19. schôdza

Ja poviem, že podpora návrhu a vo svojom vystúpení poviem prečo.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Oceňujem to, že sa aj táto diskriminačná situácia má riešiť v zmysle nielen fair play, ale aj v zmysle zdravého rozumu. Je to niečo podobné, ako bol náš pokus, ktorý stroskotal, o vyrovnanie toho, čo sa ľudovo nazýva kočíkovné medzi rodičmi, ktorí sa starajú o svoje vlastné dieťa, a teraz nechcem to povedať brutálne, ale je to ich psia povinnosť, a rodičmi, ktorí preberajú z bedier štátu starostlivosť o dieťa, ktorého jeho vlastní rodičia nechali tak. Myslím si, že štát rovno pri záväzku prevziať starostlivosť o maličké dieťa iste minimálne do osemnástich, pri štúdiu do dvadsiatich štyroch rokov tým, ktorí sa na to dajú, veľkú medailu, že sa na to dali. A nie mať diskriminačnú normu zákonnú, ktorá ich znevýhodňuje v porovnaní s tými, ktorí si jednoducho plnia svoje rodičovské povinnosti.
Je teda zvláštna situácia. A keby som to vyjadril úplne cynicky cez peniaze, starostlivosť do 18 rokov v detských domovoch by štát stála neporovnateľne väčšie peniaze, ako ich stojí to, že zveria obetavému rodičovi takéto dieťa. A ako hovorím, namiesto vysokého ocenenia máme diskriminačnú zákonnú normu. Treba to zmeniť.

Ďalší v rozprave vystupuje pán poslanec Mihál.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňka predkladateľka spolu so širokou partiou spolupredkladateľov, ďakujem za tento váš návrh. Je výborný a vráťme sa pár rokov do histórie.
Mrzí ma, že odišla práve Natália Blahová, pretože Natália Blahová bola tá, ktorá vyvolala vlastne nepriamo celú, aj túto dnešnú, diskusiu. Prečo? Lebo ona bola tá, ktorá prišla s myšlienkou, aby aj náhradní rodičia mali nárok na materskú. Čiže nielen biologickí rodičia, biologická matka, ale aby aj náhradní rodičia, pokiaľ adoptujú napríklad dieťa, prevezmú do náhradnej starostlivosti, pokiaľ to dieťa nemá tri roky, aby si mohli čerpať materskú. Takže Nataliinou zásluhou sa táto vec presadila, a to ešte v tých romantických časoch k tomu, kedy už bola padnutá vláda Ivety Radičovej, čiže to celé bol taký malý zázrak, že sa to vlastne vtedy podarilo presadiť. No v tom chvate sa samozrejme možno nevypilovali všetky detaily a jeden ten detail možno z nejakého uhla pohľadu, ktorý sa týka len malej, malej skupiny ľudí. Ale jednoducho treba to riešiť, lebo ľudia to od nás očakávajú. Jeden takýto malý detail práve chcete, a ja si dovolím povedať chceme, chcem sa do toho pridať, chceme vyriešiť úpravou teda ochrannej lehoty v prípade náhradného rodiča. Motivácia je jasná. Aby v prípade, že v procese tej adopcie získania dieťaťa do náhradnej starostlivosti, v prípade, že stratí zamestnanie, aby v rámci ochrannej lehoty nárok na materskú zostal.
Takže opakujem ešte raz, veľmi dobrý návrh. Veľmi osožný návrh. Štátnu pokladnicu, teda pardon, pokladnicu Sociálnej poisťovne, Eugen, to bude stáť skutočne veľmi smiešne peniaze. Tam ani, marginálne sumy, ja neviem, možno 20-, 30-, 50-tisíc eur ročne, tak snáď by si mohol prižmúriť oko, keď budeš v SaS-ke odporúčať hlasovať za alebo proti. Lebo bude to mať dopady na rozpočet a je to v rozpore s odvodovým bonusom, chcem ešte zdôrazniť, pretože odvodový bonus materskú samozrejme rieši úplne iným spôsobom. Takže pozor na tie odporúčania v SaS-ke. Takže uvidíme, akí ste rigidní napríklad vy, pokiaľ ide o malý prevádzkový návrh na zlepšenie súčasného stavu.
A teraz si prihrejem svoju polievačku. Pretože tak ako pred chvíľou pri tom predošlom návrhu chcem povedať, že aj ja mám teda pripravený návrh v tejto oblasti, pokiaľ ide o materskú, aj pokiaľ ide o ochrannú lehotu. A dovolím si teda predbehnúť možno deň-dva pred tým, ako toto budem v origináli prednášať. A trošku si natrénujem teraz. Čiže ten môj návrh okrem iného rieši to, aby sa, veľmi veľkoryso poňaté, ochranná lehota týkala aj prípadov reťazových pôrodov. Čiže situácie, keď máme, keď si predstavíte v praxi matku, ktorá má prvé dieťa, je zamestnaná v pracovnom pomere na dobu určitú, lebo tak to, bohužiaľ, dnes v prípade mladých žien často chodí, je rada, že sa vôbec zamestná a nerieši, či na dobu určitú alebo neurčitú, čiže prijme zamestnanie na dobu určitú, povedzme, na rok, rok a pol, dva, otehotnie. Ide na materskú s prvým dieťaťom. Na materskú má nárok, pretože na ňu odchádza z nemocenského poistenia zamestnankyne, ktorý má v tom pracovnom pomere na dobu určitú. To je všetko v poriadku. No ale čo sa deje ďalej? Čas plynie. Dieťa sa narodí. Je na materskej, prípadne už na rodičovskej dovolenke a tu zrazu v deň D uplynie dohodnutá doba pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý tým pádom automaticky končí. Naša mamička je teda na materskej, prípadne rodičovskej dovolenke s prvým dieťaťom, ktoré má v tom čase možno, povedzme, rok. Pracovný pomer končí. Tá matka je tak ako tak doma. Dostáva, povedzme, už rodičovský príspevok. Stará sa o dieťa. Samozrejme nerieši, že kde by sa zamestnala ďalej, ani ju to nenapadne, to po prvé.
A po druhé, aj keby si nové zamestnanie hľadala, no tak asi je jasné, že ťažko ju niekto zamestná v situácii, keď je doma pri malom dieťati a ešte dva roky chce vlastne pri tom malom dieťati aj naďalej zostať. Čiže hľadanie nejakého nového zamestnania je absolútne nereálne. Lebo čo sa deje? Pán Boh dal, je znovu tehotná, čaká druhé dieťa. Je šesť týždňov pred pôrodom. Naivne, v úvodzovkách, zájde do Sociálnej poisťovne, či teda, čo s materskou. Informácia, ktorú dostane, ju nepoteší, pretože sa dozvie, že predsa nemá nemocenské poistenie. Veď jej predsa pracovný pomer skončil. Skončil ešte pred otehotnením, bohužiaľ, pretože otehotnela až po tom, ako jej ten pracovný pomer na dobu určitú vypršal. To je bežná situácia zo života. Dovolím si povedať, že stovky, ak nie tisícky žien ročne ju takto, žiaľ, zažívajú. Čiže otehotnela až po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Tým pádom tá osemmesačná ochranná lehota sa na ňu nevzťahuje. Tým pádom nemá nárok na druhú materskú. Keby bolo keby a keby ten pracovný pomer bol na dobu neurčitú, čiže by spočíval a bola by na typickej rodičovskej dovolenke, tak ako tak by nepracovala a žiadne odvody by neplatila, ale mala by status zamestnankyne na rodičovskej dovolenke, vtedy by materskú číslo dve dostala. Ale tým, že jej pracovný pomer na dobu určitú skončil ešte pred otehotnením, starala sa o dieťa, o to prvé.
Čiže na prvý pohľad pre nezainteresovaného poslanca Národnej rady sú to dve identické osoby, ale nie sú, pretože tej prvej skončil pracovný pomer na dobu určitú. Tak tá, ktorá mala ten pracovný pomer na dobu určitú, druhú materskú nedostane. Zaplatili obidve rovnaké odvody. Vyzerá to pre nezainteresovaného úplne rovnaká situácia, ale nie je.
Čiže čo som tým chcel povedať? To je bod jedna, jeden z bodov, lebo ich tam je viac, mojej novely, o ktorú takisto, tak ako prosím o podporu pre kolegyňu Eriku Jurinovú a jej tím, takisto avizujem vopred, toto sa tu zjaví o pár hodín, resp. dní a poprosím takisto o podporu pre takýto návrh.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Je až neuveriteľné, ako tú nejakú etapu, nejaké obdobie sa musí naprávať nespravodlivosť na situácii adoptívnych rodičov. A opäť sa stále, aj teraz prinášame zase ďalší zákon, ktorým jasne poukazujeme, že boli diskriminovaní. Už som to tu povedala, že si zložím klobúk pomyselný z hlavy a pred každým sa ukloním, kto si zoberie do svojej starostlivosti, kto si adoptuje dieťa. A takíto rodičia by mali byť zvý-hod-ňo-vaní a nie že len rovnako podporovaní s biologickými rodičmi.
Nuž a čo sa týka týchto obidvoch návrhov, lebo aj ten svoj si predstavil už, kolega Mihál, tak sčasti, tak škoda, že to vieme iba my, opozícia, že to nevie vláda.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Tak adoptívni rodičia sú ľudia, ktorí sa skutočne oprú o to, že chcú tie deti vychovať pre toto naše Slovensko, kde sa rodí vždy menej a menej detí. Takže naozaj robiť nejaké bariéry, čo sa týka legislatívy, je nevhodné a absurdné. A tento návrh vznikol z praktickej skúsenosti môjho kolegu z práce, ktorý čakal na deti päť rokov. Takže keď manželka skutočne už vedela, že príde, príde adoptívne dieťa do rodiny, dokonca adoptovali si obe deti, tak zistili, že stráca prácu, ale budú určitý čas bez finančných prostriedkov. Ale keďže môj kolega je učiteľ, tak naozaj mali čo robiť, aby tú dobu vyriešili nejak finančne, a opäť zase im pomáhali ich rodičia.
Takže naozaj tento štát musí vidieť veci v súvislostiach. Nesmieme to vidieť ako úradníci. Samozrejme, úradne potom pristupovať k veciam, ak budeme legislatívne navrhovať, ale toto sú praktické veci zo života, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Mihál.