18. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podal Národnej rade správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch v druhom čítaní (tlač 611a).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2017 č. 685 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona (tlač 611) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K vládnemu návrhu zákona (tlač 611) zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 238 zo 14. júna 2017 odporúča návrh zákona schváliť, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 168 z 15. júna 2017 odporúča návrh zákona schváliť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež v uznesení č. 101 z 19. júna 2017 odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v štvrtej časti tejto spoločnej správy. V štvrtej časti spoločnej správy sa nachádza celkovo 19 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča Národnej rade, o nich hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 611), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona (tlač 611a) bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 19. júna 2017 pod č. 102. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Za klub MOST – HÍD pán poslanec Péter Vörös a potom pani poslankyňa Zuzana Zimenová.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ctená Národná rada, dnes tu máme na stole novelu jedného veľmi dôležitého zákona, ktorý sa už dlhšiu dobu pripravuje. Ide o zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Otázka financovania nášho školského systému je problémom, ktorý je neustále v centre pozornosti spoločenskej, ako aj politickej verejnosti. Peňazí vynaložených na školstvo totiž nikdy nie je dosť. Je nepochybné, že aj náš školský systém si vyžaduje oveľa vyššie finančné injekcie ako doteraz. Veď tu ide o dlhodobú investíciu do prípravy ďalších produktívnych generácií. Náš zákon o financovaní škôl a školských zariadení však, ako všetci vieme, neobsahuje žiadne sumy ani čísla. Obsahuje iba zásady, mantinely, ťažiskové body, podľa ktorých sa vypracujú už konkrétne mechanizmy financovania v príslušnom vládnom nariadení.
Vážené dámy, vážení páni, viac by som sa teraz chcel dotknúť iba jednej otázky, ktorá je pre mňa osobne veľmi dôležitá. A to je problematika financovania tzv. málotriednych škôl. Nerád používam tento výraz, nakoľko nie je žiadny terminus technicus. V mojom ponímaní tu ide o školy s nízkym počtom žiakov, ktoré väčšinou existujú na vidieku v malých obciach, kde však zastávajú veľmi dôležitú nielen výchovnú, ale i nevyhnutnú spoločenskú funkciu. Ich financovanie je predmetom už dlhodobého sporu medzi zriaďovateľmi, riaditeľmi, rodičmi na strane jednej a ministerstvom školstva na strane druhej. Často sa vynorí otázka, či má vôbec zmysel udržiavať tieto školy. Ak áno, do akého počtu žiakov. Osobne si myslím a môžem to vyhlásiť aj v mene strany, ktorú zastupujem, že jedinou inštanciou, ktorá má výsostné práve rozhodnúť o tom, či je škola v danej obci alebo lokalite potrebná alebo nie, je samotné miestne spoločenstvo, rodičia, obyvatelia a vedenie obce. Nie je správnou cestou, ak vyššie postavený orgán chce zasahovať do tohto práva miestnych ľudí.
Keď sme v júni minulého roku v skrátenom legislatívnom konaní rozhodovali o tom, že základné školy s nízkym počtom žiakov a národnostné školy oslobodíme od povinnosti dodržiavať minimálny počet žiakov v jednej triede, veľmi dobre sme vedeli, že tým problém týchto škôl vyriešený nie je. Definitívnym riešením je zabezpečenie potrebných financií na vykrytie alebo aspoň čiastočné vykrytie ich zvýšených nákladov. Preto sme považovali za veľmi nebezpečnú iniciatívu zo strany úradníkov na ministerstve školstva, ktorí plánovali zrušiť doteraz zaužívaný kompenzačný mechanizmus, ktorým sa odbremenili menšie školy. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi, že rozhodol nezaviesť túto zmenu. Ba čo viac, podarilo sa presadiť o niečo silnejšiu formuláciu v zákone ohľadne tohto spomínaného kompenzačného mechanizmu. Kým totiž podľa zákona malo ministerstvo pri určovaní normatívu doteraz možnosť zohľadniť veľkosť školy, odteraz to už nebude iba možnosťou, ale priam jeho povinnosťou. Považujem to za veľký pokrok a za určitú istotu pre školy a ich zriaďovateľov.
Otázka tým, samozrejme, nie je uzavretá. Veľa sme o tejto problematike rokovali s členmi výboru pre vzdelávanie aj za účasti pána ministra. A chcem vyzdvihnúť, že sme dostali prísľub od pána ministra, že v nadväznosti na zákonnú úpravu, ktorú práve prerokujeme, sa pripraví príslušné nariadenie vlády č. 630/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, v ktorom budú zohľadnené naše požiadavky ohľadne zabezpečenia financií pre malé základné školy.
Naším cieľom je, a toto budeme presadzovať aj pri rokovaniach o predmetnom nariadení vlády, aby bol kompenzačný mechanizmus rozšírený. Doteraz fungujúci kompenzačný mechanizmus zohľadňuje iba školy s počtom žiakov od 250 do 150. Školy s počtom žiakov nižším ako 150 už často majú problém vykryť náklady na platy pedagógov, ako aj prevádzkové náklady. Na základe získaných informácií zo základných škôl s počtom žiakov nižším ako 150 je potrebné ďalej diferencovať kompenzačné koeficienty až do počtu žiakov 50 aj vzhľadom na vysoký počet škôl spadajúcich do tejto kategórie.
Obzvlášť citlivo sa to dotýka národnostných škôl. Aby ste mali predstavu, v akom stave sa naše národnostné školstvo nachádza, vyše 40 % škôl s vyučovacím jazykom maďarským má menej ako 50 žiakov. Je pre mňa potešujúce, že na tento problém reflektuje aj odôvodnenie citovaného ustanovenia zákona, v ktorom sa píše, citujem: "Súčasné hodnoty kompenzačného koeficientu ministerstvo plánuje prehodnotiť a zohľadniť diferencovane veľkosť školy, počet žiakov základnej školy do 50 žiakov." Pán minister, ak dovolíte, budem vás brať za slovo. Vnímam taktiež ako veľké pozitívum, že sa zavádza podpora na náklady za tým účelom, aby sa umožnilo deťom navštevovať školu vo svojom materinskom jazyku, pokiaľ takáto škola na ich rodisku nie je zriadená.
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nakoniec chcem oznámiť, a to aj v mene nášho celého klubu, že tento návrh zákona v Národnej rade podporíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickom poznámkou nikto. Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni poslanci, pani poslankyne. Počas svojho krátkeho pôsobenia v parlamente som vo viacerých príspevkoch v rozprave aj na hodine otázok odborne argumentovala, prečo je nevyhnutné zabezpečiť potrebný podporný servis v špeciálnych aj bežných základných a stredných školách pre učiteľov a žiakov. Odbornými argumentami som podporila aj svoj vlastný návrh novely zákona o financovaní vzdelávania v marci, ktorý mohol túto tristnú situáciu s nedostatkom podporného personálu v školách aspoň trochu zmierniť, pretože vďaka nemu by mohlo vojsť do systému viac ľudí, ktorí by mohli poskytovať deťom v školách asistenciu a pomoc pri učení sa. Žiaľ, poslanci vládnej koalície vtedy zmietli tento návrh zo stola. Dnes je zjavné prečo. Vláda nemá záujem vytvoriť transparentný a nárokovateľný systém zabezpečenia potrebného počtu asistentov v školách.
Rovnaká požiadavka zaznela už vo februári k tomuto aktuálnemu vládnemu návrhu zákona, o ktorom rokujeme dnes. Hromadnú pripomienku som vtedy spoluorganizovala s kolegom Ondrejom Dostálom a s Platformou rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Na rozporovom konaní ostala táto naša požiadavka neakceptovaná a tak je tomu až dodnes. O tomto všetkom som hovorila minulý týždeň v rámci prvého čítania návrhu zákona. Keďže sa mi zatiaľ nepodarilo dosiahnuť, aby si tieto argumenty vláda osvojila a v ich duchu vykonala korekcie v systéme financovania asistentov, je logické, že v rámci druhého čítania využívam poslednú možnosť a spolu s kolegom Ondrejom Dostálom predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa opätovne usilujem docieliť, aby boli asistenti učiteľa v školách nárokovateľní. Navrhujeme, aby si viac školy nemuseli na asistentov pýtať peniaze v podobe výnimočného opatrenia, ale aby asistentov dostali učitelia a žiaci k dispozícii vždy, keď na to majú oprávnený nárok.
Namiesto odborných argumentov vám teraz radšej predstavím pár konkrétnych príbehov skutočných rodín, pre ktoré je nedostatok asistentov v školách vážnym a často až neriešiteľným problémom. Mená a konkrétne školy z týchto, z ktorých tieto informácie pochádzajú, sú mi známe, no neuvádzam ich z dôvodu zachovania anonymity. V každom prípade však ide o skutočné príbehy skutočných ľudí, čo, dúfam, nebude nik v tejto sále spochybňovať, ako to zvyknú robiť predstavitelia vlády na hodine otázok, keď im kladiem otázky v mene občanov.
Matka prváka na špeciálnej základnej škole, kde je v triede ďalších päť detí s viacnásobným postihnutím a iba jeden asistent, hovorí o tom, že dieťa bolo doteraz vzdelávané doma a pracovalo sa s ním systémom jeden na jedného, pretože nenašli žiadnu špeciálnu škôlku, ktorá by bola ochotná v predškolskom veku ho vzdelávať. Napriek tomu, vďaka intenzívnej podpore rodičov a odborníkov, ktorí si platili týchto odborníkov z vlastného vrecka, dieťa napredovalo vďaka týmto rodičom vo vývoji. V súčasnosti je však pre špeciálnu školu príťažou, javí sa ako problémové a hrozí mu vylúčenie, pretože pri jednom asistentovi na päť detí sa mu pani učiteľka nemôže individuálne venovať, a tak jeho vývin začína stagnovať.
Otec nehovoriaceho dieťaťa sa na mňa obrátil s prosbou o pomoc v situácii, kedy jeho dieťa navštevuje opäť špeciálnu školu, avšak v triede podľa učiteliek príliš vyrušuje a hrozí, že ho zo školy budú musieť tiež vylúčiť. Problém je v tom, že chlapec nemá k dispozícii styčnú osobu, o ktorú by sa oprel a cez ktorú by sa naučil komunikovať s kolektívom. V triede tejto špeciálnej školy má učiteľka šesť detí s rôznym druhom a stupňom postihnutia a žiadneho asistenta.
Ďalšia matka zo Žiliny volala s plačom, že jej dieťa kvôli nedostatku asistentov nechcú zobrať popoludní do školského klubu a ona nevie, ako to má riešiť, keďže v súčasnosti musí riešiť okrem zdravotného znevýhodnenia jej dieťaťa aj seba, nakoľko je onkologickou pacientkou.
Matka z Košíc volala, že je synovi nechcú dávať v špeciálnej škole piť, aby s ním nemuseli chodiť na toaletu, lebo je veľký a oni nemajú k dispozícii toľko asistentov, tak nech mu radšej doma dávajú naspäť plienky.
Umiestnenie ďalšieho dieťaťa s ADHD a poruchou sociálneho kontaktu je tiež nemožné bez asistenta. Dieťa má normointelekt, ale pre jeho neposednosť a zlý sociálny kontakt ho presúvajú z bežnej základnej školy späť do škôlky, lebo bez asistenta je nezvládnuteľné. Vie pritom čítať a počítať a tak rodičia návrat do škôlky kvôli nedostatku asistentov v bežnej základnej škole pokladajú za nezmysel a pre dieťa za zbytočný krok späť.
Ďalšie dve mamičky to vyriešili s vedením školy tak, že si našli asistentku a tú si platia samé z rodinných rozpočtov. No napriek tomu sa pýtajú, či nie je možné riešiť to systémovo, aby sa nemuseli skladať na niečo, čo iné deti v prípade šťastnej náhody dostávajú v iných školách zadarmo.
Na východe bol zase vylúčený chlapec s ľahkou mozgovou disfunkciou z bežnej školy, pretože stále vyrušoval tým spôsobom, že sa vo zvýšenej miere na hodinách pýtal, on totiž slabšie počul. Ak by bol v triede asistent, mohol by pomôcť nielen jemu, ale aj ďalším jeho dvom spolužiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaľ, v triede asistent nie je.
Na záver chcem poďakovať Platforme rodičov so zdravotným znevýhodnením za pomoc pri zbieraní tých kazuistík, ktoré som teraz uviedla, a rovnako uviesť zhrnutie, ktoré mi k týmto príbehom poslala zástupkyňa platformy. Citujem: "Rodičia sa cítia ako pingpongové loptičky medzi štátom a riaditeľmi škôl. Ani špeciálne školy nemajú potrebný počet asistentov a nevedia našim deťom poskytnúť potrebnú odbornú pomoc pri učení sa. Pri integrácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách tieto zas nevedia vytvárať pre naše deti podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, pretože im rovnako chýbajú dostatočne vzdelaní asistenti, učitelia. Školy tiež nevedia zabezpečiť požiadavky na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní, ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia našich detí."
Aj v mene týchto rodičov predkladáme spolu s Ondrejom Dostálom pozmeňujúci návrh, po ktorom mi dovoľte prečítať ešte druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Simonou Petrík. Skôr, než prečítam znenie oboch návrhov, dovoľte mi predstaviť pár slovami ten druhý návrh.
Každá materská škola zriadená obcou či mestom je financovaná z troch zdrojov, ktoré vymedzuje zákon. Prvým zdrojom je školné, ktoré platia všetci rodičia, okrem rodičov päťročných predškolákov. Druhým zdrojom sú financie na prevádzku prideľované z podielových daní na všetky deti navštevujúce materskú školu. Tretí a jediný účelovo viazaný zdroj na nákup učebných pomôcok je práve štátny príspevok na predškolákov, teda na vzdelávanie päťročných detí. Ministerstvo školstva sa teraz ide vzdať tej regulácie, na čo možno tento jediný účelovo viazaný príspevok použiť. Domnievame sa, že ak sa ministerstvo vzdá povinnosti určiť jeho účel, bude to hrubá chyba, pretože je zodpovedné za vytváranie podmienok na rovnosť príležitostí a rovný prístup k vzdelaniu všetkých detí. Ak si túto úlohu ministerstvo nebude plniť, stane sa podľa učiteľov združených v Slovenskej komore učiteľov z ministerstva školstva v oblasti predškolského vzdelávania ministerstvo kúrenia a svietenia v budovách materských škôl. Vypustením účelu bude možné štátny príspevok na predškolákov využiť aj na prevádzkové náklady, o čom má rozhodnúť zriaďovateľ rozpísaním týchto financií v rozpočte. Reálna prax potom bude taká, že väčšina zriaďovateľov síce tento príspevok materským školám pridelí, ale budú sa môcť z neho hradiť aj prevádzkové náklady a o túto čiastku budú môcť dať obce z podielových daní do rozpočtu materskej školy o rovnakú sumu na prevádzkové náklady menej. Riaditelia materských škôl tak budú nútení použiť príspevok od štátu, pôvodne určený len na pomôcky, na elektrinu či plyn. Materské školy sa tak môžu dostať do situácie, keď nebudú schopné uskutočniť zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce zo štátneho vzdelávacieho programu. Deti tým prídu o kvalitné zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ich ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia takéhoto návrhu sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Pozmeňujúcim návrhom sa preto zavádza také znenie predmetného novelizačného bodu, ktoré pôvodne navrhovalo samo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Účelová viazanosť by sa mohla rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy.
Dovoľte mi teraz prečítať oba pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 611.
V čl. I v bode 13 v § 4a ods. 1 sa slová "môže prideliť" nahrádzajú slovom "pridelí".
Dovoľte mi prečítať teraz druhý pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Prvý bod k čl. I k doterajšiemu bodu 24. V čl. I doterajší bod 24 znie: "V § 6b ods. 5 úvodnej vety sa vypúšťajú slová "ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,"."
Druhý bod. V čl. I doterajšom bode 47 v § 8b ods. 1 písm. c) za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie: "12. Finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl na kalendárny rok alebo na nový školský rok pre jednotlivé materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 5,"."
Doterajší 12. a 13. bod v § 8b ods. 1 písm. c) sa označuje ako 13. a 14. bod.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden, dvaja poslanci, ukončujem možnosť prihlásiť sa. Neskoro, pán spravodajca, dvaja.
Nech sa páči, pán poslanec Gröhling. A potom pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému vládnemu návrhu zákona. Ja musím vysloviť, že celá táto novela iba ukazuje, že ako nám záleží na celej oblasti školstva, lebo si myslím, že po prvýkrát sme to zažívali a zažívame pri Učiacom sa Slovensku, kedy ste vyvolávali také nadšenie zo strany žiakov, zo strany učiteľov, rodičov a potom ste to tak v priebehu toho času zabili vaším jeden a polročným nič nerobením, ak nebudem teda uvažovať o spojitom písme a jednej hodine dejepisu navyše, kde ste v podstate pozvali tých najlepších ľudí v rámci školstva, ktorí niečo aj znamenali, a mysleli ste si, že ustojíte v podstate celé štyri roky tým, že budú pripravovať tento dokument a že sa prediskutujeme až do roku 2020. Zabudli ste ale, že títo ľudia budú chcieť plniť tento dokument a že ho budú chcieť realizovať. A vy iba naťahujete čas a doteraz nikto vlastne nevyslovil, že či táto novela je už súčasťou tohto dokumentu, ktorý stále prezentujete, čo by sme možno aj veľmi radi teda počuli, že či to prediskutovali ste aj s týmito ľuďmi alebo nie.
Druhýkrát váš pohľad na školstvo svedčí o tom, ako prinášate, ako prerokovávame túto novelu, ako ju prerokovávate, že najskôr sa mala prerokovať normálne, potom bol načasovaný bod na druhú, teraz ste rýchlo to zmenili, ešteže sme tu všetci boli a že sa môžme k tomu vyjadriť. Že taká tá slušnosť z vašej strany, že keď už poznáme tú matematiku parlamentnú a v rámci tej matematiky nám neprijmete žiaden pozmeňujúci návrh, tak nás aspoň nechajte slušne ho tu prečítať a normálne slušne o ňom diskutujme. Lebo potom neviem, ako tú slušnosť chcete učiť mladých ľudí na školách, keď to nedodržujete vy.
Čo sa týka, k tomu prinášaniu a tejto novely, tak si myslím, že argumenty, ktoré som už x-krát hovoril v rámci skráteného legislatívneho konania, že nás čakajú nejakého hospodárske škody alebo, že chceme tu ochraňovať základné ľudské práva a slobody, vyjadroval som sa k tomu už tiež. Môžeme opakovať, že žiadne hospodárske škody nám nehrozia a vy ste iba napasovali novelu, ktorá štyri mesiace bola na vláde, a nemali ste prerokované jednotlivé veci, takže tam boli rozpory. Musím znova zopakovať, že jediné, čo ste argumentovali, teda akceptovali, tak boli rozpory jednotlivých ministerstiev, ale nie profesných organizácií, čo je tiež tak na zváženie, že ako sa pozeráte na školstvo, ako rýchlo chcete prerokovať jednotlivé veci.
Kolegovia sa venujú iným veciam obsahovo, ja by som sa chcel venovať hlavne dĺžke praxe pedagogických zamestnancov pri výpočte mzdového normatívu. Vy v správe uvádzate, že ten zber údajov, ktorý potrebujete, tak bude trvať asi jeden a pol roka, kým ho vyhodnotíte, takže v zákone ste vložili v čl. I bode 11, že účinnosť bude od 1. januára 2019. My sme v rámci uznesenia rezortného informačného systému, ktorý sme žiadali výborom pre vzdelávanie, dostali odpoveď. Tam je vylicitované všetko, čo tento rezortný systém dokáže vysloviť. Je tam aj pracovný pomer, platová trieda, pracovná trieda, kreditový príspevok, kariérový stupeň, kariérová pozícia, typ poberaného dôchodku a tak ďalej. Nie je tam dĺžka praxe pedagogických zamestnancov, čo je jedna vec, ktorú by ste tam mali vložiť, takže nevidím dôvod, prečo by sme mali skoro jeden a pol roka čakať, aby toto ustanovenie reálne prišlo do platnosti, keď chcete robiť tie veľké koncepčné zmeny, a nebudeme zase iba naťahovať čas. Takže mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 611.
V čl. IV sa slová "čl. I bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019" nahrádzajú slovami "čl. I bod 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2018".
Odôvodnenie: navrhuje sa, aby zohľadňovanie dĺžky praxe pedagogických zamestnancov pri výpočte mzdového normatívu nadobudlo účinnosť o rok skôr vzhľadom na to, že údaje o dĺžke praxe pedagógov by sa mali zozbierať k 15. septembru 2017 a nie je nutné čakať viac ako rok na to, aby sa zapracovali do výpočtu mzdového normatívu.
Ďakujem.