19. schôdza

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Súhlasím s Petrom Osuským, že ten návrh sa pokúša dať zákon do súladu s realitou, lebo naozaj nie sú dobré zákony, ktoré nútia alebo motivujú ľudí alebo iné subjekty podvádzať ich a obchádzať ich, tam, kde na to neexistuje dôvod. Samozrejme, že sú zákazy a príkazy, ktoré je potrebné dať do zákona, keď ich ľudia alebo firmy alebo politické strany obchádzajú, tak majú byť za to sankcionovaní a potrestaní, ale nie vtedy, keď ten zákaz je samoúčelný, nezmyselný a nesmeruje ani k naplneniu toho deklarovaného, deklarovaného účelu.
Je vereným záujmom, aby existovala verejná kontrola vynakladania finančných prostriedkov počas volebnej kampane, lebo ak politická strana získa moc, tak potom má možnosť odvďačiť sa trebárs svojim sponzorom. Čiže áno, nech je jasné, na čo boli použité prostriedky a odkiaľ pochádzajú, ale nie je žiadny legitímny záujem, aby napríklad existovali tie limity, a ani to neplní žiadny účel, ako som povedal aj vo svojom vystúpení. A už vôbec neexistuje dôvod zasahovať do slobody prejavu a do slobody šírenia informácií nad rámec stanovený ústavou.
Takže máme tu problém nielen ten takpovediac praktický, aby sme nejaké nezmyselné ustanovenia vyhodili zo zákona, ale máme tu problém aj ten, že máme vážnu pochybnosť, že viaceré z tých ustanovení nie v súlade s ústavou, lebo nenapĺňajú tie podmienky, ktoré si ústava stanovuje pre zásah do slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Osuský, môžte reagovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí vystúpili. Áno, to je presne to, že okrem hlúpostí, ktoré sa snažíme radikovať, sú tu ešte vážne podľa mňa problémy zakladajúce nerovnosť občanov pred ústavou. Teda to, že dvaja občania Slovenskej republiky majú nerovnú možnosť a právo financovať podľa svojho uváženia zo svojich zdrojov jednu a tú istú činnosť, je podľa mňa protiústavné, lebo v ústave nestojí nič, že v takejto veci existujú rôzne kategórie občanov s rôznymi právami. Presne to isté platí i v tej oblasti toho, že sa bez toho, aby sa naplnili podmienky § 26 o obmedzení slobody prejavu a šírenia informácií, toto obmedzuje uvažujúcim a dospelým ľuďom prijať informáciu. Skutočne neviem si predstaviť niečo, tak by som povedal, urážlivejšie, ako to, že predpokladám, že občan je úplný blbeček, ktorého nesmiem ničím ovplyvňovať, lebo potom ozaj musíme hádam zakázať aj reklamu na vajcia kŕmené chemikáliami, pretože však všetci si ich vyberú. Ale hlavne mali by sme dva dni pred voľbami dôsledne prelepiť bilbordy, ak ich nechceme autogénom rovno odpáliť. To znamená, že mali by sme robiť verejné pálenie volebných materiálov na námestiach dva dni pred voľbami, aby na teba v kuchyni spoza kredencového skla nepozeral portrét ovlyvňujúceho sa politika. Tak na takomto všetkom vidieť absurdnosť.
A len tá poznámka k peniazom. K 1 340-tisíc priznaným Kiskom stojí proti 256-tisícom priznaným Ficom.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Sa nechce vyjadriť. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 637).
Pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči, môžete uviesť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 637.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť návrh skupiny poslancov Eugena Jurzycu, Jozefa Rajtára, Ľubomíra Galka a mňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, pričom ak sa nepreukáže neoprávnenosť nároku na nadmerný odpočet, je daňový úrad povinný platiteľovi bezodkladne vrátiť nadmerný odpočet spolu s úrokom z nadmerného odpočtu. Ďalej zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. A ďalej upravuje spôsob výpočtu úroku z nadmerného odpočtu obdobne, ako je upravený výpočet úrokov pri odklade platenia dane a povolenia splátok podľa § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť tejto predkladanej novely sa navrhuje od 1. januára 2018.
A dovoľte len veľmi stručne povedať, čo je v takej ľudskej reči predmetom tohto zákona a čo by mal riešiť. A budem stručná len preto, lebo ho tu podávame už niekoľkýkrát. Zatiaľ sa nepodarilo s ním uspieť. Ale ja verím, že príde jeho deň a uspieť sa nám podarí.
Nie je žiadnym tajomstvom, že podnikatelia okrem mnohých rôznych problémov majú aj problém finančný. A finančný nie preto, lebo by sami nedisponovali dostatočným množstvom finančných prostriedkov, ale práve preto, že daňový úrad zadržiava peniaze, ktoré by im mal podľa správnosti vrátiť, a mali by mať možnosť s týmito vlastnými prostriedkami disponovať. Nestáva sa tak. Častokrát sa stáva, že daňový úrad zadržiava vratky DPH podnikateľom aj umelo. Nie preto, že sú na to pádne dôvody, ale preto, lebo si tým pomáha ku cash-flow, ale zároveň týmto vytvára problém s cash-flow podnikateľom. Častokrát sa stáva, že pri nadmernom odpočte napochoduje do spoločnosti daňová kontrola, ktorá naozaj až komických a umelým spôsobom predlžuje daňové kontroly a tieto prostriedky podnikateľovi nezaplatí. Mnohým vznikajú rôzne problémy. Problémy, že nemajú peniaze na prevádzku firmy, nemajú peniaze na rozvoj spoločnosti, možno niekedy na mzdy. Tá situácia je rôzna. V každom prípade nemajú k dispozícii svoje vlastné prostriedky.
My preto navrhujeme, že pokiaľ daňový úrad má dôvod na vykonávanie kontroly, nech tak robí. Skutočne nech tak robí, nech preveruje, nech skúma. Ale pokiaľ do štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly nepríde na také pochybenia v spoločnosti, ktoré by mali za následok krátenie daní, nech tieto vratky DPH uvoľní a nech ich podnikateľovi vráti. A nech daňová kontrola ďalej prebieha, tam je limit jeden rok. Tento limit neskracujeme ani nijakým spôsobom neupravujeme. Ale pokiaľ za štyri mesiaca daňový úrad nepreukáže pochybenia také, kde došlo ku kráteniu dane, nech dépeháčku vráti. Pokiaľ sa nepreukáže, že došlo k takémuto kráteniu daní a daňový úrad si neodôvodnene tieto vratky dane nechal a zadržal a disponoval s nimi štát, nie podnikateľ, nech podnikateľovi uhradí presne takú istú sumu úrokov, akú si účtuje daňový úrad, pokiaľ jemu občan alebo podnikateľ dlží nejakú neuhradenú sumu.
Takže toľko k tomuto návrhu zákona. Myslíme si, že takýto rovnaký meter vo vzťahu k tým úrokom je úplne na mieste. A je úplne na mieste nastaviť pravidlá tak, aby vám vaše peniaze daňový úrad bezdôvodne nezadržiaval. Naozaj to spôsobuje veľké problémy, spôsobuje to druhotnú platobnú neschopnosť a tým reťaziace sa rôzne problémy. Ja si myslím, že podnikatelia majú tých problémov dnes neúrekom, a skúsme im takýmto spôsobom uľahčiť život.
Chcem preto na záver požiadať ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Štarchoňovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré sú pre mňa ako spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.