19. schôdza

Pán poslanec Hrnko.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás upozorniť, že o dvanástej hodine v kinosále sa bude konať konferencia odborná o občianskych branných aktivitách. Ak by ste mali záujem, ste vítaní. Ďakujem.

Ďakujem. Po krátkej prestávke budeme pokračovať zákonmi pána ministra Richtera.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím zaujať miesto v sále a kto má záujem debatovať, poprosím mimo sály, pán poslanec Bublavý, Baška. (Zaznievanie gongu.) Pani poslankyňa Blahová, Remišová. Nie, Nicholsonová, pardon, zozadu som nerozoznal, pardon. Ďakujem veľmi pekne.
Pokračujeme v rokovaní. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ. Je tomu tak.
Nech sa páči, pán minister.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 662.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Veľmi stručne.
Po prvé chcem poďakovať za podporu, ktorá tu zaznela vo vystúpeniach tohto návrhu zákona.
Žiada sa mi povedať dve veci. Spolu s ministerstvom hospodárstva sa pripravil tu istý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Po konzultácii s nami sa aj táto oblasť dostala do tohto balíka, to znamená, postupne sa budú realizovať niektoré ďalšie opatrenia, či už legislatívne, alebo vecného charakteru, ktoré sú súčasťou tohto balíka. Je úzko prekonzultovaný a dohodnutý aj so sociálnymi partnermi a my máme záujem, aby sa aj prostredníctvom tohto balíka vylepšovalo neustále podnikateľské prostredie.
Za ďalšie chcem povedať, že doteraz platný zákon si myslím, že on splnil svoje ciele, ktoré sme doňho vkladali, pretože tu je treba vidieť, že tých pár rokov dozadu bolo úplne iné prostredie na trhu práce, ako je dnes. Ak vtedy podnikatelia mohli mať prirodzene alebo zamestnávatelia ambíciu čiastočne aj obísť zákon ohľadom nelegálky, dnes majú úplne iné starosti – a ja ich v plnej miere chápem – a tie starosti súvisia s tým, že majú záujem zohnať a zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu pre potreby jednotlivých firiem, aby vedeli napĺňať a vyrábať podľa ich nejakých potrieb.
Za ďalšie, Jaguar Land Rover. Chcem povedať, že u Jaguaru Land Rover nie je ukončený proces. To znamená, vôbec sa netýka tento zákon tejto firmy, tak ako Jaguar Land Rover sú tu aj ďalšie firmy, ktoré sú v procese. To znamená, nepadlo rozhodnutie, a preto by som v tomto prípade absolútne vylučoval akúkoľvek spojitosť s touto firmou.
A chcem ešte jednu vec ako dať do ponuky, to sa týka aj toho návrhu, ktorý tu padol ohľadom možnej retroaktivity. My rozmýšľame a právne pripravujeme isté riešenie, nazvime to generálneho pardonu, ktorý by sa týkal doterajších zistení, ktoré boli kvalifikované ako nelegálna práca za oneskorené odovzdanie podkladov pre Sociálnu poisťovňu, ale nie vrátenie pokút, ale výmaz, opakujem ešte raz, výmaz z tzv. čiernej listiny toho registra, kde sú evidovaní zamestnávatelia, ktorí porušili tú nelegálnu prácu a z toho im vyplývajú viaceré sankcie, napríklad sa nemôžu uchádzať o zákazky, ktoré ponúka štát, v podstate v priebehu piatich rokov. To znamená, tým si myslím, že by bola veľmi vážna satisfakcia aj voči zamestnávateľom do minulosti, ale nie o vrátení finančných prostriedkov, ale, použijem výraz, o očistení ich mena na tejto listine a, samozrejmá vec, spĺňanie všetkých náležitostí, aby sa vedeli uchádzať vo výberových konaniach o podporu na trhu. Tým dávam aj odpoveď na otázku, ktorá tu zaznela smerom do minulosti.
Všetko z mojej strany. Samozrejme, uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť navrhovateľka? Je tomu tak, nech sa páči.

Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, vážený pán podpredseda, doterajšou zákonnou úpravou, keď sa považovalo za čiernu prácu aj neskoré nahlásenie zamestnanca do registra... (spravodajkyňa išla vypnúť vyzváňajúci mobilný telefón) ... čiernu prácu aj neskoré nahlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, si vyžiadala situácia na pracovnom trhu. Žiaľ, našli sa totiž aj zamestnávatelia, ktorí špekulovali a svojich ľudí prihlasovali, až keď prišla kontrola. Zákon mal v prvom rade chrániť zamestnancov a nie znepríjemňovať život zamestnávateľom.
Ja by som sa tiež možno tuná pozastavila, pretože áno, vyvinula sa taká situácia, že možno aj práve na základe takto prísnejšieho zákona si zamestnávatelia uvedomili, že naozaj musia dodržovať určité lehoty a musia tých zamestnancov prihlasovať, pretože ja poviem, pán minister, boli aj také prípady, čo ja poznám, že napríklad zamestnávateľ zlikvidoval všetky papiere a bolo mu jednoduchšie dať pokutu, pretože povedal, že papiere sa stratili. A povedal, že zmaril kontrolu, papiere sa stratili a zaplatil pokutu. Takže nemyslíme si, že ten zákon, ktorý bol predtým, že bol nejakým bičom, ale naozaj musím konštatovať, že priniesol svoje ovocie, zamestnanci určite získali istotu od prvého dňa v práci a vedeli, že ich zamestnávateľ nešpekuluje. Faktom však ostáva, že tento režim bol náporom na administratívu podnikateľov a hlavne na tých poctivých. Ale myslím si, že mnohí si naozaj práve na základe predošlého zákona zobrali nejakú tú zodpovednosť a vlastne začali tých zamestnancov prihlasovať. Aj vďaka dôkladnejšiemu vyžadovaniu si svojich práv zamestnancami môžeme teraz pristúpiť k zmierneniu tohto zákona tak, aby zamestnancov naďalej chránil a podnikateľom nechal väčší priestor na administratívne úkony. Štát má určite a určite využíva, ako odhaliť podvodníkov, ktorí by to chceli zneužívať.
Chcela by som povedať, že táto novela ešte vymedzuje aj pojem "dodávka práce" pre väčšiu jednoznačnosť.
A možno k rozprave, ktorá vznikla, nechcem veľa rozprávať, ale bolo tu, že tento zákon by mal byť retroaktívny. Pán minister sa už k tomu vyjadril, ale ja už v tejto sále počúvam asi tretí zákon, čo sa týka sociálnych vecí, že všetko má ísť retroaktívne, vyplácanie finančných prostriedkov má ísť dozadu, retroaktívne, všetko retroaktívne. A ja sa pýtam, veď boli tu ministri a teraz očakávajú, že my dáme retroaktivitu až do ktorého obdobia. Veď sami mohli zmeniť tieto zákony, sami už vtedy mohli k tomu pristúpiť. A mne je strašne ľúto, že najväčšiu zodpovednosť majú vtedy, pán Mihál povie, keď je v opozícii. Vtedy, keď je v opozícii, vtedy on vie všetko meniť, všetko treba dať retroaktívne, všetko treba vyplatiť, a keď bol minister, tak som citovala vetu, ktorú povedal: Bol som prekvapený, keď som vstúpil do vlády, zistil som po dvoch rokoch, že na nič nie sú peniaze. Takže bývalá vláda nemala peniaze a my máme mať peniaze na všetko.
Ale, samozrejme, to, čo sa dá dať retroaktívne, ako povedal pán minister, nie výmaz pokút, ale; lebo potom každý bude žiadať, že všetky pokuty, všetko, čo bolo vzadu, aby sa všetko opravilo, pretože potom to bude diskriminačné.
A ešte jednu takú maličkú vec, že zamestnávame cudzincov, tu bolo, že tento zákon prinesie, že tu je plno cudzincov a tak ďalej. Ale ja som primátorka nie veľkého mesta, máme deväťpercentnú nezamestnanosť, nezamestnanosť nám skutočne klesá a rozprávam sa bežne s firmami, pretože máme veľkých investorov zo zahraničia, ktorí u nás podnikajú a zvýšili teraz zamestnanosť v SR o 300 ľudí. Mne títo normálne povedia, pošepkajú mi takú vec, čo teda to ani nemôžem počúvať. Že keď padne iná firma, budú radi, pretože dostanú hotových ľudí a si ich zamestnajú z druhej firmy. Pretože naozaj tých ľudí, ktorí možno môžu pracovať v tomto odvetví alebo ktorí vedia pracovať, je veľmi málo. A zase ja sa pýtam, aj naši ľudia odchádzajú do zahraničia a tak isto sa má zahraničie postaviť voči tomu, že naši ľudia tam nemôžu pracovať? Veď sami teraz hovoríme, že aby zostali pracovať ľudia v Anglicku, v Írsku, tí, ktorí možno majú na to schopnosti a zručnosti, veď to je ich slobodná vôľa.
Takže ja si myslím, že určite budeme podporovať, aby tu boli naši zamestnanci, naši ľudia, ale zase musíme brať do úvahy aj to, že nemôžme nechať teraz povedať, že firmy sa nám budú sťahovať do iných štátov len preto, že nebudú mať kvalifikovanú pracovnú silu.
Toľko som len chcela povedať a naozaj tento zákon zjednoduší administratívu a verím tomu, že tak ako si podnikatelia trošku zvykli na to, že musia zamestnancov prihlásiť do tej práce, že teraz to nebudú chcieť zneužiť a nebudú tých zamestnancov využívať, pretože verím, že väčšina je tých zamestnávateľov naozaj zodpovedná a že budú k tomu takto pristupovať. Takže tak isto, ako pán minister povedal, myslím si, že zákon je dobre pripravený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 663. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 691.
Pán minister, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 663.]

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala, citujem, zefektívniť v systéme viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako.
Podstatou predkladanej novely zákona o sociálnych službách je práve zabezpečenie spolufinancovania sociálnych služieb z prostriedkov štátneho rozpočtu tam, kde finančné zdroje miestnych a regionálnych orgánov nie sú úmerné kompetenciám v tejto oblasti. Sú to sociálne služby poskytované v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, ktorými sú zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a denné stacionáre.
Sociálne služby poskytované v týchto zariadeniach dosahujú najvyššiu úroveň prevádzkových nákladov. Suma finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnych služieb v týchto zariadeniach bude odrážať reálnu štruktúru príjmov sociálnej služby podľa stupňa ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, pri sebaobsluhe a v konkrétnom zariadení sociálnych služieb na určité obdobie.
Vláda Slovenskej republiky prijala koncept ustanovenia pevnej výšky finančného príspevku a zároveň sa stotožnila s potrebou každoročného prehodnocovania jeho výšky nariadením vlády Slovenskej republiky. Takto koncipovaná právna úprava je realizovaná v záujme udržateľnosti financovania sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou a potreby reakcie na medziročný vývoj nákladovosti poskytovanej sociálnej služby. Podotýkam však, že výška finančného príspevku nepredstavuje pokrytie reálnej nákladovosti poskytovania osobnej starostlivosti klientovi, ale vychádza z účelového určenia jeho použitia a to je spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov.
Ešte raz zvýrazňujem, kompletný príspevok zo štátneho rozpočtu ide na mzdy zamestnancov.
Chcem ďalej zdôrazniť, že zámerom novely nie je znižovať doposiaľ vynakladané finančné prostriedky z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ale vytvorenie, nazvem ho, manipulačného priestoru najmä v rozpočtoch vyšších územných celkov na poskytovanie a zabezpečovanie ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme a podporu procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.
Navrhovaná právna úprava zároveň vytvára právne podmienky aj na možnosť poskytnutia finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie zo štátneho rozpočtu verejným poskytovateľom na lokálnej úrovni a finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v nocľahárni neverejným poskytovateľom.
Ďalej sa návrhom posilňuje ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, a to aj zvýšením výšky povinného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za jeho poskytovanie z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku na 1,65-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Cieľom ďalších navrhovaných zmien je vzhľadom na požiadavky aplikačnej a interpretačnej praxe precizovať úpravu obsahu služby včasnej intervencie, podmienok poskytovania starostlivosti o deti v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, vykonávania sociálnej posudkovej činnosti, náležitosti žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť a obsahu komunitného plánu sociálnych služieb a koncepcie rozvoja sociálnych služieb.
Predkladaný návrh zákona bude mať pri existujúcom počte miest v zariadeniach sociálnej služby negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na kapitolu nášho ministerstva v celkovej výške 44 664 000 v roku ´18 a v roku ´19 sa predpokladá takmer 60-miliónový dopad. Pre rok 2020 to má byť 65,8 mil. eur. Ide najmä o zvýšenie rozpočtových výdavkov určených na vyplácanie finančných prostriedkov na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, čo má za následok aj potrebné zvýšenie administratívnych kapacít samotného ministerstva.
V závere chcem ešte poznamenať, že je významná aj skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje zmeny a doplnenie viacerých zákonov, v ktorých okrem iného mení aj súčasný spôsob úhrady tzv. deviatich vybraných ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb zo zdrojov verejného zdravotného poistenia a navrhuje ho nahradiť novým systémom určenia, nazvem to, paušálnej sadzby na klienta, ktorý vyžaduje dlhodobé poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Týmto spôsobom by mal narásť príspevok aj zo zdravotných poisťovní až do výšky 20 mil. ročne pre sociálne zariadenia.
Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.