18. schôdza

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 20. júna 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 117 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 117 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Eugena Cimmermanna "za" hlasovalo 79 poslancov, "proti" 24, "zdržalo sa" 11,
- za Tibora Sásfaia 45 "za", 43 "proti", 26 "sa zdržalo" a
- za Dávida Štefanku "za" hlasovalo 64, "proti" 42, "zdržalo sa" 8.
Na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu boli zvolení Eugen Cimerman a Dávid Štefanka.
Overovatelia poverujú svojho člena Petra Pčolinského oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade na člena disciplinárneho senátu kandidátov, ako ich uviedol overovateľ.
Ešte predtým, než budeme pokračovať, chcem oznámiť, že zajtra budeme pokračovať od 9.00 hodiny a hlasovať sa bude až po prerokovaní všetkých bodov. (Reakcie z pléna.) Áno, po prerokovaní, ale najskôr o 11.00 hod. Tak, ale keby sa po 11.00 hod., keby sme nestihli do 11.00 hod., tak sa bude hlasovať až po prerokovaní.
Takže poprosím generálneho prokurátora, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pani poslankyňu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Takže do rozpravy sa prihlásilo šesť poslancov.
Nech sa páči, ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Krajniak.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážený pán generálny prokurátor, možno otvorím tému, ktorá vás prekvapí, ale musím povedať, že ma veľmi potešila jedna pasáž z vašej správy, ktorú ste, čakal som, či ju spomeniete aj v pléne, spomenuli ste ju, a to je tá pasáž vo vašej správe, ktorá sa vysporadúva s bojom proti extrémizmu, konkrétne s tým, čo to vlastne extrémizmus je.
Keď sme minulý rok na jeseň prijímali tzv. protiextrémistickú novelu, upozorňoval som kolegov aj pani ministerku Žitňanskú, že je trochu problém, ak v našom právnom poriadku nie je extrémizmus presne zadefinovaný. A momentálne to tam nemáme.
Ja to považujem za mimoriadne závažnú vec, pretože viete, to tak vždy bolo, že každý si myslel, veď predsa je zrejmé, že ja extrémista nie som, to znamená, to sa týka niekoho iného, kto ten extrémista naozaj je. Ale v právnom systéme by nemalo byť nič dané na svojvôľu a subjektívne posudzovanie nejakého právneho skutku, najmä ak sa, najmä ak sa jedná o Trestný zákon, to znamená, niekto za to môže ísť sedieť. Lebo každý z nás je subjektívne presvedčený, že ja určite extrémista nie som. Ale dajme tomu, predstavme si hypoteticky, že by som bol policajtom, sudcom alebo prokurátorom a teraz by som sa mal vyjadrovať k pánovi poslancovi Blahovi. Ja si myslím, že on extrémista je. A teraz na základe svojho úprimného presvedčenia a na základe tých, teraz by som povedal, ja ich považujem za gumené, gumených paragrafov by som mal ako policajt alebo prokurátor, alebo sudca pána poslanca Blahu stíhať, obžalovať a odsúdiť? ( Reakcie z pléna.) No, ja si myslím, že nie. A poviem prečo.
Problém je v tom, že ak nemáme zadefinované, čo to vlastne je, tak nielenže ten policajt alebo prokurátor, alebo sudca, aj keď úprimne bude chcieť hľadať nejaké merito veci, ako to právne posúdiť, no čo môže urobiť. Zavolá si znalca, ktorý objektívne povie, je to extrémistické, alebo nie je? Koľko máme súdnych znalcov na extrémizmus? Kto to vlastne objektívne zadefinuje?
A teraz sa chcem opýtať takto. Predstavme si normálneho občana, ktorý nesleduje politiku, právo, ktorý určite ale nechce sa dopustiť žiadneho extrémistického trestného činu. Akú on má nejakú právnu istotu alebo mantinely, aby vedel, ako sa má správať, aby náhodou nespadol pod niektorý z týchto paragrafov. Ja sa obávam, že tá novela Trestného zákona, táto protiextrémistická jesenná, to poňala tak široko a nechala tam takú subjektívnu vôľu na posúdenie, že ja sa obávam, že 30 % ľudí na sociálnych sieťach, keď by sme si pozreli ich výroky na sociálnych sieťach, tak možno, možno by to niekto mohol zaradiť, že to spadá pod niektorý z trestných činov extrémizmu.
Aby ste len vedeli, poviem niekoľko príkladov. Dobre, asi si každý myslí, že je teda úplne zrejmé, že tričko so svastikou je trestný čin, keď ho niekto nosí. Dobre, tričko s kosákom a kladivom? Je to trestný čin? Je to totalitný režim, ktorý spôsobil stámiliónových mŕtvych po celom svete? Poďme ďalej, dobre. Tričko s Tisom je trestný čin, lebo to bol predstaviteľ totalitného štátu? A tričko s Che Guevarom, je to trestný čin? Ako to posúdime?
Teraz poviem ešte ďalej, že dobre, tričko so Sidorom, ktorý sa vzoprel a nevyhlásil na Hitlerov pokyn Slovenský štát. Ale potom bol protagonistom toho režimu, bol veľvyslancom vo Vatikáne. Keď si dám Sidorove tričko, propagujem totalitný režim alebo nie? Som extrémista, alebo nie som?
Ako ďalší príklad chcem uviesť, mám u seba doma v knižnici Aristotela, Svätého Augustína, mám tam knižky o de Gaullovi, o rôznych politikoch a historických postavách od, od starovekého Grécka, dokonca ešte skôr. Mám tam aj Leninovu Štát a revolúciu, mám tam Mein Kampf, ale mám tam aj Maove spisy, pretože ma zaujalo, ako tí ľudia mysleli, alebo na základe čoho proste boli zvolení, získali moc, čo chceli realizovať, ako sa prípadne vyvarovať proti ich ideológiám, myšlienkam. Bude to teraz tak, že ja mám dokazovať, že to mám iba na študijné účely? Ako to mám dokázať, že to mám na študijné účely?
Toto sú otázky, s ktorými podľa mňa nie sme vysporiadaní, a preto ja som rád, ja som to aspoň pochopil tak, pán generálny prokurátor, že myslím, že tam bola formulácia, že chcete iniciovať diskusiu o tom, aby, aby sa ujednotilo, že čo konkrétne v akých veciach za extrémizmus považované bude a v akých situáciách nie. Ja to vítam, pretože si myslím, že v dnešnom stave veľa občanov, ktorí rozhodne nie sú extrémisti a nechcú byť extrémisti, vlastne by nevedeli presne, ako sa majú správať, čoho sa majú vyvarovať, a to si myslím, že je, že je škoda, že by to takto voľne, povedal by som, tak iba v priestore zavesené v našom právnom systéme nemalo byť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

Pán poslanec Krajniak, ďakujem vám, že ste túto otázku nastolili, pretože je to skutočne veľmi závažná vec. A teraz hovorím ako odborník, špecialista na dejiny slovenského štátu, s ktorým som sa živil vyše desať rokov, kým som nevstúpil do politiky. A musím jednoznačne povedať, že výklad dejín, akýkoľvek, nemôže byť predmetom posudzovania prokuratúry, lebo každý má nárok na svoj výklad dejín. A sú víťazi a porazení. Aj vo Francúzsku stále hlavný prúd je ten, ktorý vysvetľuje Veľkú francúzsku revolúciu ako pozitívny, ale stále sú tam ľudia, ktorí Veľkú francúzsku revolúciu vysvetľujú ako niečo, čo nemalo Francúzsko postihnúť a čo bolo tragédia pre Francúzsko.
Takže výklad dejín nemôže byť považovaný alebo posudzovaný prokurátorom a súdom. To sa stalo v retribučných súdoch po druhej svetovej vojne a to vôbec nemá nič spoločné s právom. To je politický proces a opäť by sa to stalo len politickým procesom, nie predmetom, ktorý by mohol byť postihovaný súdmi.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja som, bohužiaľ, celý ten príspevok, pán kolega, nepočula. Prišla som, keď ste hovorili o tých trestných činoch extrémizmu. Predpokladám, že sa to točilo okolo zmeny zákona, Trestného zákona, ktorý bol prijatý v nedávnej dobe.
V tejto veci som taká veľmi opatrná, pretože si naozaj sama neviem celkom dobre predstaviť možnože tie ďalekosiahle dôsledky, ktoré zmena tohto Trestného zákona, alebo Trestného zákona v tejto veci môže mať. Na druhej strane si úplne uvedomujem, že častokrát taká bezbrehá voľnosť a otvorenosť nás privedie k tomu, že sa nám tu rozmnožia naozajstné extrémistické nálady.
Takže v tomto možno nie som celkom zajedno. Tak by som aj vysvetlila náš postoj alebo viacerých mojich kolegov aj práve pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, že na jednej strane si uvedomujem dôležitosť konať, keď len počujeme o niečom nedobrom, a zároveň si uvedomujem, že s tou slobodou slova, slobodou prejavu je to také ošemetné. Chcem hájiť slobodu prejavu, ale chcem, aby ľudia dokázali niesť aj zodpovednosť za všetko, čo hovoria, čo konajú, čo páchajú a čím aj ovplyvňujú negatívnym spôsobom svoje, svoje okolie.
Ďakujem pekne.

Reakcia na faktické, pán poslanec Krajniak.

Pani poslankyňa Jurinová, problém je v tom, že sloboda slova znamená slobodu slova aj pre hlúpe názory. Keby sloboda slova bola iba pre názory, s ktorými súhlasíme alebo ktoré sme subjektívne ochotní tolerovať, nespôsobujú nám nejakú emocionálnu ujmu, tak to znamená, že štát potom zadefinuje tie správne názory, tie môžeme verejne prezentovať a tie nesprávne názory nemôžme.
Ale keď už tú protiextrémistickú novelu máme, tak ja vítam, že pán generálny prokurátor do tej správy dal, že no v poriadku, ale tak zadefinujme, čo to ten extrémizmus je. Lebo ja sa dnes naozaj obávam, že keby sme preleteli slovenské facebooky, tak môžeme ísť ako a la carte, keď si vezmeme, že čo na základe tejto protiextrémistickej novely, koho by sme všetkého mohli tam odstíhať. A tí ľudia si to ani podľa mňa v najlepšie viere neuvedomujú.
To je všetko.

Pani poslankyňa Gaborčáková.