21. schôdza

Ďakujem za slovo. Vyjadrím sa teda k preberanému zákonu. Na úvod niečo, čo bude znieť tak trochu ako pochvala. Ministerstvo pripravilo naozaj komplexný návrh v rozsahu 7 848 slov, k tomu 10 nariadení, 15-20 príloh. Iste si to vyžadovalo mnohohodinovú prácu zamestnancov ministerstva. Je to naozaj komplexný návrh. Popisuje výberové konanie na prevádzkovateľov, rieši to do úplných detailov až do úrovne presného popisu, kam umiestniť ambulancie pevnej siete, či do úrovne prikázaných garantovaných úhrad. Už tomu naozaj chýba len, aby štát rozhodol o tej slávnej farbe na stenách.
Ja počkám, v pohode.
Apropo, 7 848 slov pre paragrafy niečoho, čo bude slúžiť pre občanov tohoto štátu od 16.00 do 22.00 hodiny, teda presne šesť hodín denne. Zasadnú výberové komisie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bernaťák, poprosím vás o kľud v sále.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Budú sa udeľovať licencie, prechodné obdobia, lehoty, odvolávania, permanentný štátny dozor. Všetky ostatné služby poskytované súkromnými spoločnosťami v tomto štáte bežne majú otváracie hodiny do 18.00, niekedy aj do 20.00 hodiny, takže tu hovoríme o 7 848 slovách pre dvoj-trojhodinovú službu súkromnými lekármi v súkromných spoločnostiach súkromných poskytovateľov.
Smutnou súvislosťou potreby predložiť takúto právnu úpravu je, že v prípade ambulancií všeobecného lekára či internistov sa automaticky počíta až po 16.00 hodine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bernaťák, poprosím vás ešte raz.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
... že lekár, samozrejme, ukončí starostlivosť o svojich pacientov a štát sa o pacientov postará. A po 22.00 hodine čo? Budú sanitky na Kramároch od 22.01 vyhadzovať rodičov s deťmi, čo im práve vyskočila teplota nad 39,5? Budú deti utekať na urgent s 10-eurovkou v ruke, aby nestratili svoje poradie? Šikovnejší si zavolajú 112?
Pretože aj keď tu máme 7 848 slov, predložený návrh nerieši kapacity na tých ambulanciách pohotovostnej služby. Takže pre spádové územie vyše 86 (pozn. red.: správne "86-tisíc") detí Bratislavy bude pokojne rovnako jeden lekár ako pre spádové územie necelých 3-tisíc v Medzilaborciach. Áno, iste, v Bratislave je o ôsmej večer lepšia dopravná dostupnosť z Petržalky na Kramáre ako z Medzilaboriec do Svidníka. Ale jeden bod ambulantnej pohotovosti pre deti na 86-tisíc detí? Nemal by štát upraviť zákonom aj počet lekárov, počet sestier? Nemala by štátna moc rozhodnúť za občana? Pardon, to už sme tu mali, že? Možno je to tak koncipované so zámerom podporiť stretávanie mamičiek a oteckov z Rače a Lamača alebo zo Stropkova a Svidníka. V Stropkove štát pohotovosť pre deti nenaplánoval, aj keby občania veľmi chceli, motivácia poisťovne ju tam čo i len spolufinancovať nebude, nie je to predsa v zákone. Kde sú motivácie pre prevádzkovateľov ambulancií, aby sa o svojich pacientov starali aspoň cez deň? A iste uznáte, pán minister, že cez deň je tak do 18., 20. hodiny. Kde sú motivácie pre poisťovne, aby pre svojich poistencov objednávali a platili ich vlastného lekára, ktorý ich pozná oveľa lepšie ako náhodný lekár na pohotovosti podvečer alebo večer?
Dôsledkom tohto návrhu bude, že teraz poisťovniam na podobné motivácie neostanú peniaze, keďže poisťovniam štát ide priamo prikázať, a to formou najsilnejšou, zákonom presnú sumu 12 eur za hodinu, ktorú má platiť len a práve ambulanciám LSPP.
V dobrej tradícii ministersky riadeného zdravotníctva sú aj ostatné predložené návrhy. Štát ide za občana rozhodnúť, že si nesmie priplatiť za nemedicínske služby, ako sú stravovanie či lepšia izba počas hospitalizácie. Ministerstvo na jednej strane spracováva ozdravné plány Všeobecnej zdravotnej poisťovne v strate, štátnych nemocníc v strate, dotačný program na opravu budov nemocníc či špeciálny príspevok daňových poplatníkov do zdravotníctva, pretože dofinancovanie formou dvojmesačnej zvýšenej platby za štátnych poistencov nie je nič iné ako presun peňazí občanov tohto štátu.
A na strane druhej tu minister zdravotníctva predložil paragraf, kde sa natvrdo vzdáva možnosti selektívne od bohatších občanov získať pre zdravotnícke zariadenia dodatočné zdroje za nemedicínske služby vyššej kvality a investičnej aj prevádzkovej náročnosti. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj objednávanie na čas, ktoré bolo síce teda na výbore stiahnuté, ale musím povedať, že tento pozmeňovák pána Bastrnáka z MOST - HÍD ma teda potešil a veľmi ma aj prekvapil. Prekvapil ma aj rozpor, ďalší rozpor v koalícii, ktorý bol na tomto pozmeňováku vidieť, kde teda SNS sa postavilo za tento návrh, MOST takisto a SMER, hlavne teda v úlohe pána Blanára, absolútne proti. Ja si myslím, že objednávanie na čas a nadštandardné služby a možnosť si za nich priplatiť je nielen pozitívom pre pacienta a lekára, ale teda najmä aj dobrou správou pre rozpočet zdravotníctva, v ktorom zúfalo peniaze chýbajú a súkromné peniaze, ktoré sú občania dobrovoľne rozhodnutí platiť, by mali mať priestor, aby mohli vstúpiť do tohto rozpočtu.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré odzneli na výbore zdravotníckom, vyjadrím sa k orezaniu financií pre NCZI. V roku 2018 bude NCZI všetko spúšťať - e-Recept, proskripčné záznamy do e-Healthu - a bude potrebovať peniaze na objednanie opráv, chýb zistených, tých zistených na úvod. Či sa mi to páči, alebo nie, takto proste funguje spúšťanie IT systémov bez ohľadu na politiku. Odrezať im teraz peniaze sa mi zdá krátkozraké. Iste je potrebné kontrolovať, na čo budú svoje rozpočtované peniaze vynakladať. Ale to hádam ministerstvo zdravotníctva ako zriaďovateľ aj robí. Alebo jej vlastní poslanci v tejto kontrolnej činnosti neveria a tak chcú preventívne peniaze osekať skoro o štvrtinu?
Takisto zmena kompetencií pre licencie nemocníc. Systém kontroly a kompetencie je vždy jemný mechanizmus. Navrhovaný pozmeňovací návrh tento jemný mechanizmus zásadným spôsobom narúša. Navyše odoberá kompetencie samosprávam a prideľuje ich štátu ministerstvo zdravotníctva. Takže sa dostávame do stavu, že ministerstvo si samo udeľuje oprávnenie na prevádzkovanie nemocnice, samo si ho bude odoberať a samo bude aj túto nemocnicu prevádzkovať. A navyše sa stane aj samoodvolacím orgánom. Štát ako prevádzkovateľ štátnych nemocníc bude rozhodovať o zásadných otázkach podmieňujúcich prevádzku akýchkoľvek súkromných zariadení.
V odôvodnení sa píše, de facto štát dokáže garantovať činnosť týchto zdravotníckych zariadení aj v mimoriadnych situáciách. Pýtam sa, sme vo vojne? Je Slovenská republika postihnutá prírodnou katastrofou, že musíme prijímať takéto zdôvodnenia? Alebo len niekto chce rozhodovať, komu udelí alebo komu neudelí povolenie na prevádzkovanie koncovej nemocnice? Očakáva sa tu nebodaj nejaké korupčné správanie?
Ak chceme hovoriť o sieti LSPP, nemali by sme hovoriť o pevnej sieti, ale o minimálnej. Úloha by mala byť na bedrách zdravotnej poisťovne a kontrolou je poverený Úrad pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou. Keďže to dnes tak nefunguje, ministerstvo zdravotníctva prichádza so štátnym dirigizmom.
A k pozmeňováku pána Valockého, k tomu odobratiu kompetencií župám, ktoré som teraz spomínala, v podstate berie kompetenciu župám vydávať povolenia všeobecným nemocniciam zaradením do koncovej siete. Ale o tom, kto je zaradený alebo bude rozhodovať vláda na návrh ministerstva a v zásade tak vláda rozhoduje, komu môže župa vydať povolenie a komu nemôže. Je to zneužiteľné, je to podľa mňa ťažká centralizácia, ktorá, a to je najväčší problém, neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Prečo tieto veci neprešli pripomienkovaním? Toto ide ďaleko nad rámec tlače 630. V druhom čítaní v tejto krajine sa dá podľa mňa vyhlásiť aj vojna Zimbabwe. Návrh pána Valockého sa za vlády Fico 2 skúsil presadiť cez medzirezortné pripomienkové konanie a tvrdo narazil, tak to teraz tlačíme bez neho, bez diskusie? Dnes vie napríklad župa kontrolovať Univerzitnú nemocnicu Bratislava. Alebo s ohľadom na predkladateľa dajme príklad z Nitry. Tamojší lekár, ako si určite pamätáte, tamojší lekár kraja vyzval nemocnicu ku konaniu, lebo nemá dosť atestovaných anestéziológov. Po tejto novele bude nitriansku nemocnicu kontrolovať ministerstvo, teda bude kontrolovať samo seba. Konflikt záujmov ako vyšitý.
Toto sú tie najväčšie výhrady voči tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. (Reakcie z pléna.) Áno?
Pán spravodajca, nech sa páči. Pán spravodajca.

Áno, ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem dve poznámky.
Pozmeňovací návrh o poplatkoch bol stiahnutý z rokovania, pretože pripravuje sa nový a iste na novembrovú schôdzu bude predložený tak, aby v prvom rade bola ochrana pacienta, ale takisto aby zase bola možnosť, ak niekto chce, aby sa na termín mohol objednať za patričný poplatok.
Ja by som nevidel v tom problém, pani kolegyňa, že štát chce regulovať koncové nemocnice alebo chce mať nad tým dohľad. Veď kto iný, ak nie štát? Veď ministerstvo zdravotníctva a štát má tu zodpovednosť. My to nemôžme nechávať na VÚC-ky. Predsa otázka aj z ústavy, aj vôbec, koncové nemocnice sú práve tie, ktoré by mali vyriešiť podstatnú časť diagnostiky, ale aj liečby. A teda mne sa zdá byť úplne prirodzené, že štát nad tým musí mať dohľad. Predsa jedná sa v týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pani poslankyňa Cigániková.

Skoro vás vypli, ale viem, čo ste chceli povedať. (Povedané so smiechom.) A ja si myslím, že kraj je bližšie k svojmu občanovi a aj k svojej nemocnici ako štát. A predsa štát má v rukách nástroje, má v rukách legislatívnu činnosť, má v rukách Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak nerozumiem, prečo musí vstupovať ešte aj do tohoto. Mne to skôr príde ako naozaj, že sa plánuje teda ovplyvňovať z pozície ministerstva, ako bude, samozrejme, pevná sieť vyzerať, ale bez toho, aby sme sa pýtali krajov.
No a čo sa týka tých poplatkov, ktoré boli stiahnuté. Som rada, že ste aj povedali, že bude znova. Ja naozaj tomuto veľmi fandím, to viete. Ale musím dopredu vyzvať aj vás, keďže ste predseda zdravotníckeho výboru, ak to bude možné a ideálne, aj keď nebude možné, dajte to cez pripomienkové konanie, dovoľte diskusiu, dovoľte, ak to bude možné, prenos z výboru, aby ľudia o tomto naozaj vedeli, počuli a mohli sa k tomu vyjadriť. Lebo zásadný problém, čo pri väčšine tých návrhov mám, lebo v mnohých je dobrý úmysel, sú tam dobré veci, dobré návrhy, ale niekedy sa stáva, že aj dobrý návrh, ak príde takouto cestou, tak jednoducho človek má voči nemu nedôveru. A ja osobne teda potrebujem počuť aj názory tých, ktorých sa tieto návrh zákonov týkajú, a to sú ľudia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden, dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milí kolegovia, ja budem skôr pokračovať v tom duchu, ktorý nastolil kolega Suchánek, a budem na to, čo sa dnes prerokúva, hľadieť z pozitívneho hľadiska.
Keď by som vyabstrahoval z toho dve veci, z toho, čo tu dnes zaznelo, jedna vec je zákonná norma predložená, druhá vec je pozmeňovací návrh kolegu Suchánka a jeho spolupodporovateľov, musím povedať, že obidve z tých vecí sú pozitívne. Na úvod predosielam k návrhu kolegu Suchánka, ktorý hovorí o akomsi odmenení, uznaní strieborných Janského darcov, čiže som v konfliktne záujmov, keď zaň budem hlasovať, pretože mám 49 darovaní, to znamená asi 9 nad zlatú Janského plaketu, ale považujem to za dobré a správne rozhodnutie. A dovolím si ho dať do kontrastu s niečím iným, čo tiež tento návrh nepochybne dôvodne sa snaží regulovať.
Na jednej strane tu máme skupinu ľudí, ktorí dobrovoľne, už bez toho, aby mali deň voľna, ako to bolo za socializmu, keď som začínal ako darca krve, robia niečo, čo je, presne vzaté, nenahraditeľné, lebo vyrábame dnes všetko. Na festivale moderného tanca sme videli nádherne tancujúceho robota, ale krv ešte vyrobiť nevieme. Dokonca ani krvné doštičky a mnohé iné veci, ktoré zachraňujú život chorým ľuďom. Máme tu teda nie veľkú, ale, chvalabohu, ešte existujúcu množinu darcov krve. Potom tu máme pomerne veľkú množinu konzumentov, ktorí môžu dôjsť k úrazu, potrebujú ťažkú operáciu a potrebujú litre krve. V istej chvíli svojho života sú odkázaní za tú menšinu, ktorá im tú krv darovala, pričom oni sami vychádzajú z toho, čo sa rozmáha posledných 20 rokov nie u nás, ale v celom bohatom a civilizovanom svete, z nárokovej spoločnosti. Oni majú nárok na svoju vzácnu krvnú Rh negatívnu skupinu, lebo majú nárok. Ale nikdy predtým ich nenapadlo, že aj iní mali nárok, ktorí by uvítali ich krv. Takže v tomto zmysle je svet rozdelený na tých, ktorí nemali v živote žiaden dôvod neísť darovať krv, a napriek tomu tak nikdy neurobili, a na tých druhých, ktorí tak urobili.
A teraz sa dostanem k inej kategórii nárokových občanov. Pohotovosť. Čestne sa priznávam, že v dôsledku vôle ľudu, ktorá ma pred rokmi stihla naraz v jednom období zvoliť do mestského zastupiteľstva, stal som sa vicestarostom Starého Mesta a súbežne som bol poslancom parlamentu, ma doviedla k rozhodnutiu celkom pochopiteľnému a zdôvodniteľnému, že som skončil s lekárskou praxou. Mohli by ste si teraz povedať, no a čo tento tu teraz bude hovoriť o pohotovostných službách?
No, mám doma moju milovanú manželku, ktorá mnoho nocí v roku i napríklad tú pozajtrajšiu bude tráviť v pohotovostnej službe na Kožnej klinike Fakultnej nemocnice alebo Univerzitnej nemocnice v Bratislave, tak ako som tam slúžieval desaťročia aj ja. A divili by sme sa, ako v tomto nereglementovanom, respektíve, a teraz to poviem celkom natvrdo, zakašlanými dvoma eurami, reglementovanom systéme sa môže stať nasledovná epizóda:
23.40 - na dvere kliniky sa zvoní, prichádzajú štyria páni v dobrej nálade, nikto si nedrží črevá v hrsti, sú štyria a ťažko povedať, kto je chorý. Keď sa veselo usadia na lavicu, tak sa moja manželka ako službukonajúca spýta, kto z vás je chorý. Jeden z veselých pánov vstane a povie: "Ja." Keď sa mu začne v ambulancii venovať, ukáže sa, že pán má ekzematizovanú interdigitálnu mykózu, medziprstnú, nesprávne povedané plieseň. Hubové ochorenie, ktoré nie je pliesňou, ale mykózou, ale dobre, ktoré si možno pestuje mesiace, možno roky. Presne to nevidíš na tom náleze a do toho sa mu dostal možno zo zaparenia, možno z nejakého kontaktu ekzém. Tento človek si to chová mesiace. Ale bol natoľko úprimný, že keď sa ho moja žena spýtala: "A prosím vás, prečo s tým prichádzate v sobotu o 23.40", tak sa dozvedela radostnú správu o kultúrnom živote slovenského národa, že sa páni, všetka česť, majú vkus, zúčastnili predstavenia Radošinského naivného divadla, potom navštívili pohostinské zariadenie, ktoré ich teda nie opilo, ale predsa len im dodalo odvahu a vôľu, a potom ida (pozn. red.: správne "idúc") okolo starej štátnej nemocnice, zabrúsili na kožnú kliniku.
Musím povedať, že 20 euro by bola minimálna sadzba, aby sa s takýmto pacientom dal lekár do rozhovoru. Takto to totižto prebieha. Lebo nároková spoločnosť si myslí, že o 23.40 si môžme rok či dva zanedbané haxne nechať liečiť. Sa divím, že nikto nechodil 23.40 napríklad na pozemkový úrad, nechať si urobiť výpis alebo záznam. Alebo na pasové oddelenie vystaviť si pas. Prečo nie o 23.40?
Takže tu sa dostávame k nárokovej spoločnosti a k tomu, a to ja dodávam, a nie ako bývalý kandidát na prezidenta, ale ako človek, ktorý ctí ústavnú rovnosť. Pýtam sa vás, obyvateľ chalúpky na Oremovom laze má akú možnosť ísť o 23.40 kamsi nárokovo ukázať svoje medziprstia dolných končatín? Žiadnu. Môže vyraziť 100 km na východ alebo 100 na západ a potom to možno po cestách nájde.
Chcem teda povedať, že reglementovať a dať do poriadku pohotovostné služby, kam si ľudia chodia riešiť to, na čo normálne kašlú a čo sa rozhodnú, keď ich panská vôľa a nárokovosť rozhodne o tom, že teraz sa mi to hodí, lebo idem okolo, je veľmi dobrý krok. Je veľmi dobrý krok a skúsenosť učí jednak o frekvencii využívania popolnočných služieb, ale zároveň iná skúsenosť učí, s čím sú v stave nárokoví občania prísť v pohotovostnej službe k lekárovi. Pričom zo svojej podstaty je takáto služba pre život a zdravie zachraňujúce výkony. Ale je celkom reálne v súčasnom stave predstaviteľné, že niekto príde o polnoci s alopéciou, to je rednutie vlasového porastu, tiež dermatologická diagnóza, lebo si večer pred spaním vyčesal sedem vlasov. To znamená, tieto veci treba reglementovať.
Tak ako treba reglementovať zneužívania rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá rozváža nezriedka ľudí, ktorých by sa dalo hnať peši tam aj nazad. A títo ľudia ešte majú tú drzosť vypýtať si od službukonajúceho lekára, aby im objednal sanitku na spiatočnú cestu, čo je skutočne mimo všetky pochopy. A v tom istom čase, lebo ani sanitiek nie sú tisíce, ju možno niekto seriózne potrebuje. Ale, samozrejme, až do momentu, keby tento zneužívateľ neprišiel vo chvíli, keď jeho matka bude zomierať, lebo nestihne prísť ďalšia sanitka, lebo on si v nej vozí svoju smiešnu diagnózu, tak potom by mu možno, aj to nie isto, došlo.
Toto, čo som hovoril, nevyzerá veľmi populárne. A je to tak niekedy naším osudom hovoriť aj nedobré veci, ale myslím si, že akýkoľvek férový naplánovaný, hoc aj 7 848 slov obnášajúci text, ktorý akúsi vec ponúka zo zvráteného stavu a posúva ju o kúsok lepšie alebo o väčší kus lepšie, je dobrým rozhodnutím.
Preto za seba môžem povedať, že takýto návrh podporím. A rovnako podporím návrh kolegu Suchánka a spol. k tomu, aby sme tým, ktorí nezneužívali, ale ktorí pomáhali, dali aj my isté ocenenie, aby sme tým, ktorí zneužívajú, hodili aspoň aké-také polená pod nohy.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami asi dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Zelník, asi faktická.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem povedať, že dá sa súhlasiť s tým, čo ste povedal, pán kolega, pretože naozaj toho zneužívania počas pohotovostných služieb, ale aj počas rýchlej zdravotnej služby je hrozne veľa. Ja som sám slúžil desať rokov záchrannú zdravotnú službu a viem teda, o čom hovoríš. A preto aj tie poplatky nemajú byť vysvetľované tak, že je to poplatok pre pacienta, ale je to práve ochrana pre tých, ktorí sú naozaj chorí, pretože to množstvo ľudí, ktorí bezdôvodne prichádza na pohotovostnú službu, alebo proste dochádza ku zneužívaniu, a teraz naozaj stretnú sa tam ľudia, ktorí sú s banálnym ochorením, ale ďalší v rade, ktorí s vážnym ochorením tam čakajú a či to už je infarkt, alebo náhla mozgová cievna príhoda, tí potom sú odsúvaní v tom rade ďalej. Takže naozaj to zavedenie poplatkov je ochrana pre pacientov, ktorí tú zdravotnú starostlivosť naozaj potrebujú.
A je tam dokonca aj teda to, že ak teda ten pacient, aby sa nemuseli báť tí občania, že budú niečo platiť. Akonáhle ten pacient je tam dlhšie a je hospitalizovaný, samozrejme, že ten poplatok už neplatí. Ale je to pre tých, aby sme odradili práve tých nezodpovedných, ktorí zneužívajú to poskytovanie zdravotnej starostlivosti a najmä pohotovostnej služby a rýchlej zdravotnej pomoci. Takže plne s tým súhlasím.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Budaj.