18. schôdza

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je pamätný deň. Nie síce tak pamätný, ako to navrhoval pán poslanec Budaj, teda pamätný deň v zmysle zákona o štátnych sviatkoch, ale pripomíname si dnes dôležité výročie.
V roku 1991 v tento deň, teda 21. júna, opustil územie Česko-Slovenska posledný vojak okupačnej Sovietskej armády. Je to taká zaujímavá symbolika, že parlament sa zaoberá správou o činnosti Ústavu pamäti národa práve v tento deň, ktorý je dôležitým dňom z hľadiska našej slobody, ale aj z hľadiska našej neslobody, aj keď tento deň už nepatrí do obdobia, ktoré v zmysle zákona skúma Ústav pamäti národa, pretože už to bolo obdobie slobody, ktoré začalo novembrom 1989, ale v skutočnosti až týmto dňom, 21. júnom 1991, prišla tá definitívna bodka za obdobím komunistickej neslobody a my ľudia žijúci v Česko-Slovensku sme sa stali slobodnými.
Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, budovanie pamäte, pripomínanie si histórie, vzdelávanie, osveta, to všetko sú veci, ktoré sú dôležité všeobecne, vždy a všade, ale my, čo sme prežili obdobie dvoch dlhých totalít alebo, teraz hovorím nie my ako jednotlivci, ale my ako krajiny, ktoré máme za sebou desaťročia období neslobody, si svoju históriu máme zvláštne dôvody pripomínať. A ďalším zvláštnym dôvodom je tá súčasná doba, doba relativizácie faktov, doba alternatívnej reality, doba fašistov v parlamente, doba konšpiratívnych médií, doba, keď sa spochybňuje, že nesloboda bola neslobodou, fašizmus fašizmom, komunizmus komunizmom, totalita totalitou. Hovorili sme o tom na tejto schôdzi dlhé hodiny počas návrhu koaličných poslancov na zmenu zákona o pamäti národa, ale aj včera počas správy generálneho prokurátora. Hovorili sme o potrebe vysporiadania sa s oboma totalitami, teda fašistickou aj komunistickou. Nie toho dvojakého metra, ktorý sa občas uplatňuje, pretože tak zakladal Ján Langoš Ústav pamäti národa, tak je zákon napísaný, tak má Ústav pamäti národa zmysel, že bude rovnako dôsledne sa snažiť vysporiadať s fašistickou aj s komunistickou totalitou, s jedným aj s druhým obdobím neslobody. Tak to bolo za čias prvého šéfa ÚPN Jána Langoša, nie vždy to tak bolo v minulosti počas fungovania Ústavu pamäti národa a som rád, že dnes to tak znovu je.
A myslím, že je to aj vaša zásluha, pán predseda, a preto sa pripájam ku kolegom, ktorí vám vyslovili poďakovanie, aj ja vám, a teda aj vašim kolegom, lebo je to aj ich zásluha a je to aj vec ich práce, ďakujem za to, čo robíte. Som presvedčený, že robíte dobrú prácu, robíte to tak, ako to bolo myslené a ako je to potrebné. Chcem vám vyjadriť podporu, budeme sa snažiť, aby ste v tejto dobrej práci mohli pokračovať aj naďalej.
Na záver by som už povedal iba, že mám také mierne déja vu, mám déja vu so správami, ktoré v parlamente prednášala pani verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Najprv ten moment déja vu nastal, keď som sa pozrel na túto tradične poloprázdnu sálu, čo asi odráža záujem poslancov v tom prvom prípade o ľudské práva, ktoré mala a má v náplni verejná ochrankyňa práv, v tom druhom, dnešnom prípade o pamäť národa a obdobie neslobody. A to ešte čakáme, že o chvíľu sa bude hlasovať, tak je tu možno viac poslancov, ako by bolo bez toho.
A ten druhý moment déja vu mi prišiel, keď som počul kolegyne a kolegov, ako vám ďakujú, lebo takto sme pri prednášaní niekoľkých správ ďakovali aj pani Dubovcovej, ktorej sa ale končilo riadne funkčné obdobie. Napriek negatívnemu postoju najmä SMER-u k pôsobeniu pani Dubovcovej sa SMER ani nikto iný neodhodlal k tomu, aby jej umelo skracoval volebné obdobie, tak ako sa kolegovia z koalície odhodlali umelo, zákonom skrátiť vaše funkčné obdobie v prechodných ustanoveniach.
No a to posledné déja vu som si uvedomil, až keď som sa dozvedel, že výbor pre ľudské práva neprijal uznesenie k tomu, aby zobral alebo odporučil parlamentu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN, tak aj to sme tu už mali. Mali sme to práve s pani verejnou ochrankyňou práv Dubovcovou, keď parlament odmietal zobrať na vedomie jej správu a tiež obvykle to bolo bez nejakej diskusie. Príznačné je, že ani v tejto rozprave nevystúpil žiadny poslanec vládnej koalície. Takže budem veľmi zvedavý, či rovnako ako vo výbore sa poslanci vládnej koalície zachovajú aj v pléne a či bez toho, aby povedali nejaký dôvod, lebo žiadny dôvod nepovedali, odmietnu zobrať na vedomie správu o činnosti ÚPN.
Ak sa to stane, bude to taká zaujímavá symbolika, táto schôdza je zaujímavá práve tými symbolickými momentmi. Minulý týždeň 15. júna v prvom čítaní schválil parlament návrh novely zákona o pamäti národa, ktorý posúva úrad pamäti národa niekde ďalej od dedičstva Jána Langoša, a bolo to práve na výročie tragickej smrti Jána Langoša. Dnes máme opäť pamätný deň, dnes si pripomíname výročie odchodu posledného okupačného vojaka z Česko-Slovenska, tak som veľmi zvedavý, či symbolika tejto schôdze bude pokračovať aj dnes.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

Ja chcem pripomenúť, že pán predseda Ústavu pamäti národa možnože môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu o polnoci, tak ako sme prerokovali správy komisáriek pre zdravotné postihnutie, a takže; nie, to bol len taký žart, ale no, žart; chcem tým povedať, že naozaj sa za to hanbím, aj to, že takto sa správame, takto nebola zobratá správa vaša na vedomie na zasadnutí výboru a takisto aj pani verejnej ochrankyne ľudských práv. Je to nedôstojné.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Naozaj, symboly sú vždy dôležité. Ďakujem kolegovi Dostálovi za pripomenutie týchto pamätných dní, tiež až po, vlastne po debate, ktorá prebehla pred týždňom, som sa dočítala, že bol to deň, ktorý, teda skôr do čiernej kroniky, ale významne symbolicky patriaci k tomu prerokovávaniu zákona, ktorý beriem ako niečo, čo môže aj zhoršiť možnože nie situáciu priamo, ktorý zhorší, tak to uzavriem, že ktorý jednoznačne zhorší situáciu v Ústave pamäti národa.
Na druhej strane dnes prerokovávaná správa, poviem, že včera som bola mimoriadne prekvapená pozitívne, že vôbec kolegovia prišli a neobštruovali, že si aspoň vypočuli, neviem, či si preštudovali správu, ale že boli ochotní si minimálne vypočuť naše pripomienky k správe o činnosti Ústavu pamäti národa. Takže to berem ako pozitívum, aj keď naozaj to veľké počudovanie je nad tým, že nie sú ochotní prijať správu na vedomie. Nemusia s ňou vyjadrovať, teda ani si neberú tú možnosť, že by sa vyjadrili k tomu, čo sa im nepáči, ale skrátka len zobrať na vedomie, že toto a toto sa v Ústave pamäti národa naozaj udialo. Je to len vlastne dokumentačný materiál, ktorý popisuje, čo všetko, aké akcie boli Ústavom pamäti národa vyprodukované, urobené, len zdokladovanie.
Ďakujem kolegovi za príspevok.

Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

Ďakujem kolegyniam za reakcie a trošku ma až mrazí z toho, ako klesajú naše nároky. Pani poslankyňa Verešová tak polovážne-položartom povedala, že pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa môže byť rád, že neprerokovávame jeho správu v noci, ako sme prerokovávali napríklad správu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, a pani poslankyňa Jurinová je pozitívne prekvapená z toho, že kolegovia z koalície vôbec prišli na výbor a vypočuli si správu. No, to je teda dosť zlé, ak sme prekvapení z vecí, ktoré sú alebo by aspoň mali byť úplne normálne. To, že poslanci prídu na rokovanie výboru, alebo to, že parlament rokuje cez deň a nie v noci, sú veci, ktoré sú v slobodnej a demokratickej spoločnosti úplne normálne a prirodzené, a čudovať by sme sa mali vtedy, keď to tak nie je, nie, keď to tak je. Symboly sú naozaj vždy dôležité, aj takéto drobné veci sú dôležitými symbolmi.
Ďakujem.

Ďakujem.
V tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať po interpeláciách, takže vás poprosím chvíľočku. (Krátky rozhovor predsedu ÚPN s podpredsedami NR SR mimo mikrofónu.)
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.
Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 25. mája 2017 (tlač 550).

(Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 25. mája 2017.)

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 550 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či si žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Takže otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Marosz. Nie je tu, nie je v sále. Takže tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.
Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Ondrej Dostál a pán poslanec Martin Fecko.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Neviem, či máme dostatočný počet ministrov, aby sme mohli rokovať o interpeláciách, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je tu pán podpredseda vlády Kaliňák, pán minister obrany, pán minister dopravy, pán minister zdravotníctva a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja mám interpeláciu na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka, tak dúfam, že ma aspoň počuje. (Reakcie z pléna.)
Takže, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľujem si obrátiť sa na vás s nasledovnou interpeláciou: V ostatných rokoch príslušné zložky ministerstva vnútra venujú zvýšenú pozornosť rozvoju dobrovoľných hasičských zborov pôsobiacich v našich obciach a mestách, pričom ich modernizácia so sebou nesie nemalé finančné nároky v súvislosti s obnovou zastaranej techniky a rekonštrukciou hasičských zbrojníc. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť vás na konflikt, ktorý sa rozvinul medzi starostom obce Malčice v okrese Michalovce Františkom Lopašovským, zhodou okolností kandidátom strany SMER – sociálna demokracia, ale to nie je to podstatné, a medzi dobrovoľným hasičským zborom. Keď sme začiatkom júna spoločne s kolegami zo Združenia občanov miest a obcí Slovenska ZOMOS navštívili na pozvanie občanov obce túto obec Malčice, dozvedeli sme sa od nich, že starosta Lopašovský koná neraz nad rámec zákonov či v rozpore s nimi. Jedným z problémov je i to, že pán starosta rozhodol koncom februára 2017 o odvolaní veliteľa miestneho dobrovoľného hasičského zboru, hoci na tento krok ho nič neoprávňuje a takouto právomocou nedisponuje.
Následne sa pán starosta rozhodol vymeniť zámky na hasičskej zbrojnici a znemožniť tak miestnym hasičom prístup k zbrojnici a technike, ktorú v nej majú uschovanú, a to vrátane vozidla, ktoré ste im vy osobne slávnostne odovzdávali v roku 2015. Od začiatku marca tak dobrovoľný hasičský zbor v Malčiciach, ktorý bol v roku 2016 v zmysle príslušnej vyhlášky ministerstva vnútra zaradený do kategórie A, nemôže kvôli svojvôli miestneho starostu Františka Lopašovského za SMER – sociálnu demokraciu na svoje výjazdy používať svoju techniku, čím dochádza k zjavnému všeobecnému ohrozeniu a škodám na majetku. Preto sa na vás obraciam s nasledovnou otázkou, na ktorú žiadam odpoveď. Je ministerstvo vnútra o tomto už niekoľko mesiacov trvajúcom stave ohľadom konfliktu starostu a dobrovoľného hasičského zboru v Malčiciach informované? Ako dosiaľ príslušné zložky ministerstva v tejto veci konali a ako mienia situáciu riešiť a ako mienite postupovať voči konaniu starostu obce?
Interpeláciu som podal aj písomne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko. Či, pán minister?
Nech sa páči, reagovať bude pán minister.