19. schôdza

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, že vystúpil v rámci rozpravy a je možnosť reagovať. Myslím si, že je to korektný spôsob.
K tej právnej argumentácii, ktorou začal. Nerozumiem celkom, prečo sa odvolal na zákon o vyznamenaniach, ktorý menuje vyznamenania, menuje, že sa zriaďuje medaila prezidenta Slovenskej republiky. A § 2 ods. 3 naozaj, ako ste povedali, uvádza, že iné vyznamenania sú vyznamenania podľa osobitných predpisov. Ak by toto bol osobitný predpis, ktorý by mal upraviť iné vyznamenanie, v poriadku, je to možné. Ale v tom prípade by to bolo vyznamenania a vyznamenanie v súlade s čl. 102 ods. 1 písm. i) udeľuje prezident, ak na to nesplnomocní iný orgán. Čiže aj ten osobitný predpis, ktorý by prípadne upravoval iné vyznamenania, by musel rešpektovať ústavu čl. 102 písm. i), teda ods. 1 písm. i) a musel by rešpektovať, že vyznamenania udeľuje prezident republiky.
Ak to je ale tak, že, že to nie je vyznamenanie, tak potom dobre, nie je to vyznamenanie, len potom nerozumiem, prečo ste sa odvolali na zákon o štátnych vyznamenaniach, lebo ten je v tom prípade bezvýznamný z hľadiska posudzovania štátnej ceny Alexandra Dubčeka.
A pokiaľ ide o ten politický aspekt, tak samozrejme, že vychádzame z iných, iných hodnotových nastavení, ale teda keď som sa pýtal zrovna na obdobie pred desiatimi rokmi, tak si myslím, že to bolo ešte, ešte pred krízou, tak, tak nebolo celkom Slovensko v takej situácii, že by si nemohlo dovoliť nejakých pár tisíc rozdeliť na vyznamenania. Čiže to nepovažujem za celkom uspokojivú odpoveď.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. No chcem povedať, že, ako hovorí Ondro Dostál, ani v dobe kešu, ani v dobe predkešovej nebolo Slovensko nikdy v takej pozícii, aby vynikajúcich ľudí nemohlo, keď teda hovoríme pekuniárne, oceniť. Takú dobu si nepamätám. Teda v čase, keď sa kupovala AC Sparta, tak nejaké tie peniažky by sa hádam boli mohli nájsť tiež, dali nájsť tiež. Iná vec, ktorá ma pri pohľade na tento, na túto vlnu novovznikajúcich ocenení napadá, nie že by sme nemali ľudí, ktorí by mohli byť laureátmi cien atď., ale aj tak sa domnievam, že je to trošku niečo ako taký patník, každý absolvovaný kilometer označíme a každá doba si postaví svoje patníky. Bol prijatý lex Hlinka a boli prijaté ocenenia, teraz sú tu tieto dve. Viem si predstaviť, že by iní poslanci v inej matematicko-hlasovacej konštalácii sa mohli rozhodnúť pre cenu Milana Hodžu ako prvého slovenského premiéra, že by sa za inej konštelácie koalície mohol, nedajbože, niekto rozhodnúť pre cenu Jánosa Esterházyho, ktorý teda, ku cti mu slúži, nesúhlasil so slovenskou verziou norinberských zákonov a nebolo takých veľa, ako je známe. To znamená, že si každý môže postaviť svoj patník alebo míľnik pri ceste a potom sa rozhodnúť, že v tej konštalácii my túto cenu udeľovať nebudeme, ale pre istotu máme svoju teda, Hodžovu napríklad teda, ale myslím Milana Hodžu.
To znamená, že mám z toho taký neistý pocit, ak sa vyberajú figúry o ktorých môže napísať autor knihy, že sú kontro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia na faktické, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem veľmi pekne aj za tieto faktické poznámky, ale, páni, azda uznáte aj vy, že toto sú naozaj tak subjektívne veci, o ktorých hovoríte. Áno, áno, áno (reakcie z pléna), preto, ale ja si cez to všetko myslím, samozrejme, aj my, hej, jasné, jasné, ale ja si cez to všetko aj tak myslím, že tieto dve osobnosti sú, skutočne patria k najviac rešpektovaným osobám v rámci súčasnej spoločnosti a v rámci súčasného, no nazvem to tak škaredo, aj rozbitého politického spektra. Lebo aj, aj pán Dostál a iní poslanci, s ktorými za normálnych okolností by si asi nerozumel, sa dnes na istých veciach zhodnú, hej. Takže ako, hovorím nehľadajme v tejto chvíli to, čo nás rozdeľuje, ale hľadajme to, čo by nás eventuálne mohlo aj spojiť.
A ešte raz hovorím, tieto štátne ceny, ak prejdú, veď to je taká malá slovenská nobelovka, hej. Pre každého, pre každého, kto teda, preto je aj tá, aj tá suma taká, ako tam v tejto chvíli je a naozaj ide o to, že tá ekonomická situácia je taká, že tá spoločnosť tieto veci už prijme. Keby sme o tom hovorili pred tými 10 rokmi v čase krízy, no tak by asi tá spoločnosť sa nám skutočne vysmiala, a právom, že hovoríme o takýchto veciach v súvislosti s peniazmi, keď tá spoločnosť naozaj bojuje o prežitie. 
Takže áno, je to, je to skutočne aj v tom, že tá, tá spoločenská situácia je dnes taká, aká je a je, je absolútne iná ako bola pred 10 rokmi a dúfam, že taká aj dlho zostane.

Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Vážený pán predsedajúci, páni predkladatelia, kolegovia, kolegyne, ja budem teraz trocha vlastne v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesiem, polemický s tým, čo pred chvíľou povedal v posledných svojich slovách faktickej poznámky pán predkladateľ Jarjabek, a týka sa to práve tej finančnej odmeny. Čiže my spolu s poslankyňou Veronikou Remišovou ponúkame takýto pozmeňujúci návrh, o ktorom teda budeme hlasovať, a môžme si tam vybrať, čo uprednostníme. Takže chcel by som upozorniť, že začínam teraz čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Richarda Vašečku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Dušana Čaploviča, Ľubomíra Petráka a Miroslava Číža na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka. Takže uvedený návrh sa mení takto, teraz doslovne citujem paragraf:
V § 7 sa slovné spojenie ,,25-násobku" nahrádza slovným spojením "5-násobku". Koniec znenia.
A odôvodnenie: Oceňovanie činov mimoriadne významných pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike je nepochybne správne. Podstatou oceňovania je v prvom rade vzdanie úcty voči úsiliu a výsledkom práce oceňovaného. Nemenej podstatné je aj vyzdvihnutie a ukázanie pozitívneho príkladu a prínosu oceneného širokej verejnosti. V súčasnosti je s oceňovaním už viac-menej neoddeliteľne spätá aj finančná odmena. Finančná odmena slúži najmä na podporu oceneného v jeho ďalšej činnosti. Aj keď finančná odmena môže byť do istej miery motivačným faktorom, pre drvivú väčšinu ocenených, je finančná odmena len akýmsi bonusom. Toto konštatovanie podporuje aj ocenenie Krištáľové krídlo, kde sa za 20 rokov svojej existencie stalo symbolom, ktoré sa za 20 rokov svojej existencie stalo symbolom, a to aj bez finančného ohodnotenia ocenených. Ocenenie totiž získava kredit vďaka hodnotiacim kritériám a nestrannosti, a nie vďaka výške finančného ohodnotenia.
Vládny návrh zákona, resp. vládnych poslancov počíta s finančnou odmenou rovnajúcej sa 25-násobku priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a to tak vo vzťahu k cene Alexandra Dubčeka, ako aj v spoločnej správe navrhovanej cene pána Jozefa Miloslava Hurbana. Priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky bola v roku 2016 na úrovni 916 eur. Výška navrhovanej finančnej odmeny tak bude presahovať sumu 22-tisíc eur. Ročné náklady tak pri piatich kategóriách presiahnu sumu 110-tisíc eur. S poukazom na vyššie uvedené, cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu zákona je znížiť výšku finančnej odmeny z 25-násobku priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na 5-násobok priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Takáto legislatívna úprava by mala byť vykonaná nielen vo vzťahu k cene Alexandra Dubčeka, ale aj k cene Jozefa Miloslava Hurbana.
Zámerom pozmeňujúceho návrhu zákona je teda okrem výraznej úspory verejných financií najmä záujem, aby boli štátne ceny vnímané verejnosťou skutočne ako ocenenia mimoriadne záslužných činov a nie ako cena, ktorá je, v úvodzovkách, najlepšie dotovaná.
Koniec odôvodnenia aj pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne pánovi kolegovi pánovi poslancovi Vašečkovi a môžem to tuná povedať úplne verejne, práve keď sme rozmýšľali o tejto cene, nás inšpirovalo Krištáľové krídlo preto, lebo myslím si, že som sa zúčastnil zatiaľ každého ročníka Krištáľového krídla, je to skutočne cena, ktorá má svoju obrovskú spoločenskú autoritu. A práve po rozhovoroch aj s držiteľmi Krištáľového krídla, aj s kandidátmi, aj s ľuďmi, ktorí sa okolo tejto ceny točia a ktorí naozaj spravili obrovský kus práce, sme prišli k názoru, že predsa je to len súkromná iniciatíva. A naozaj už je načase, aby aj štát zaujal istý postoj k takto ohodnoteným ľuďom, výnimočne ohodnoteným ľuďom s tým, ešte raz hovorím, preto to nadsadenie, v úvodzovkách, tej finančnej odmeny, preto, lebo jedná sa o výnimočné činy. To znamená, aj tá odmena je výnimočná, a preto sa o nej takto tuná bavíme ako o výnimočnej odmene. Môže sa úplne kľudne stať, že táto cena nebude udelená dva-tri roky, niekoľko rokov, lebo jednoducho nebude za čo, tá výnimočnosť nebude existovať. To neznamená, že teda s veľkou pompou budeme čakať na udelenie takejto ceny. Možno táto cena naozaj jednoducho nebude.
Takže naozaj táto spoločnosť, si myslím, že je natoľko vyspelá v tejto chvíli, že dokáže aj na základe takejto ceny oceniť tých výnimočných a že ich nemusí v tejto chvíli zaskakovať súkromná spoločnosť, hoci to robí skvele a fantasticky.
Ďakujem pekne.