19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu zákon o sociálnom poistení. Vo svojom vystúpení sa dotknem dvoch oblastí, a to je zmena povinného, v povinnom dôchodkovom poistení alebo opomenutie, ak niekto zabudne prihlásiť sa a ide o opatrovateľa, osobného asistenta alebo matku na materskej a valorizácie. Bude to naozaj také krátke.
Som rada, pán minister, že ste prišli so zmenou zákona práve v oblasti povinnosti pre poistencov, ktorí sú poistencami štátu. Škoda, že sa prišlo s tým až tak neskoro. Dokonca sa stalo, že na jednej schôdzi sa objavili podobné návrhy, ktoré riešia to čo vy, alebo vy riešite to, čo sme riešili my. S jediným rozdielom, že my sa na túto problematiku pozeráme možno aj spätne, do minulosti, pretože dnes získavame mnohé informácie, mnohé podnety práve od matiek detí, ktoré sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti a idú do dôchodku a zisťujú, že neboli jednak oboznámené s tým, že sú povinné prihlásiť sa na dôchodkové poistenie, aj keď sa im nezmenila životná situácia len teda to, minimálne to, že z dieťaťa sa stal dospelý invalid.
Takže som rada, že do budúcna to máte vyriešené, ale prihovárala by som sa za to, aby ste pozitívnou retroaktivitou uvoľnili aj zabezpečenie dopočítania obdobia, kedy tak tieto matky neurobili v predchádzajúcom období. Podľa mňa je to, samozrejme, môžete hovoriť o tom, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. To je na jednej strane pravda, ale na druhej strane, ak máme štátne inštitúcie, ktoré poberajú nie malé financie z verejného, z verejných peňazí alebo zo štátneho rozpočtu, malo by byť aj ich dobrým zvykom oznamovať občanom, ktorí majú ťažké životné situácie, s ich povinnosťami. Máme na to nielen Sociálnu poisťovňu, ktorá neváhala, ktorá neváhala rozposielať listy poistencom II. piliera v tom, aby sa radšej odhlásili, v tom zmysle, a tak rovnako by si mohla splniť takúto informačnú povinnosť aj voči poskytovateľom, poberateľom opatrovateľského príspevku, ktorým sa naozaj, ako som už spomenula, nijakým spôsobom životná situácia nezmenila, keďže celý čas boli na opatrovateľskom príspevku, akurát sa stalo, že z dieťaťa sa stal dospelý invalid.
Okrem toho tu máme aj úrady práce, ktoré vyžadujú mnohé dokumenty, tak sa mi zdá až nepochopiteľné, že žiadna pracovníčka úradu práce nebola schopná informovať o tomto poberateľov opatrovateľských príspevkov, zvlášť keď vieme, že existujú pravidelné povinnosti, ktoré si vyžadujú tieto úrady. Takže to k tejto časti. Teším sa, že ste upravili túto nezmyselnú povinnosť alebo upravujete túto nezmyselnosť, nezmyselnú povinnosť. A na druhej strane sa prihováram, aby ste naozaj veľmi, veľmi vážne zvažovali o období, o tej pozitívnej retroaktivite v oblasti započítania nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
No a čo sa týka, čo sa týka valorizácie, minulý rok, myslím, že väčšina kolegov podporila valorizáciu, ktorú ste stanovili na jeden rok. Jediná výhrada, ktorú si, ak si ju dobre pamätám, bola, že túto valorizáciu pripravujete opäť len na jeden rok. To bolo pred rokom. Teraz máme obdobnú situáciu, kedy valorizácia je nastavená veľmi podobne, ak nie úplne totožne, to teda neviem presne, ale myslím si, že takisto to bolo zamerané. Áno, bolo to zamerané na určenie dvoch percent z priemerného poberaného dôchodku. Teraz je stanovené, že tá minimálna suma bude zhruba tých osem eur. Je to zároveň teraz stanovené na štyri roky, takže z jedného roka, kedy ste nastavili valorizáciu len na rok dopredu, ste uznali, že to neháte počas celej vlády vašej, počas celej vašej vlády, dalo by sa povedať, ak vydrží, samozrejme.
Dalo by sa veľmi polemizovať aj o tom spôsobe nastavenia, a teda čo to vlastne spôsobí v celkovom, vo verejných financiách zo Sociálnej poisťovne. Obávam sa, že ide o takú možno mylnú konštrukciu a zároveň aj ťažko udržateľnú. Poukážem hlavne na to, že tak ako je to nastavené, je to veľmi ťažko udržateľné alebo príliš veľmi finančne nákladné. Bavme sa o tom, že ešte stále je dnes situácia, že mnohí ľudia majú nízke dôchodky, ktoré vyplývajú z nastavenia dôchodkového systému, na druhej strane už dnes musí byť viac ako jasné, keďže Sociálna poisťovňa robila alebo aj vlastne ministerstvo robilo veľkú nadprácu v tom, že ľudí z druhého piliera vyhadzovalo, stala sa situácia, ktorá, ja neviem, či bola očakávaná alebo chcená, ale skrátka množstvo ľudí sa spolieha len na prvý pilier a tým, že ten prvý pilier takýmto nastavením valorizácie bude naozaj takmer rýdzo solidárny, ja viem, že to tak celkom nie je, ale tá váha solidarity sa naozaj zvyšuje, stratí sa motivácia platiť pre lepšie zárobkovo činných do systému dôchodkového poistenia, respektíve budú sa cítiť nespravodlivo dotknutí práve tým, že tí, ktorí viac dávajú do systému, budú z neho mať oveľa menej. Dalo by sa povedať, že takéto nastavenie valorizácie spôsobí nivelizáciu dôchodkov do budúcnosti.
Nevraviac o tom, že ďalší problém, ktorý tunak vidím, môže vzniknúť aj pri valorizácii polovičných úväzkov. Vravím, že musíme naozaj vždy pri určovaní valorizácie dôchodkov alebo výšky nastavenia dôchodkov, ide o to, ako sa dokážu stretnúť to, koľko ľudia platia do systému, a na to, koľko vlastne je štát schopný dať ľuďom na zabezpečenie ich týchto dôchodkových dávok. Takže aby sa náhodou nestalo, že nakoniec ten, ktorý platil odvody z polovičného úväzku, bude na tom lepšie ako ten, ktorý platil odvody z plnej mzdy a ešte aj zo slušnej plnej mzdy. Toto by tiež nebolo spravodlivé riešenie, takže možnože či by ministerstvo neuvažovalo práve zamerať sa aj na riešenie takýchto špecifických situácií.
A posledný bod, ktorý sa týka valorizácie, je, že neriešite teraz valorizáciu silových zložiek. Vieme, že teda máme v našom systéme, v našom dôchodkovom systéme dva samostatné systémy, ktoré fungujú pre silové zložky a zároveň pre bežných občanov, a že či vôbec uvažujete, čo s tými systémami do budúcna. Či je nejaká vízia spojenia týchto systémov alebo budete držať stále, neustále oddelené tieto systémy s tým, že každý bude mať iný systém valorizácie. Stalo sa v minulosti, že valorizovalo sa aj podobným spôsobom, aj rozdielne, takže chýba mi tu akákoľvek zmienka o tom čo, aj vo vašej reči, že čo s valorizáciou tohto iného systému, valorizovania práve silových zložiek.
Ak by som poslednú vec, ktorú v tejto chvíli poviem, že budeme hlasovať za tento návrh, ktorý ste predložili, s tým, že by som bola veľmi rada, ak by ste nám vysvetlili tieto štyri oblasti alebo okruhy, ktoré som vo svojej reči povedala a predstavila. A opäť budeme mať aj pozmeňovacie návrhy, ktorými by sme sa chceli na ministerstve uchádzať o nejakú priazeň. Obávam sa naozaj, že tak ako je nastavená táto valorizácia, nebude dlho udržateľná, lebo bude vynakladať oveľa väčšie nároky na verejné financie, ako by si možno, ako by to bolo potrebné. S tým pohľadom, že ak sme raz ľudí, a teda ak ste raz ľudí vyháňali z druhého dôchodkového pilieru a naozaj uverili vašim slovám, že budú mať slušné dôchodky, aj keď budú len v prvom pilieri, tak potom tá miera solidarity by mala byť nastavená oveľa citlivejšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som, kolegyňa, sa chcela pozastaviť pri tých, pri tom povinnom dôchodkovom poistení, aby sme nezabudli aj na opatrovateľov, ktorí sú poistení z iného titulu, lebo môže sa stať, že majú nejaký pracovný úväzok alebo dohodu, preto nie sú poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku a s dosť veľkou pravdepodobnosťou však platia oveľa menšie odvody a ak by za nich platil štát za opatrovanie, tak z dôchodkov budú vlastne tým poškodení. Aby sme nezabúdali aj na to, aby sme sa netvárili, že to nevidíme, lebo skutočne je tam cieľová skupina, ktorá nám nesedí, práve tohto okruhu opatrovateľov, taktiež sú to tí klasickí, ktorých dieťa nadobudne 18 rokov.
Ale máme tu ešte jednu skupinu opatrovateľov, ktorá sa nám nachádza v tom systéme, kde ja vidím ako nespravodlivosť, a sú to opatrovatelia, ktorí síce vykonávajú opatrovanie, no za prácu nedostávajú žiadny príspevok, pretože príjem osoby odkázanej na opatrovanie prekročí stanovené hranice. Aj tu treba uvažovať o tom, že hoci príjem takéhoto opatrovateľa je nula euro, mal by mať nárok aspoň na dôchodkové poistenie, pretože v opačnom prípade dopláca na tento spravodlivý systém dvakrát, teda nemá žiadny príjem v reálnom čase a nemá žiadne poistenie. Nemá si z čoho to aj uhradiť. Spravidla je to u tých, ktorí sa starajú o toho člena domácnosti dlhší čas a jednoducho im prekročí príjem v rodine.
Potom mne príde logické skôr, aby už od začiatku bolo povinné dôchodkové poistenie zabezpečené prioritne z titulu poberania opatrovateľského príspevku a nie z titulu starostlivosti o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Iba veľmi krátko. Ďakujem kolegyni za pripomenutie aj takýchto skupín, ktoré nie sú celkom poriešené práve v zákone o sociálnom poistení. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne.
Vítam a som rád, že nachádzam podporu aj u opozície v súvislosti s návrhom tejto novely. Hneď úvodom hovorím, som pripravený aj so svojimi kolegami hovoriť o veciach, ktoré by súviseli s druhým čítaním, pokiaľ sa niektoré veci dajú vylepšiť.
Áno, najzávažnejší problém, ktorý ste otvorili, je tá retroaktivita. Ona to nie je len tu. Tá retroaktivita sa tu častejšie, lebo pokiaľ tu robíme a opravujeme problémy a škody, ktoré tu narobili naši predchodcovia, použijem jeden príklad, starodôchodcovia, 13 rokov, celkom logicky vychádza otázka, prečo nedoplatiť tým ľuďom za tých 13 rokov to, o čo prišli, v úvodzovkách, no, lebo účinnosť zákona je odvtedy a odvtedy. Častejšie sa stretávame s viacerými vecmi, je tu komora lekárov, ktorá ma často teraz atakuje s tým, že lekári, ktorí istú dobu platili, pôsobili ako živnostníci, to znamená samostatne zárobkovo činné osoby, zabudli na nejaké veci, no a teraz žiadajú, aby retroaktívne im bolo odpustené niečo, čo im zákon ukladal.
Viete, ale retroaktivita vo viacerých oblastiach, to už nie je len o Richterovi alebo o rezorte práce, to už je širší problém. Nie je toto otázka, ktorá je úplne ako, s kolegami sme na túto tému hovorili. Hovorili a nie raz a treba povedať, že neurazte sa, neprišli ste na to len vy, ale aj moji kolegovia ma na to upozorňovali, možnože nájsť formu, ktorá nebude mať dopady, ale bude mať riešenie, si ako viem predstaviť, pretože keď sme začali pristupovať aj k tejto valorizácii, nebolo jednoduché nájsť riešenie a zosúladiť solidaritu a zásluhovosť.
My sme v predchádzajúcom období fungovali ďaleko viac len podľa solidarity, to znamená pevná čiastka a každému rovnako. Dnes sme sa dostali do situácie, že sme mali záujem zohľadniť solidaritu, aby sa neotvárali tie nožnice medzi tými najchudobnejšími a relatívne tými solventnejšími dôchodcami, ak sa pri tých dôchodkoch dá vôbec takto o tom hovoriť, ale za druhé ako mali sme záujem, aby zas neboli trestaní tí, ktorí dlhšie odvádzali a viac odvádzali. To znamená, aby sa v tom dôchodku našli. Do akej miery vyvážene sa nám to podarilo nastaviť, môže byť vec polemiky, ale dôležité, že sme získali podporu seniorských organizácií, s ktorými sme veľmi konkrétne rokovali, vidíme aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, chcem aj z tohto miesta poďakovať za tú komunikáciu a spoluprácu, je to najvýznamnejší sociálny partner pri akejkoľvek; spôsobe hľadania valorizácie.
Ja som presvedčený, toto je riešenie preto na štyri roky, lebo o štyri roky môže byť aj iná situácia. Aj sociálno-ekonomická a možno sa budeme baviť úplne inak a štandardne a už nebudeme riešiť solidaritu, plus, mínus a ja neviem, zásluhovosť obdobným spôsobom. Preto na štyri roky, má to logiku a som presvedčený, že, a vážim si to, čo ste povedala vy, pani poslankyňa Jurinová, že to vlastne chystáme len pre obdobie tejto vlády. Ak rátate s tým, že ešte ďalšie dva roky po voľbách bude pôsobiť táto vláda, tak ďakujem pekne za podporu a pochopenie, pretože to je na štyri roky a to nie je len na tieto roky, ale stotožňujem sa s vaším názorom a ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom včerajšom prejave som sa snažil pomocou argumentov a konkrétnych príkladov zdôvodniť, prečo právo veta, ktoré má zriaďovateľ pri voľbe riaditeľa školy, nie je žiaduce. Rovnako tak som poukázal aj na morálnu rovinu tohto problému.
Zástancovia veta zriaďovateľa často argumentujú tým, že zriaďovateľ má mať vplyv na školy v jeho pôsobnosti, keďže ich financuje zo svojich zdrojov, a teda tým pádom aj právo veta. Zriaďovateľ školy má pritom v rade školy svojich zástupcov. Takže o problémoch školy, hospodárskych, finančných a iných záležitostiach je pravidelne informovaný, môže kontrolovať jej hospodárenie, a preto by pri voľbe nového riaditeľa mal vychádzať z poznania situácie na škole. Ak by riaditeľ za päť rokov ľudsky, organizačne či manažérsky zlyhal, zriaďovateľ ho môže vďaka svojim ľuďom v rade školy odvolať a nemusel by použiť ani právo veta.
Myslím si, že právo veta zriaďovateľa bolo vytvorené hlavne preto, aby sa zriaďovatelia mohli zbaviť tých riaditeľov, ktorí neboli voči nim lojálni a z rôznych príčin sa priečili poslušne plniť ich príkazy či napĺňať ich predstavy. Alebo jednoducho preto, aby mohli zabetónovať svojich spriaznencov v riaditeľských kreslách a nedopustiť, aby sa na ich miesto dostal kandidát, ktorý by nezapadol do skupiny poslušných a vycvičených riaditeľov. A navyše by takýto riaditeľ mohol odkryť nejaké nezákonné zaužívané normy zasahovania zriaďovateľa do činnosti školy, ako napríklad zmanipulované výberové konania či obstarávania. No a samozrejme, v konečnom dôsledku im ide aj o to, aby mohli na miesta riaditeľov škôl dosadzovať spriaznené osoby, kamarátov či príbuzných vedenia miest a obcí a mali tak priestor na ich manipuláciu.
Zriaďovatelia málo hovoria o tom, že majú oklieštené alebo temer žiadne právomoci odvolať riaditeľa školy, keď pochybí. Keď ich učitelia žiadajú o pomoc a poukazujú nielen na finančné a hospodárne zlyhanie svojich nadriadených, ale aj morálne, zvlášť pri šikanovaní učiteľov zo strany nadriadených, zaujmú postoj mŕtveho chrobáka, ktorý vraj nemôže zasiahnuť, lebo nemá kompetencie. Vo väčšine takýchto prípadov sa zriaďovatelia postavia na stranu svojich podriadených, riaditeľov škôl, a spolu s nimi potom vedú štvavú kampaň proti učiteľom, ktorí sa odvážili nahlas prehovoriť. Bohužiaľ, väčšinou to končí prepustením učiteľa z organizačných dôvodov alebo jeho dobrovoľným odchodom, lebo už psychicky ďalej nedokáže tento tlak ustáť. A preto jednoznačne možnosť uplatnenia práva veta pre zriaďovateľov je nesystémovým a zlým nástrojom, ako skvalitniť manažovanie škôl.
Zavedením tohto nástroja sa vytvoril ešte väčší priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo či politické nominácie riaditeľov. Výberové konanie na riaditeľa školy je dnes len karikatúrou demokratických postupov. Riaditeľ školy, ktorý sa chce udržať na svojom mieste, jednak intenzívne pracuje na lojálnej spriaznenosti členov rady školy – kto sa mu nehodí, tak si ho vymení – a zároveň pracuje na priateľských a lojálnych vzťahoch so starostom či primátorom, pretože potom by vymenili jeho.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská komora učiteľov urobila ešte v roku 2015 prieskum, do ktorého sa zapojilo 1 360 riaditeľov či zástupcov škôl a školských zariadení. Na otázku, súhlasíte s návrhom, ktorý smeruje k posilneniu kompetencie zriaďovateľa vo veci voľby riaditeľa školy, odpovedalo "nie" až 78,18 % škôl. Napriek negatívnemu stanovisku školských odborov, Slovenskej komory učiteľov, nových školských odborov a ďalších organizácií vrátane študentskej obce, napriek odporu väčšiny učiteľov a značného počtu riaditeľov škôl, sa návrh o práve veta zriaďovateľa zaviedol do praxe a násilným spôsobom začal uplatňovať. Učiteľom sa tak odobral jeden z dôležitých demokratických nástrojov, ktorý po Nežnej revolúcii v roku 1989 získali. Namiesto toho, aby sa posilňovali kompetencie rady školy a zvýšila sa transparentnosť pri výbere tých, ktorí v nej dozerajú na rozhodovanie o veciach školy, sa umelým spôsobom zväčšujú právomoci zriaďovateľa a okliešťujú práva učiteľov.
Udelenie práva veta zriaďovateľom je absurdný, nesystémový a nelogický krok. Zriaďovatelia, teda starostovia a primátori, v drvivej väčšine nemajú žiadne profesionálne pedagogické skúsenosti. Funkcia riaditeľa školy je pritom veľmi špecifická, pretože v sebe spája nielen pedagogické, ale aj osobnostné a manažérske schopnosti, ktoré by mali byť založené na odbornej báze. Právo veta by nemal mať rozhodne nikto, kto sa zúčastňuje na výbere riaditeľa školy – ani učitelia, ani rodičia, ale ani zriaďovateľ. Ak dostane právo veta jeden z účastníkov výberu riaditeľa, tak prečo by ho potom nemohli hodnotiť aj rodičia alebo učitelia? Myslím si, že právo veta by mohla mať len osoba alebo inštitúcia, ktorá stojí mimo výberového konania. Mohli by to napr. robiť oblastné školské inšpektoráty alebo školské úrady príslušné k danej lokalite, hoci tento model už na Slovensku predtým existoval.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vznik rady školy bol nóvum, ktoré bolo spočiatku prijaté s nadšením. Postupom času, ako sa menila politická scéna, no stále s tými istými ľuďmi, zistili, že to nie je dobré, aby nejaký samosprávny školský orgán so zastúpením rodičov, učiteľov žiakov kritizoval vedenie školy a predkladal návrhy, ako veci zmeniť či zlepšiť. Príliš do všetkého videli, pretože boli priamymi účastníkmi celého diania. A tak najľahším riešením, ako zastaviť kritikov a oportunistov, je najskôr oklieštiť ich právomoci a kompetencie.
Túžba človeka po spravodlivosti a pravde sa však nedá zničiť ani zahatať. Aj preto v mnohých radách škôl začala narastať nespokojnosť niektorých jej členov s rozhodnutiami vedenia školy či zásahmi zriaďovateľa do jej činnosti. Vecná a objektívna kritika sa nie vždy na pôde rady školy stretáva s pochopením či uznaním. Kritika zo strany podriadených je často považovaná za útok na samotnú podstatu fungovania školy, resp. systému, v ktorom platia dve pravidlá.
Prvé pravidlo je, že nadriadený má vždy pravdu. A to druhé pravidlo, že ak nadriadený náhodou nemá pravdu, tak platí pravidlo číslo jedna. Prílišné vypytovanie sa, snorenie, poukazovanie na nedostatky, hľadanie pochybení na strane nadriadených má často za následok, že sa daný zamestnanec ocitne na čiernej listine, a tak ideálnym spôsobom je sa ho zbaviť. Veď riaditeľ školy nepotrebuje pri realizácii vlastných či zriaďovateľových predstáv oportunistov, ktorí by eventuálne mohli zmariť dobre zadanú zákazku, prijatie ďalšieho spriateleného zamestnanca či kontraverzného rozhodnutia. Legálny dôvod, ten sa vždy dá nájsť. Svedčia o tom prípady z celého Slovenska. Členovia rady školy, ktorí nie sú dostatočnej lojálni voči riaditeľovi, sú tŕňom v oku a sú na odstrel. A riaditelia plne podporení zriaďovateľom sa častokrát správajú ako neobmedzení mocipáni, ktorých nikto a nič nemôže zastaviť. Samozrejme, česť a rešpekt voči všetkým poctivým a dobrým ľuďom, ktorí tieto posty zastávajú.
Navrhovaná ochrana členov rady školy v tomto predkladanom návrhu je síce iba slabou náplasťou, pokiaľ ide o zvýšenú ochranu členov rady školy v súvislosti s rozviazaním ich zamestnaneckého pomeru, ale reálna prax ukazuje, že je to, bohužiaľ, nutnosť.
A tak na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem povedať, aby sme vrátili školskej samospráve jej zásadnú dôstojnosť a právomoc. Prestaňme sa už konečne tváriť, že je všetko v poriadku a že správnosť a neomylnosť našich parlamentných rozhodnutí nezasahuje do životov všetkých ľudí žijúcich na tomto území. Prestaňme sa tváriť, že kráčame po vode, keď reálne kráčame pod zem. Zrušme nezmyselné veto pri voľbe riaditeľa školy a ochraňujme tých, ktorí majú záujem o zmeny, a nedovoľme, aby len preto, že kritizujú, boli zastrašovaní, pranierovaní a šikanovaní. Buďme reálnou súčasťou a oporou občianskej spoločnosti. Dajme preč farebné tričká, ešte farebnejšie osobné záujmy a nechajme zvíťaziť zdravý rozum. A ten vraví, podporme tento zákon.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Príliš paušalizujete, nie každé výberové konanie je zmanipulované či fraška. Videl som dve úplne férové konania. Ochrana učiteľov v návrhu tohto zákona je úplne správna, 100 % súhlasím. Ale s vaším návrhom na zrušenie veta nesúhlasím, absolútne nesúhlasím, právo veta má ostať, aby mal zriaďovateľ takúto páku.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľujem si požiadať o presunutie bodu, pôvodne č. 57, pod tlačou 679 na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem a podotýkam, že som písomne prihlásený, takže mám 20 minút, nie 10 minút v zmysle nového rokovacieho poriadku.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som len tri veci povedať k návrhu novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a novele Zákonníka práce, ktoré máme práve na programe.
Ten hlavný bod je návrat postavenia školskej samosprávy do stavu pred tou zmenou, ktorú zrealizovala druhá Ficova vláda v roku 2015. A v tomto ohľade chcem vyjadriť návrhu jednoznačnú podporu. Bol som medzi tými, ktorí síce mimo parlamentu, ale veľmi hlasno kritizovali tú zmenu, keď s ňou prišlo ministerstvo školstva. Myslím si, že je to alebo bol to krok nesprávnym smerom, pretože je to oslabenie školskej samosprávy, ktorá reprezentuje všetkých aktérov, ktorí sa nejakým spôsobom podieľajú na činnosti škôl. Je to síce posilnenie územnej samosprávy, ale v tomto prípade napriek tomu, že v zásade držím palce územnej samospráve a myslím si, že jej postavenie by malo byť silnejšie, ako je dnes, pokiaľ ide o voľbu riaditeľov škôl, tam si myslím, že áno, je to spolitizovanie, je to nevyvážený prvok v rozhodovaní o nových riaditeľoch škôl. Takže by sme sa mali usilovať o návrat toho predošlého stavu, mali by sme sa usilovať o to, aby rozhodnutie školskej rady, respektíve výberovej komisie, v ktorej podstatnú časť tvorí školská rada, malo opäť záväzné slovo. Aby starosta, primátor, župan nemali právo veta, respektíve v druhom kole už za spoluúčasti zastupiteľstva. Rada školy vie, ako škola funguje. A som presvedčený, že je najkompetentnejšia posúdiť, kto bude dobrým riaditeľom pre tú školu.
Ja by som nepostavil celý ten návrh tak, že by sme mali paušálne odmietnuť územnú samosprávu, starostov, primátorov, zastupiteľstvá. Ja si myslím, že mnohí z nich, aj povedzme zástupcovia zriaďovateľa, ktorí sú v školských radách, sa zaujímajú o činnosť školy a záleží im na tých školách, v ktorých zastupujú zriaďovateľa, ale sú len jedným z aktérov, ktorí hovoria o fungovaní školy a ktorí zasahujú do fungovania škôl. Čiže áno, v tomto bode – a to je podstata návrhu zákona – som jednoznačne, jednoznačne za a podporujem ten návrh.
Druhý bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je, sú prechodné ustanovenia v čl. I, kde sa hovorí, že konania začaté do nadobudnutia účinnosti nového zákona sa dokončia podľa ustanovení platných v súčasnosti, teda do nadobudnutia účinnosti nového zákona. A zdôvodňuje sa to tým, že sa chce zabrániť nežiaducej retroaktivite. Ja si ale myslím, že v tomto prípade by tá retroaktivita bola žiaduca. Tu vaše kolegyne z klubu častokrát alebo viackrát použili, myslím, slovo "žiaduca retroaktivita" pri rokovaní o sociálnych zákonoch, ktoré sem priniesol minister Richter. A ja si myslím, že aj v tomto prípade by retroaktivita bola žiaduca. Zákaz retroaktivity platí na situácie, keď by sa novou právnou úpravou mohlo zasiahnuť do už nadobudnutých práv fyzických a právnických osôb. Ale predsa, ak ten spôsob výberu riaditeľa školy, ktorý platil do roku 2015 a ktorý navrhujete, považujete a považujeme za lepší ako ten súčasný, tak nie je žiadny vecný dôvod, aby sa aj v prípadoch, kde už sa začalo konať, nerozhodovalo podľa lepšieho spôsobu. Teda podľa toho, ktorý navrhujete.
Včera som to hovoril vo vzťahu k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde bol návrh, aby sa zverejňovali všetky analýzy, štúdie a iné dokumenty vypracované za verejné peniaze a má sa to vzťahovať iba na tie, ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti toho zákona. Pritom si myslím, že nie je žiadny dôvod, aby sa to nevzťahovalo aj na tie staršie. A rovnako v tomto prípade, ak považujeme ten spôsob výberu riaditeľov škôl tým, že rozhodnutie rady školy bude záväzné alebo výberové komisie budú záväzné pre zriaďovateľa, tak nie je žiadny dôvod, aby sa neuplatnil aj na tie konania, kde už povedzme prebieha výber riaditeľa školy, lebo sa tým nezasiahne do žiadnych práv fyzických ani právnických osôb. Zasiahne sa tým do právomoci zriaďovateľa, starostu, primátora, župana, prípadne zastupiteľstva, ale to nie sú práva fyzických a právnických osôb, ktoré má chrániť zákaz retroaktivity.
Posledný, tretí bod, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je tá novela Zákonníka práce, kde sa má poskytnúť zvýšená ochrana členom školských rád s radou pedagogických zamestnancov a dáva sa tam nejaké odvolanie na zvýšenú ochranu, ktorú majú v zmysle Zákonníka práce napríklad odborári alebo teda zástupcovia zamestnancov. Má sa o dva mesiace predĺžiť štandardná dĺžka výpovednej lehoty. Tuto si nie som celkom istý, že táto zmena je dobre navrhnutá. Niežeby tá argumentácia nesedela, že členovia rady školy s radou pedagogických zamestnancov, ak vystupujú kriticky voči vedeniu školy, tak môžu čeliť nejakým zvýšeným, zvýšenému riziku postihov. Ale to sa môže stať napríklad aj nepedagogickým teda zamestnancom, ktorí sú zastúpení v rade školy, a to sa častokrát môže stať a stáva aj všeobecne učiteľom, ktorí ani nemusia byť, vôbec nemusia byť členmi rady školy. Čiže cesta podľa môjho názoru nie je v tom, že budeme im predlžovať výpovednú lehotu, ale v tom, že dokážeme postihnúť prípady, keď niekto je šikanovaný a keď niekto príde o prácu, povedzme z dôvodu, že sa kriticky vyjadruje k činnosti vedenia školy alebo že upozorňuje na nejaké problémy.
Ja viem, že môžte namietať, že to je dobrá teória, ale v praxi to ťažko bude fungovať. Ale tu by som vám oponoval, že ak sa chce riaditeľ školy zbaviť kritického učiteľa, či už z radov členov rady školy, alebo nie členov rady školy, tak tá dvojmesačná lehota mu v tom zásadne nezabráni. Nie je to zásadná prekážka. Čiže v tomto ohľade by som skôr hľadal cestu vo zvýšení vymožiteľnosti práva ako vo vytváraní nejakého špecifického postavenia pedagogických zamestnancov zastúpených v rade školy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, keď sa vec, ktorú teraz chcú naši kolegovia novelizovať a vracať do status quo ante, rodila a tak som jej oponoval a domnievam sa, že som sa ani vtedy nemýlil a aj teraz ju budem podporovať. Samozrejme, v diskusii i mimo mikrofóny som počul jednotlivé kazuistiky, teda vždy nejaký prípad, keď bolo treba využiť moc zriaďovateľa, aby sme sa zbavili nehodného. A samozrejme, naopak, dali by sa iste zbierať kazuistiky, keď si zriaďovateľ určoval podľa všetkých možných kritérií, len možno nie podľa toho, čo by bolo pre tú školu to najlepšie.
Chcem teda povedať, že samosprávnosť vždy prináša riziká a má pozitíva. Zažil som prípady univerzít, kde volení zástupcovia akademickej obce volili nehodných a tí sa potom nehodne chovali, ale nebolo to, chvalabohu, doteraz dôvodom na to, aby sme zbavili akademickú obec samosprávnosti, pretože dovedené do dôsledkov by sme potom mohli povedať, že ak občania zle zavolia, a to už je jedno, kto čo považuje za zlé zavolenie, niekto madame Le Pen, niekto Trumpa, niekto Orbána, niekto Stracheho a niekto brexit, tak hádam by sme podľa tejto logiky mali zbaviť občanov práva rozhodovať o svojich veciach a zveriť to komusi inému, zriaďovateľovi, povedzme Alžbete anglickej, toho mena druhej.
Domnievam sa teda, že je úplne primerané, aby sme niesli riziká, že i rada školy sa môže mýliť, ale cesta zbavovania samosprávnosti tejto štruktúry nie je dobrou cestou a podporujem túto novelu.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Dostálovi za jeho prejav a v mnohých veciach s ním súhlasím a v niektorých veciach zase s ním nesúhlasím, tak si skôr dovolím povedať tie, s ktorými nesúhlasím.
Ako som už hovoril vo svojom prejave – a znovu to zdôrazňujem, ak zriaďovateľ školy chce mať pod kontrolou riaditeľov škôl a v prípade, že nedosahujú také výsledky školy, ako by mali, alebo sa dopustili nejakých iných vecí, tak mal by mať posilnené kompetencie na to, aby ich mohol v takomto prípade odvolať.
Druhá vec, keď ste hovorili o tom, že zriaďovateľ školy, resp. že tí, ktorí sú v rade školy, by mali byť síce chránení, ale táto novela zákona im to až tak veľmi neumožňuje, pretože dvojmesačná výpovedná lehota nie je dostatočná ochrana pre týchto učiteľov. Niekedy aj menej je viac, už len prijatie takejto ochrany by mohlo pomôcť mnohým zástupcom v radách škôl. A častokrát sa stáva, že učitelia, ktorí sú v zborovni, delegujú svojich zástupcov do rád škôl práve preto, aby sa za nich ozývali na pôde rady školy, aby za nich bojovali. V zborovni je ticho a na rade školy je ostrá kritika. A preto si myslím a som presvedčený, že členovia rady školy z radu pedagogických zamestnancov by mali mať také isté postavenie a výsady ako zástupcovia odborovej organizácie na škole, ktorí sú zákonom chránení pred prepustením. Aj členovia rady školy by mali byť chránení pred prepustením.
Ďakujem.