21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, takisto aj predkladateľom, že prišli s týmto návrhom zákona. Ja síce registrujem od pomerne značného množstva ľudí skôr pozitívne odozvy na výstavu, ktorá tu bola zmienená, pretože naozaj veľmi pútavým spôsobom približuje to, čo je ľudskému oku za normálnych okolností skryté, ale som veľmi rád, že ste upozornili aj na druhú stránku tejto veci, a nie je to po prvýkrát, že tu takúto výstavu máme, a už aj v minulosti sa tento problém riešil, takže je asi naozaj najvyšší čas, aby sme úplne jasne dali pravidlá, ktoré by do budúcnosti akékoľvek pochybnosti, ako ste ich predstavili vo vašom návrhu zákona, odstránili, aby to skutočne malo ten vedecký a vedecko-výskumný nádych, aký, aký je potrebný pre takéto účely.
Takže my sme sa rozhodli, že tento váš návrh zákona podporíme.

Ďakujem za slovo. Ja len na podporu toho, čo tu zaznelo.
Slovenská, Slovenská lekárska komora vydala tlačovú správu k tejto výstave, kde hodnotí etické a právne otázky k tejto komerčnej výstave a prezentácii mŕtvych ľudských tiel. Tvrdia, že organizátori výstavy nevedia adekvátnym spôsobom preukázať pôvod týchto mŕtvych tiel. K vystavovaným mŕtvym telám nie sú doklady nevyhnutné na legálne zaobchádzanie s takýmto mŕtvym ľudským telom. Organizátori výstavy nevedia predložiť informovaný súhlas toho nebohého. V prípade tejto výstavy nejde o edukáciu, ale je to komerčná aktivita. Prezentácia mŕtveho úmyselne zohaveného, obnaženého a neprirodzene fixovaného ľudského tela hrubým spôsobom porušuje ľudskú dôstojnosť. Prezentácia mŕtvych tiel prináša riziko pre duševné zdravie a môže ho dlhodobo negatívne poznačiť. Výstava, ako aj jej príprava, aj získavanie a výroba spomínaných exponátov je v príkrom rozpore s platnými právnymi predpismi.
A ešte by som k tomu povedal, že Ústav zdravotníckej etiky na Slovenskej zdravotníckej univerzite vydal odborné stanovisko, kde vyzýva, aby štátne orgány zasiahli, pretože táto výstava porušuje naše zákony.
A ešte by som povedal, že tieto telá pochádzajú z čínskej, z čínskej univerzity a sú to teda buď telá chudobných ľudí, ktorí sa nedali identifikovať, alebo ku ktorým sa nikto nehlásil, ale je tam aj veľké podozrenie, že to môžu byť telá ľudí, ktorí, ktorí pochádzajú z čínskych väzníc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegyni Verešovej, že povedala to v rozsahu, v akom to povedala, že teda nejde len o náš dojem z toho, že je to škaredé alebo že sa nám to nepáči, ale opierame sa skutočne o teda názory odborníkov, ktorí možno aj denne, čo sa týka lekárov, pracujú práve v tejto problematike, a myslím si, že tento zákon je skutočne potrebný na Slovensku. 
Ak chceme vedieť, ako vyzerá telo bežne, dnes je toľko pomôcok rôznych, 3D, 4D tlačiarne a neviem čo, že myslím si, že znižovať ľudskú dôstojnosť človeka je absolútne neadekvátne tomu, že to má byť nejaká pomôcka. Vždy, vždy môžme hocičo nahradiť, ale ľudský život a jedinečnosť každej bytosti, ľudskej bytosti nevieme. Preto existuje množstvo iných názorných pomôcok, ktoré vieme využiť práve v prospech výučby alebo iného účelu, ale nerobme to na ľudskej dôstojnosti človeka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Výstava mŕtvych konzervovaných tiel vyvolala veľké vášne v našej spoločnosti, avšak verím, že by sa našla u väčšiny ľudí zhoda na tom, že ten dohovor, o ktorom sme hovorili v rozprave, čl. 21, ktorý hovorí o tom, že ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu, že je absolútne správny, a v podstate je to určitým spôsobom škandál, keďže mal byť implementovaný už v roku 1999 do našej legislatívy a stále implementovaný nie je.
Takisto si myslím, že asi každý súhlasí aj s tým, že je úplne prirodzený súhlas darcu, alebo aspoň jeho príbuzného, ak jeho vlastné telo, alebo teda telo nebožtíka má byť použité na iný účel, ako je transplantácia. A zároveň tento zákon aj nepriamo zvyšuje ochranu pred nelegálnymi obchodmi s orgánmi mŕtvych ľudí za účelom transplantácie a to sú práve tie prípady z Číny, kde je vysoké podozrenie, a v niektorých prípadoch dokonca sú až štúdie, ktoré nepriamo dokazujú, že k takýmto obchodným praktikám dochádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že tento zákon nieže mal, v podstate už tu mal byť dávno, ale my len dobiehame to, čo minulé vlády nejakým spôsobom prehadzovali z pleca na plece, a ako vidíme, tak biznis nemá hraníc, hej, proste to nepozná nič, proste a ide cez ľudské mŕtvoly, ide cez životy, ide cez, napriek celým naším životom, proste ten biznis nás gniavi vo všetkých oblastiach. A zachovať dôstojnosť aj po smrti, myslím, že to by malo byť to, čo by sme mali zachovať, a povedzme to rozhodne, ten súhlas musí tam byť.
Jeden terajší žijúci český spisovateľ povedal, že žijeme v dobe, kde zdravý rozum odchádza. A bojím sa, že je to asi pravda, a v mnohých veciach, čo by sa možno našim rodičom a prarodičom ani nesnívalo, tak my prakticky to berieme, akože však to nič, to je v pohode, ideme ďalej, a preto my zákonodarci sme tu na to, aby sme na to upozornili, a nieže iba upozornili, ale urobili adekvátnu nápravu cez zákony, ktoré majú byť. Takže ďakujem pekne, že si to predložil aj s kolegami, a, samozrejme, že hlasujeme za.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o pohrebníctve a ďalších právnych predpisov, o ktorom práve rokujeme, súvisí s prebiehajúcou výstavou plastinovaných, konzervovaných ľudských tiel, ktorá od augusta tohto roku je v Bratislave.
Výstava vyvolala vášne a tie diskusie alebo výhrady sa pohybujú v dvoch rovinách. Jedna rovina je rovina ľudskej dôstojnosti, a teda otázky, či je prípustné využívať mŕtve ľudské telo na komerčné účely a na účely produkcie, produkcie, zisku. Tá druhá rovina výhrad a diskusií sa týka pôvodu tiel a vážnych podozrení, že telá pochádzajú od väzňov zavraždených čínskym komunistickým režimom.
Ja podobne ako navrhovatelia tohto zákona zdieľam obe výhrady, musím však povedať, že medzi nimi rozlišujem, že tá prvá rovina alebo prvý bod výhrad, priznávam, že na to môžu byť rôzne názory, že pokiaľ niekto sa slobodne rozhodne, že svoje telo dá k dispozícii po smrti na účely konzervovania a vystavovania na výstavách povedzme pre vzdelávacie účely a je to jeho slobodné rozhodnutie, môže byť názor, že, že je to úplne v poriadku, a nie je s tým problém.
Ja mám isté pochybnosti, či takýmto spôsobom sa má nakladať s ľudským telom, ale chápem, že môže byť aj opačný názor a že ten názor je legitímny v diskusii aj v demokratickej a slobodnej spoločnosti. To, čo však je úplne mimo akejkoľvek debaty, je, ak takéto telá pochádzajú od ľudí, ktorí boli prenasledovaní, väznení a zavraždení režimom, ktorý nerešpektuje ľudské práva, režimom, ktorý zatvára svojich odporcov a režimom, pri ktorom sú vážne podozrenia, že niektorých z týchto odporcov fyzicky likviduje za účelom transplantácií orgánov. Takéto podozrenia už dlhé roky existujú vo vzťahu k čínskemu komunistickému režimu. Ja som sa už pred možno desiatimi rokmi prvýkrát o tom dozvedel od priateľov zo Slovenskej asociácie Falun Gongu, ktorí protestujú proti prenasledovaniu stúpencov Falun Gongu čínskym režimom, ktoré nadobudlo masové rozmery, a existujú vážne pochybnosti, podozrenia a v niektorých prípadoch takmer až dôkazy o tom, že väznení stúpenci Falun Gongu sa strácajú a ich telá, ale resp. ich orgány sú využívané na, na transplantáciu a v novšej verzii ich telá sú využívané na výstavy, také, aké sú práve teraz v Bratislave.
Ak je to tak, tak je to niečo absolútne neprípustné, niečo, o čom nemôže byť žiadna debata, niečo, voči čomu nemôže byť žiadny protiargument, že vy nám nevnucujte svoje morálne zásady a my to vidíme, my to vidíme inak. Jednoducho je to zločin a zločin musí byť odsúdený. Podobná výstava tiel bola v Bratislave už v roku 2012, vtedy, ako aj dnes sme spolu s priateľmi zo Slovenskej asociácie Falun Gongu a ďalšími ľuďmi z niektorých mimovládnych organizácií protestovali proti tej výstave. Dávali sme podnety na Úrad verejného zdravotníctva, na prokuratúru, samozrejme, že všetko bezvýsledne aj vzhľadom na to, že na Slovensku sa zvykne veci, pokiaľ je ich možné zamiesť pod koberec, zamiesť pod koberec a tváriť sa, že sa nič nestalo, hoci už aj v dnešných zákonoch by sa našli ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné proti takejto výstave zakročiť alebo vyžadovať, vyžadovať informácie o pôvode tiel. Naše orgány nekonajú, pokiaľ to nemajú napísané čierne na bielom.
Preto je veľmi dobré, že kolegovia z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti prišli s takouto iniciatívou, prišli s týmto návrhom, návrhom zákona, a ten návrh zákona rieši obe veci. Rieši aj otázku dôstojnosti vzhľadom na tú, už tu spomínaný Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý zakazuje využívanie alebo zneužívanie mŕtvych ľudských tiel na komerčné účely, ale rieši aj otázku pôvodu tiel tým, že pre prevádzku takýchto výstav vyžaduje preukázanie, že bol poskytnutý informovaný a slobodný súhlas od človeka, ktorého telo je takýmto spôsobom vystavované. Preto ja tento návrh podporím a verím, že podporia ho aj všetci demokraticky a proslobodne zmýšľajúci občania, ktorým záleží na ľudskej dôstojnosti, a myslím si, že vzhľadom na to, by to mohol byť jeden z tých výnimočných zákonov, keď opozícia niečo predloží a vládna koalícia nebude proti len z dôvodu, že to predložili opoziční poslanci.
A tento, tento problém má teda ešte jeden aspekt, a tým je, že áno, tie výstavy sú problém, ale ak podobne ako v Českej republike zmenili zákon o pohrebníctve takýmto spôsobom, ak teda zabránime tomu, aby sa vystavovali telá, plastinované, konzervované telá ľudí, pri ktorých nebude možné preukázať, že s tým súhlasili, a tým pádom zrejme takéto výstavy nebudú môcť byť ani v Slovenskej republike, lebo neverím tomu, že by, že by toľko ľudí dalo súhlas s takýmto využitím svojho tela, tak ten problém ostane aj naďalej. Ostane problém s transplantáciami, ostane problém s prenasledovaním ľudí za ich náboženské presvedčenie, za ich politické názory a je veľmi dôležité, aby politici demokratických krajín dbali o ľudské práva v krajinách, ktoré nemajú to šťastie, že sú slobodné a demokratické. Preto sa je potrebné ozývať vždy, keď je príležitosť, povedať predstaviteľom krajín, ktoré ľudské práva porušujú, aby to nerobili, a upozorňovať ich na konkrétne prípady, keď sa tak deje. Vo vzťahu ku komunistickej Číne, tých prípadov, keď sa tak deje, a aj tých príležitostí, keď je možnosť čínskych predstaviteľov na to upozorniť, je viac ako dosť. Čiže som všetkými desiatimi za to, aby sme schválili tento zákon, ale aj keď ho schválime, tak tým tá robota nebude ukončená a bude musieť pokračovať.
Priatelia zo Slovenskej asociácie Falun Gongu, ktorých som tu viackrát spomínal, chodia každý týždeň a myslím, že práve vo štvrtok, a myslím, že práve o šiestej, čiže, čiže práve v čase, keď, keď my tu diskutujeme o tejto novele, protestovať pred čínsku ambasádu proti porušovaniu ľudských práv v Číne a proti prenasledovaniu stúpencov Falun Gongu.
Ak sa podarí prijať tento zákon, tak aspoň v niečom posunieme riešenie toho problému, na ktorý oni dlhodobo systematicky, vravím, týždeň čo týždeň vo štvrtok pred čínskou ambasádou upozorňujú, podarí sa aspoň časť toho problému vyriešiť, takže žiadam vás o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Autorom predlohy treba povedať, a ku cti slúži, že robia prácu za štátnu legislatívu, pretože absolútnou normou je, ak sa štát k niečomu zaviaže v podobe dohody, ktorá má platnosť a ktorú podpísal bez výhrad, je jeho psou povinnosťou pretaviť ju čo najskôr, a nie o 19 rokov nepretaviť do vlastnej legislatívy. V tomto smere vďaka. A tak ako hovoril kolega Dostál, Čína dlhé roky zaujíma popredné, ak nie úplne prvé miesto v rebríčku počtu popráv. Problémom ale je to, že počty transplantátov, ktoré sa z Číny pohybujú alebo ktoré sa v Číne transplantujú, tí ľudia tam aj chodia vykonať si tú transplantáciu, vysoko prevyšujú dokonca i tieto čísla, to znamená, že je celkom reálna možnosť, že dochádza k výseku ľudí na orgány. Na to JUDr. Mataz upozorňuje opakovane, ja sám som mu na ostatnom stretnutí pripomenul jeho vlastné slová, ktoré si on na rozdiel odo mňa nepamätal, ktoré tu predniesol pri predchádzajúcej návšteve.
Človek je tvor zvedavý a Češi majú na to krásne slovo zevlounství, my máme Čumila. Máme tendenciu, proste pozerať sa na rôzne atrakcie, na človeka so sloňou tvárou, viď. Anthony Perkins vo svojej jednej prvej veľkej roli, na príliš chlpaté ženy, na všetko možné, to sa vždy ujímalo ekonomicky, ale vraždiť ľudí a využívať potom ich orgány a telá, tak ako sa to pravdepodobne deje v tomto prípade, je za všetkou hranicou povolenej zvedavosti a zevlounstva a je veľmi dobré, že sa tomu ide týmto urobiť, dúfam, prietrž.

Ďakujem obidvom kolegom za ich faktické pripomienky aj za to, že teda podporujú tento zákon.
Áno, sú to, kolega Dostál, také dve roviny, niektorí hovoria o dôstojnosti aj po smrti človeka, iná skupina hovorí o tom, že edukácia, prečo nie aj na takýchto telách. Iní idú, hovoria o písomnom súhlase tejto osoby zaživa, aby dala takýto písomný súhlas. Všetko má, má svoj priestor, toto všetko aj počúvame z verejnosti, teraz naozaj riešime to, aby človek dal písomný súhlas za svojho života na to, aby jeho telo bolo využité aj na takéto účely, teda na vystavovanie, a v tom sa evidentne zhodujeme naprieč krajinou, naprieč naším politickým svetonázorom alebo nejakým náboženským alebo nejakým hodnotovým postojom.
A preto už len mi zostáva veriť, že po tých 18 rokoch, ako ste, pán kolega Osuský, povedal, že sme dospeli a že to, čo tu už malo byť dávno, takže po 18 rokoch napravíme túto situáciu.
Ďakujem vám.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Pani poslankyňa Verešová, ja zdieľam, povedal som to, že zdieľam s vami obe výhrady alebo oba typy výhrad, ktoré voči tej výstave možno mať. Akurát teda medzi nimi, medzi nimi rozlišujem tú, tú otázku o ľudskej dôstojnosti alebo komerčného využívania tiel, vidím, ako, ako niečo, čo môže byť predmetom debaty, kdežto podozrenia z vraždenia ľudí na to, aby im boli odoberané orgány a aby boli potom po smrti ich telá zakonzervované a vystavované na výstavách, je niečo, čo je z môjho hľadiska úplne mimo možnosti akejkoľvek diskusie medzi demokraticky zmýšľajúcimi ľuďmi, ale myslím si, že ak sa podarí čo i len ten písomný súhlas tam dať, čo je teda pokus ošetriť to, aby, aby, aby neboli ľudia vraždení za takýmto účelom alebo aby, aby neboli nedobrovoľne používané také ľudské telá po smrti na, na takéto účely, tak ak sa to podarí presadiť do zákona, tak vyriešime tým naraz oba problémy.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme v prvom čítaní, tak si dovolím takú možno viac filozofickú úvahu, ale, podotýkam, krátku.
Ja si pamätám spätne, že keď pred niekoľkými rokmi, už si presne nepamätám ten rok, neviem, myslím, že aj spomínal (reakcia z pléna), 2012, pán kolega ho spomínal v rozprave. Keď som počul o tejto výstave a niekto z našej rodiny mi hovoril, že super a tak. Neviem, vôbec prvotný, nejaký taký inštinktívny pocit bolo, že niečo sa mi na tom nezdalo. Pritom ja som veľkým fanúšikom vedy, s deckami, vždycky ich beriem nech si radšej pozrú nejaké dokumentárne filmy o zvieratách, o človeku, o prírode. Samotná biológia ma fakt zaujímala vždy od, od strednej školy a, pochopiteľne, ľudské telo úplne fascinujúce a som veľmi rád, že môžme tieto veci naozaj stále viac a viac poznávať, vnímať. A tak som bol vlastne prekvapený, že prečo taká výstava, ja rád chodím na výstavy, prečo tá výstava, čosi mi tam nesedelo, čosi sa mi tam nepáčilo. Určite to nebola, nebolo ľudské telo, nebola nahota, v tomto nebol problém. Skôr som si to potom, keď som tak racionálne vnímal, že čo, čo je problém, je to, že mi tam akosi chýba úcta k človeku, ku konkrétnemu človeku. Nemyslím tým všeobecne, lebo však to je super, že poznáme ľudské telo. Ale že vystavovať konkrétneho mŕtveho človeka je pre mňa osobne za hranicou úcty, kultúry, možnože aj dobrého vkusu. Ak by som si tam predstavil konkrétneho zosnulého, napríklad z našej rodiny, tak, a mohol si vybrať, tak by som, radšej by som nebol, keby tam bol vystavený.
Dokonca v rámci teológie, že som hovoril o filozofickej úvahe, tak by som spomenul aj teológiu, teológiu, tak sa hovorilo o tzv. teológii tela. V podstate sa o to zaslúžil pápež Ján Pavol II., ktorý prišiel so svojimi katechézami vlastne už na prelome 70. a 80. rokov. A je to možno taká zvláštna kombinácia, že teológia tela. Lebo teológia je vlastne náuka o Bohu, tak zjednodušene. Čiže inými slovami, čo hovorí telo, ľudské telo o Bohu. Možno to hovorím práve preto, nieže chcem hovoriť o teológii, sme teraz na pôde parlamentu a preberáme legislatívu, ale niekedy možno prichádza k takému omylu, že ako by sme telo podceňovali alebo pokladali ho za málo dôležité, že dôležitá je len duša a že to je také kresťanské. No nie je to pravda. Telo je veľmi dôležité, dôležité, že človek je celok. Je aj telo, je aj duša alebo tá duchovná zložka, a preto úcta k človeku znamená aj úcta k telu, úcta k ľudskému telu. A musím teda povedať pri tejto príležitosti, že to je možno aj dôvod, prečo kresťanská viera, prečo kresťanská filozofia tak silno reaguje alebo tak veľmi citlivo reaguje vždy, keď ide o ľudské telo, keď ide o ľudský život, či je to sexuálna morálka, či je to ochrana nenarodeného života, počatého života, či je to ochrana starých a chorých, zomierajúcich, pretože ono to všetko súvisí a vytvára to určitú kultúru postoja k človeku, postoja k ľudskému telu. A v žiadnom prípade by som si nedovolil obviňovať ľudí, ktorým sa táto výstava páči alebo boli tam na tejto výstave, že sú nejakí divní alebo majú zvrátené predstavy. Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí túto návštevu, túto výstavu navštívili, tak si nejak ako možno neriešili ten samotný fakt tej úcty a tej kultúry, ale ich tam naozaj viedla, viedol záujem o poznanie a ten je v poriadku. Poznať človeka, poznať ľudské telo, poznať biológiu, anatómiu je v poriadku.
Ale myslím si, že je dobré, že v tejto situácii sa ozývame bez ohľadu na to, že by sme teraz chceli zakazovať vo všeobecnosti nejaké výstavy, chceli by sme aplikovať možno naše predstavy, vkus, ale na druhej strane sú tu určité momenty, ktoré sú aj legislatívne jasne dané, a to sa práve teraz v tomto návrhu zákona deje. Čiže ja som si pokladal za povinné, za povinnosť povedať, povedať aj taký ten svoj osobný postoj a som rád, že môže zaznieť v rámci takejto rozpravy, a zároveň som veľmi rád, že takúto podľa mňa už nespochybniteľnú vec, na ktorej sa vieme zhodnúť bez ohľadu možno na to spektrum tých názorov na tú samotnú výstavu, aby sa táto vec upravila.
Takže chcel by som poprosiť naozaj z úcty k človeku, z úcty k ľudskému telu, aby sme tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.