18. schôdza

Ďakujem za slovo. V krátkosti by som sa povenovala teda domácemu násiliu, ktoré som spomenula aj teda v mojej praktickej, vo faktickej poznámke, a teda možno ozrejmila aj ten detenčný ústav, ktorých ste sa dotkol, a možno aj problémy celkovo v krajine, čo sa týka tejto problematiky.
Čo sa týka domáceho násilia, tak ja som už spomínala, že keďže som pracovala s týmito deťmi, tak problém bol aj v tom, že ak bolo to domáce násilie páchané aj na matke, alebo aj na nich samých, tie deti pokračovali v tom vlastne aj v školskom prostredí a šikanovali ďalšie deti. To bola vlastne vždy reakcia na to, čo zažívali v domácom prostredí, a taktiež sme mali veľakrát aj problém s tým, že ak bol otec agresívny, keď si vypil a vykrikoval teda, že spácha samovraždu, mnohokrát aj ten chlapec používal rovnakú techniku pri vydieraní svojich spolužiakov, učiteľov a tak ďalej. A skutočne po tých vyhrážkach potom prichádzali praktické skúsenosti, kedy aj v krízovom stredisku nám vyšiel na strechu, a tým, že nechcel rešpektovať pravidlá, tak sa chcel zabiť.
Naozaj chcem povedať, že, že je veľmi ťažké možno z právneho hľadiska tieto veci vyhodnocovať, ak, ak k tomu aj tí odborníci neprispievajú trošku iným a novším spôsobom, ako by sa malo, a preto poukážem aj na určité medzery v systéme, čo sa týka detenčného ústavu a klientov, ktorí tiež sú súčasťou zariadení sociálnych služieb, ako ste vraveli vy, alebo zdravotníckych zariadení, a častokrát sa dostávajú iní klienti týchto zariadení do obrovských problémov, nehovoriac o tom, že aj samotní rodinní príslušníci sa potom boja o život a zdravie svojich vlastných, ktorí sa nachádzajú v konkrétnych zariadení.
Chcem naozaj povedať, že to, čo sa dostane na prokuratúru alebo na súd, je len špička ľadovca, z toho, čo sa deje s ľuďmi, ktorí potrebujú špeciálnu pomoc. Ľudia so závislosťami, s psychickými a psychosomatickými ochoreniami žijú často na okraji spoločnosti alebo sú aj odkladaní do zariadení sociálnych služieb. V závislosti na drogách, liekov, hracích automatov, depresie, alkoholová demencia či syndróm vyhorenia neustále rozširujú vekovú hranicu postihnutých smerom k mladším, ale aj starším ročníkom, ktorí sú aj recidivistami. Odborní pracovníci v Dánsku, v Švajčiarsku, Rakúsku, ale aj v Nemecku sa pokúšajú vytvoriť nové podmienky na špeciálnych klinikách a v špecializovaných zariadeniach.
U nás na Slovensku máme tiež tzv. špecializované zariadenie, ale nefunguje ako špecializované, dokonca sa tam, budem o tom aj hovoriť, vôbec nešpecializujeme na konkrétne druhy diagnóz, ale zadefinovali sme si veľké množstvo a to sa odborne nedá podchytiť. Napríklad sa venujú klientom s alkoholovou demenciou alebo aj inými psychickými duševnými a psychosomatickými ochoreniami. To znamená, nielen konkrétny detenčný ústav ako taký, ale aj iné typy sociálnych služieb alebo zdravotníckych, ktoré sú vymedzené práve na takúto problematiku. Ich modely sa postupne v ich krajinách realizujú ako nové systémové kroky. Tie vedú k riadnej sieti pozostávajúcej z interdisciplinárnych tímov, ako ste aj vy hovorili, nemôže to byť súčasťou jedného rezortu, ale teda prierezom cez viaceré rezorty, aby sme dosiahli toho cieľa, ktorý, ktorý chceme, ktoré sú zamerané spoločne na zdravotnú, postpenitenciárnu a sociálnu starostlivosť.
Musíme sa naozaj zaoberať aj páchateľmi, ako hovoril pán poslanec Dostál, lebo ak sa nám opakovane dostávajú páchaním trestných činov do recidívy, tak ubližujú viac a viac ľuďom. Preto skutočne je potrebné si povedať, či táto krajina má postavené dobré mechanizmy na to, aby sme zamedzili recidíve týchto ľudí. Projekt vybudovania tzv. sociálnozdravotného úseku pri psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, ktorý má už výsledky práce s klientmi vyžadujúcimi si špeciálnu starostlivosť a rýchlo reagujúcu na nich zdravotnú starostlivosť. Aj pán generálny prokurátor hovoril o tom, že teda tí ľudia zdemolujú celé zariadenia, napádajú personál, a preto aj ten personál musí byť pripravený práve na takúto cieľovú skupinu. No avšak táto, táto lastovička nestačí a podobne orientovaných sociálnych úsekov, sociálnozdravotných alebo zariadení potrebujeme podstatne viac.
To znamená, potrebujeme prepracovať nový typ služieb, ktorý bude mať sociálnozdravotný charakter, a prepojí sa rezort zdravotníctva, rezort sociálnych vecí a rodiny a určite aj teda váš rezort. Takmer v každom zariadení, ktoré predovšetkým patria pod vyššie územné celky alebo sú v pôsobnosti samospráv, bývajú klienti, ktorí si vyžadujú zvýšený a nepretržitý dohľad. Ak sa takto neuskutočňuje, tak ak sa, ak utečú z týchto zariadení, tak robia nám šarapatu vonku. Pre prax nebolo doteraz úplne jasne vysvetlené, čo zvýšený nepretržitý dohľad znamená a akým spôsobom sa má organizovať bezpečnosť takýchto prijímateľov sociálnych služieb, kde sú umiestnení, aby nebola v konflikte s dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd, ale na druhej strane, aby sa neubližovalo tým ďalším spoluklientom. Ako ich chrániť pred nimi samými, lebo mnohokrát sú to naozaj chorí ľudia, so súčasným počtom opatrovateľov, ktorí v takýchto zariadeniach pracujú a spravidla na, neviem, či máte prehľad, ale už aj na nočných smenách sú len ľudia s opatrovateľským kurzom, čo v žiadnom prípade nemôžu zabezpečiť to, aby dokázali reagovať na takéto diagnózy, a už vôbec nie na úteky a tak ďalej. Títo opatrovatelia majú 220 hodín vzdelania opatrovateľského kurzu a nepoznajú ani symptómy psychiatrických diagnóz. Čiže vôbec, čo sa týka tých medicínskych praktík, nemajú za sebou žiadne vzdelanie.
Zo dňa na deň boli v tejto krajine odobraté tzv. sieťové postele, postupne sa znižuje používanie aj tzv. bezpodnetových miestností. Ale akými konceptami, nástrojmi a metódami práce sa mali nahradiť? Nikto to nepovedal a naozaj s tým samotní pracovníci v tých jednotlivých zariadeniach bojujú. Na jednej strane vám niečo zakážu, na druhej strane nedajú metodické usmernenie a školenia a finančné prostriedky, aby tieto veci dokázali nahradiť inými vhodnými nástrojmi. A tieto, a tieto koncepty kto by mal priniesť? Jeden rezort sa vlastne vyhovára na druhý rezort, ten na tretí rezort a v konečnom dôsledku sa naozaj, sa pýtame, majú to byť vysoké školy ošetrovateľstva alebo sociálnej práce, ktoré majú vytvoriť nejaké expertné skupiny pri jednotlivých ministerstvách, alebo si to majú riešiť poskytovatelia sociálnych služieb bez vlastného uváženia?
Naozaj pán generálny prokurátor hovoril o špičke ľadovca, kedy aj oni, keď rozhodujú v daných veciach, tak prichádzajú do kontaktu práve s konfrontáciou tohto stavu, ale sú to už naozaj možno ľudia, ktorí, ktorých nikto nevie zastaviť. A keď oni rozhodujú o daných veciach, v podstate zisťujú, že toho človeka niet kde dať. Protialkoholické stanice sa zrušili. Psychiatrické len ambulujú, aby to nebolo drahé, čo ja som za to, ale náhradný spôsob, ako riešiť možno nielen tú špičku ľadovca, ale aj tých ostatných, je veľmi ťažké.
Takže možno by som povedala aj viac, ale mám len desať minút.

Ďakujem kolegyni. Ono to naozaj možno, pán podpredseda, pôsobilo, ako že je to oblasť sociálno-zdravotná. Ono to v podstate je oblasť sociálno-zdravotná.
Podľa mňa kolegyňa sa snažila poukázať hlavne na to, že na Slovensku existuje veľký problém a dlhé roky neriešený súvisiaci s trestným právom, kedy človek duševne chorý alebo s psychickou poruchou, s psychickou chorobou je odsúdený za nejaký trestný čin, a v podstate si ho nemá kde odpykávať. Buď ho dajú do psychiatrickej liečebne, alebo ani neviem, že či existuje nejaká možnosť. Ale proste do väzenia takýto človek nemôže ísť. Takže spoločnosť sa potáca s takýmto problémom už dlhé roky. Myslím, že už niekedy v roku 2008/9 sa hovorilo, uvažovalo, a neviem, či už aj nejaké uznesenie vládne nebolo schválené o tom, že bude detenčný ústav. Dlhé roky sa len o tom, teda sme vedeli, že áno, má byť. Až teraz, ja neviem, dva roky, minulý rok sa prijalo opäť rozhodnutie, myslím, že z úst ministra zdravotníctva, že teda bude vytvorený spolu s ministrom spravodlivosti. Možnože toto by vedel lepšie povedať pán generálny prokurátor. Aj má priamo informáciu lepšiu, jak my si pamätáme.
Ale dôležité je povedať, že naozaj je to vážny problém na Slovensku. A možnože práve kvôli tej recidíve, ktorej sa potom ľudia, ktorí nie sú liečení, dopúšťajú. Je to podľa mňa také opäť také hazardovanie so spoločnosťou v tom duchu, že keď neposkytneme človeku pomoc, nielen ho, teda nie, že len bude zavretý, ale mu aj neposkytneme pomoc, tak sa nebudeme vyvarovať práve tej recidíve, na ktorú mnohokrát poukazujeme. A určite to súvisí aj s tým domácim násilím, o ktorom som vo svojej reči rozprávala.
Takže ďakujem pekne kolegyni.

Pani poslankyňa Gaborčáková ma priamo menovala vo svojom vystúpení, takže zareagujem na tú časť, o ktorej som aj ja hovoril v jednej z tých predchádzajúcich faktických poznámok, a podobne ako pani poslankyňa Jurinová sa odpichnem od toho komentára pána predsedajúceho, že mal pocit, akoby sa hovorilo o niečom, čo patrí do rezortu sociálnych vecí.
Naozaj je to tak, že keď sa hovorí napríklad, budem hovoriť o inej veci, o domácom násilí, tak, samozrejme, že nie je to vyriešiteľné iba prostriedkami trestného práva a aj rezort sociálnych vecí tam, samozrejme, že má svoju úlohu. Ale tie veci navzájom súvisia a nie sú, nie sú úplne odtrhnuté. Tak ako sme hovorili o práci s obeťami, špeciálne povedzme práci s obeťami domáceho násilia, tak je dôležitá aj práca s páchateľmi. A, samozrejme, že prokuratúra keď pracuje s páchateľmi, no tak pracuje, aby ich usvedčila a odsúdila, ale, ale nebude sa snažiť ich zmeniť priamo. Ale je tam to prepojenie, že aj keď to nebude priamo robiť, nejaké kurzy práce s páchateľmi domáceho násilia napríklad, tak aj prokuratúra by mohla prihliadať napríklad na ochotu podozrivých a páchateľov a absolvovať takéto, takéto, takúto prácu s páchateľom domáceho násilia napríklad, pretože, pretože nie je účelom automaticky ľudí zatvárať a potom nechať ich opakovať tie isté chyby povedzme, a to ma možno zaujímalo, či aj takýmto spôsobom uvažujete, že, že ak sú páchatelia ochotní podrobiť sa nejakým takýmto testom, tak teda nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa možno vyjadril k takému procedurálnemu priebehu toho celého.
Pani poslankyňa mala za vami odborné vystúpenie a vlastne odpípalo ju tých desať minúť, aj keď evidentne mala ešte pripravené niečo, čo by stálo za to.
Je mi ľúto, že sa znova dostávame na také tie hranice toho rokovacieho poriadku, keď v odôvodnených prípadoch naozaj poslanci majú málo priestoru. A takisto aj to predlžovanie, ako sa to ukázalo toho času, že keď dnes, teraz ešte náhodou sme v tom kvázi riadnom rokovacom čase, ale tie posledné dni sme ťahali do 20.00 hod., že to nie je úplne ideálne. Aj také dôležité veci, ako sú správy práve generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, budeme ťahať do nejakých nočných hodín. Takže prihováram sa za to, aby sme zvážili aj tú procedurálnu stránku veci do budúcnosti, nehovoriac o tom, že sme tu teraz teda na poslednú chvíľu bez nejakého, nejakého procesu výberového dostali návrh na uznesenie, ktorý je síce len uznesením, ale je to veľmi dôležitá téma. A popri tom všetkom, čo tu preberáme, ako sú práve správy prokurátorov, sa musíme ešte veľmi promptne zaoberať aj politickými rokovaniami okolo, okolo toho uznesenia a ďalšími vecami, takže ja sa prihováram, aby sme zvážili aj ten, aj tú realizáciu, tú aplikáciu, ale aj, ruku na srdce, či ten rokovací poriadok je v niektorých prípadoch osožný, alebo skôr naopak, či naozaj nie je kontraproduktívny.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegyni Gaborčákovej, že sa opäť, ju zaujala aj časť zo správy o domácom násilí.
Ja by som tak cez ňu chcela tiež na jednej strane pochváliť, alebo teda uznať Generálnej prokuratúre ten skutok, ten počin, ktorý keď založili, keď zriadili telefonickú linku bezplatnú aj e-mailovú, aj e-mailovú adresu. Zo správy som si vlastne prečítala, že tých trestných činov z nahlásených hlasových správ nebolo zase až tak veľa, a možno by som bola aj rada, keby ešte v reči pán generálny prokurátor možno aj nám ho povedal, že k tejto správe, tejto časti správy, ktorá sa venuje domácemu násiliu, že či ešte neuvažujú, aby, aby aj e-mailová adresa, aj tá telefonická linka pomoci bola možno teda ešte viacej spropagovaná, alebo teda že či ako vyhodnocujú tú efektivitu, lebo som určite za to, aby každý takýto nástroj zostal v účinnosti, ale možno ho treba ešte nejako vylepšiť, aby, aby naozaj bol aj vysoko efektívny.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa prostredníctvom rôznych charitatívnych projektov dlhodobo venujem okrem iného aj tejto oblasti a skutočne je niekedy až ťažko na duši počúvať príbehy, s akými sa stretávajú klienti zariadenia, o ktorých hovorila vo svojom príspevku pani poslankyňa.
Čiže som veľmi rád, že aj v rámci tejto vašej správy, pán generálny prokurátor, odznela táto téma. Považujem ju za veľmi dôležitú, a tak, ako povedal môj kolega Ondro Dostál, venujme sa aj tým páchateľom podstatne viac, ako sa venujeme, pretože zdá sa, že v tejto oblasti máme ešte pomerne veľké rezervy. Takže tu takisto sa prikláňam ku kolegom a kolegyniam, ktoré vás prosili možno o nejaké dodatočné informácie na túto tému.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. No ja ďakujem kolegyni Gaborčákovej. Je to malá vzrastom žena, ktorá otvára veľké témy, častokrát tabuizované.
Naozaj toto je veľmi závažná téma, ak si zoberieme, že účelom detencií je následná izolácia páchateľa od spoločnosti, ktorá by mala zabrániť ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Častokrát naozaj títo psychicky chorí páchatelia sú umiestňovaní v psychiatrických zariadeniach alebo zostávajú vo väzniciach. Nie je im poskytovaná proste odborná pomoc a v podstate práve týmto je o to zvýšená hrozba aj pre celú spoločnosť. Teda otázkou skutočne zostáva, či máme mechanizmy na to, aby sme takéto zariadenie v spoločnosti vybudovali, alebo či počkáme, kým sa opäť, opäť stanú akési tragické príbehy, ktoré otrasú celou verejnosťou a spoločnosťou. Takže ešte raz ďakujem kolegyni za tento naozaj veľmi závažný príspevok.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Možno na prvý pohľad sa to naozaj zdá, že to tu nepatrí, ale keďže ide naozaj o multidisciplinárny problém, ktorý potrebuje riešenie a prierezovo cez všetky rezorty, ktoré som spomínala, je potrebné, aby si to generálny prokurátor vypočul, ako je to v našej krajine, pretože naozaj oni riešia len špičku ľadovca. Ale recidivisti, ktorí opakovane sa nám dostávajú do hlavne služieb krízovej intervencie, sa neskôr dostávajú do, do ich opätovného rozhodovania o tom, či, či teda ich uznajú vinným alebo nevinným, a medzitým plno ľudských osudov je v utrpení, a preto by sme mali o tejto problematike hovoriť prierezovo a netváriť sa, že je to len časťou jedného rezortu, ale skutočne je to aj zdravotníctvo, ale aj teda Generálna prokuratúra, ktorá mnohokrát chráni práve trebárs matky, ktoré majú naozaj psychicky chorého manžela, ktorý opakovane ich týra, a ona ho nedokáže vlastne od seba oddeliť a ten človek by mal byť v úplne v inom zariadení ako pri nej doma.
Takže naozaj súvisí to všetko spolu. A je mi ľúto, že teda možno ste to pochopili tak, že úplne od veci rozprávam.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor a vážení kolegovia, kolegyne, pán generálny prokurátor, veľmi pozorne som počúval vaše vystúpenie, a kompletne teda ako ste sa tomu venovali, a vo väčšine vecí som s vami súhlasil.
Veľmi ma zaujali, zaujala tá stať, kde ste tam ešte hneď zo začiatku hovorili o prieťahoch v konaní a o premlčaní. Potom jeden z predrečníkov, pán poslanec Baránik, spomenul taký termín, že zametanie pod koberec. Pri týchto troch termínoch by som sa zastavil. Prieťahy v konaní, premlčanie a zametanie pod koberec.
V apríli 2016, ešte v prvej polovici apríla 2016 Generálna prokuratúra, teda konkrétne váš prvý námestník pán Vanek zrušil obvinenie pre deväť osôb pri verejnom obstarávaní na CT prístroj v piešťanskej nemocnici. Toto verejné obstarávanie, tam išlo o rok 2014. Podľa generálneho, Generálnej prokuratúry jedným z hlavných pochybení v konaní bolo nedostatočné ustálenie hroziacej škody vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku. Chcem ešte pripomenúť, že tento znalecký posudok nevypracoval nejaký jednotlivý znalec, ale to vypracoval znalecký ústav a predstaviteľ tohto znaleckého ústavu sa vyjadril, že si plne za týmto znaleckým posudkom stojí a že, konkrétne, budem konkrétny, nemohol porovnávať len s cenami na Slovensku alebo s cenami na Slovensku, ale že musel zobrať do úvahy aj ceny v Českej republike, pretože to bolo obdobie, keď na Slovensku sa CT prístroje nepredávali, alebo možno tam bol jeden-dva prípady. A okrem toho ja ešte dodám, že čo by tak asi bol býval zistil, keby to bol porovnával s cenami na Slovensku, pretože všeobecne sa vedelo, že tie ceny na Slovenskú sú, minimálne povedané, premrštené. Čiže bol by porovnával premrštené ceny s premrštenými cenami. K čomu by to bolo. Tu ešte by som doplnil, že keď znalecký posudok bol nedostatočný, tak vždycky sa to dá vyriešiť aj takou kratšou cestou, a nie rovno zrušiť obvinenie a naťahovať čas. Pretože znalecký posudok sa dá doplniť, znalec sa dá dovypočuť a dá sa to, dá sa to veľmi efektne a rýchlo urobiť. Po tomto zrušení obvinenia pre tých 9 osôb hovorkyňa Generálnej prokuratúry povedala, že vo veci sa naďalej koná a trestné stíhanie je vedené naďalej.
Tu by som ešte položil ešte jednu ďalšiu, ďalšiu vec alebo spomenul jednu ďalšiu vec. My sme, poslanci za naše hnutie, spravili tlačovú, tlačový brífing a sme práve na toto poukazovali, že máme veľké podozrenie, že táto kauza sa zametá pod koberec. Veľmi krátko na to ma premiér obvinil a vyzval ma, aby som vrátil ocenenie Bielu vranu. Na to potom reagoval generálny prokurátor, myslím, konkrétne vy osobne a povedali ste, že aj verejné obstarávanie v roku 2012 dáte preveriť. A tu by som sa zastavil a by som vám položil otázku. Uplynulo 14 mesiacov od toho, čo bolo zastavené Generálnou prokuratúrou, alebo teda zrušené obvinenie a v podstate aj 14 mesiacov odvtedy, čo ste dali preskúmať aj verejné obstarávanie v roku 2012, a tá moja otázka v týchto dvoch kauzách znie, je to zametanie pod koberec, sú to prieťahy v konaní alebo nebodaj bude aj premlčanie?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi Alanovi Suchánkovi za jeho vystúpenie. Spomínal tam, ako poslanci z nášho hnutia na tlačovke vystúpili a vyjadrovali sa k nejakým konkrétnym veciam.
Ja to naozaj vnímam tak, že je potrebný posun, aby skutočne prokuratúra, ale aj ďalšie zložky podľa možností nezávisle alebo nerušene si mohli odvádzať svoju prácu a skutočne, aby sme sa my ako opoziční poslanci nemuseli venovať takým veciam. Niekedy sa, niekedy sa zdá a niekedy sme obviňovaní, ako keby že my vedieme nejaké vyšetrovanie a robíme sudcov a prokurátorov, ale to nie je nejaká naša túžba v tom sa hrabať, ale naozaj pomôcť spravodlivosti, pomôcť, aby sa tie veci dotiahli. Samozrejme, že vo výsledku musia tieto veci spraviť orgány činné v trestnom konaní. Takže my budeme v tom pokračovať, budeme robiť to, čo môžeme my urobiť, nedovolíme, aby sa to nejakými politickými tlakmi alebo inými záujmami zamietlo pod koberec, a potom teda pevne dúfame, že na tej strane sa urobí to, čo je potrebné, aby sme dosiahli to, čo je správne, čo je pravdivé, čo je spravodlivé.
Ďakujem.