19. schôdza

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem. Ja pre zmenu budem vecný. Pán kolega Dostál, ja si myslím, že ten návrh zákona, ktorý predkladáte, je dobrý, lebo popísali ste, myslím si, že všetky aspekty volebnej kampane a všetky aspekty moratória, nákladov a vecí s tým súvisiacich, ktoré dnes v praxi reálne nefungujú, sú úplne zbytočné. Ako príklad uvediem, volebná kampaň, moratórium, dva týždne pred voľbami nezverejňovanie prieskumov. Všetci veľmi dobre vieme, že dnes, v dobe, kedy verejnú mienku pomerne vo veľkom ovplyvňujú sociálne siete, nie je problém, aby nejaký fiktívny profil alebo stránka alebo čokoľvek na sociálnej sieti zavesil nejaký prieskum, čokoľvek. Čiže to sa nedá nejak zakázať, kontrolovať a v tomto smere súhlasím s vami, že to nemá zmysel.
Ďalšia vec, čo sa týka nákladov na volebnú kampaň. No aj z minulosti, z histórie vieme, že mnohé strany, mnohí kandidáti toto absolútne nedodržiavali, čiže obchádzali to rôznymi spôsobmi, tvárili sa, že minuli, ja neviem, milión euro, v skutočnosti stačí si pozrieť, stačí si pozrieť, existuje taký portál, teraz mi vypadlo, ako sa volá, TNS, myslím, kde si viete pozrieť zhuba predpokladané výdavky na základe externých kampaní. Čiže ja si myslím, že ten návrh zákona je dobrý, my ho podporíme, pretože dnes tá právna úprava, ktorá existuje, je absolútne, ja by som povedal, zbytočná, v praxi nevymáhateľná, nesankcionovateľná, jednoducho sa to obchádza. Ja nevidím zmysel, aby to tak... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Klus, áno, je to tak, že zákon napríklad vo vzťahu k bilbordom zvýhodňuje silnejších kandidátov a silnejšie strany. Lebo napríklad ak si dáte reklamu na Facebook, tak by už nemala byť 48 hodín pred voľbami sa zjavovať a byť sponzorované odkazy. Napríklad pán poslanec Kolesík to pred minulými voľbami porušoval, zaujímavé, ale bilbordy môžete mať. Bilbordy nikto nevypne, bilbordy, bilbordy ostanú, ostanú na viditeľnom mieste a prostredníctvom nich si kandidáti budú viesť, viesť aj naďalej kampaň. Čiže na jednej strane hovoríme, že chceme vytvoriť rovné podmienky, na druhej strane diskriminujeme tých slabších.
Súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Pčolinský. Napríklad tie prieskumy sa dajú veľmi jednoducho obchádzať, na nejakom zahraničnom serveri, zverejnite výsledok a to nie je trestné alebo teda postihnuteľné v zmysle zákona.
Pán poslanec Mazurek, áno, no zabudol som v tom vystúpení, tak ešte doplním, že ďalší z tých bodov sa týka ustanovenia, ktoré v súčasnosti stanovuje, že pri vysielaní volebnej reklamy v elektronických médiách zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú politické strany, koalície a kandidáti na prezidenta. Aby toto ustanovenie náhodou nebolo interpretované tak, že televízie a rozhlasy nemôžu odmietnuť kampaň napríklad, keď obsahuje fašistickú propagandu, tak tam dávame, dopĺňame ustanovenie, že tieto subjekty majú povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú a náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Takže nezabudli sme ani na vás, nebojte sa.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, Ondro Dostál detailne rozobral podstatu toho návrhu a ja skutočne len tak ad ilustrandum poviem zopár vecí. Začal by som limitom a moratóriom pred voľbami. Nemyslím si, že si niekto z vás, ktorí sme už nejaký piatok na svete a i nejaký piatok žijeme v slovenskom demokratickom štáte, pamätá, že by bol dramaticky psychický alebo inak poškodzovaný tým, že sme žili v dobách, kedy neexistovalo takéto moratóriom. Sotva si vôbec v pamäti uchováte akýsi pocit, že toto už bolo príliš a, chvalabohu, že sme to zaviedli. Obvykle dôvody, pre ktoré sa o tom hovorí, majú skôr takú úroveň nejakého si názoru, že by to mohlo byť zvykové právo, ľudia už sú unavení. To je výborný dôvod, z politiky sú unavení. Neviem, nakoľko sa tej politike okrem nadávania venujú, ale niekedy človek má pocit, že veľmi nie. Ale každopádne som aj minule komusi stihol napísal na diskusnom fóre, že na každom zariadení, rádiu, televízore, dokonca i počítači existuje zvláštny gombík, rafinovaný výrobok, ktorý obohacuje jeho vybavenie, ktorým sa dá vypnúť toto zariadenie. Dokonca existuje možnosť nestrepať sa z desiateho poschodia paneláku a ísť si vyprázdniť dva dni pred voľbami schránku, kde sa ti ponúkajú nejakí spasitelia. Môžeš to urobiť po voľbách a rovno to odniesť do kontajneru. Dúfam, že separujeme.
Takže tieto dôvody unavenosti a podobne sú čistá hlúposť, ale, naopak, po zavedení tohto pravidla, a to má pamäť iste klame, ale bolo to vyše, rozhodne stovky a skôr bližšie k dvojstovkám podaní na súd, že niekto mu dal, bohvie, kto, mu do schránky akési materiály za čiarou časovou. Ľudia boží, no minimálne sa dajú vždy tie materiály použiť ako výstelka sáčku na smeti alebo čokoľvek podobné, na podpáľ, ak sú vhodné materiálovo. To znamená, že vyrobili sme si problém s tým, že teraz zahlcujú inštitúcie, ktoré by sa mali venovať na Slovensku pilne inej činnosti tým, že riešia, že nám neznámy páchateľ napchal do schránky Dežove reklamné materiály. Lebo viete, s tým zvykovým právom, no mali sme tu kedysi právo prvej noci. Bez boja sme ho opustili. Tak myslím si, že by bolo celkom primerané zbaviť sa niektorých zvykových práv.
Ďalším problémom sú náklady. Vlastnosťou nášho plebejského uvažovania je rovnosť. Viete, keď ste v malej strane, a s tým mám isté životné skúsenosti, tak niekedy i kaucia je problém. A je, samozrejme, fajn, že máš niečo nad státisíce alebo tak dáko na míňanie, ale rovnosť nezabezpečíš, keď kandidujú celkom reálne niekedy i strany, pre ktorých je 5-tisíc problém. Takže ak má ten druhý čo i len dvadsaťnásobok viac ako ty, tak ťažko zabezpečíš rovnosť. Domnievam sa, že je svätým právom korektne nadobudnuté statky investovať, do čoho chceme. Ešte raz, ako už som pred pár dňami povedal, je vecou slobodného rozhodnutia, či si kúpim Bugatti Veyron, alebo si postavím vilu na Bahamách, alebo akokoľvek inak, môžem si kúpiť Renoira. Ak som ešte bohatší, tak hádam aj Vermeera za svoje poctivo zarobené peniaze. Nemyslím si teda, že by americkú demokraciu poškodil pred rokmi multimiliardár Ross Perot, ktorý sa rozhodol svoje naftové miliardy, alebo milióny rozhodne investovať do svojej kampane. Skromnejší kandidáti vezmú za vďak s finančnou podporou.
A opäť je neuveriteľné, že ak by z dôvodov, neviem, manželstva alebo čohokoľvek sa rohodol trvale pobývať v Bostone Zdeno Chára, takže by ako občan Slovenskej republiky nemohol kandidátovi svojho srdca na prezidentstvo poslať podporu. Ako, to je čo za ústavná rovnosť, keď to môže milionár, ktorý svoje majetky drží a nadobudol poctivo iste na Slovensku, ten to môže, ale, naopak, neobčan Slovenskej republiky, ktorý nesmie voliť toho prezidenta, mu tie peniaze dať môže?! To by snáď nevymysleli ani chovanci zavretého oddelenia Pinelovej nemocnice. A platí to.
Takže je viacej tak neuveriteľných vecí, ktoré sa teraz pokúšame uviesť aspoň do súladu so zdravým rozumom, že by sa o tom, o tom dalo hovoriť aj dlhšie, ale pravda je, že opäť, tento zákon nie je stranícky, sú nepochybne i bohatší jedinci a strany, ako je strana predkladateľov a menovite traja predkladatelia. Sú nepochybne ľudia, ktorí i medzi vládnúcou koalíciou si mohli povedať: áno, prečo nám majú vytýkať, že keď v prezidentskej kampani čestne priznali Andrej Kiska, Pavol Hrušovský i Milan Kňažko použitie prostriedkov vpredkampaňovom, ktoré je nepostihnuteľné, nelimitované a ničím sa nedotýkajúce žiadnych pravidiel, ale priznali ho celkom čestne, na rozdiel od kandidátov Procházku a Fica, ktorí nepriznali nič? Ja som chodil po Slovensku v rôznych súvislostiach a peróny nádraží boli polepené na operadlách, tie nové nádražia urobené železnicami trasou na Trenčín a ďalej, kde sa na mňa pozerala inteligentná tvár Rada Procházku a keď som došiel do vlaku, tak tam ležali materiály. Nebola kampaň, ale bolo jeho sväté právo, nalepiť sa na chrbát, na operadlo. Podobne som to Slovensko prechádzal a videl kvantá bilbordov, Kiskových aj Ficových. Akurát záver reálny je ten, že Kiska priznal milión 93-tisíc predkampaňových a 236 kampaňových a Fico podobnú sumu kampaňovú a nič predkampaňové. Je teda známkou absolútnej geniality, keď si človek, ktorý teda sa spolustraníkom chváli, že vlastnou hlavou, i keď nevlastným hlasom, zohnal celkom slušné prostriedky, dokáže zároveň urobiť rovnako intenzívnu bilbordovú kampaň ako jeho súper, ale urobí tak očividne za 20 % tej sumy. To je skoro taký výkon ako robiť Coca-Colu z vody.
Takže ja si myslím, že je dobré čestne priznať, čo som minul, je dobré ukázať to a nevidím dôvod, prečo by som mal kohokoľvek, kto sa rozhodne nekúpiť si Bugatti Veyron a chce investovať do svojej politickej kariéry, aby tak urobil. Ja by som nikdy také peniaze nemal ani nedal, lebo domnievam sa, a to je ale, pripustím, možno extrém, táto pozícia, že ak ma náhodou niekto shift chce za poslanca staromestského zastupiteľstva v Bratislave alebo člena parlamentu, tak je to jeho rozhodnutie a moja tvár na bilborde, myslím, že nemá čo zohrať veľkú úlohu. Ale dobre, robí sa to, patrí sa to, 70 sukieň mala a predsa sa nevydala, a ja mám iba jednu, ani tú nedávam na bilbord, Ale znova chcem povedať, v živote by mi nenapadlo vytknúť svojmu súperovi, že do toho investoval peniaze, lebo to bola jeho slobodná vôľa. Problém je to len vtedy, keď ich ukradnú.
Takže toľkoto k pravidlám, ktoré platia a ktoré sú v niektorých miestach priam do neba volajúce. Ondro Dostál to vyargumentoval a je to právne celkom reálne doložené. A myslím si, že počínajúc moratóriom na informácie, ktoré porušuje ústavu, lebo ak si prečítate ten paragraf 26 pri zmysloch a nebudete trpieť slovenským syndrómom nechápania písaného textu, ktorý je, žiaľbohu, rozšírený, tak jasne uznáte, že informácia o prieskume z verejnej mienky neohrozuje ani bezpečnosť, ani verejné zdravie, ani mravnosť, ani nič podobné. A že sú zmanipulované? No to môžu byť všetky. Takže toto nemôže byť kritériom a i toto ukazuje absurdnosť existujúceho stavu, ktorý chceme zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím zareagovať na kolegu poslanca Osuského, ktorý tak isto veľmi jasne identifikoval problémy, ktoré tu dnes máme vo volebnom zákone. A vrátim sa možno ešte k tomu, čo som vo svojej faktickej poznámke predtým nestihol dopovedať, mňa úprimne zaujíma, ako taká veľká strana ako napríklad SMER – sociálna demokracia chce 500-tisícový limit na vyššie územné celky dodržať. Je nedodržateľný, ja som si istý, že ho nedodržia. A máme tu aj iných expertov, ako napríklad stranu Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, ktorá tak isto vyriešila vo svojej volebné výdavky v roku 2016 veľmi špecifickým spôsobom a dodnes nemala ani len trošičku ochotu a záujem vysvetliť, ako to vlastne celé bolo.
A keď hovoril Peter Osuský o únave z politiky, je vidieť, že naši občania sú pomerne veľmi unavení, hlavne tí, ktorí sú ochotní v deň volieb ísť dať svoj tým, ktorí sú mentálne zaseknutí v 30. rokoch minulého storočia, a tí, ktorí sem do tej ctenej Národnej rady prídu a vedome tu klamú, tak ako to predviedol kolega Mazurek vo svojej faktickej poznámke.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán kolega Osuský vy ste použili ako príklad prezidentskú kampaň pána Kisku a pána Fica. Všetkým tej... No všetkým? Tí, čo to trošku podrobnejšie sledovali, tak im bolo jasné, že tie výdavky, ktoré oficiálne oni priznali, boli, dovolím si povedať, násobne vyššie. Kolega pred chvíľou spomínal tak isto predvolebnú kampaň ĽSNS, ktorá sa tvárila, že minula 5 korún na tú kampaň, ale realita bola úplne iná. Čiže ten návrh zákona je dobrý, pretože ruší ustanovenia, ktoré sa aj tak nedodržiavajú, aj tak ich nikto nesankcionuje. A je treba si uvedomiť, že peniaze nie sú všetko v politickej kampani. Ako príklad uvediem voľby 2012, kde istá strana s názvom niekoľko percent minula niekoľko miliónov euro na kampaň a jej volebný výsledok bol rovnaký, ako istá pani z Pereša, ktorá so psom v ruke, v jednej, v druhej s cigaretou natočila videá, a ten výsledok bol ten istý, hej. Čiže dnes peniaze nehrajú až takú veľkú roku pri tom, ako bude strana úspešná vo voľbách.
Čiže súhlasím aj s vaším vystúpením a ďakujeme spolu s kolegami za exkurz do umenia a rôznych kútov sveta.