19. schôdza

Napriek hrozivým prognózam a demografii o nezvratnom starnutí obyvateľstva si súčasná vláda Slovenskej republiky nestanovila za strategický cieľ ich riešenie. Vláda nepočúva odborníkov, sociológov, ani ekonómov. Neinšpiruje sa ani v zahraničí. Členské krajiny Európskej únie totiž už dávno prijali opatrenia v prorodinnej a pronatalitnej politike. A darí sa im. Francúzsko má index plodnosti v súčasnosti už skoro 2,0 a Slovensko 1,4. Patríme medzi krajiny na chvoste v tejto miere plodnosti. Napriek tomu sa u nás absolútne nič nedeje. Akoby sa nič, nebol problém. Pritom z prognózy populačného vývoja v Slovenskej republike do roku 2060 vyplýva, že by aj Slovensko mohlo dosiahnuť takéto podobné čísla, ako som povedala vo Francúzsku, ale iba ak už nastolí priaznivé podmienky pre rodiny s deťmi. To znamená, už teraz. Je nanajvýš nezodpovedné odkladať začiatok týchto opatrení. Štát v žiadnom prípade by nemal rezignovať.
To, čím štát by mal začať svoju pronatalitnú a prorodinnú politiku, je odstraňovanie prekážok a podpora prostredia, v ktorom je záujem mať viac detí. A aby ste si nemysleli, že hovorím už o, neviem, akom čísle počtu detí, hovorím o vôbec nastavení rodičov, aby mali vôbec druhé dieťa. Takže nemyslite si, že hovoríme o, neviem, akých vysokých číslach detí. Takže je tu teraz treba naozaj podporiť aj vôbec rozhodnutie rodičov mať druhé a tretie dieťa. Je tu naozaj priestor totiž a hovoria o tom sociológovia, priestor medzi tzv. žiadanou plodnosťou a reálnou plodnosťou, a to je ten priestor pre realizovanie takejto prorodinnej politiky.
Tento náš návrh je kľúčovým z našich legislatívnych návrhov prorodinnej politiky, pretože ide o také zlepšenie príjmovej situácie rodín po narodení dieťaťa, že v podstate, samozrejme hovoríme o pracujúcich rodičoch, že v podstate sa potom to obdobie do jedného roku života dieťaťa je naozaj príjmovo výhodné a výhodnejšie. Takéto opatrenia prijímali, a množstvo iných ďalších, prijímali práve aj krajiny, ako je Francúzsko, Veľká Británia či Írsko. Z dôvodov, ktoré nie sú celkom jasné, však v našom dnešnom platnom právnom stave sa obmedzuje súbeh materského a rodičovského príspevku.
Rodičovský príspevok je poskytovaný len vtedy, ak materské je nižšie ako rodičovský príspevok. Príklad. Predstavte si zamestnanú ženu, ktorá odvádzala zo svojej mzdy odvod nemocenského poistenia. Keďže však mala nízku mzdu, stane sa, že má nárok na materské iba v sume 150 eur. Následne jej je dopočítaný rozdiel do výšky rodičovského príspevku na 213,20 eur. Čo sa vlastne ale stalo týmto? Jej príjem počas materskej dovolenky je rovnaký ako príjem nepoistenej ženy. Je teda na mieste otázka, že načo sa teda vlastne poistila?
Cieľom nášho návrhu zákona je preto ustanoviť súbežné poskytovanie rodičovského príspevku počas výplaty materského. Samozrejme, ide o finančne náročnú záležitosť. Preto v našom návrhu predpokladáme štvorročné prechodné obdobie, počas ktorého by sa teda konečne načase mali upraviť priority štátnej rodinnej politiky tak, aby v roku 2022 mala po pôrode každá žena s nárokom na materské paralelne nárok aj na 100 % rodičovského príspevku. Navrhujeme teda zvyšovať každý rok podiel vyplácaného rodičovského príspevku o 20 percent.
My poslanci z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti si vážne problémy demografickej krízy, ale aj starnutia obyvateľstva plne uvedomujeme, a preto aj pripravujeme koncepciu modernej rodinnej politiky na Slovensku. Je najvyšší čas, aby podpora rodín prestala byť vnímaná len ako záťaž pre rozpočet. Je najvyšší čas, aby sme rodinnú politiku vnímali ako oblasť investícií, ktoré majú pre každý štát a každú krajinu strategický význam.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som iba chcela zdôrazniť, že naozaj je veľmi dôležité, aby ľudia, ľuďom neboli uberané práva. Možno by bolo dobré si to tak prirovnať ku komerčnému poisteniu, pretože tam, že akokoľvek už sa stane, tak za to, čo si zaplatíte, by ste mali dostať službu. A v prípade sociálneho poistenia alebo teda nemocenského poistenia sa to práve na Slovensku nedeje. Ľudia si platia a nastanú situácie, kedy im je ten nárok akoby odobratý kvôli tomu, že štát nastavil nejako svojím spôsobom podmienky. Takže ďakujem kolegyni za vysvetlenie. Som presvedčená o tom, že tie podmienky sa dajú nastaviť tak, aby sa cítili tí, ktorí reálne prispievajú do systému, starajú sa o rodiny, neboli ukrátení o to, čo im platí, pretože si, patrí, pretože si všetko potrebné platia. Ďakujem.

Ďakujem kolegyni a ešte som vás chcela všetkých požiadať o podporu tohto legislatívneho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ďalší zo série návrhov, ktoré sú ladené prorodinne, a ich cieľom je, aby sa rodinám na Slovensku žilo lepšie.
V starostlivosti o deti, vieme, že štát prispieva tak, že od roku 2012 sa vypláca rodičom príspevok na starostlivosť o dieťa. Pamätám si ešte obdobie, keď sa zavádzal tento príspevok, bolo to ešte za ministrovania pána Mihála, a pamätám si, akým spôsobom sa tešil z toho, ako sa dohodol s Európskou úniou, že nám poskytne peniaze na to, aby sa matky mohli starať o deti, aby matky mohli ísť do zamestnania a štát im bude prispievať na starostlivosť o dieťa. Beriem to ako dobré prorodinné opatrenie k tomu, aby sa matky ľahšie zaradili do pracovného procesu. Na druhej strane pamätám si aj radosť ministra, že tento príspevok sa mu podarilo vyrokovať do troch rokov, v úvodzovkách, až do troch rokov, preto v úvodzovkách, lebo už vtedy Únia tlačila na to, aby tento príspevok poberali matky len do jedného roka.
Teraz o zameraní alebo o tom takom uprednostňovaní matiek do jedného roka v rámci Únie hovoriť nebudem. Naša novela sa týka rozšírenia tohto príspevku na deti až do veku šiestich rokov. A teraz ten dôvod. Existujú, alebo mnohí poznáte situáciu v našich rodinách, kedy matka po troch rokoch chce si nájsť zamestnanie, potrebuje dieťa umiestniť do materskej škôlky, príde na samosprávu alebo k verejnému poskytovateľovi, do škôlky, podá prihlášku a povedia mu, že, bohužiaľ, nie je miesto. V tom prípade si myslíme, že ak chceme naozaj, alebo myslíme to s tou podporu matiek vo vracaní sa do pracovného procesu, ak to naozaj myslíme vážne, tak potom by sa štát mal zamyslieť nad tým, že či nie je nezdravé, ak štát nemá záujem matkám pomôcť tak, že im prispeje na starostlivosť, ktorú im štát vlastne nie je schopný zabezpečiť cez samosprávy.
Mali sme tu projekty, alebo máme ešte stále programy, ktoré rozširujú kapacity materských škôl. Bolo stanovených 10 miliónov, dnes myslím, že pani, zatiaľ poverená ministrovaním školstva, pani Matečná ohlásila, že sa rozšíri kapacita o 4700 miest v škôlkach, to je chvályhodné, ale ešte stále nám zostane raz toľko detí, ktoré nemajú pokryté miesto, alebo ktoré sa nedostanú do verejných materských škôlok. Myslíme si, že je spravodlivé, aby aj rodičia detí, ktoré majú do šesť rokov, mali možnosť poberať príspevok na starostlivosť o dieťa v prípade, ak nebude prijaté do verejnej škôlky, alebo do škôlky, ktorú spravuje samospráva. Hlavne z toho dôvodu, pretože vieme, že situácia v súkromných škôlkach je taká, že sa tam platí oveľa vyšší príspevok, a to znamená, že štát by im vykrýval tie zvýšené náklady na starostlivosť v škôlke len do výšky 280 eur a museli by byť použité vlastne len na splatenie nákladov na súkromnú škôlku. Je to zároveň taký možno aj bič na samosprávy, aby sa naozaj snažili o to rozšíriť kapacitu materských škôl, škôlok, na druhej strane môže to byť aj dobré opatrenie na prechodný čas pre samosprávy, pretože vieme, že teraz od roku 2017 tá demografia opäť by mala ísť už nie tak stúpajúcim trendom ako tieto posledné roky. Skrátka, tieto dva, tri roky sme zažili nárast populácie, chvalabohu, aj keď nie vysoký, ale nejaký nárast, a opäť predpoklad je, že tá situácia sa bude zhoršovať.
Takže náš návrh predpokladá vykrytie zvýšených nákladov rodičov, ktorí sú znevýhodnení, že nemajú, že nedostali miesto v materskej škôlke, kde náklady, v samosprávnej materskej škôlke, kde náklady na tú výchovu sú nižšie ako v súkromných škôlkach.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.

Tak ďakujem pekne, opäť. Dnes vieme, že suma teda príspevku na starostlivosť o dieťa... (Reakcie z pléna.) Aha, spravodajkyňa ešte nevystúpila, ja som si to ani neuvedomila.

Rozbehnutá je (vyslovené s pobavením). Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 677. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 700 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte ostali, lebo väčšinou tie sociálne zákony idú až večer a tak rýchlo prebehnú, a pritom sú také dôležité pre život vonku tých ľudí, až ma srdce bolí.
Tento návrh zákona, ktorý teda predkladáme, vznikol ako podnet od ľudí. Problém s nedostatkom škôlok rástol od roku 2003. Vláda však reagovala rôznymi nástrojmi až v roku 2015. Tým, že významná reakcia štátu prišla až s dvoma výzvami a v roku 2016 treťou, spôsobí opäť, že sa zameriame viac-menej na výstavbu, prístavbu alebo rekonštrukciu škôlok. V praxi to znamená, že pokiaľ pristavíme, rekonštruujeme alebo vystavíme nové škôlky, neporiešime potreby, ktoré vychádzajú z demografického trendu, ktorý nám rástol od roku 2014 a bude nám kumulovať najvyšším počtom detí do veku 6 rokov v roku 2018. Keďže ide o obdobie pár rokov, kedy bude veľký nápor na materské školy, je nevyhnutné a efektívne, aby bol na Slovensku zavedený príspevok rodičom na starostlivosť o dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy. Tento príspevok by mohol slúžiť do budúcnosti ako koncepčný prvok pre podporu zosúladenia práce a rodiny. Keďže dnes to funguje len pre deti do troch rokov, tak koncepčne, ak chceme podporiť aj ženy, ktoré sú dlhšie na materskej alebo na rodičovskom príspevku a teda sú trebárs do šiestich rokov veku života a ťažko sa dostávajú na trh práce, tak je to veľmi významným prvkom aj do budúcnosti.
Keďže naozaj tento ukazovateľ, ak si zoberieme aj analýzu alebo revíziu sociálnej oblasti, vypracovanú ministerstvom financií, tak zistíme, že najväčší problém máme práve s kategóriou mladých žien, a to nielen detí do troch rokov, ale aj do šiestich rokov. To znamená, s týmto musíme niečo urobiť a toto je jeden z nástrojov, ktorý ponúkame, aby sme zosúladili naozaj ten profesný život s tou rodinou.
Príspevok môžme jednoducho sedliackym rozumom odôvodniť tým, že podľa ústavy má každé dieťa právo na bezplatnú predškolskú výchovu. Štát prispieva na každé dieťa v štátnej škôlke sumou, ktorá pokryje prevádzkové a mzdové náklady. Ak by sa zaviedol do zosúladenia rodiny a práce príspevok tak, ako to navrhuje hnutie OĽANO, bolo by to lacnejšie ako prevádzkovať prázdnu škôlku v budúcnosti, keďže som hovorila, že naakumuluje sa nám to v roku 2018, potom môžme dostavať a zrekonštruovať budovy, ale môže sa nám stať to, čo sa nám stalo pred desiatimi rokmi, že sme nemali tie budovy naplnené. A preto ten počet detí bude klesať a tým pádom by sme nestavali len budovy, ale flexibilne by sme vedeli reagovať na jednak situáciu, ktorá vznikne na Slovensku, a jednak by to bolo lacnejšie pre štát. Naopak, vytvorí sa teda koncepčný prvok v našom právnom systéme, ktorý umožňuje rodičom detí do 6 rokov uhradiť si aj iné formy starostlivosti o deti. Rodičia by takýmto príspevkom teda mohli uhradiť tzv. detskú skupinu, ktorej zástancom sú aj kolegovia z opozície, ale aj súkromnú škôlku, alebo viaceré zamestnankyne, ak by sa dohodli na pracovisku, mohli by si z toho zaplatiť tzv. detský kútik, ktorý sa skúša v rámci európskej výzvy a tiež mal celkom dobrý ohlas. Až keď to skončilo v rámci eurofondov, tak to nepokračovalo. Takže toto by vlastne po tých eurofondoch mohol byť reálny nástroj ako pokračovať aj s tými detskými kútikmi u zamestnávateľov. Starostlivosť o deti do 6 rokov by sa zefektívnila a riziko spojené s demografickou krivkou by štát minimalizoval.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Je to tak, že agenda zosúladenia rodiny a práce je na Slovensku silno zameraná iba na zvýhodňovanie starostlivosti v jasliach pre deti do troch rokov, alebo v škôlke. Často hovorím aj ministrovi Richterovi o tom, že záujem je tu skôr, aby boli vyčerpané a čerpané eurofondy, ale nie skutočná pomoc ženám-matkám, pretože najväčší problém majú rodičia na Slovensku v čase, keď deti im dosiahnu tri roky, a oni by mali nastúpiť do práce, pretože môžu o toto zamestnanie predsa tie ženy prísť.
Aj dnes bolo predstavené, že zase sa idú budovať nejaké budovy a bude viac miest, som za to, vítam a som ešte aj, pani predkladateľka kolegyňa hovorila o tom, že je to stále nedostatok, to je všetko dobré. Ale je treba si uvedomiť, že barcelonské ciele hovoria o povinnosti štátu vytvárať podporu aj pre deti do šesť rokov, nielen do troch rokov. A toto sa úplne zanedbáva. Obávam sa, že, alebo obávam sa, som presvedčená, že ide iba o čerpanie eurofondov a nie o skutočnú pomoc. A tiež sa obávam, že v podstate po ukončení možnosti čerpania eurofondov by, táto vláda zabudne na to, že má aj povinnosti voči rodičom s deťmi.

Ďakujem pekne. Tak už mi dovoľte len možno zhrnúť to, čo sme tu počuli. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, pretože naozaj to beriem tak, že vláda robí veľmi málo pozitívnych opatrení pre rodiny, prorodinných opatrení. Aby sa táto situácia zvrátila, myslím, že je v tejto chvíli nie až také podstatné dávať dotácie na dobudovanie fyzických budov, investovať do vytvárania budov, tak ako to povedala kolegyňa, tak ako som to v úvodnom slove hovorila i ja, ale je dôležitejšie, aby sa investovalo na vzdelávanie detí, priamo na vzdelávanie detí. To znamená, tá investícia by išla cez rodičov na vzdelávanie detí, ktoré nedostanú buď miesto v samosprávnej škôlke alebo v škôlke v jednotlivých mestských častiach alebo v dedinách. Tým by sa možno aj podporili už teraz existujúce aj súkromné škôlky, ktoré, verím, že poskytujú všetky kvalitnú prípravu, predškolskú výchovu, predškolské vzdelávanie a vykryl by sa zároveň súčasný, aktuálny nedostatok.
Hovorím to naozaj vzhľadom k tomu, že nevidím, že by vláda robila nejaké bombastické, prorodinné opatrenia na to, aby sa tá demografia zmenila. My tieto návrhy na zlepšenie stavu alebo pôrodnosti predstavujeme každú schôdzu, bohužiaľ, zo strany vládnej koalície nie sú vypočuté. Takže investujme do toho, čo je v našej spoločnosti práve aktuálne potrebné, a tým nie sú budovy, alebo teda môžeme povedať, že sú budovy síce dôležité, ale pre súčasný stav, ktorý sa o rok, dva zmení, až také najpodstatnejšie nie sú. Dajme peniaze na starostlivosť rodičom, ktoré ich venujú na vzdelávanie svojich detí v škôlkach, ktoré už dnes existujú.
Týmto by sa možno aj trošku zvýšil tlak na občanov a zároveň aj na samosprávy a na samotných rodičov, ak by ten príspevok chceli, tak ako ho máme v zákone zadefinovaný, museli by sa zároveň prihlásiť na trvalý pobyt v mieste, kde skutočne žijú, kde reálne žijú, a dalo by sa povedať, že tým sa vlastne zvýši aj prílev podielových daní do samotnej obce. Takže nie je to len že výdavok obce alebo výdavok štátu, ale zároveň aj pre tú samotnú dedinu, kde tá škôlka nie je dostatočne dostupná, sa zvýši prílev podielových daní.
Novela zákona je navrhnutá tak, že vytvára teda aj samostatný, samotný mechanizmus posúdenia, či oprávnená osoba by mala nárok na tento príspevok na starostlivosť o dieťa do šesť rokov, podotýkam, alebo nie. A hlavným cieľom, zopakujem, je zabezpečiť, aby rodičia detí aj od troch do šiestich rokov mali možnosť žiadať o príspevok v prípade, ak nedostanú miesto v štátnej škôlke. Dnes je ten príspevok 280 eur. Tak nediskriminujme rodičov detí alebo deti od troch do šiestich rokov.
Ďakujem vám za podporu tohoto návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti uviesť tento návrh zákona, ktorý je tu už opätovne po roku. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Podľa súčasnej právnej úpravy zavedenej novelou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z roku 2015, ktorá bola následne mierne korigovaná ďalšou novelou toho istého zákona v roku 2017, má zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia, napr. obec, vyšší územný celok, tzv. právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. Pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou všetkých členov príslušného zastupiteľstva.
Podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov. Pritom kompetencie rady školy ako orgánu školskej samosprávy, zastúpenej učiteľmi, nepedagogickými zamestnancami, rodičmi, zriaďovateľmi a na strednej škole aj samotnými žiakmi, by sa mali skôr posilňovať ako oslabovať, a preto sa navrhuje, aby bol v plnej miere rešpektovaný ten kandidát na obsadenie miesta riaditeľa, ktorý vzišiel z výberového konania, kde výberovú komisiu tvorí rada školy. Návrh zákona teda znamená návrat k právnej úprave v takej podobe, v akej platila pred septembrom 2015, keď bol zachovaný demokratický princíp rozhodovania školskej samosprávy.
Za účelom zvýšenia právnej ochrany pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady školy, sa súčasne navrhuje predĺžiť ich výpovednú dobu o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov. Táto právna úprava je potrebná k tomu, aby sa učitelia nebáli vyjadrovať svoje kritické názory počas zasadnutia rady školy, keď je tam prítomný ich nadriadený, ktorý by im mohol z týchto výstupov a názorov vyvodzovať následky v podobe skončenia pracovného pomeru.
Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ústavnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Dovolím si sa zároveň týmto prihlásiť do všeobecnej rozpravy a, pán predsedajúci, zatiaľ skončil som.