18. schôdza

Ďakujem za slovo. V krátkosti by som sa povenovala teda domácemu násiliu, ktoré som spomenula aj teda v mojej praktickej, vo faktickej poznámke, a teda možno ozrejmila aj ten detenčný ústav, ktorých ste sa dotkol, a možno aj problémy celkovo v krajine, čo sa týka tejto problematiky.
Čo sa týka domáceho násilia, tak ja som už spomínala, že keďže som pracovala s týmito deťmi, tak problém bol aj v tom, že ak bolo to domáce násilie páchané aj na matke, alebo aj na nich samých, tie deti pokračovali v tom vlastne aj v školskom prostredí a šikanovali ďalšie deti. To bola vlastne vždy reakcia na to, čo zažívali v domácom prostredí, a taktiež sme mali veľakrát aj problém s tým, že ak bol otec agresívny, keď si vypil a vykrikoval teda, že spácha samovraždu, mnohokrát aj ten chlapec používal rovnakú techniku pri vydieraní svojich spolužiakov, učiteľov a tak ďalej. A skutočne po tých vyhrážkach potom prichádzali praktické skúsenosti, kedy aj v krízovom stredisku nám vyšiel na strechu, a tým, že nechcel rešpektovať pravidlá, tak sa chcel zabiť.
Naozaj chcem povedať, že, že je veľmi ťažké možno z právneho hľadiska tieto veci vyhodnocovať, ak, ak k tomu aj tí odborníci neprispievajú trošku iným a novším spôsobom, ako by sa malo, a preto poukážem aj na určité medzery v systéme, čo sa týka detenčného ústavu a klientov, ktorí tiež sú súčasťou zariadení sociálnych služieb, ako ste vraveli vy, alebo zdravotníckych zariadení, a častokrát sa dostávajú iní klienti týchto zariadení do obrovských problémov, nehovoriac o tom, že aj samotní rodinní príslušníci sa potom boja o život a zdravie svojich vlastných, ktorí sa nachádzajú v konkrétnych zariadení.
Chcem naozaj povedať, že to, čo sa dostane na prokuratúru alebo na súd, je len špička ľadovca, z toho, čo sa deje s ľuďmi, ktorí potrebujú špeciálnu pomoc. Ľudia so závislosťami, s psychickými a psychosomatickými ochoreniami žijú často na okraji spoločnosti alebo sú aj odkladaní do zariadení sociálnych služieb. V závislosti na drogách, liekov, hracích automatov, depresie, alkoholová demencia či syndróm vyhorenia neustále rozširujú vekovú hranicu postihnutých smerom k mladším, ale aj starším ročníkom, ktorí sú aj recidivistami. Odborní pracovníci v Dánsku, v Švajčiarsku, Rakúsku, ale aj v Nemecku sa pokúšajú vytvoriť nové podmienky na špeciálnych klinikách a v špecializovaných zariadeniach.
U nás na Slovensku máme tiež tzv. špecializované zariadenie, ale nefunguje ako špecializované, dokonca sa tam, budem o tom aj hovoriť, vôbec nešpecializujeme na konkrétne druhy diagnóz, ale zadefinovali sme si veľké množstvo a to sa odborne nedá podchytiť. Napríklad sa venujú klientom s alkoholovou demenciou alebo aj inými psychickými duševnými a psychosomatickými ochoreniami. To znamená, nielen konkrétny detenčný ústav ako taký, ale aj iné typy sociálnych služieb alebo zdravotníckych, ktoré sú vymedzené práve na takúto problematiku. Ich modely sa postupne v ich krajinách realizujú ako nové systémové kroky. Tie vedú k riadnej sieti pozostávajúcej z interdisciplinárnych tímov, ako ste aj vy hovorili, nemôže to byť súčasťou jedného rezortu, ale teda prierezom cez viaceré rezorty, aby sme dosiahli toho cieľa, ktorý, ktorý chceme, ktoré sú zamerané spoločne na zdravotnú, postpenitenciárnu a sociálnu starostlivosť.
Musíme sa naozaj zaoberať aj páchateľmi, ako hovoril pán poslanec Dostál, lebo ak sa nám opakovane dostávajú páchaním trestných činov do recidívy, tak ubližujú viac a viac ľuďom. Preto skutočne je potrebné si povedať, či táto krajina má postavené dobré mechanizmy na to, aby sme zamedzili recidíve týchto ľudí. Projekt vybudovania tzv. sociálnozdravotného úseku pri psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, ktorý má už výsledky práce s klientmi vyžadujúcimi si špeciálnu starostlivosť a rýchlo reagujúcu na nich zdravotnú starostlivosť. Aj pán generálny prokurátor hovoril o tom, že teda tí ľudia zdemolujú celé zariadenia, napádajú personál, a preto aj ten personál musí byť pripravený práve na takúto cieľovú skupinu. No avšak táto, táto lastovička nestačí a podobne orientovaných sociálnych úsekov, sociálnozdravotných alebo zariadení potrebujeme podstatne viac.
To znamená, potrebujeme prepracovať nový typ služieb, ktorý bude mať sociálnozdravotný charakter, a prepojí sa rezort zdravotníctva, rezort sociálnych vecí a rodiny a určite aj teda váš rezort. Takmer v každom zariadení, ktoré predovšetkým patria pod vyššie územné celky alebo sú v pôsobnosti samospráv, bývajú klienti, ktorí si vyžadujú zvýšený a nepretržitý dohľad. Ak sa takto neuskutočňuje, tak ak sa, ak utečú z týchto zariadení, tak robia nám šarapatu vonku. Pre prax nebolo doteraz úplne jasne vysvetlené, čo zvýšený nepretržitý dohľad znamená a akým spôsobom sa má organizovať bezpečnosť takýchto prijímateľov sociálnych služieb, kde sú umiestnení, aby nebola v konflikte s dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd, ale na druhej strane, aby sa neubližovalo tým ďalším spoluklientom. Ako ich chrániť pred nimi samými, lebo mnohokrát sú to naozaj chorí ľudia, so súčasným počtom opatrovateľov, ktorí v takýchto zariadeniach pracujú a spravidla na, neviem, či máte prehľad, ale už aj na nočných smenách sú len ľudia s opatrovateľským kurzom, čo v žiadnom prípade nemôžu zabezpečiť to, aby dokázali reagovať na takéto diagnózy, a už vôbec nie na úteky a tak ďalej. Títo opatrovatelia majú 220 hodín vzdelania opatrovateľského kurzu a nepoznajú ani symptómy psychiatrických diagnóz. Čiže vôbec, čo sa týka tých medicínskych praktík, nemajú za sebou žiadne vzdelanie.
Zo dňa na deň boli v tejto krajine odobraté tzv. sieťové postele, postupne sa znižuje používanie aj tzv. bezpodnetových miestností. Ale akými konceptami, nástrojmi a metódami práce sa mali nahradiť? Nikto to nepovedal a naozaj s tým samotní pracovníci v tých jednotlivých zariadeniach bojujú. Na jednej strane vám niečo zakážu, na druhej strane nedajú metodické usmernenie a školenia a finančné prostriedky, aby tieto veci dokázali nahradiť inými vhodnými nástrojmi. A tieto, a tieto koncepty kto by mal priniesť? Jeden rezort sa vlastne vyhovára na druhý rezort, ten na tretí rezort a v konečnom dôsledku sa naozaj, sa pýtame, majú to byť vysoké školy ošetrovateľstva alebo sociálnej práce, ktoré majú vytvoriť nejaké expertné skupiny pri jednotlivých ministerstvách, alebo si to majú riešiť poskytovatelia sociálnych služieb bez vlastného uváženia?
Naozaj pán generálny prokurátor hovoril o špičke ľadovca, kedy aj oni, keď rozhodujú v daných veciach, tak prichádzajú do kontaktu práve s konfrontáciou tohto stavu, ale sú to už naozaj možno ľudia, ktorí, ktorých nikto nevie zastaviť. A keď oni rozhodujú o daných veciach, v podstate zisťujú, že toho človeka niet kde dať. Protialkoholické stanice sa zrušili. Psychiatrické len ambulujú, aby to nebolo drahé, čo ja som za to, ale náhradný spôsob, ako riešiť možno nielen tú špičku ľadovca, ale aj tých ostatných, je veľmi ťažké.
Takže možno by som povedala aj viac, ale mám len desať minút.

Viete čo, pani poslankyňa? Len to bola skôr tak pre ministra sociálnych vecí, sa mi zdalo. Ale nechcem to ja hodnotiť. Nech sa páči. Koľko faktických poznámok? (Reakcia z pléna.) Veľa. Áno, ja sa ospravedlňujem. Veď som sa hneď aj ospravedlnil, pán poslanec. Nech sa páči. Pán poslanec Marosz už ste boli po, ale dobre. No, nemusím uzavrieť, lebo v rámci rokovacieho poriadku s faktickými sa hlási počas vystúpenia v rozprave, nie po. Akurát sme si to včera robili, výklad.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem kolegyni. Ono to naozaj možno, pán podpredseda, pôsobilo, ako že je to oblasť sociálno-zdravotná. Ono to v podstate je oblasť sociálno-zdravotná.
Podľa mňa kolegyňa sa snažila poukázať hlavne na to, že na Slovensku existuje veľký problém a dlhé roky neriešený súvisiaci s trestným právom, kedy človek duševne chorý alebo s psychickou poruchou, s psychickou chorobou je odsúdený za nejaký trestný čin, a v podstate si ho nemá kde odpykávať. Buď ho dajú do psychiatrickej liečebne, alebo ani neviem, že či existuje nejaká možnosť. Ale proste do väzenia takýto človek nemôže ísť. Takže spoločnosť sa potáca s takýmto problémom už dlhé roky. Myslím, že už niekedy v roku 2008/9 sa hovorilo, uvažovalo, a neviem, či už aj nejaké uznesenie vládne nebolo schválené o tom, že bude detenčný ústav. Dlhé roky sa len o tom, teda sme vedeli, že áno, má byť. Až teraz, ja neviem, dva roky, minulý rok sa prijalo opäť rozhodnutie, myslím, že z úst ministra zdravotníctva, že teda bude vytvorený spolu s ministrom spravodlivosti. Možnože toto by vedel lepšie povedať pán generálny prokurátor. Aj má priamo informáciu lepšiu, jak my si pamätáme.
Ale dôležité je povedať, že naozaj je to vážny problém na Slovensku. A možnože práve kvôli tej recidíve, ktorej sa potom ľudia, ktorí nie sú liečení, dopúšťajú. Je to podľa mňa také opäť také hazardovanie so spoločnosťou v tom duchu, že keď neposkytneme človeku pomoc, nielen ho, teda nie, že len bude zavretý, ale mu aj neposkytneme pomoc, tak sa nebudeme vyvarovať práve tej recidíve, na ktorú mnohokrát poukazujeme. A určite to súvisí aj s tým domácim násilím, o ktorom som vo svojej reči rozprávala.
Takže ďakujem pekne kolegyni.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Gaborčáková ma priamo menovala vo svojom vystúpení, takže zareagujem na tú časť, o ktorej som aj ja hovoril v jednej z tých predchádzajúcich faktických poznámok, a podobne ako pani poslankyňa Jurinová sa odpichnem od toho komentára pána predsedajúceho, že mal pocit, akoby sa hovorilo o niečom, čo patrí do rezortu sociálnych vecí.
Naozaj je to tak, že keď sa hovorí napríklad, budem hovoriť o inej veci, o domácom násilí, tak, samozrejme, že nie je to vyriešiteľné iba prostriedkami trestného práva a aj rezort sociálnych vecí tam, samozrejme, že má svoju úlohu. Ale tie veci navzájom súvisia a nie sú, nie sú úplne odtrhnuté. Tak ako sme hovorili o práci s obeťami, špeciálne povedzme práci s obeťami domáceho násilia, tak je dôležitá aj práca s páchateľmi. A, samozrejme, že prokuratúra keď pracuje s páchateľmi, no tak pracuje, aby ich usvedčila a odsúdila, ale, ale nebude sa snažiť ich zmeniť priamo. Ale je tam to prepojenie, že aj keď to nebude priamo robiť, nejaké kurzy práce s páchateľmi domáceho násilia napríklad, tak aj prokuratúra by mohla prihliadať napríklad na ochotu podozrivých a páchateľov a absolvovať takéto, takéto, takúto prácu s páchateľom domáceho násilia napríklad, pretože, pretože nie je účelom automaticky ľudí zatvárať a potom nechať ich opakovať tie isté chyby povedzme, a to ma možno zaujímalo, či aj takýmto spôsobom uvažujete, že, že ak sú páchatelia ochotní podrobiť sa nejakým takýmto testom, tak teda nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa možno vyjadril k takému procedurálnemu priebehu toho celého.
Pani poslankyňa mala za vami odborné vystúpenie a vlastne odpípalo ju tých desať minúť, aj keď evidentne mala ešte pripravené niečo, čo by stálo za to.
Je mi ľúto, že sa znova dostávame na také tie hranice toho rokovacieho poriadku, keď v odôvodnených prípadoch naozaj poslanci majú málo priestoru. A takisto aj to predlžovanie, ako sa to ukázalo toho času, že keď dnes, teraz ešte náhodou sme v tom kvázi riadnom rokovacom čase, ale tie posledné dni sme ťahali do 20.00 hod., že to nie je úplne ideálne. Aj také dôležité veci, ako sú správy práve generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, budeme ťahať do nejakých nočných hodín. Takže prihováram sa za to, aby sme zvážili aj tú procedurálnu stránku veci do budúcnosti, nehovoriac o tom, že sme tu teraz teda na poslednú chvíľu bez nejakého, nejakého procesu výberového dostali návrh na uznesenie, ktorý je síce len uznesením, ale je to veľmi dôležitá téma. A popri tom všetkom, čo tu preberáme, ako sú práve správy prokurátorov, sa musíme ešte veľmi promptne zaoberať aj politickými rokovaniami okolo, okolo toho uznesenia a ďalšími vecami, takže ja sa prihováram, aby sme zvážili aj ten, aj tú realizáciu, tú aplikáciu, ale aj, ruku na srdce, či ten rokovací poriadok je v niektorých prípadoch osožný, alebo skôr naopak, či naozaj nie je kontraproduktívny.
Ďakujem.

Poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegyni Gaborčákovej, že sa opäť, ju zaujala aj časť zo správy o domácom násilí.
Ja by som tak cez ňu chcela tiež na jednej strane pochváliť, alebo teda uznať Generálnej prokuratúre ten skutok, ten počin, ktorý keď založili, keď zriadili telefonickú linku bezplatnú aj e-mailovú, aj e-mailovú adresu. Zo správy som si vlastne prečítala, že tých trestných činov z nahlásených hlasových správ nebolo zase až tak veľa, a možno by som bola aj rada, keby ešte v reči pán generálny prokurátor možno aj nám ho povedal, že k tejto správe, tejto časti správy, ktorá sa venuje domácemu násiliu, že či ešte neuvažujú, aby, aby aj e-mailová adresa, aj tá telefonická linka pomoci bola možno teda ešte viacej spropagovaná, alebo teda že či ako vyhodnocujú tú efektivitu, lebo som určite za to, aby každý takýto nástroj zostal v účinnosti, ale možno ho treba ešte nejako vylepšiť, aby, aby naozaj bol aj vysoko efektívny.

Pán poslanec Klus.