21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja už som to tu raz mala v prvom čítaní všetko, ale zopakujem pre pamäť.
Cieľom predloženého návrhu zákona je posilniť stabilitu podnikateľského prostredia, pričom sa však reaguje aj na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve. Keďže základnou prekážkou podnikania v poľnohospodárstve pre začínajúcich agropodnikateľov je nedostatok disponibilnej pôdy, predložený návrh vytvára lepšie podmienky pre prenájom poľnohospodárskej pôdy takýmto začínajúcim agropodnikateľom.
Návrh zákona jednoznačnejšie definuje pozemok, ktorý sa považuje za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely, vypúšťa úpravu automatickej obnovy nájomného vzťahu, upravuje procesné ustanovenia týkajúce sa vzniku podnájomných vzťahov, ako aj ustanovenia v súvislosti s uplatňovaním práva prednostného nájmu. Zároveň presnejšie špecifikuje povinnosti nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní, má prenajaté, respektíve na ktorých hospodári, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Zmyslom toho je, že z týchto údajov bude príslušný orgán, to znamená odbor pozemkový a lesný, vypočítavať a zverejňovať obvyklú výšku nájomného v príslušných katastrálnych územiach, čo považujem za významný nástroj tak ochrany vlastníkov, prenajímateľov, ako aj poľnohospodárov nájomcov pred špekulatívnymi výkyvmi nájomného, či už smerom dole, alebo hore.
Napriek tomu, že niektorí tvrdia opak, opätovne zdôrazňujem, že návrh zákona bol predmetom širokej diskusie s profesnými samosprávnymi organizáciami poľnohospodárov. Napriek tomu, že veľa rozporov bolo vysvetlených a odstránených, návrh sa predkladá v znení, ktoré nekorešponduje s predstavami a záujmami samosprávnych organizácií združujúcich a zastupujúcich veľkých poľnohospodárov, ktorí doteraz majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni cieľom ministerstva, ale aj samotnej Európskej únie zabezpečiť prístup mladých a malých farmárov k pôde. Ako predkladatelia sa však domnievame, že dostatočným nástrojom stability podnikateľského prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré predloženým návrhom ešte zdokonaľujeme.
Som si vedomá toho, že tieto problémy budú predmetom diskusií na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Som opäť pripravená vysvetľovať svoje pozície a som presvedčená, že návrh získa vašu podporu a to aj s prihliadnutím na to, že ho podporujú všetky organizácie malých a mladých poľnohospodárov.
Nedá mi však na tomto mieste nereagovať na niektoré argumenty vznášané často neštandardným spôsobom niektorými predstaviteľmi samosprávnych organizácií veľkých poľnohospodárov. Medzi týmito argumentami dominuje údajná protiústavnosť mnou predkladaného návrhu, ktorý podľa týchto organizácií porušuje Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na podnikanie.
Predloženým návrhom navrhované zrušenie automatickej obnovy nájmu považujem ústavne za plne konformné, pretože rešpektuje prioritu prejavenia vôle vlastníkov pri nakladaní so svojím majetkom. Podnikanie na cudzom majetku bez potrebných právnych úkonov podľa mňa, naopak, zaváňa protiústavnosťou a to najmä vtedy, ak si uvedomíme, že právny poriadok Slovenskej republiky dostatočne upravuje možnosť štandardného prenájmu takéhoto majetku.
Taktiež argument, podľa ktorého zrušenie automatickej obnovy nájmu destabilizuje zamestnanosť v rezorte pôdohospodárstva, je účelové. Veď si stačí porovnať počet zamestnancov v poľnohospodárskej prvovýrobe v roku 2004, keď predmetný zákon nadobudol účinnosť, a dnes po štrnástich rokoch fungovania automatickej obnovy nájmu.
Rozsiahla diskusia, ktorá k predkladanému návrhu odznela v doterajšom priebehu prerokúvania mnou predloženého návrhu, svedčí o tom, že sme otvorili ožehavú tému, avšak aktuálnu tému, na riešenie ktorej nie je jednotný názor. Verím však, že dnešná diskusia prispeje k vysvetleniu pozícií, z ktorých sme v záujme podpory rozvoja vidieka vychádzali.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a na jeho schválenie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, Národná rada Slovenskej republiky uznesením 783 zo 7. septembra 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 263 z 3. októbra roku 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 118 z 28. septembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasí a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o spoločnej správe nasledovne: O bodoch spoločnej správy 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uznesení uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 126 z 10. októbra 2017. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky. Za kluby pán poslanec Fecko a pán poslanec Gál a potom dvaja poslanci, pán poslanec Simon a pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, prajem dobrý deň a dúfam, že bude to aj deň pre našich poľnohospodárov, ak zajtra prijmeme aj novelu tohto zákona, ktorá hovorí o veľa, o veľkom, by som povedal, eláne, ktorý by sme mali dať našim mladým poľnohospodárom.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam z pléna, že tento, túto novelu zákona postúpili do druhého čítania 104 hlasmi. Ďakujem veľmi pekne, pretože táto novela bude hovoriť o tom, čo má robiť náš agropodnikateľ, lebo farmárov ešte nemáme v zákone tu definovaných, takže agropodnikatelia ich budem ja nazývať a hlavne tí malí, mladí a strední.
Musím sa v prvom rade prihovoriť aj občanom, pretože v tomto zákone 504/2003 máme jeden termín, ktorý som už upovedomil aj minule v prvom čítaní a pani ministerka mi sľúbila, že bude tam aj školenie a že občania budú o tom vedieť, a je to termín 28. február 2018. Ešte raz, 28. február 2018. Je to § 24c, ktorý hovorí o tom, že náhradní užívatelia, občania, počúvajte, občania Slovenskej republiky, je vás tisíce, možno aj stotisíc je vás a viac, tí, ktorí ste mali vyčlenené pozemky do náhradného užívania podľa zákona 330/1991, podľa takzvaného § 15, ktorý v roku 2008 bol zrušený, ale rozhodnutia vám ešte trvajú a neboli zrušené, tak máte sa ohlásiť na pozemkový a lesný odbor príslušných okresných úradov, aby ste toto vaše užívanie potvrdili aj naďalej, ak to užívate. Ak to neužívate a nechcete alebo už vaši dedičia nevedia, ako to tam je, tak dobre, v poriadku, ale tí, ktorí máte v užívaní a berete možno aj dotácie na tieto pozemky, tak láskavo 28. február 2018. Zapamätajte si to, aby sme sa nemuseli potom hanbiť, že poslanci nám neoznámili, že nejaký termín dali a úradníci, žiaľ, musím povedať, že veľkú činnosť v tomto nerobia, takže hanbím sa aj za nich, pretože tá osveta medzi našimi ľuďmi je veľmi malá v tejto oblasti.
Ja to ešte na konci spomeniem ešte raz, aby sme to zdupľovali, lebo tento termín musí byť povedaný národu slovenskému, že takto to je. Ja som za päť rokov vyčlenil 6,5-tisíc hektára pre 150 agropodnikateľov okresu Prešov. Touto formou, takže aj oni, aj ich vyzývam proste, aby si to dali a urobili. Pozemkové odbory už vedia, čo majú robiť, ony vás usmernia a majú rozhodnúť, aby ste boli v obraze, majú rozhodnúť do 29. februára 2020. Zákon im udáva dvojročnú lehotu na rozhodnutie vo veci, takže v takomto duchu proste to berte, že áno, je tu termín, ktorý v tomto zákone je pri tichosti schválený, ale musíme o tom hovoriť.
Takže poďme k novele, aby sme veľa nerozprávali trošku mimo. Takže som rád, že dávame, aj na výbore sme o tom debatovali, rôzne pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že precizujú, respektíve uvoľňujú možnosť ten pozemok dostať, ako pani ministerka hovorila, aj tým mladým a začínajúcim. A ja som veľmi rád, že tam dostávame aj tie časové lehoty. Jedna z tých časových lehôt bola, že maximálna doba nájmu 25 rokov, ktorá prechádza momentálne na 15 rokov u poľnohospodárskych podnikov a myslím si, že má to niečo do seba, lebo je to o tom, aby jedna generácia mala možnosť manipulovať s tým svojím majetkom. Takže je to tiež v tejto spoločnej správe, bolo to prijaté a som rád a ďakujem, že sme to takto prijali.
A nakoľko sme tam zabudli uviesť, a to beriem aj na moju hlavu, prechodné ustanovenia, tak dovolím si potom predložiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí už sú zabehnutí v tých 25-ročných lehotách, samozrejme, musia dobehnúť a tie nové sú už len, maximálne na 15 rokov budú môcť byť podpísané. Myslím, že to je jasné, stručne dané. Retroaktivita sa v tomto pléne nenosí, stále ju kritizujeme, že retroaktívne nechceme pôsobiť, tak dobre, beriem, takže tie nové zmluvy poľnohospodárskych podnikov maximálne na 15 rokov sa budú môcť podpisovať, keď na to príde.
Mám tu ešte ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa tiež neskôr vyjadrím.
Chcel by som povedať jednu vec, že pôda u poľnohospodárov je výrobný prostriedok, či sa vám to páči, alebo nepáči. A pokiaľ je to výrobný prostriedok, nedáme tým záujemcom o tú pôdu, ktorú chcú robiť, toho agropodnikateľa, tak prakticky im odtíname ruky a nehovorme o nejakom podnikaní. A myslím si, že plejáda zákonov, ktoré tu máme, či už 180, 330, 64, 97, 140, proste tých zákonov, ktorých tu máme, myslím, že dá sa zorientovať v nich a každá tá oblasť, či už pozemkové spoločenstvá, alebo ROEP-y, pozemkové úpravy, je v zákonoch. Ten duch zákona je dobrý, len my ho musíme aj preniesť do reálneho života, a hlavne cez ľudí, štátnych úradníkov, ktorí by mali túto literu zákona statočne, svedomite plniť na tom prvom stupni alebo na druhom stupni. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa to takto nedeje a potom zisťujeme, že máme tu anomálie, ktoré musíme robiť pozmeňujúcimi návrhmi.
Takže poďme k mojim ďalším dvom pozmeňujúcim návrhom, tí, ktorí máte tieto a ste si ich vyzdvihli v zadných priestoroch, moje pozmeňujúce návrhy, tak budú tri a prvý sa bude týkať toho, že máme § 12 v tomto zákone, rozprávali sme o tom aj na výbore našom pôdohospodárskom a životného prostredia a hovorilo sa o výpovednej lehote a ja ho budem citovať: "Ak ide o zmluvu o nájme na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak."
Zmena, ktorá prišla aj na výbore, hovorí, že výpovedná lehota je päť rokov a koniec, a ja doplňujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, "je päť rokov, ak sa nedohodne inak". Myslím si, že bolo to aj v pôvodnom znení a mám za to, že dohoda má prednosť pred paragrafom a literou zákona, takže päť rokov, ak sa nedohodne inak.
Takže zvážte, myslím si, že neni to nejaká anomália, bolo to aj v pôvodnom znení zákona, nič iné nemení, vy zmeníte päť rokov a ja chcem, aby tam aj tá, "ak sa nedohodne inak", bolo. Pretože keď sa my dohodneme na absurdných podmienkach, my dvaja, dohoda je stále o dvoch, tak prakticky nikoho do toho nič, lebo my sme sa takto dohodli a je to vybavené, lebo je to vaše právo aj právo tej druhej strany. Takže v takomto duchu to proste berte, že chcem, aby tam bolo aj tá, ten dôvetok, "ak sa nedohodnú inak", a možno tá výpovedná lehota bude desať rokov alebo bude iba dva roky. Takže toto by som tam chcel, keď dovolíte, páni poslanci a poslankyne, budem apelovať na vaše svedomie, že má to svoju logiku a bolo to aj v pôvodnom znení zákona. Takže to bude môj druhý pozmeňovak, ktorý potom, samozrejme, na konci prečítam.
A tretí, ktorý označujem ako pozmeňovák číslo 2, tento bol prvý, čo som vám teraz povedal, druhý bude, ktorý vám teraz poviem a tretí je ten, ktorý som hovoril, že musíme zosúladiť tie právne predpisy na prechodné obdobie. Takže môj druhý pozmeňovák sa týka veci, a dosť podstatnej, a síce vy dáte ako vlastník niekomu do nájmu pozemok a ten nájomca ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A ďalší ju dá ďalej. A nakoniec zistíte, že neviete, u koho vlastne máte v nájme. Takže u mňa to je chaos a keď spôsobí ten konečný užívateľ to, že tam vybrakuje ornicu a ju odvezie preč, a vy zistíte, že máte tam už iba podornicu a nemáte tam nič z toho a máte zmluvu podpísanú iba s tým prvým, ktorému ste to dali, tak máte problém. No koho budem naháňať, hej? No koho budete naháňať? A to sú ďalšie tie podnájomné zmluvy, tak preto ja hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že nájomca, to znamená, ten, ktorému ja dávam do nájmu, keď ja som vlastníkom, je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa. Toho vlastníka, ktorý proste hovorí o tom, že áno, viem, že dávaš to ďalšiemu, okej, ale musíš sa mňa opýtať, lebo ja som ti dal do nájmu. Nemôžeš dávať svojvoľne. Takže to by som chcel dať.
No a ešte jednu vec v tom mojom pozmeňovacom návrhu číslo 2 a síce hovorím o § 12 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že môžme vypovedať iba písomne zmluvu, a ja to dopĺňam, že písomne len k 1. novembru, lebo hospodársky rok začína, respektíve končí 30. októbrom, 1. novembrom začína, že by sme to nedávali tú zmluvu, ja neviem, 1. mája alebo 1. augusta, pretože to je volovina, lebo tam ešte je zbožie, tak potrebujeme proste, aby to dobehol ten hospodársky rok do konca, takže úplne precizujem iba to, že je to viac-menej vždy k novembru, k 1. novembru, aby to tam bolo. Tak, lebo viete ako, brať cudziu úrodu, to je trošku o niečom inom, hej? Takže berte takto, že už tých kadejakých krádeží sme mali tu mali dosť na našich farmách, respektíve na našich poľnohospodárskych družstvách, takže berte tak, že nie. Takže to je môj druhý pozmeňovák, taký trošku rozšírený.
A ja by som žiadal, aby sme o každom mojom bode samostatne, pán spravodajca, hlasovali, budú to vlastne štyri body z tých mojich troch pozmeňovákov, takže myslím, že zvládnete to, aby ste tie štyri body odhlasovali.
Zároveň si dovoľujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo samostatnej správy, je to vlastne ten bod, kde hovoríme, že máme tých päť rokov, a ja hovorím, že pokiaľ sa nedohodne inak, takže aby sa nám to nebilo potom, takže prakticky nech sa to hlasuje samostatne, no ja hovorím, ten dovetok, že "pokiaľ sa nedohodne inak", myslím, že má tú váhu, ktorá by mohla teda byť tam teda z toho môjho pozmeňováku. Takže bol by som rád, keby z tej spoločnej správy toto neprešlo a môj pozmeňovák aby aj s tým dovetkom bol prijatý a tým pádom by sme ten bod štyri nahradili mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže v takom duchu apelujem aj na vás, pani poslankyne a páni poslanci.
Ďalšia vec, ktorú som aj hovoril, aj som nestíhal pripraviť pozmeňujúci návrh, pretože pani ministerka správne mi teraz ozrejmila vo svojom úvodnom slove, že definovali sme tu, čo znamená pozemok, zastavaný pozemok pod stavbami a ďalšie veci, tie ostatné plochy stále ostávajú visieť vo vzduchu, takže ja sa budem ešte snažiť to možnože v ďalších zákonoch nejakým spôsobom, teraz som to nestíhal, ospravedlňujem sa, mám tiež toho niekedy na hlavu viacej, ako znesiem, takže musím to sortírovať, ale hovorím, že budeme sa tomu venovať, aby sme aj tie ostatné plochy urobili tak, ako majú byť.
Myslím, že ostatné veci sme si ujasnili. Samozrejme, že keď meníme tú dobu nájmu, tak u tých špeciálnych kultúr hovoríme o § 8 ods. 2, prakticky tie zmluvy, ktoré sú tam, že napríklad môžte uzavrieť, ak máte obnovu ovocného sadu najviac na 25 rokov. Samozrejme, veď ten sad vám nebude rodiť v druhom roku, viete ako, to má svoju logiku, to znamená, že všetky tie odstavce v § 8 ods. 2 nechávame tam. To znamená, sú tam aj tie rôzne okrasné dreviny, máme vinohrad alebo chmelnicu, máme špargľu, máme drobné ovocie, máme repozitóriá a máme riešiteľské pracovisko najmenej na desať rokov, všetko nám to ostáva. Samozrejme, s tým nemôže nikto polemizovať, lebo má to svoj zmysel časový, aby sme danú nejakú oblasť mali z nej aj nejaký úžitok, nemôžme to dať na 10 alebo na 15 rokov. Takže toto všetko ostáva, akurát ten primárny, základný, keď je to na poľnohospodársku klasickú činnosť, znižujeme na 15 rokov, nič viacej, nič menej.
A keď hovoríte, lebo aj tí naši, ja ich volám proste agrobaróni, dobre, agropodnikatelia veľkí, ktorí hovoria už o tisícoch hektároch, tak keď hovoria, že viac-menej to je nestabilita, veď povedzte mi logicky alebo mi vysvetlite, keď tomu nerozumiem, tak potom som asi trošku mimo, veď zmluva je o dvoch. Keď vy máte ako užívateľ s vlastníkom korektný vzťah, mi povedzte, prečo by ten vlastník mal vám dávať výpoveď, mi to tu teraz vysvetlite. Veď on je spokojný s tým nájmom a vie sa s vami dohodnúť. Tak mi povedzte, prečo by vás mal po troch, po dvoch, po piatich rokoch dávať z kola von, veď máte korektný vzťah. Tu skorej ide o to, že tu nie je ten korektný vzťah v mnohých prípadoch a je problém.
A keď mi niekto povie, že musíme tisíce zmlúv nájomných podpisovať, no áno, vážení, zdedili sme uhorské právo, s tým už nepohneš, človeče boží, máš tam aj na meter štvorcový niektoré dedené veci, a preto tu je ten tlak, že musíme nájsť peniaze na pozemkové úpravy, na komasácie, na scelenie pozemkov a potom ich nemusíme; ešte, pani ministerka, keď môžem doplniť, lebo je to mimo tohto zákona, ale musím povedať, lebo sme v našom rezorte, aby sme zabránili po komasáciách deleniu.
Vymyslime niečo spoločne, kolegovia a kolegyne, aby sme zabránili deleniu po komasáciách tých pozemkov naspäť na drobné, lebo nemáme to teraz zabezpečené. Urobme komasáciu, scelenie pozemkov a znovu v dedičskom konaní ideš na drobné. Lebo notári, žiaľ, to delenie po dvetisíc a päťtisíc veľmi, no, nechcem ich nejakým spôsobom dehonestovať, ale veľmi tie výnimky tam idú a potom je problém a nevieme sa proste dopátrať k tomu, že vlastne akým spôsobom sa tam zase trieští na drobné, tým pádom sú to peniaze vyhodené do luftu a to je zbytočné. Takže na to neviem, či dáme, že sa to musí za života vysporiadať, či dáme, že pod dva hektáre neklesneme proste, zvážte aj z iných krajín ako to možnože majú a mali by sme prijať to, že keď raz niečo skomasujem v nejakom území, tak nech si vlastníci nemyslia, že o dva roky budeme znovu komasovať alebo o päť rokov, lebo toľko peňazí nemáme. Takže jedno územie jedna komasácia na sto rokov, vážení! Tak to majú v Rakúsku, kde v roku ´98 mali od vojny skomasovaných asi 90 % území. V Rakúsku, v čom je rakúske právo, mali väčšie bloky, u nás v Uhorsku potom na koľko, na 200 rokov, 300 rokov to budeme? Takže, vážení, to by som apeloval, aby sme aj tie pozemkové úpravy, a tu je ten tlak.
No a keď mi povedia, že koľko tých zmlúv, tak, vážení, vrátime sa do roku ´91, do roku ´92? Tak poďme naspäť. Čože to vtedy bolo? Zákon 42/1991 o čom hovoril? O transformácií družstiev. Čo ste mali, páni predsedovia a páni predstavenstvo, urobiť? Ja som vám v Prešove s tým pomáhal, ste lustrovali pozemok a ste mali mať do transformácie družstva na poľnohospodársky podnik podľa tohto zákona, mať nájomné vzťahy vy-rie-še-né. Sa pýtam, kde vznikla chyba, vážení? Veď toto už malo byť urobené do ´95. roku! Štátne majetky boli následne privatizované, to isté, mali mať nájomné zmluvy, celé, ja vám poviem, že sa kupovali celé tlačiarne, aby vytlačili tie vložky. Však bol som na tých družstvách u nás na východe. A sa pýtam, kde sú tie zmluvy? Keď vy dneska hovoríte, že nemáte vlastníka? Však ste mali 27 rokov na to, aby ste urobili nájomné zmluvy, to vám nestačí? Áno, tých 1 500 alebo 2-tisíc zmlúv, áno, máte mať, lebo máte 3-tisíc, 5-tisíc hektárov. Taký je stav na Slovensku, s tým nepohneme zatiaľ, žiaľ, nepohneme.
A to, čo sme si hovorili, že reštitúcie do päť rokov, komasácie do desať, ROEP-ky do päť, no pozrite, kde sme? A to boli zákony z roku ´91, ´95. Sme v roku 2017 a vlastne tápame a stále nie a nie. Takže to len tak môj trošku výlev, aby sme mali jasno, že kam by sme sa asi mali pohnúť. Takže argument, že musím toľko zmlúv robiť, neberiem. To už ste ich mali mať urobené. Či tam máte nejakého pôdneho fondára, ktorý sa zaoberá majetkoprávnymi vecami, to už je vaša starosť, lebo ten drobný, a chodím aj po tých drobných, samozrejme, farmárov alebo teda agropodnikateľov, tak poznám z Prešova, ktorý má 1 800 zmlúv. A má 320 hektárov. 1 800 zmlúv! A má troch ľudí, nič viacej, nič menej. Tak on to má stíhať a vy to nestíhate? Nehnevajte sa, neberiem. Takže, vážení, urobiť si v tom poriadok, to už mal byť a že nie je, žiaľ, nebol som pri moci, nemal som možnosť rozhodovať až v takom veľkom rangu, takže na svoju hlavu si to neberiem, je to na hlavu tých, ktorí tu boli pred nami.
A musíme to asi dobehnúť, pani ministerka, lebo to sa nám bude vliecť z vlády na vládu a raz to rozseknúť musíme.
Takže, vážení, už nebudem veľa rozprávať. Chcem veriť, že tieto pozmeňováky, ktoré sme tu dali aj do spoločnej správy, kde bolo tiež tam viacero, dúfam, že posunieme zdarne do úspešného konca. A dovoľte, aby som prečítal moje pozmeňujúce návrhy, ktoré budem teraz prednášať.
Takže môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh č. 1 k vládnemu návrhu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak" nahrádzajú slovami "je päť rokov, ak sa nedohodne inak".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby výpovedná lehota v zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutá na určitý čas bola päť rokov, pričom sa zachováva zmluvná voľnosť strán, ktoré si môžu dohodnúť aj inú dĺžku výpovednej lehoty. V spoločnej správe výborov sa tiež navrhuje päťročná výpovedná lehota, avšak bez možnosti zmluvných strán dohodnúť sa inak. Sme toho názoru a ja tiež, samozrejme, to zdieľam, že v danom prípade je potrebné zmeniť kogentnú právnu normu na dispozitívnu právnu normu, pretože dohoda zmluvných strán by mala mať prednosť pred striktným znením zákona.
Takže pozmeňujúci návrh č. 1, pán spravodajca, odovzdávam.
Doplňujúci návrh č. 2 znovu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
"5. V § 10 ods. 4 prvá veta znie: "Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu na určený čas len s písomným súhlasom prenajímateľa."
6. V § 10 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Podľa súčasnej právnej úpravy je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu vtedy, ak zmluva neurčuje inak. V praxi však táto právna úprava spôsobuje chaos a zmätok, pretože nájomca pozemku síce získa legálne, dá vec do podnájmu, ale vlastník pozemku v skutočnosti ani často nevie, kto je v súčasnosti, kto ten pozemok užíva. Navrhuje sa, aby nájomca bol oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Písomný súhlas prenajímateľa ako podmienku dania vecí do podnájmu na niekoľko rokov sa uplatňuje aj v prípade podnájmu bytov podľa Občianskeho zákonníka. Keďže pozemky, rovnako ako byty (stavby) patria medzi nehnuteľnosti, navrhujeme, aby platila identická právna úprava podmienok podnájmu v obidvoch prípadoch.
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12 ods. 1 sa slová "vypovedať len písomne" nahrádzajú slovami "písomne vypovedať len k 1. novembru"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Upravuje sa ukončenie zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu neurčitú výpoveďou, pričom s prihliadnutím na trvanie hospodárskeho roka možno vypovedať zmluvu k 1. novembru. Jak som hovoril. Pán spravodajca, druhý pozmeňujúci návrh.
A tretí môj pozmeňujúci návrh. Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 18 sa § 24d dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov."
Odôvodnenie: Z dôvodu zachovania princípu právnej istoty je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia v nadväznosti na zníženie maximálneho času nájmu na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na dobu určitú z 25 rokov na 15 rokov, ako to navrhuje spoločná správa výborov k predkladanému návrhu zákona. Prechodné ustanovenie je potrebné aj vzhľadom na ďalšiu vládou navrhovanú úpravu uvedenú v bode 4 spoločnej správy výborov, a to aj k ustanoveniu § 12 ods. 1 zákona (výpovedná doba 5 rokov).
Na to bol som upozornený Zsoltom Simonom, za čo mu ďakujem, takže som to doplnil.
Ďakujem, vážení, takže toto je môj tretí pozmeňujúci návrh. A budem končiť ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Fecko, mám dve poznámky. Jedna je skôr technická. Čiastočne mieri aj na pána spoločného spravodajcu. Bol by som teda rád, keby nejako pri uvádzaní hlasovania identifikoval, že o aký návrh ide, lebo často sa stáva alebo teda niekedy sa stáva, že keď ide o viac pozmeňujúcich návrhov toho istého poslanca, nebodaj ešte o viac bodov a sú nejako očíslované a inak sú očíslované v papierovej podobe, inak ich on zamýšľal predložiť, inak sú napríklad na webovej stránke Národnej rady, tak aby sme sa v tom vedeli orientovať, že o čom vlastne hlasujeme, pokiaľ teda chceme hlasovať podľa toho, aký máme názor na tie pozmeňujúce návrhy, nielen podľa palca ukázaného hore alebo dole.
A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka toho pozmeňujúceho návrhu o tom, že prenajatú pôdu možno dať do podnájmu iba so súhlasom, písomným súhlasom vlastníka pôdy alebo prenajímateľa. Chcem povedať, že bol som jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky, kde sme v rámci jedného z bodov žiadali práve toto, aby do podnájmu sa mohlo dávať iba so súhlasom alebo teda bez súhlasu aby nebol nájomca oprávnený dávať vec do súhlasu. A treba povedať, že je to vec, ktorá je odchýlka od všeobecnej úpravy nájmu a podnájmu, pretože Občiansky zákonník v § 666 ods. 1 hovorí o tom, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Čiže je potrebné, aby sa vlastník a nájomca dohodli. Ale vzhľadom na to, že ide o špecifický zákon a v mnohých veciach a aspektoch vychyľuje práva v prospech nájomcu, tak si myslím, že táto požiadavka je oprávnená.