18. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám dnes Národnej rade Slovenskej republiky do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je podpora zabezpečenia riadnej školskej dochádzky žiakov a skvalitnenie vedomostnej úrovne žiakov pri prechode do vyššieho ročníka, explicitné zakotvenie práva rodiča alebo zástupcu zariadenia plnoletého dieťaťa na strednej škole na informácie o jeho výchovnovzdelávacích výsledkoch a zamedzenie bezdôvodných absencií plnoletých žiakov na stredných školách. Potreba zákonnej úpravy týchto inštitútov sa môže javiť ako marginálna záležitosť, pretože väčšina z nás a najmä naši rodičia nemuseli riešiť problematiku plnoletých študentov na stredných školách, rovnako ako nemali problém získať informácie o našich študijných výsledkoch. Liberalizácia v prístupe k vzdelávaniu je pozitívny faktor, ale nejednotná právna úprava v rámci tolerančného efektu v prístupe k dochádzke do školy a s tým súvisiaca aj vedomostná úroveň žiakov a študentov prechádzajúcich do vyššieho ročníka je problém. Ten sa odráža v každodennej učiteľskej praxi a zároveň intenzívne negatívne ovplyvňuje celostný prístup k vzdelávaniu a výchove a hlavne v jeho výstupnej fáze.
Špecifickosť problematiky navrhovaných zmien a ich dopad budú intenzívne vnímať predovšetkým pedagógovia a riaditelia škôl, ktorí v každodennej praxi riešia dané problémy. Taktiež rodičia, ktorí budú oboznámení s jasnými pravidlami a, samozrejme, aj žiaci a študenti tak, aby jednotnosť pôsobila ako antidiskriminačný faktor bez ohľadu na typ, stupeň či geografickú polohu školy.
Bližšie sa k jednotlivým cieľom vyjadrím v rozprave, zatiaľ ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Stanislavovi Mizíkovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 576). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Ako prvý požiadal o vystúpenie v rozprave pán poslanec Žarnay.
Nech sa páči.

Ďakujem ešte raz. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes Národnej rade Slovenskej republiky, ako som už povedal, predkladám do prvého čítania predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, čiže školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože tento návrh pomôže v zjednotení pravidiel všetkým zúčastneným stranám, tak pedagógom, ako aj rodičom, žiakom a študentom vniesť jasným stanovením limitov v rámci vyhodnocovania absencií počas návštevy školy a následného hodnotenia vzdelanostnej úrovne žiaka a študenta väčšiu právnu istotu. Rovnako pôsobí aj explicitné zakotvenie práva rodiča na informácie o študijných výsledkoch a dochádzke plnoletého dieťaťa na strednej škole a s tým súvisiace aj bezdôvodné absencie plnoletých stredoškolákov na vyučovacom procese, ktoré si ospravedlňujú oni samotní.
Škola ako každá inštitúcia funguje na základe určitých zákonom stanovených pravidiel, ktoré určujú jej štatút, organizačnú štruktúru, materiálno-technické zázemie, spôsob financovania, personálne zázemie a jeho kvalifikačné podmienky a úroveň a najmä obsah vzdelávania zakomponovaný do Štátneho vzdelávacieho programu. Ten je doplnený v jednotlivých školských vzdelávacích programoch a tvorí zásadný záväzný dokument pre vzdelávanie a výchovu v každej škole. Zároveň predstavuje merateľné obsahové a výkonové štandardy.
Ako sme si mali možnosť všimnúť, uvedomujú si to i súčasní predstavitelia na ministerstve školstva, pretože v skrátenom legislatívnom konaní v tlači 611 v čl. 1 bod 37 predložili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde okrem iného prostredníctvom tohto zákona chcú vytvoriť páku na školy, v ktorých Štátna školská inšpekcia zistila nedostatky a kde k ich odstráneniu nedošlo v požadovanom čase znížením normatívneho príspevku zriaďovateľovi školy na príslušný kalendárny rok o 15 % v kontexte s odsekom 18 § 7 uvedeného zákona.
Dosiahnutie požadovanej úrovne a rozsahu získaných vedomostí, zručností a schopností je podmienené aj dôslednou účasťou na výchovnovzdelávacom procese. Žiak, ktorý bez ohľadu na dôvod absencie a jej hodnotenie, čiže či sú vymeškané hodiny ospravedlnené, alebo neospravedlnené, má najmä pri prechode do vyššieho ročníka značnú nevýhodu, ktorú zvyčajne nedokáže ani s pomocou rodičov, pokiaľ prejavujú o jeho školské výsledky záujem, prekonať. Medzery vo vzdelávaní, ktoré pri dlhodobejšej absencii vznikajú, spôsobujú, že žiakovi tak unikajú logické súvislosti a nadväznosti v jednotlivých vyučovacích predmetoch úroveň a rozsah osvojených vedomostí a zručností sa znižuje a tým sa znižuje nielen úspešnosť samotného žiaka, ale aj predpoklad, že školskú dochádzku ukončí vyšším ako základným vzdelaním, čo by malo neblahý dosah nielen na neho samotného, ale aj pre celú spoločnosť.
Tieto problémy sa nedotýkajú len žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatných žiakov. Pri nezodpovednom prístupe zákonných zástupcov, ktorí, ako je z aplikačnej praxe známe, často z veľmi subjektívnych a marginálnych dôvodov dovolia dieťaťu vymeškať vyučovanie, spôsobuje značné medzery v ich vzdelávaní a tým bezdôvodne znižuje ich školskú úspešnosť.
Považujeme preto za potrebné s ohľadom na uvedené skutočnosti zaviesť zákonný inštitút komisionálneho preskúšania pri viac ako 25 % vymeškaných vyučovacích hodín, prípadne opakovania ročníka pri viac ako 35 % vymeškaných vyučovacích hodín, aby bola dostatočne zabezpečená vedomostná úroveň absolventov primárneho i sekundárneho vzdelávania, ako aj kontinuita vzdelávania.
Iste sa objavia námietky, že je to nekorektné a diskriminačné voči žiakom a študentom, ktorí sú aktívni športovci a umelci, prípadne sú dlhodobo chorí. S týmto si nedovolí, s týmto si, pardon, s týmto si dovolím nesúhlasiť, keďže existuje inštitút individuálnych študijných plánov, ktorý bez veľkých problémov dokáže takéto špecifické požiadavky zastrešiť.
Obchádzanie záznamu reálne vymeškaných vyučovacích hodín by do značnej miery eliminoval záznam do elektronickej triednej knihy, kde každá následná zmena by v systémovom protokole bola zaznamenaná a o ktorú sa usiloval pán kolega Sopko na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zmenou v školskom zákone v tlači 458, ale k uplatneniu sa ani len nepriblížila.
Naplnenie ďalších cieľov tohto zákona nie je možno oddeliť, pretože ich súvislosť je zjavná. Tak ako som už spomenul, my a ani naši rodičia neboli nútení riešiť problém plnoletých stredoškolákov. Jednak ich nebolo také množstvo ako dnes a zároveň zákonná úprava nepodmieňovala informovanosť rodičov súhlasom plnoletého študenta. Dnes je tento jav bežnou súčasťou stredoškolskej existencie, a to nielen v maturitnom ročníku. Vedenia škôl hľadajú rôzne riešenia prostredníctvom školských poriadkov, zmlúv pri nástupe do školy a podobne, aby sa vyhli problémom neskôr v čase dosiahnutia plnoletosti študenta.
Na jednej strane stojí povinnosť školy, čo deklarovala aj Školská inšpekcia v praxi, informovať rodiča o vzdelávacích výsledkoch a dochádzke študenta, na druhej strane stojí zábrana v podobe súhlasu plnoletého študenta s podávaním takýchto informácií. Zároveň však zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcu zariadenia je povinný podľa školského zákona vytvoriť pre dieťa podmienky pre prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností. Zákon o rodine uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. V praxi tak vzniká patová situácia, rodič alebo zástupca zariadenia, ktorý má zákonné povinnosti, musí mať aj explicitne vyjadrené právo byť dôsledne a včas informovaný o výchovnovzdelávacích výsledkoch žiaka, ako aj o dochádzke na vyučovanie. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť školy riadne a včas informovať rodiča alebo zástupcu zariadenia o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s výchovnovzdelávacími výsledkami žiaka a jeho dochádzkou bez toho, aby boli dotknuté jeho práva získané plnoletosťou.
Pokiaľ má rodič či zariadenie povinnosti uložené zákonom, musí mať k tomu i adekvátne práva, ktoré priamo súvisia so zabezpečením stanovených povinností. Tak ako som už v úvode spomenul, pravidelná účasť na vzdelávacom a výchovnom procese je jednou zo zásadných podmienok kontinuity vzdelávania a prispieva k úspešnosti žiaka a zároveň formuje jeho charakterové, vôľové vlastnosti a vytvára vzorce správania v súvislosti k prístupu k neskorších pracovným povinnostiam. Plnoletí študenti majú zo zákona možnosť písomne sa ospravedlniť z neúčasti na vyučovaní. Školy majú tendenciu limitovať množstvo takýchto ospravedlnení. Zároveň však rodič zvyčajne nemá informáciu, že jeho dieťa nestrávilo deň v škole, tak ako predpokladal, prípadne aké aktivity namiesto účasti na vyučovaní vykonávalo. Zároveň však vzniká priestor na to, aby sa študent cielene vyhýbal niektorým nepopulárnym aktivitám, ako sú napríklad skúšania alebo testovanie, a následne to znásobuje tlak a konfliktovosť medzi rodičmi a školou. A tak kontrasignáciou, resp. spolupodpísaním rodiča, prípadne zástupcu zariadenia na písomnom ospravedlnení žiaka je zabezpečená nielen ich informovanosť o vynechaní vyučovania, ale aj pomôže zamedziť zbytočným absenciám žiakov, ako aj už vedeným problémom, ktoré vznikajú vedením stredných škôl s akceptáciou ospravedlnení plnoletých žiakov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhované zmeny v školskom zákone sa môžu javiť ako marginálna záležitosť, ktorá nemá zásadný vplyv na kvalitu a úroveň výchovnovzdelávacieho procesu, opak je však pravdou. Práve takéto tzv. drobnosti či okrajovosti spôsobujú v aplikačnej praxi množstvo nabaľujúcich sa problémov, ktorým je možné predchádzať a len flexibilný prístup aj z našej strany môže k tomu dopomôcť. Verím, že proaktívnym a prevenčným prístupom máme možnosť veci zmeniť k lepšiemu a v tomto duchu verím, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec, chcete to ako záverečné slovo alebo ako v rozprave vystúpiť? (Reakcia spravodajcu.) Dobre. Takže, pán poslanec Žarnay, asi nemáte záujem vystúpiť v záverečnom slove, keďže ste vystupovali teraz.
Takže záverečné slovo, nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo. Budem stručný. Ciele novely uvedené v bodoch a, b, c sú správne. Vy, pán poslanec, vždy vlastne máte správne ciele, ale o postupe si dovolím vážne zapochybovať. Vysvetlím to.
Navrhujete komisionálne skúšanie po 25 percentách vymeškaných vyučovacích hodín, ospravedlnených či neospravedlnených. Učil som na škole, kde bežne toľko hodín dokázalo spraviť, dokázala spraviť zhruba štvrtina až tretina žiakov, a takých škôl v mojom okolí je strašne veľa. Učitelia by potom nerobili nič iné, len komisionálne skúšali celé dni, to znamená, školy, kde je 250 žiakov, keď 70 žiakov splní to kritérium vaše, tých 25 %, no to je absurdné, to ja si neviem predstaviť, žeby ja alebo moja manželka to dokázali a kolegovia, lebo z každého predmetu predpokladám. Takže tak.
A týchto 35 % vymeškaných hodín je zlý nápad napríklad pre dobrého žiaka, ktorý by musel opakovať ročník. Príklad, žltačka alebo vážnejší úraz, to by vlastne ho tak psychologicky zdeptalo, že je prepadlík.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem.