to sú asi tri dokumenty, ktoré, keď si prečítate, zistíte, že sú to klamstvá. Naozaj klamstvá, a to už je vrchol všetkého.
Čo sa týka, prosím vás, toho testu integrity. Bola tu spomínaná pani doktorka Bradáčová, vrchná štátna zástupkyňa. Som na to hrdý. Som na to hrdý a dovolím si povedať, že s pani Lenkou Bradáčovou, ako aj s pánom Zemanom, najvyšším štátnym zástupcom, som dlhoročný osobný priateľ, veľmi dobrý priateľ, veľmi často sa navštevujeme s pani Bradáčovou, na jej pozvanie dokonca pred necelými dvomi mesiacmi som bol v Prahe, vymieňame si skúsenosti a tak ďalej. Isteže sú rôzne názory na ten test integrity. Ale tie veci, ktoré som tam dával do tej správy, respektíve sme dávali my prokurátori, tak to sú veci, ktoré mi tlmočila pani doktorka Bradáčová aj s pánom doktorom Zemanom, že tie skúsenosti sú tam. Iste, padol tu názor, že sa to dá aj zneužívať. Samozrejme, nikto nemôže zabrániť tomu, že takéto niečo tu nemôže byť. Ja som len vychádzal pri tej správe z toho, ako mi v podstate pani doktorka Bradáčová a pán doktor Zeman povedali, o čom sme sa spolu bavili.
Či zvládame organizovaný zločin, tie nové veci? Samozrejme, práve na tej báze medzinárodnej my sa často stretávame na rôznych seminároch, poradách a tak ďalej a práve v týchto veciach, o ktorých som tu ja hovoril, sa v súčasnej dobe vytvárajú medzinárodné vyšetrovacie tímy, ktorých sme súčasťou, tých medzinárodných vyšetrovacích tímov, aj slovenská strana a, samozrejme, sa v nich zúčastňujú aj prokurátori. Takže ja osobne si myslím, že áno, sme pripravení a dokážeme zvládnuť aj túto situáciu.
Otázka príslušnosti ohľadne tej korupcie. Opakujem to už niekoľko rokov. Je to v rukách vás, páni poslanci. Vy ste zákonodarný orgán. Ak nechcete, aby sme robili tieto veci, tak, samozrejme, nemusíme, povedzte, že do 1 000 eur alebo do koľko korupcia nie je, alebo môže to niekto iný robiť. Ale my len rešpektujeme zákon, rešpektujeme to, čo vy ako zákonodarný orgán ste rozhodli, dali ste nám do príslušnosti. Takže v tomto smere ja naozaj, naozaj neviem ako, ako my by sme mali konať. Je to vo vašich rukách.
Padla tu pripomienka ohľadne verejných činiteľov. Je pravdou, pán Budaj, že je tam 20 verejných činiteľov odsúdených. Hovoríte, že to je absolútne neprijateľné, je to málo, keď si zoberieme všetky veci. Tu by som chcel upozorniť iba na jednu vec, že do roku 2009 v príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bol aj tento trestný čin verejných činiteľov, ale práve 35 poslancami v tej dobe, keď bol napadnutý Špeciálny trestný súd, že je nezákonný, neústavný a bolo dané na Ústavný súd, tak nám bola vzatá aj takzvaná personálna pôsobnosť, kde podliehali nám všetci prokurátori, sudcovia, poslanci, šéf SIS-ky, šéf NBÚ a tak ďalej, všetci títo, to bola takzvaná tá personálna, práve za zneužívanie, len rozhodnutím Ústavného súdu v roku 2009 nám to bolo vzaté. Čiže my nerobíme už verejných činiteľov, robíme iba vtedy, ak verejný činiteľ sa dopustí súbežne trestného činu iného, napríklad korupčného, tak preto, preto to číslo je také, aké je, pretože my napríklad sudcov za čisté zneužívanie právomoci prokurátorov nerobíme, to robia príslušné prokuratúry, príslušné súdy, my to nerobíme. Od roku 2009 nám to bolo vzaté s tvrdením, že práve tá personálna pôsobnosť, že každý má právo na svojho sudcu a tak ďalej a tak ďalej, že toto bolo v rozpore so zákonom. Takto to bolo odôvodnené Ústavným súdom. Náš názor bol iný, ale ten nie je podstatný, rešpektujeme to opätovne. Čiže hovorím, preto to číslo je také, aké je.
Ďalej by som chcel ešte jednu vec povedať, že toto je práve ten kameň úrazu, pán Budaj, tu prídu médiá alebo niekto s informáciou, na základe tej informácie máme páchateľa, odsúdime páchateľa, dáme mu trest a potom povieme orgánom činným v trestnom konaní: Vy nám dodajte len procesné dôkazy na to, že to tak je. Vy ste použili krásne spojenie, ja som si ho zapísal, že prečo nevznášame obvinenie tam, kde sa to očakáva. No, bohužiaľ, my môžme vznášať obvinenie len tam, kde máme procesným spôsobom zadovážené dôkazy, ktoré o tom svedčia. Viete, ťažko sa mi vyjadruje k tomu, aj ja mám určitú vedomosť, aj ja mám určitú informáciu, ale pokiaľ to nemám procesným spôsobom podložené, ja si nemôžem dovoliť – tak ako vy ako politik, ako novinár – sa postaviť pred kamery o tom rozprávať. To je ten problém. Ja pokiaľ nemám tieto dôkazy, opätovne hovorím, procesné dôkazy, ťažko sa mi bude o tom rozprávať a o tom hovoriť. Vy si to môžte dovoliť. Ja, bohužiaľ, ako prokurátor si toto dovoliť nemôžem a to je ten kameň úrazu, hovorím. Máme informáciu, povýšime ju, že to je hotová vec, a vy nám dajte len dôkazy k tomu, no a, bohužiaľ, to nie je, nie je vždy také jednoduché.
Poslednú vec už len, čo by som sa dotkol, môjho kolegu pána doktora Špirka, kde som bol opätovne obvinený, že sme ho jednoducho nejakým spôsobom odpísali, sa mu vznieslo obvinenie, aby sme mu zobrali vec korupčnú. Ja opätovne hovorím: Akonáhle, akonáhle bolo rozhodnuté, že uznesenie obvinenia bolo zrušené, doktorovi Špirkovi boli vrátené veci, ktoré mal v dozore, okrem tých, ktoré súviseli s tým podozrením z trestnej činnosti, pretože naďalej uznesenie o začatí trestného stíhania ostalo v platnosti. A keď sa, hovoríme o tejto konkrétnej veci, ktorá sa mala týkať pána ministra vnútra, doktor Špirko sám osobne požiadal generálneho prokurátora o zbavenie mlčanlivosti v tejto veci s tvrdením, že tá vec tiež súvisí s tými inými vecami, že tvorí jeden celok a on chce byť vypočutý ako svedok. Pán generálny prokurátor na základe žiadosti pána doktora Špirka, nie, nikoho iného, jeho osobne, mu vyhovel a zbavil ho mlčanlivosti.
Prosím vás, tam je prekážka, prekážka zo zákona. Nemôže prokurátor, preboha, dozorovať vec, v ktorej bol vypočutý ako svedok, to sa nedá. Môžete mávať na mňa, koľko chcete, ale je to tak. Jednoducho tam, kde bol vypočutý ako svedok v tej veci, nedá sa to. Nedá sa to jednoducho, tá vec, a to pripustil, to pripustil aj pán Špirko, pretože v tom spise je založený úradný záznam, kde na základe, to už som hovoril, a pán Špirko pripustil, že áno, je to pravda, že v podstate v tejto veci naďalej on nemôže vykonávať dozor.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja pozdravil študentov na balkóne a poprial im príjemný pobyt tu v Národnej rade.
Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložil návrh uznesenia k tzv. dlhovej brzde alebo presnejšie k zákonu 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011, ako už bolo povedané, k riešeniu nedostatku financií na dobudovanie nadradenej, teda prioritnej cestnej infraštruktúry. Najskôr si dovolím odcitovať kompletné celé toto uznesenie a potom by som v krátkosti k tomu povedal aj zdôvodnenie.
Takže Národná rada Slovenskej republiky:
A. konštatuje, že výstavba cestnej infraštruktúry je z celého slovenského pohľadu mimoriadne dôležitá a má zásadný dopad nielen na kvalitu cestovania a život ľudí v okolí preťažených ciest prvej triedy, ale aj na konkurencieschopnosť a hospodársky rast Slovenska. Keďže výstavba diaľničnej infraštruktúry má významný multiplikačný efekt pre ekonomický rast, je uvoľnenie tzv. dlhovej brzdy v období mimoriadne výhodných úverových podmienok rozumným riešením financovania diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.
B. Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ministerstvo financií, aby v termíne do 15. októbra 2017 pripravili pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet všetky potrebné podklady k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy potrebnej pre zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu stavieb diaľnic, rýchlostných ciest podľa prílohy č. 1.
C. Národná rada Slovenskej republiky žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne v zmysle zákona o rokovacom poriadku predložil návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu stavieb rýchlostných ciest podľa prílohy č. 1.
A na záver, Národná rada Slovenskej republiky
D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle uznesenia vlády 461/2016 pri príprave prioritných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest zohľadňovala princípy Hodnoty za peniaze.
Toľko k návrhu uznesenia. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je tam pri tom uznesení aj pripojená príloha č. 1 s konkrétnymi úsekmi jednotlivých častí diaľnic a rýchlostných komunikácii.
Nebudem čítať celú predkladaciu správu, pretože je vám k dispozícii, ale dovoľte mi, aby som to zhrnul do takého hutného jadra. A najskôr by som chcel začať tým, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti alebo tzv. zákon o dlhovej brzde je tu aj vďaka konsenzu medzi koalíciou a opozíciou vtedajšej vlády Ivety Radičovej, ktorý nastal na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Tento zákon sa netvoril ani na ministerstve, ani niekde pri nejakých iných kruhoch, ale predovšetkým to bolo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a iniciátorom bol práve výbor pre financie a rozpočet. Strana SMER – sociálna demokracia bola vtedy v opozícii a zúčastňovala sa týchto rokovaní, ktoré prebiehali. Mimochodom, celé dva roky sa rokovalo o tomto návrhu zákona o dlhovej brzde.
Cieľ bol, aby sme dosiahli konsenzus, ktorý je tak potrebný pre spoločnosť a aby sme nadefinovali pravidlá, akým spôsobom sa bude kontrolovať verejný dlh. Toto sa podarilo vďaka práve výboru pre financie a rozpočet a vtedajším pánom poslancom, ktorí tam boli. Bol tam aj súčasný pán minister financií, vtedajší predseda výboru pán Kollár, pán Švejna a ďalší, ktorí o tom rokovali. A strana SMER – sociálna demokracia tento návrh zákona podporila, pretože je to zákon, ktorý je ústavný, teda je to zákon, ktorý by mal dávať dohromady nejaký všeobecnejší názor v tejto snemovni a tým aj garantovať, aby nemohol byť menený hocikedy ako obyčajný zákon.
Avšak dnes, keď sa pozrieme na diaľničnú sieť, musíme skonštatovať, že táto diaľničná sieť jednoducho ešte nezodpovedá potrebám Slovenskej republiky. A dnes vieme, že diaľničná sieť, rýchlostné komunikácie sú zásadným spôsobom determinujúce rozvoj, ekonomický rast, ale aj pre znižovanie regionálnych rozdielov je to významný nástroj. Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest napreduje predovšetkým dnes vďaka finančným prostriedkom z Európskej únie.
A z tohto programovacieho obdobia na roky 2014 až 2020 v podstate už všetky finančné prostriedky v Operačnom programe Doprava majú svojho adresáta. A máme k dispozícii v podstate finančné prostriedky z rozpočtu alebo máme k dispozícii prípadne iný nástroj, nástroj takzvaného PPP, to znamená verejno-súkromného partnerstva. Avšak dnes vieme, že tieto finančné prostriedky nebudú zrejme postačujúce na to, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe tých najdôležitejších úsekov tak, ako si to vyžaduje dopravná situácia v jednotlivých častiach Slovenska. Nemáme ani istotu, že po roku 2020 bude pokračovať kohézna politika Európskej únie, pretože sú rôzne diskusie o tom, ako sa bude vyvíjať Európska únia, a preto nevieme, že či bude pokračovať kohézna politika, to znamená, že či budeme mať k dispozícii po roku 2020 aj finančné prostriedky z Európskej únie.
A preto z tohto dôvodu, ak je tu možnosť, ako získať ďalšie finančné prostriedky pri dodržaní všetkých pravidiel, ktoré sa zaviazala táto vláda dodržiavať, ale aj pravidiel, ktoré sú v zákone o dlhovej brzde, mali by sme sa pousilovať uvoľniť túto dlhovú brzdu primerane, tak, aby sme dosiahli vyrovnaný rozpočet, ale zároveň aby sme mohli aj napĺňať všetky tie kritéria, ktoré zákon o dlhovej brzde jasne definuje.
Spoločenská požiadavka na to, aby sa urýchlila výstavba, je nespochybniteľná. Svedčia o tom mnohé iniciatívy naprieč celým Slovenskom, či už je to iniciatíva na Kysuciach v rámci diaľnice D3, ktorá nie je dostavaná, alebo iniciatíva v rámci R4 na východe, rýchlostnej komunikácie, alebo iniciatíva starostov a primátorov na tej pomyselnej trase E77, severojužného prepojenia, ktorá je rovnako dôležitá z hľadiska urýchlenia výstavby. A mohol by som menovať mnohé iné iniciatívy, ktoré sú viac či menej známe po celom Slovensku, aby aj oni boli počutí, že sa o nich vie. A preto je našou povinnosťou, aby sme hľadali spôsob, ako dostať do tohto strategického prostredia finančné prostriedky tak, aby sme to mohli urýchliť, pretože sú tu stavby, ktoré už sú v štádiu takom, že môžu ísť do realizácie, ale mnohé stavby, ktoré sú z hľadiska či už krátkodobého, alebo strednodobého, možno dlhodobého potrebné, nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli pokračovať v zdĺhavej príprave, ktorá pri líniových stavbách sa pohybuje niekedy v rozpätí od štyroch do piatich rokov, výnimočne to je aj dlhšie. Pretože je to naozaj komplikovaný proces, naráža na vlastnícke práva, je tam zložité posudzovanie vplyvov na životné prostredie a tak ďalej a tak ďalej.
Preto z tohto dôvodu je potrebné, aby aj na prípravu bolo dostatok peňazí, aby v predstihu mohla pokračovať a mohla sa dostať táto príprava do štádia, kedy už je možné ju realizovať a tým riešiť konkrétnu dopravnú situáciu, pretože dnes už vieme, že motorizácia na Slovensku enormne narastá, je to vďaka ekonomickému rastu, nárast individuálnej dopravy je enormný a keď si zoberieme napriek mnohým snahám robiť atraktívnejšiu napríklad mestskú hromadnú dopravu alebo vôbec verejnú dopravu, úbytok na cestách nie je zaznamenaný. Ja len poviem taký príklad, viete, že integrovaná doprava je už funkčná tu v Bratislave, ale určite sa zhodneme na tom, že menej vozidiel – či už pri vstupe, alebo na výstupe z Bratislavy – nie je po zavedení tejto integrovanej dopravy.
Takže preto prichádzame s touto iniciatívou ako nejakou, nejakým impulzom pre začatie tohto procesu novelizácie zákona o dlhovej brzde, ktorý by mal byť konsenzom v rámci politického spektra, pretože bez toho, že ho nepodporí 90 hlasov tejto snemovne minimálne, nie je možné jednoducho ho novelizovať.
A navrhujeme, aby tento proces mal pod gesciou opäť finančný výbor, ten, ktorý bol aj pri vzniku tohoto zákona. Tento finančný výbor bude ten, ktorý bude pripravovať novelu zákona o dlhovej brzde a hľadať vzájomný konsenzus medzi opozíciou a koalíciou na základe odborných diskusií, tak, aby sme dokázali nastaviť všetky pravidlá v zákone o dlhovej brzde, ktoré budú hovoriť presne, za akých podmienok sa bude uvoľňovať a aké finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, tak, aby sme dokázali plniť kritériá a aj naplánovaný deficit štátneho rozpočtu, a zároveň aj bude tam zadefinovaný aj konkrétny úsek – či už diaľnice, alebo rýchlostnej cesty, ktorý po odbornej diskusii je potrebné, aby išiel do prípravy alebo do realizácie. Čiže výsledkom by mal byť nejaký konsenzus, z ktorého by mal aj vzniknúť špeciálny, môžem ho nazvať, špeciálny výbor pre uvoľňovanie dlhovej brzdy, nazývam ho zatiaľ pracovne, nie je definovaný v tomto materiáli, ktorý potom bude po predĺžení konkrétnych úsekov rozhodovať o tom, že či sa uvoľní, alebo neuvoľní časť finančných prostriedkov na výstavbu konkrétneho úseku.
Viete veľmi dobre, že v prílohe sú nadefinované všetky známe úseky, ktoré je potrebné realizovať v nejakom časovom horizonte, možno 15 až 20 rokov na celom Slovensku. To znamená, že to, čo v súčasnosti navrhujeme, presahuje túto vládu. Je to návrh, ktorý bude musieť napĺňať každá ďalšia vláda, ktorá príde, a bude musieť hľadať tento konsenzus, a preto si myslíme, že práve ten mechanizmus, aby rozhodovali o tom v konečnom dôsledku poslanci na základe konsenzu v rámci Národnej rady Slovenskej republiky je preto dobrým kompromisom, ktorý by mal zabrániť zbytočnému politikárčeniu, ale vytvorí fungujúci mechanizmus na to, aby keď bude potrebné finančné prostriedky uvoľniť z dlhovej brzdy, aby to bolo možné uvoľniť, ak nebudú v štátnom rozpočte, ak nebudú kohézne fondy, ak sa nerozhodneme použiť napríklad pre konkrétny úsek aj verejno-súkromné partnerstvo známe pod názvom PPP.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, berte to ako naozaj iniciovanie tohoto procesu, o ktorý sa legitímne uchádzame, pretože sme ho aj otvorene zadefinovali v našom programovom vyhlásení vlády v časti Cestná doprava, kde hovoríme o tom, že sa budeme uchádzať v tomto volebnom období o ústavnú zmenu tohoto zákona na uvoľnenie investičnej výnimky, ale tak, ako som povedal, aby to bolo primerane, aby sme dokázali udržať všetky kritériá, ktoré sme si zadefinovali z hľadiska udržateľnosti.
Na záver ešte chcem podotknúť, že môže tu byť aj diskusia o tom, že prečo práve cestná infraštruktúra alebo vôbec infraštruktúra ako taká, prečo nie zdravotníctvo, prečo nie školstvo a tak ďalej. Áno, povedzme, že to je legitímny názor, ale ak sa zhodneme na tom, že toto je strategická záležitosť pre Slovensko, vybudovaná infraštruktúra, ktorá prináša multiplikačný efekt z hľadiska ekonomického a hospodárskeho rastu, znižuje medziregionálne rozdiely, ak sa zhodneme na tom, že prináša ďalšie efekty aj v nezamestnanosti a je obrovským motorom rozvoja, príkladom sú krajiny, ktoré profitovali predovšetkým z dobre vybudovanej infraštruktúry v minulosti, či už je to Nemecko, alebo Japonsko, tak je to strategická vec. A nemôžeme nadefinovať tých strategických vecí niekoľko, lebo potom nenaplníme žiadnu. A ak sa nám podarí nájsť konsenzus v rámci dlhovej brzdy, tak som presvedčený, že potom môžeme aj zo štátneho rozpočtu riešiť ďalšie dôležité veci, ktoré všetci máme záujem riešiť, či už je to školstvo, zdravotníctvo a ďalšie a ďalšie záležitosti.
Všimli ste si v tomto návrhu uznesenia, že je tam aj jeden z významných nástrojov, ktorý chceme, aby bol zachovaný, a to je posudzovanie všetkých týchto úsekov aj na princípe tzv. hodnoty za peniaze, to znamená, je to naozaj kompromisný materiál, ktorý si myslím, že zodpovedne pristupuje k riešeniu tohto problému.
Ďakujem vám veľmi pekne zatiaľ za pozornosť.

52.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy prostredníctvom novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 8. decembra 2011 ako nástroja na riešenie nedostatku financií na dobudovanie nadradenej – prioritnej cestnej infraštruktúry (tlač 614) vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh skupiny poslancov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 634 zo dňa 20. júna 2017 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor.
Gestorský výbor, teda výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, prerokoval uvedený návrh a prijal k nemu uznesenie č. 172 zo dňa 20. júna 2017, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v správe 614a.Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu.
Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol 12 argumentov, ktorými zdôvodním môj postoj k návrhu. Ak si urobíte jednoduchý aritmetický priemer tých argumentov, tak vám určite, určite vyjde, ako asi sa chystám hlasovať o tomto návrhu.
Takže Slovensko nemá nízky dlh, Slovensko má vysoký dlh. Stále sa nachádzame v sankčnom pásme dlhovej brzdy, od roku 2012 sme sa z neho nedostali. Čiže nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje náš dlh za vysoký, je to tak podľa ústavného zákona. Ale aj Európska komisia vo svojich ukazovateľoch, ktoré hodnotia dlhodobú udržateľnosť verejných financií, hovorí v ukazovateli S2, ktorý má hodnotu nad nulou, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií Slovenskej republiky existuje riziko.
Po druhé, ako to tu pán predkladateľ hovoril, áno, politicky to bude vyzerať tak, že úplne legitímne, ak by prešlo uvoľnenie dlhovej brzdy za účelom výstavby diaľnic, prídu ďalšie požiadavky zdôvodnené úplne rovnako a včera sme o tom v kuloároch rozprávali a dnes sa už stalo na finančnom výbore, že už prišla takáto požiadavka na financovanie infraštruktúry v železniciach.
A prídu ďalšie, pretože aj o vzdelávaní sa dá povedať, že pôsobí v ňom multiplikačný efekt, že keď dáme viac peňazí do vzdelania, tak budeme mať ďalšiu generáciu lepšie pripravenú na trh práce. A pomôže to ekonomike, pomôže to morálke, šťastiu ľudí. Veľmi podobná argumentácia. Veľmi podobná platí aj pre zdravotníctvo. Máme vysokú odvrátiteľnú úmrtnosť. Keď dáme do zdravotníctva viac peňazí, budeme mať zdravších ľudí vo vysokom veku. Viem, o čom hovorím. Budeme mať ľudí dlhšie žijúcich. A to sa tiež prejaví v ekonomike. Ďalšie a ďalšie oblasti prídu s takouto argumentáciou. A to, čo hovoril pán predkladateľ, že pokiaľ by sa uvoľnila dlhová brzda, tak by sa našli peniaze aj na školstvo, zdravotníctvo a na ďalšie oblasti. No tak pozrite, nenavykajme celú spoločnosť, všetky odvetvia žiť na dlh dlhodobo. Čiže ja to nevnímam ako pozitívum.
Tretí argument. Prvá vláda Roberta Fica rozbehla ale že poriadne zadlžovanie s tým, že boli ťažké časy. Ťažké časy boli, veľká kríza a vláda teda rozbehla zadlžovanie, hoci teda – poznámka pod čiarou – so sľubom, že Slovenska, Slovákov sa kríza nedotkne, rozbehla to zadlžovanie s tým, že keď prídu dobré časy, tak sa dlh zníži. Toto boli dohľadateľné sľuby vtedy rovnakého predsedu vlády, akého máme teraz. Že teda teória hovorí, že v zlých časoch sa krajina môže zadlžovať a v dobrých časoch sa potom dlh znižuje. No prišli dobré časy a vláda rozobrala II. pilier. To nevyzeralo na vracanie požičaného z krízy. Prišli dobré časy, obrovské nárasty príjmov, od roku 2009 do roku 2015 narástli príjmy našich verejných financií o závratných 45 %, a dlh sa nevrátil späť. Ostal približne na dvojnásobku. Tak toto je kľúčová vec. Povedzme si jasne, či teda budeme zadlžovať Slovensko v zlých časoch a v dobrých časoch ho zadlžíme tiež. Alebo či chceme naozaj v dobrých časoch vracať to, čo sme si v zlých požičali. Ak nie a nie, tak potom sa nezadlžujme v budúcej kríze, pretože sme krajina, ktorá nevie vracať tie dlhy späť.
Ďalší argument. Robert Fico a niekoľkí ministri dopravy tvrdia, že najdrahšia diaľnica je nepostavená. Možnože treba nad tým chvíľu porozmýšľať, ale kto už to počul a rozmýšľal nad tým, tak vie dobre, že to znamená, že nech sa postaví diaľnica za akékoľvek peniaze, tak je to vždy lacnejšie, než ju nepostaviť. Hocijaké peniaze nech tam dáme. Toto je filozofia premiéra a ministrov dopravy, aj súčasného. A môžete povedať síce, že to sa možno, možno si to nedomysleli matematicky, keď nie sú matematici a povedali to nejak tak pomimo. No ale to by sme nemohli vidieť aj to, že na ostatnom hearingu kandidátov na Úrad pre verejné obstarávanie Robert Fico povedal, že vo verejnom obstarávaní máme jedno veľké riziko, že sú tam príliš nízke ceny, vychádzajú z neho, a teda že by sme mali vymyslieť také pravidlo, že najvyššia a najnižšia ponuka sa vyškrtnú, pričom priemerný počet uchádzačov, tendrov vo verejnom obstarávaní máme niečo cez tri, tak že by sa zrušila tá súťaž. Podpredseda vlády nedávno napísal blog o tom, že nízke ceny sú nebezpečné. V minulom volebnom období parlament sa snažil odvolať podpredsedu vlády za to, že v minulosti obstarával lacno diaľnice. Čiže toto nie je len nejaké náhodné, nejaká náhodne uletená veta. Naozaj Robert Fico neverí tej efektívnosti, neverí tej hodnote za peniaze. Verí tomu, že míňať treba, a je to dokladovateľné mnohými citátmi. Ale inak tú hodnotu za peniaze uznávam, že je dobrá vec, dobrá vec. Toto riziko vnímam ale ako veľmi významné, je reprezentované citátom "najdrahšia diaľnica je tá nepostavená".
Piaty argument. Odbrzdenie by bolo aj zlým signálom dovnútra Slovenska. Zlým signálom všetkým tým silám, ktoré sa snažia zvyšovať bohatstvo krajiny cez prácu, cez lepšie pravidlá, cez lepšie fungovanie súdov. Lebo veď načo, keď chýbajú peniaze, tak si požičajme. Tak sú tu eurofondy buď, alebo keď už nebudú eurofondy, no tak odniekiaľ musia prísť tie peniaze. Ak na toto navykneme Slovensko, tak, samozrejme, že vyšleme signál do vnútra krajiny, že sa neoplatí zvyšovať efektívnosť verejnej správy, znižovať byrokraciu, kupovať voličov populistickými návrhmi, balíčkami, to sa oplatí teda. Jednoducho nezlepšovať fungovanie krajiny.
Šiesty argument. Včera parlament schválil program stability. Ak by sme mu mali veriť, tak to odbrzdenie až tak veľmi by nebolo potrebné, keď si prerátate, aké by mal dopady a aký bude vývoj sankcií dlhovej brzdy v najbližšom období a ktoré pásmo dlhovej brzdy je naozaj nepríjemné, lebo tie prvé dve nie sú nepríjemné.
Tiež chcem uviesť siedmy argument, že proti investičnému odbrzdeniu sa vyjadrili aj v podstate všetci odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Klub ekonomických analytikov.
Siedmy argument. Slovensko je jednou z dvoch krajín v Európe, ktoré zažili za ostatných 20 rokov dvakrát zdvojnásobnenie dlhu, verejného dlhu v priebehu piatich rokov. Dvakrát v priebehu piatich rokov sme zažili zdvojnásobenie dlhu. To znamená, máme tu tie inštitúcie a to myslenie a ľudí a možno aj politikov, ktorým to proste raz za čas ujde na rozdiel od drvivej väčšiny krajín v Európskej únii. U nás a v Rumunsku sa to stalo dvakrát.
Deviaty argument. Ôsmy? Tak ôsmy, dobre. Tak musím ešte nejaký vymyslieť. (Reakcie z pléna.) Tušil som, že na niečom ma chytíte. Dobre. Tak ďalší argument teda je, že dlhy v zahraničí dokážu narásť veľmi rýchlo. Dám vám pár príkladov. Napríklad Cyprus o 63 % za osem rokov, Chorvátsko 47 % za sedem rokov, Írsko 23 %, pardon, o 95 % za šesť rokov, Slovinsko 61 % za sedem rokov, Španielsko o 64 % za sedem rokov, Spojené kráľovstvo o 43 % za päť rokov.
Ďalší, hoci som už o tom argumente, troška som ho naznačoval, ale podstata je tá, že premiér Robert Fico mnohokrát zopakoval, že doteraz sme žili z miliardových darov z Európskej únie a keďže tie môžu skončiť, tak musíme zase žiť z niečoho, čo dostaneme. Z niečoho, čo dostaneme. No ja si myslím, že to nie je dobrá filozofia, že je dobré mať zvyknutú krajinu na to, aby žila z toho, čo si sami vyrobíme.
No a tiež chcem uviesť, že to, čo nám naozaj ukrajuje z bohatstva, a to, čo nám bráni viac investovať do diaľnic, do školstva, do zdravotníctva, je práve tá neefektívnosť, sú práve napríklad dotácie, stimuly, ktoré nemajú návratnosť. Za všetky uvediem to hnedé uhlie, hoci to nie sú priamo dotácie, ale ten systém sa prejavuje v zníženej schopnosti aj platiť dane zo strany ľudí a podnikov. Za byrokraciu môžem uviesť gastrolístky alebo pracovnú lekársku službu. Nie preto, že sú to najväčšie príklady, ale pretože sme sa o tom veľa vyhádali v parlamente. To sú príklady krokov, ktoré nám pomôžu mať viac peňazí aj na investície.
Vlastne už k záveru chcem uviesť, že momentálne máme na jednu štvorčlennú rodinu dlh cez 31-tisíc alebo okolo 31-tisíc eur. Ten dlh bude splácať takmer každý cez vyššie dane a odvody a cez nižšie platy učiteľov, sestričiek, lekárov a v budúcnosti cez menší počet kilometrov opravených a nových ciest. A bude sa to týkať ľudí na celom Slovensku. Tak úplne posledná myšlienka je, že tuto pôjde o veľa miliárd eur. Ten tlak na parlament, keďže projekt netlačí vláda, ale vznikol akože zdola, bude podľa mňa veľký, tak vám všetkým želám, aby ste naozaj zahlasovali nakoniec podľa svedomia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľmi pekne ďakujem, Eugen, tebe za takéto veľmi podľa mňa jasné, zrozumiteľné, stručné a presvedčivé zdôvodnenie, prečo tento krok nie je pozitívny. Ja by som chcela zvýrazniť a podčiarknuť jednu vec. Súčasná vláda stále komunikuje, ako sa ekonomike darí. Toto je nespochybniteľný fakt. Ekonomike sa darí, tak ako našej, tak európskej. Možno v opačnom poradí. A toto je situácia, kedy by som ja očakávala, že to "darí sa nám" sa nejakým spôsobom prejaví aj či už v životnej úrovni, alebo v znížení daní, čiže v nejakých, v tom, aby mali ľudia čisté príjmy vyššie. Nedeje sa to ani v oblasti znížení daní. Dane sa neznižujú. Nedeje sa to ani v oblasti zníženia odvodového zaťaženia. Naopak, tam sa cez vymeriavacie základy, naopak, zvyšuje odvodové zaťaženie. Nedeje sa to ani v skvalitňovaní zdravotníctva. Nedeje sa to ani tým, že by vyššie peniaze išli do školstva, že by sa skvalitňovalo školstvo, že by sa nejakým významnejším spôsobom zvyšovali dôchodky. Jednoducho ľudia toto nijak necítia. Naopak, v takomto "darí sa ekonomike" prichádza súčasná vláda s tým, že chce ešte ďalej, viacej zadlžovať našu krajinu. Čiže v čase, kedy sa darí ekonomike, by som očakávala skôr to, že sa toto prenesie na ľudí a podnikateľov, alebo že sa začnú znižovať dlhy. Ale naopak, alebo možnože sa začnú robiť reformy, pretože reformy treba robiť v dobrých časoch, nie v zlých časoch. Ale nič z tohto sa nedeje.
A vy prichádzate s návrhom, ktorý – pri všetkej úcte – je ťažko populistický, pred župnými voľbami, ale to vám ide veľmi dobre, tieto populistické balíčky. Tak práve toto sa tu teraz de... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)