19. schôdza

Už nemôžte. Nie je debatný krúžok. Dobre. Takže pani ministerka písomne odpovie. Ďakujem veľmi pekne.
Týmto končím hodinu otázok.
Ešte pred tým, čo by som vyhlásil krátku prestávku, chcem vás informovať vzhľadom k tomu, že viacerí poslanci sa pýtajú, že či zajtra budeme hlasovať, takže zajtra nebude hlasovanie, budeme pokračovať potom v programe 19. schôdze tak, ako sme to stanovili včera. Po päťminútovej prestávke budeme potom pokračovať, alebo budeme teda prerokovávať návrh poslancov na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Richterovi.
Takže pokračujeme 15.10 hod.

(Prerušenie rokovania o 15.05 hodine.)

(Po prerušení rokovania 19. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 20. schôdze NR SR.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovaní o svoju neúčasť, sa ospravedlnili poslanci: pani poslankyňa Blahová, Dubačová, pán poslanec Goga, Krajčí, Matovič, pani poslankyňa Pčolinská, pán poslanec Rajtár. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec František Šebej.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy, tlač 614. Aj navrhovateľ aj spravodajca už sedia na svojich miestach. Chcem vás informovať, že do rozpravy písomne ešte sú prihlásení pán poslanec Vašečka, Kamenický, Kollár, Podmanický a pán poslanec Beblavý. Ale o slovo sa hlási navrhovateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvoľneniu tzv. dlhovej brzdy prostredníctvom novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 8. decembra 2011 ako nástroja na riešenie nedostatku financií na dobudovanie nadradenej - prioritnej cestnej infraštruktúry, tlač 614.)

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže začíname v rozprave po prerušení dnes o tomto návrhu uznesenia, ktoré by malo byť takou iniciáciou novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože našou snahou je, aby sme využili tie možnosti, ktoré ešte v tomto zákone po určitých rokoch fungovania sa nachádzajú, tieto rezervy. Samozrejme, že sme ten čas využili, aby sme mohli diskutovať aj s kolegami z opozičných klubov. Snažili sme sa vysvetľovať a argumentovať, že aký je cieľ tohto uznesenia, že to uznesenie nie je už bezprostredne samotná novela, ale malo by byť takým základom preto, aby došlo ku vzájomnej dohode medzi opozíciou a koalíciou, pretože táto, tento zákon o rozpočtovej zodpovednosti presahuje akúkoľvek vládu. To znamená, ak skončí táto, tá ďalšia sa bude musieť rovnako riadiť podľa tohoto zákona. Čiže z tohto pohľadu by tu mala vzniknúť taká spoločenská dohoda, v tomto prípade aj politická dohoda.
My sme pri predkladaní tohoto návrhu uznesenia informovali o zámeroch predovšetkým z hľadiska takej zábezpeky aj pre budúcu alebo aj súčasnú opozíciu a tá zábezpeka tkvie v tom, že mal by sa vytvoriť osobitný výbor, ktorý by bol vykreovaný tak, že bude mať v ňom zastúpenie rovnocenne opozícia aj koalícia. Čiže ak v budúcnosti, ak teda sa podarí nájsť trojpätinovú väčšinu a budeme novelizovať tento zákon a v budúcnosti budeme chcieť uvoľniť finančné prostriedky práve na strategické projekty, ktoré sa týkajú infraštruktúry dopravy, tak o tom, že či tie finančné prostriedky sa uvoľnia, bude rozhodovať tento osobitný výbor. Čiže je to absolútne férová ponuka, si myslím, a je to rovnako, by som povedal, podaná ruka zo strany našej, tak ako sme ju voľakedy podali, keď sme ako opozičná strana sa pripojili k tomuto zákonu o rozpočtovej zodpovednosti vediac, že aj my možno raz budeme vo vláde, čo sa napokon aj udialo, keď nám dali voliči dôveru.
Z tohto dôvodu sme sa zhodli spoločne s predkladateľmi, že by sme priamo explicitne do toho uznesenia dali aj toto konštatovanie, aby to nebolo čisto len v nejakej tej verbálnej rovine, ale aby to konštatovanie, že musí byť alebo, že áno, že musí byť vytvorený takýto výbor, už bolo zakomponované do tohto uznesenia.
Takže dovoľte mi , aby som predložil pozmeňujúci návrh k návrhu tohto uznesenia, o ktorom dnes rokujeme. Je to tlač 611 a ten pozmeňujúci návrh znie:
Bod 1. V návrhu uznesenia v časti C sa na konci pripája táto veta: "Novela zákona bude obsahovať ustanovenie podmieňujúce financovanie investičných zámerov súhlasom osobitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bude zriadený na princípe rovnocenného zastúpenia opozície a koalície."
Odôvodňujem to tým, ako som aj uviedol, cieľ tohto návrhu je, aby pri strategických projektoch pre Slovenskú republiku bol dosiahnutý široký politický konsenzus medzi opozíciou a koalíciou presahujúci volebné obdobia viacerých vlád.
Ďakujem pekne, skončil som.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými - dvaja.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, ja by som možno len doplnil také to vysvetlenie, ktoré ste spomenuli aj vo vašom vystúpení ohľadom toho začiatku, lebo myslím si, že je naozaj veľmi dôležité, keď sa bavíme o dlhovej brzde, baviť sa o jej začiatku a musím povedať teda aj podľa slov pána ministra Kažimíra, ktoré prezentoval, tak celá dlhová brzda, začalo vlastne sa o nej hovoriť v roku 2009, teda aspoň pán minister hovoril, že to začalo v hoteli Merous, alebo Marrol´s, teraz nie som si istý, či som si dobre zapamätal, že tam bolo k tomu prvé stretnutie, ktorého, myslím, hovoril, že on bol účastný, ak teda dobre hovorím. Takže nie je to úplne tak, že vy kolegovia zo SMER-u ste sa k tomu pripojili, ale vlastne vy ste boli pri jeho vzniku, lebo tá myšlienka sa tam zrodila v skupine u pár ľudí a tí vlastne ju ťahali ďalej. V roku 2009 vznikla, v roku, alebo sa počala, v roku 2011 sa porodila, keď tak poviem, čo je dva roky, sa táto myšlienka nejakým spôsobom vyvíjala a to je dôležité, že na jej, pri jej pôrode bolo 146 poslancov, ktorí ju privítali. A to je možno aj rozdiel medzi tým časom a dnešným, pretože tá doba zrela tak dlho, že bolo schopné tu byť ten úplný konsenzus, myslím si, že iba jeden nehlasoval alebo sa zdržal.
Dnes tú situáciu vidíme, že ju tu ešte nemáme, že dnes tá optika je iná. A to neni o tom, že vy ste sa teraz ako vtedy priklonili a podporili vládu, ale to bol naozaj spoločný konsenzus všetkých účastníkov a zároveň aj poslancov. Takže taký ten argument toho, že aby sme sa aj my pripojili preto, lebo vy ste sa vtedy pripojili, myslím si, že nie je dobrý, pretože treba mať naozaj na pamäti to, že to bolo presvedčenie celej tej skupiny. A ak to presvedčenie tu dnes ešte nie je, tak zrejme ešte nie je ten čas, aby sa niečo v tom pohlo, ale ja vystúpim potom aj viac v rozprave k tomu.