19. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť váženým členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že sa stretneme na jedenástej schôdzi dnes o 12.30 na Západnej terase na -2. poschodí v miestnosti č. 213. Ďakujem.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás upozorniť, že o dvanástej hodine v kinosále sa bude konať konferencia odborná o občianskych branných aktivitách. Ak by ste mali záujem, ste vítaní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Veľmi stručne.
Po prvé chcem poďakovať za podporu, ktorá tu zaznela vo vystúpeniach tohto návrhu zákona.
Žiada sa mi povedať dve veci. Spolu s ministerstvom hospodárstva sa pripravil tu istý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Po konzultácii s nami sa aj táto oblasť dostala do tohto balíka, to znamená, postupne sa budú realizovať niektoré ďalšie opatrenia, či už legislatívne, alebo vecného charakteru, ktoré sú súčasťou tohto balíka. Je úzko prekonzultovaný a dohodnutý aj so sociálnymi partnermi a my máme záujem, aby sa aj prostredníctvom tohto balíka vylepšovalo neustále podnikateľské prostredie.
Za ďalšie chcem povedať, že doteraz platný zákon si myslím, že on splnil svoje ciele, ktoré sme doňho vkladali, pretože tu je treba vidieť, že tých pár rokov dozadu bolo úplne iné prostredie na trhu práce, ako je dnes. Ak vtedy podnikatelia mohli mať prirodzene alebo zamestnávatelia ambíciu čiastočne aj obísť zákon ohľadom nelegálky, dnes majú úplne iné starosti – a ja ich v plnej miere chápem – a tie starosti súvisia s tým, že majú záujem zohnať a zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu pre potreby jednotlivých firiem, aby vedeli napĺňať a vyrábať podľa ich nejakých potrieb.
Za ďalšie, Jaguar Land Rover. Chcem povedať, že u Jaguaru Land Rover nie je ukončený proces. To znamená, vôbec sa netýka tento zákon tejto firmy, tak ako Jaguar Land Rover sú tu aj ďalšie firmy, ktoré sú v procese. To znamená, nepadlo rozhodnutie, a preto by som v tomto prípade absolútne vylučoval akúkoľvek spojitosť s touto firmou.
A chcem ešte jednu vec ako dať do ponuky, to sa týka aj toho návrhu, ktorý tu padol ohľadom možnej retroaktivity. My rozmýšľame a právne pripravujeme isté riešenie, nazvime to generálneho pardonu, ktorý by sa týkal doterajších zistení, ktoré boli kvalifikované ako nelegálna práca za oneskorené odovzdanie podkladov pre Sociálnu poisťovňu, ale nie vrátenie pokút, ale výmaz, opakujem ešte raz, výmaz z tzv. čiernej listiny toho registra, kde sú evidovaní zamestnávatelia, ktorí porušili tú nelegálnu prácu a z toho im vyplývajú viaceré sankcie, napríklad sa nemôžu uchádzať o zákazky, ktoré ponúka štát, v podstate v priebehu piatich rokov. To znamená, tým si myslím, že by bola veľmi vážna satisfakcia aj voči zamestnávateľom do minulosti, ale nie o vrátení finančných prostriedkov, ale, použijem výraz, o očistení ich mena na tejto listine a, samozrejmá vec, spĺňanie všetkých náležitostí, aby sa vedeli uchádzať vo výberových konaniach o podporu na trhu. Tým dávam aj odpoveď na otázku, ktorá tu zaznela smerom do minulosti.
Všetko z mojej strany. Samozrejme, uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, vážený pán podpredseda, doterajšou zákonnou úpravou, keď sa považovalo za čiernu prácu aj neskoré nahlásenie zamestnanca do registra... (spravodajkyňa išla vypnúť vyzváňajúci mobilný telefón) ... čiernu prácu aj neskoré nahlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, si vyžiadala situácia na pracovnom trhu. Žiaľ, našli sa totiž aj zamestnávatelia, ktorí špekulovali a svojich ľudí prihlasovali, až keď prišla kontrola. Zákon mal v prvom rade chrániť zamestnancov a nie znepríjemňovať život zamestnávateľom.
Ja by som sa tiež možno tuná pozastavila, pretože áno, vyvinula sa taká situácia, že možno aj práve na základe takto prísnejšieho zákona si zamestnávatelia uvedomili, že naozaj musia dodržovať určité lehoty a musia tých zamestnancov prihlasovať, pretože ja poviem, pán minister, boli aj také prípady, čo ja poznám, že napríklad zamestnávateľ zlikvidoval všetky papiere a bolo mu jednoduchšie dať pokutu, pretože povedal, že papiere sa stratili. A povedal, že zmaril kontrolu, papiere sa stratili a zaplatil pokutu. Takže nemyslíme si, že ten zákon, ktorý bol predtým, že bol nejakým bičom, ale naozaj musím konštatovať, že priniesol svoje ovocie, zamestnanci určite získali istotu od prvého dňa v práci a vedeli, že ich zamestnávateľ nešpekuluje. Faktom však ostáva, že tento režim bol náporom na administratívu podnikateľov a hlavne na tých poctivých. Ale myslím si, že mnohí si naozaj práve na základe predošlého zákona zobrali nejakú tú zodpovednosť a vlastne začali tých zamestnancov prihlasovať. Aj vďaka dôkladnejšiemu vyžadovaniu si svojich práv zamestnancami môžeme teraz pristúpiť k zmierneniu tohto zákona tak, aby zamestnancov naďalej chránil a podnikateľom nechal väčší priestor na administratívne úkony. Štát má určite a určite využíva, ako odhaliť podvodníkov, ktorí by to chceli zneužívať.
Chcela by som povedať, že táto novela ešte vymedzuje aj pojem "dodávka práce" pre väčšiu jednoznačnosť.
A možno k rozprave, ktorá vznikla, nechcem veľa rozprávať, ale bolo tu, že tento zákon by mal byť retroaktívny. Pán minister sa už k tomu vyjadril, ale ja už v tejto sále počúvam asi tretí zákon, čo sa týka sociálnych vecí, že všetko má ísť retroaktívne, vyplácanie finančných prostriedkov má ísť dozadu, retroaktívne, všetko retroaktívne. A ja sa pýtam, veď boli tu ministri a teraz očakávajú, že my dáme retroaktivitu až do ktorého obdobia. Veď sami mohli zmeniť tieto zákony, sami už vtedy mohli k tomu pristúpiť. A mne je strašne ľúto, že najväčšiu zodpovednosť majú vtedy, pán Mihál povie, keď je v opozícii. Vtedy, keď je v opozícii, vtedy on vie všetko meniť, všetko treba dať retroaktívne, všetko treba vyplatiť, a keď bol minister, tak som citovala vetu, ktorú povedal: Bol som prekvapený, keď som vstúpil do vlády, zistil som po dvoch rokoch, že na nič nie sú peniaze. Takže bývalá vláda nemala peniaze a my máme mať peniaze na všetko.
Ale, samozrejme, to, čo sa dá dať retroaktívne, ako povedal pán minister, nie výmaz pokút, ale; lebo potom každý bude žiadať, že všetky pokuty, všetko, čo bolo vzadu, aby sa všetko opravilo, pretože potom to bude diskriminačné.
A ešte jednu takú maličkú vec, že zamestnávame cudzincov, tu bolo, že tento zákon prinesie, že tu je plno cudzincov a tak ďalej. Ale ja som primátorka nie veľkého mesta, máme deväťpercentnú nezamestnanosť, nezamestnanosť nám skutočne klesá a rozprávam sa bežne s firmami, pretože máme veľkých investorov zo zahraničia, ktorí u nás podnikajú a zvýšili teraz zamestnanosť v SR o 300 ľudí. Mne títo normálne povedia, pošepkajú mi takú vec, čo teda to ani nemôžem počúvať. Že keď padne iná firma, budú radi, pretože dostanú hotových ľudí a si ich zamestnajú z druhej firmy. Pretože naozaj tých ľudí, ktorí možno môžu pracovať v tomto odvetví alebo ktorí vedia pracovať, je veľmi málo. A zase ja sa pýtam, aj naši ľudia odchádzajú do zahraničia a tak isto sa má zahraničie postaviť voči tomu, že naši ľudia tam nemôžu pracovať? Veď sami teraz hovoríme, že aby zostali pracovať ľudia v Anglicku, v Írsku, tí, ktorí možno majú na to schopnosti a zručnosti, veď to je ich slobodná vôľa.
Takže ja si myslím, že určite budeme podporovať, aby tu boli naši zamestnanci, naši ľudia, ale zase musíme brať do úvahy aj to, že nemôžme nechať teraz povedať, že firmy sa nám budú sťahovať do iných štátov len preto, že nebudú mať kvalifikovanú pracovnú silu.
Toľko som len chcela povedať a naozaj tento zákon zjednoduší administratívu a verím tomu, že tak ako si podnikatelia trošku zvykli na to, že musia zamestnancov prihlásiť do tej práce, že teraz to nebudú chcieť zneužiť a nebudú tých zamestnancov využívať, pretože verím, že väčšina je tých zamestnávateľov naozaj zodpovedná a že budú k tomu takto pristupovať. Takže tak isto, ako pán minister povedal, myslím si, že zákon je dobre pripravený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala, citujem, zefektívniť v systéme viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako.
Podstatou predkladanej novely zákona o sociálnych službách je práve zabezpečenie spolufinancovania sociálnych služieb z prostriedkov štátneho rozpočtu tam, kde finančné zdroje miestnych a regionálnych orgánov nie sú úmerné kompetenciám v tejto oblasti. Sú to sociálne služby poskytované v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, ktorými sú zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a denné stacionáre.
Sociálne služby poskytované v týchto zariadeniach dosahujú najvyššiu úroveň prevádzkových nákladov. Suma finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnych služieb v týchto zariadeniach bude odrážať reálnu štruktúru príjmov sociálnej služby podľa stupňa ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, pri sebaobsluhe a v konkrétnom zariadení sociálnych služieb na určité obdobie.
Vláda Slovenskej republiky prijala koncept ustanovenia pevnej výšky finančného príspevku a zároveň sa stotožnila s potrebou každoročného prehodnocovania jeho výšky nariadením vlády Slovenskej republiky. Takto koncipovaná právna úprava je realizovaná v záujme udržateľnosti financovania sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou a potreby reakcie na medziročný vývoj nákladovosti poskytovanej sociálnej služby. Podotýkam však, že výška finančného príspevku nepredstavuje pokrytie reálnej nákladovosti poskytovania osobnej starostlivosti klientovi, ale vychádza z účelového určenia jeho použitia a to je spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov.
Ešte raz zvýrazňujem, kompletný príspevok zo štátneho rozpočtu ide na mzdy zamestnancov.
Chcem ďalej zdôrazniť, že zámerom novely nie je znižovať doposiaľ vynakladané finančné prostriedky z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ale vytvorenie, nazvem ho, manipulačného priestoru najmä v rozpočtoch vyšších územných celkov na poskytovanie a zabezpečovanie ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme a podporu procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.
Navrhovaná právna úprava zároveň vytvára právne podmienky aj na možnosť poskytnutia finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie zo štátneho rozpočtu verejným poskytovateľom na lokálnej úrovni a finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v nocľahárni neverejným poskytovateľom.
Ďalej sa návrhom posilňuje ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, a to aj zvýšením výšky povinného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za jeho poskytovanie z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku na 1,65-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Cieľom ďalších navrhovaných zmien je vzhľadom na požiadavky aplikačnej a interpretačnej praxe precizovať úpravu obsahu služby včasnej intervencie, podmienok poskytovania starostlivosti o deti v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, vykonávania sociálnej posudkovej činnosti, náležitosti žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť a obsahu komunitného plánu sociálnych služieb a koncepcie rozvoja sociálnych služieb.
Predkladaný návrh zákona bude mať pri existujúcom počte miest v zariadeniach sociálnej služby negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na kapitolu nášho ministerstva v celkovej výške 44 664 000 v roku ´18 a v roku ´19 sa predpokladá takmer 60-miliónový dopad. Pre rok 2020 to má byť 65,8 mil. eur. Ide najmä o zvýšenie rozpočtových výdavkov určených na vyplácanie finančných prostriedkov na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, čo má za následok aj potrebné zvýšenie administratívnych kapacít samotného ministerstva.
V závere chcem ešte poznamenať, že je významná aj skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje zmeny a doplnenie viacerých zákonov, v ktorých okrem iného mení aj súčasný spôsob úhrady tzv. deviatich vybraných ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb zo zdrojov verejného zdravotného poistenia a navrhuje ho nahradiť novým systémom určenia, nazvem to, paušálnej sadzby na klienta, ktorý vyžaduje dlhodobé poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Týmto spôsobom by mal narásť príspevok aj zo zdravotných poisťovní až do výšky 20 mil. ročne pre sociálne zariadenia.
Pán podpredseda, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku bol predsedníčkou výboru tento zákon, uvedený pod tlačou 663, určený. Predkladám informáciu z predloženého návrhu.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh zákona prečítame alebo prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím Národnej rady odporúčam, aby bol pridelený tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci. Zároveň, aby gestorským výborom bol určený výbor pre sociálne veci.
Ďakujem, myslím, že na úvod stačí. Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý teda som si dovolila rozobrať práve v oblastiach, ktoré vnímam, že nie sú koncepčné. Možno to nebude dobré na počúvanie, ale teda mám za to, že je potrebné pomenovať problémy.
Hneď na začiatku chcem povedať, že určite je tam aj množstvo dobrých vecí, pán minister, ktoré sa zavádzajú, ale sú tam aj veci, ktoré ak neporiešime, tak jednoducho sa to v budúcnosti odzrkadlí na problematike sociálnej pomoci, kde patria sociálne služby, a teda mám za to, aby som sa tomu povenovala práve trošku dlhšie.
Takže novela zákona, ktorá vyšla z dielne pána ministra, nie je prijatá na základe konsenzu odbornej verejnosti ani poskytovateľov sociálnych služieb. Čo sa týka pripomienok, tak bolo vznesených 950 a z toho zásadných 638. Ak to porovnáme napr. so zákonom o sociálnom poistení, tak; ktorý sme prijímali v rámci starodôchodcov, tam bol počet vznesených pripomienok 45, z toho zásadných štyri. To znamená, aj to je vlastne tá prvá veta, ktorú chcem povedať, že množstvo vecí je potrebné nejakým konsenzom zasadiť do systému.
Čo mňa mrzí, že sa neuskutočnila validácia zákona 448/2008 ohľadne posudkového systému, ktorý v aplikačnej praxi funguje ako na voľnochode, t. j. človek s jednou diagnózou sa posudzuje štyrmi inštitúciami, a teda úradom práce, obcou, VÚC-kom, Sociálnou poisťovňou, pre rôzne príspevky, ktoré súvisia práve s tým, že človek je odkázaný. Tým zvyšujeme riziko manipulácie v posudzovaní odkázanosti. Problém je, že posudková činnosť sa neopiera o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, pretrváva problém s posudkovými lekármi, sociálne posudzovanie odkázanosti sa robí iba podľa odpovedí príbuzných a nie podľa skutočného hodnotenia zbytkových schopností.
To znamená, v praxi sa vám môže a bude stávať, pán minister, že tým, že ste dali ten príspevok za odkázanosť, každý sa bude snažiť dostať ten najvyšší a obávam sa, že ak sme nezmenili posudkový systém, bude ešte väčší nápor práve na vás. Čiže ak pán minister nemení posudkový systém a zavádza príspevok v odkázanosti, bude to znamenať, že nezavádza kontrolný mechanizmus na stupeň odkázanosti, ktorý posudzujú rôzne inštitúcie rôznymi technikami, a teda bude s tým do budúcnosti problém.
V zariadeniach sociálnych služieb bolo v roku 2015 41 500 ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, 41 500 ľudí máme.
V súvislosti so zavedením príspevku v odkázanosti vôbec nezavádza reformu do služieb, ktoré patria do kategórie dlhodobej starostlivosti. To znamená, absolútne neriešite zavádzanie novej typológie sociálnych služieb, ktoré by slúžili pre imobilných klientov pripútaných na lôžko. Čiže typizáciu do budúcnosti, aby sa to prepojilo vlastne s tým zdravotníckym systémom.
Nezavádzate pre týchto ľudí sieť sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať sociálno-zdravotné služby, ako som hovorila, s komplexnou KOS-kou, to znamená, komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, aby lepšie pán minister Drucker sa vedel napojiť na jednotlivé typy sociálnych služieb. A teda naozaj ten posudkový systém už bol zavedený dobre a nie cez špekulantstvo, čo sa týka odkázanosti.
Nezavádzate minimálne štandardy pre zdravotný personál tým pádom, ktorý by mal byť prítomný pri ležiacich klientoch v zariadení. My hovoríme len o tom, že tie sestry akú špecializáciu mali by mať, ale koľko tých sestier v rámci toho, že vy poskytujete sociálnu službu, kde je potrebná aj ošetrovateľská starostlivosť, tam nehovoríme o počte sestier. Tam vždy len hovoríme o počte personálu v rámci zariadenia sociálnych služieb.
Váš návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej má samospráva zabezpečiť dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preberiete priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. Veď ste deklarovali, že zariadenia budú dostupné pre všetkých. Ak tam nedáte tú lehotu, ja viem, že je na vás tlak, ale ak ju nedáte, bude ešte väčší tlak na vás a nie na tých, ktorí to majú zabezpečovať. Jednoducho to si treba vybojovať, pán minister, aj keď to nebude populárny krok.
V súčasnosti je na čakacích listinách zariadení pre odkázaných 7 700 ľudí. To znamená, že aj keď by sme brali do úvahy, že niektorí môžu byť viackrát, aj tak je to dosť vysoký počet ľudí, ktorý je potrebné doriešiť, už za minulý rok sme mali toľko čakateľov. Zavedením zmeny v roku 2009, kedy sa zaviedlo zrušenie DSS-iek pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, to znamená na celoročný pobyt, ste dodnes nevyhodnotili a ani v novele neriešite problém, kde so štátnymi deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Dnes ležia v hospicoch pri umierajúcich deťoch alebo v detských domovoch bez ošetrovateľskej starostlivosti. To znamená, že po zavedení zmien, ktoré sa týkali zdravotne ťažko postihnutých detí, sa im poskytuje iná starostlivosť v inom type sociálnej služby, ktorá slúži na iný účel a ktorá nezohľadňuje zdravotné znevýhodnenie.
Nehovoriac, že nezavádzate rozdiely v poskytovaní sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím a pre dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím. Absolútne v zákone neriešite kľúčovú službu na komunitnom princípe, a to domácu opatrovateľskú službu. Tá ochranná lehota, to je dobrá vec, ale treba riešiť ďalšie náležitosti, lebo práve táto služba nám rieši zotrvanie seniora alebo ťažko zdravotne postihnutého invalida v domácom prostredí, čo nám šetrí financie zo strany štátu.
Nezavádzate odvážne zmeny, ktoré by stanovili percento podielových daní, ktoré budú musieť použiť samosprávy na účel komunitných sociálnych služieb. Zase veľmi nepopulárne, ale všetko sa bude vracať na vašu hlavu, ak to neurobíte. Ja viem, že ten tlak je veľký, ale ak neurobíme poriadok s tým, bude s tým do budúcnosti čo rok väčší problém, lebo už teraz máme čakateľov. Toto by nám šetrilo peniaze na pobytové služby a tým pádom by sme ich mohli presunúť do komunitných sociálnych služieb.
Vôbec ste nevyhodnocovali, nevalidovali, prečo je opatrovateľská služba prioritne zameraná nie na opatrovanie, ale na stravovanie a upratovanie. To je veľmi zlé smerovanie, čo sa týka odbornosti tejto sociálnej služby. A viete dobre, že na stravovanie máme iný typ sociálnej služby, a teda na upratovanie sú ďalšie, aby sme neplatili naozaj sociálnu službu tam, kde nemusíme platiť sociálnu službu.
V službe včasnej intervencie síce zavádzate nové odborné činnosti, čomu sa ja určite teším, aj personálny rámec pozostávajúci z odborného tímu, ale nezavádzate jednotnú výšku príspevku za hodinu takejto služby pre rodinu, kde sa narodilo dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, do veku šesť rokov dieťaťa. To znamená, ja viem, že poviete, že je to kompetencia VÚC-ky, ale ja vám poviem hneď, jak to môžte urobiť. Tým VÚC-kam dať, aby minimálne to dali do VZN-iek. Ak by ste to riešili takou právnou cestou, aspoň by bolo viditeľné, ktorá VÚC-ka koľko platí, a vy sa viete k tomu vyjadriť, jak ide na vás tlak.
Denné stacionáre likvidujete na základe monitoringu, ktorý ste vykonali. Avšak zaujímalo by ma, koľkým ste pozastavili vyplácanie príspevku na základe tohto monitoringu, lebo aj to musí byť odzrkadlené, do čoho ideme húfne a likvidujeme hlava-nehlava alebo máme na to argumenty.
Ďalšou hrubou chybou z mojej strany sa dopúšťate tým, že pri denných stacionároch nerozdeľujete stacionáre pre prijímateľov v dôchodkovom veku a pre deti. Tým pádom nezavádzate rozdielne financovanie. Odborné činnosti a formy práce s deťmi sú mimoriadne náročné aj pre odbornosť, aj pre pomôcky.
Absolútne si neuvedomujete, že ak ubúda denných záchytných služieb pre odkázaných, pribúda jednoznačne pobytových služieb. Je absurdné a neodborné, že personálny normatív stanovujeme pri ambulantných službách podľa počtu klientov a nie podľa odkázanosti, čo znamená, že zavádzanie počtu zamestnancov nesúvisí s náročnosťou úkonov, ktoré je potrebné vykonať pre klienta. Zariadenia s menej odkázanými klientmi budú mať rovnaký počet personálu ako tie, ktoré zabezpečujú služby pre ťažké stavy. Hádajte, čo to v praxi urobí, hej? To znamená, nastavíte nejaký model, ale v konečnom dôsledku tam, kde budú tie ťažšie postihnutia, bude aj veľa problémov s tým, že dôjde aj k rôznym dekubitom, pretože tí budú mať až prezamestnanosť a tí sa zase nevystarajú o tých klientov tak, ako by sa mali.
Zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opäť zavádzate obligatórnosť spolufinancovania na prevádzku cez VÚC-ky. Áno, hovoríte, že to má mať príslušnosť, zavádzate príslušnosť, ale opäť nedávate obligatórnosť v prevádzke, aby im museli dať tie peniaze. V praxi to bude vyzerať tak, že ak zariadenie bude mať klientov rôznych stupňov odkázanosti, dostanete príspevok v odkázanosti, ktorý v dobrej viere dávate, že dostanú viac, ešte menej ako doteraz, lebo tým, že budú mať rôzne stupne, oni im ten prevádzkový nedajú, tak v konečnom dôsledku dostanú ešte menej. Ale už teraz sa to nedá utiahnuť pri tých ľuďoch, ktorých tam majú, a vlastne im sa ešte môže znížiť ten príspevok. To znamená, mali by ste pripraviť aj nejakú prechodnú dobu, v ktorej zabezpečíte to, že dostanú vyrovnávaciu dávku, aby nedostali menej ako doteraz, to znamená, že aby sme garantovali aspoň to, čo majú, hoci budú mať nižší stupeň odkázanosti.
A nakoniec by som sa dostala k hodnoteniu zmien, ktoré zavádzate ako kľúčový mechanizmus pre sieťovanie sociálnych služieb. Zavádzate príspevok na odkázanosť. Ako som spomínala na začiatku rozpravy, nezavádzate však nový model posudzovania. Vzhľadom k tomu považujem príspevok v odkázanosti skôr za nejakú valorizáciu príspevku na odkázanosť, lebo žiadne kvalitatívne ukazovatele nezavádzate. Tým pádom dostanete len jednu hodnotu, že vyrovnáte peniaze, ale spätne kvalitu sa nebude vyžadovať. Valorizácia nebola zavedená od roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 %, hej?
To znamená, že aj tam máme rezervu a od toho vlastne ja tak odôvodňujem, že ta valoriza; ten príspevok za odkázanosť by som nazvala skôr valorizáciou, keďže nejdeme do kvality. Preto zariadenia opatrovateľských služieb a zariadenia pre seniorov financujete predsa vy dnes, hej? Nemožno hovoriť o systémovej zmene, keďže príspevok, ale nevalorizovaný, ministerstvo aj dnes platilo neverejným i verejným poskytovateľom. Podľa mňa je to správne, že ste to vtedy zobrali, lebo ktovie, kde by sme boli dnes, keby ste to vôbec nezobrali. Ale v podstate ako nič nové tam nie je, keď im nedáte obligatórnosť zase cez VZN-ká a tak ďalej.
Ak sa pozrieme na reálne mzdy v zariadeniach sociálnych služieb a prepočítame ich na klienta, zistíme, že klientovi sa priemerne venuje zamestnanec päť hodín denne. V tom sú zarátané už aj kuchárky, upratovačky a podobne. A tak v pobytovej službe, kde sú ľudia s V. a VI. stupňom odkázanosti, sa klientom venuje odborný personál jeden až dve hodiny denne.
Pán minister, do sociálnych služieb dnes smeruje 4 % z rozpočtu obce a z VÚC-iek 17 percent. Tlak je na vás. Pobytová služba nás stojí 800 až 1 000 eur. To znamená, že ak tam neurobíme niečo s tými percentami, my neudržíme cenu tej služby a bude vytváraný tlak na ministerstvo od všetkých. Toto všetko absolútne nevyrieši iba príspevok odkázanosti, ktorý bude prioritne vyplatený tým poskytovateľom, ktorí sú už teraz registrovaní. Noví poskytovatelia budú totiž financovaní iba podľa toho, koľko rozpočet dá. A to je preto, že sme neurobili iné mechanizmy.
Zavádzanie koeficientu 0,9 podľa počtu VÚC je nesprávny, lebo nezohľadňuje už dnes dva samosprávne kraje, ktoré majú akože nadpočet zazmluvnených klientov. A tiež 0,9 obyvateľstva by podľa vás mohlo vychádzať z celkového počtu kraja. Upozorňujem však aj na to, že jeden kraj má toľko odkázaných a starých ľudí a iný kraj má menej alebo viac. Nemožno preto vychádzať z celkového počtu obyvateľov v kraji. Veď napríklad na východe ostávajú starí ľudia a mladí odchádzajú preč v dvochtýždňových turnusoch alebo týždňových, alebo sú v Bratislave. To znamená, že aj toto tam nezohľadníte, hej? Čiže treba tam urobiť aj zmeny nielen v tom, že na celkový počet, ale určite podľa toho, čo to má riešiť, hej? Keď odkázanosť, poďme podľa čísiel odkázaných ľudí a nie celkového počtu, lebo sa nám urobia problémy veľké v jednotlivých krajoch.
Nakoniec poviem iba jedno, sociálne služby ako celý pilier sociálnej pomoci je potrebné reformovať a zaviesť také mechanizmy, aby boli efektívne, merateľné a finančne udržateľné. Táto novela je maximálne valorizáciou, ale nie reformou. Nezavádza žiaden nástroj, či sa kvalita sociálnej služby zlepšuje, či za rastúci objem peňazí získavame aj kvalitu. Lebo naozaj hovoríte, že dávate viac peňazí, ale merateľnosť alebo to, čo za to získa ten, ktorý tam je v tých zariadeniach, nemáme zmerané a nevieme, či získa kvalitu.
Nemáme ani poriadne údaje o dostupnosti služieb, hej, čiže aj tam treba poriešiť tieto veci, aby nám to súviselo, aby nám to tam blikalo. Jaký je problém, aby zbytočne, my tým, že dakde niekto zatlačí, aby sme sa nedali zmiesť inou cestou, ale to, čo naozaj je potrebné riešiť v tejto krajine.
Pýtam sa, či táto vaša novela zavádza mechanizmus na zvládnutie starnúcej populácie, ktorý je nezvratný. Či už keď prijímame vo vzťahu k teda valorizácii odkázanosti. Či celý tento systém, ktorý zavádzate, naozaj pozerá na zvládnutie starnúcej populácie. Ako sa rastúci objem peňazí odrazí v kvalite služby pre trpiaceho človeka, ktorý je odkázaný na lôžku v nejakom zariadení? Ako to pocíti? Ako vaša novela zákona odzrkadľuje požiadavku OSN o deinštitucionalizácii? To znamená sociálne služby na komunitnom princípe, ako ich rieši, aby boli udržateľné aj bez eurofondov. A nastaviť ten primeraný mechanizmus pobytových a komunitných.
Ako chráni vaša novela deti zo zdravotným znevýhodnením? Ako vaša novela podporí prácu odborníkov s deťmi s poruchami autistického spektra, ktorý sa poskytuje v službách zariadení sociálnych služieb? Vieme, že tých detí pribúda a rodičia sú bezradní. V školskom systéme majú napríklad tieto deti okrem odborníka, to znamená učiteľa, aj asistenta. Čo ste pre nich urobili vy ako minister sociálnych vecí a rodiny? Lebo je to veľmi náročná práca ich mať v zariadeniach sociálnej služby. V škole majú asistenta a my nemáme. Nám sa počíta to, jak keby to bol normálny klient, a pritom potrebuje aspoň troch ďalších zamestnancov. A pokiaľ to zase neudržíme my, tak tá rodina ho dá do pobytovky, lebo to psychicky nezvládne.
Prognóza hovorí, že v zariadeniach bude v roku 2035 približne o 15-tisíc ľudí viac nad 80 rokov, ako je ich dnes. Táto novela nie je reformou toho, čo čaká naše Slovensko na ďalšie roky. Vôbec nie je koordinovaná s rezortom ministerstva zdravotníctva, ktorý zavádza zmeny vo vzťahu k dlhodobej starostlivosti. Ale tým, že ten posudkový systém nie je nastavený priamo s ministerstvom zdravotníctva, kde sa vytypujú jednotlivé typy zariadení, že sa nastaví, že zazmluvní napríklad len 15-tisíc lôžok ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte...

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Už končím. Ak by sme to nastavili takto, aj tie peniaze, čo teraz pán minister Drucker teda zarezervoval, tak by boli efektívne. A tak sa obávam, že zase len budú plošne niekde stiahnuté a zase ten trpiaci človek na lôžku to nepocíti.
Takže ja v dobrom a teda v tom, že ja aj tak, pán minister, či to uznáte, alebo neuznáte, ja budem ďalej robiť na tých veciach, lebo v tom systéme je naozaj čo robiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež budem možnože niektoré veci ešte viac rozoberať vo svojom príspevku. Teraz by som iba chcela podporiť kolegyňu v tom, čo povedala v závere, že naozaj tento návrh zákona nepovažujeme vôbec za reformný. Očakávali sme, pán minister, že po piatich rokoch, odkedy hovoríme o zmenách v sociálnych službách, o nedofinancovaní sociálnych služieb, o vytvorení nového systému fungovania a financovania sociálnych služieb, prídete naozaj s novým systémom. Po piatich rokoch ste prišli, vy to možno nazývate veľká reforma, ale, poviem, len s dofinancovaním sociálnych služieb pobytových. Vykašlali ste sa na komunitnú prácu, vykašlali ste sa na terénnu prácu, krízovú intervenciu, proste nič, tam ste len upravovali podmienky, ale to s financovaním; financovania ste sa nijakým spôsobom nedotkli. Aj toto je neudržateľné.
Takže súhlasím s kolegyňou, naozaj vôbec nepovažujeme túto novelu za veľkú reformnú novelu. Sklamali ste nás.

Vážená pani poslankyňa, nedá sa uprieť tomu to, že sa zaoberáte touto otázkou. Avšak treba si uvedomiť, že tento zákon je jeden z najdôležitejších zákonov určujúcich sociálnu starostlivosť. A robiť v ňom nejaké revolučné zmeny, po ktorých ste volali, alebo niečo, čo by malo radikálne niečo zmeniť, by vôbec neprispelo veci, práve naopak. A možno vy by ste boli prví, ktorí by ste to kritizovali. Ja by si myslím, že je dobré, že za obdobie aplikačnej praxe a fungovania celého systému sa mnohé veci vylepšili.
Nie je to tak, ako vám pred chvíľou povedala vaša kolegyňa Jurinová, že ste sklamali, že je to úplne zle. To je čierno-biele videnie, ale tak sa nemôžeme na novelu tohto zákona pozerať. Musíme sa na to pozerať tak, že štát prišiel s riešením, ako napraviť napríklad to, že dnes si môže každý vybrať sociálnu službu a nemôže tá sociálna služba byť vymáhaná iba v štátnych alebo súkromných. Štát to prebral na seba tým, že nie zavádza ten príspevok za odkázanosť, ako ste vy povedali, že zavádza nový príspevok, nezavádza. Ten tu už máme, príspevok za odkázanosť, len ho bude platiť štát. A to je veľký rozdiel. Možno ste sa pomýlili, keď ste to hovorili, ale ja si myslím, že je to správne.
A hovoríte o posudzovaní, že je dnes zlé. Tak ak je zlé, tak ukážte, kde je zlé a kde to niektorí robia tak, že to nejakým spôsobom nadhodnocujú. Ak to robia, tak to ani minister nedokáže zmeniť. Ale ten systém je dnes nastavený tak, že každý má jasné pravidlá, akým spôsobom má ohodnotiť toho žiadateľa. Čiže ja hodnotím túto novelu ako obrovský pokrok a som presvedčený, že aj v rozprave v druhom čítaní bude priestor na to, aby sme diskutovali vecne o veciach, ktoré ešte je potrebné prípadne nejakým spôsobom upraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pripomienky. V prvom rade chcem povedať, že vychádzala som z toho, že pán minister hovoril o reforme a na základe toho som posudzovala systém tejto novely, čo považujeme za reformu a validáciu zákona 448. Na základe toho som urobila aj teda referát. A čo sa týka zavádzania odkázanosti, tam som skôr myslela, že pán minister robí, zavádza vlastne v odkázanosti to, že pri rôznom stupni odkázanosti dostávate iný príspevok, čo doteraz nebolo. Takže vlastne asi v tom ponímaní ste to mysleli.
A ja si myslím, že, je to môj názor jednoducho, že sa nepohneme, ak neurobíme kľúčové veci v tých, v tomto. Pretože zase minister ostane najhorší, pretože naozaj nebude mať peniaze pre nových poskytovateľov, ale keďže máme čakateľov 7-tisíc, to znamená, kde pôjde ten tlak? Na neho. A pokiaľ neurobíme v tej, už v tejto reforme kroky, aby sme vedeli naozaj zobjektivizovať, kto to potrebuje a kto to nepotrebuje, tak jednoducho sa nepohneme ďalej. Bude to jeden začarovaný kruh, či tam bude Richter, či tam budem, ja neviem, Blahová alebo ja, alebo kto, jednoducho vždy ten problém tam bude. A preto som to povedala. Nie preto, že si tu naháňam politické body.
Ďakujem.