21. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som tiež teda zareagoval veľmi stručne na predkladateľa aj na spravodajcu. V podstate dalo by sa na prvý pohľad povedať, že ten návrh je logický a že prečo mu nevyhovieť? Iste, len ten problém je asi troška komplikovanejší. Začnem tým, že skúšali si dať predkladatelia odpoveď aj na otázku, lebo ten argument znie, však v trestnom zákone je, je 15, tu je 14, či naopak teraz, zjednoťme to. Ale prečo by sme to nemali urobiť aj naopak, máme skúsenosť, že či by nebolo lepšie naopak zvýšiť tú hranicu v Trestnom zákone? A nesledovať priestupkovým zákonom Trestný zákon. Tieto otázky sa dotýkajú vlastne celej spoločnosti a preto pri prekladaní návrhov na zmeny by bolo asi dobré najprv vedieť niečo o dopadoch a uplatňovaní toho. Mne ušlo, možno predkladatelia urobili nejakú diskusiu s orgánmi činnými v trestnom konaní, s vyšetrovateľmi, možno majú, ale mne chýbali v návrhu, aj chýbajú mi tie analýzy. Že či je toto ten správny smer. Na prvý pohľad áno, aj mne sa môže zdať, že fajn, znížme, ale vieme, vieme, aký to bude mať dopad? Hovorili sme o tom s niekým odborne? Lebo predložiť ľahko návrh je samozrejme nie problém. Ale meníme zákony a zasahujeme do života spoločnosti, tie dopady by sme mali poznať. Ďakujem, iba toľko.

Pán kolega Kresák, veľmi ma to mrzí, ale obávam sa, že vaša argumentácia kríva. To poviem, skúsim povedať prečo, vecne. Pokiaľ tu prebiehala roky celospoločenská diskusia o tom, či má byť trestná, trestnoprávna zodpovednosť znížená na 14 rokov alebo nie, bola veľmi dlho táto debata, viedla sa už, pokiaľ si dobre spomínam, od prvej Dzurindovej vlády, čo už bude pomaly dvadsať rokov. Nakoniec vznikol asi konsenzus. Nie, nepamätám si, že by tu v parlamente bola k tomu nejaká búrlivá rozprava, že sa tá hranica posunie nižšie, tak je logické, že ten priestupkový zákon ju nasleduje.
Váš argument, keby som to teraz, len hyperbolizujem to, kedysi sme mali hranicu volebného práva 21 rokov, posunuli sme ju na 18. Ale umožnili by sme v parlamentných voľbách hlasovať 21-ročným a v komunál..., 18-ročným, ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument: "A prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať?" A vy by ste na to povedali: "Postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov?" To si môžme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá.
To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si myslíte, že to treba posunúť naspäť na 15 rokov, môžeme sa baviť, myslím trestnoprávnu zodpovednosť, dá sa to robiť, ale takýmto spôsobom z hľadiska vekových hraníc, ako ste argumentovali vy, by sa dalo argumentovať vo všetkom, úplne vo všetkom, kde sa kedysi nejaká veková hranica posunula. Ak by som chcel nájsť argument, prečo radšej nerobiť nič?

Ďakujem pekne, že pán predkladateľ vystúpil a umožnil mi vlastne aj reagovať. Samozrejme, hyperbolizácia tu bola a zjavná, pretože ja nemôžem základné politické právo predsa len so sankciou porovnávať. Takže ten vek, ako to, to bolo troška zlé.
Ale vy ste ma nepochopili, pán kolega. Ja som hovoril o vyhodnocovaní toho kroku. Ako diskutovalo sa pred novelou Trestného zákona o tejto otázke, ale odvtedy už uplynulo pomerne veľa rokov, od tej novely. A my nevieme, aký to má dopad. A ja som iba na to upozornil, že keď chceme ísť nejakým smerom, musíme mať argumenty, ktoré hovoria o dopade tej novely, ktorú predkladáme. A to mi tam chýba. Ja som nepovedal, že si neviem, že sa neviem stotožniť s vaším návrhom. Ale vždy mám rád, keď mám argumenty prečo, ale nie argument iba, že je to v trestnom, urobme to aj v priestupkovom. To je podľa mňa málo. To mám na mysli.

Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorý predkladám. Je to návrh novely zákona o sociálnych službách. Ja osobne to považujem za technickú zmenu tohto zákona.
Cieľom predloženého návrhu je reagovať na požiadavky aplikačnej praxe, kedy žiadateľ o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, napríklad pokročilá artritída prstov horných končatín, nie je schopný vlastnoručne podpísať žiadnu listinu. Súčasné znenie zákona na tento prípad pamätá, zákon explicitne umožňuje inej osobe podpísať taxatívne vymedzený okruh listín, avšak medzi týmito listinami v súčasnosti chýba čestné vyhlásenie na podpisovanie majetkových pomerov na účely platenia úhrady za sociálnu službu. A bez toho, aby ten žiadateľ podpísal toto čestné prehlásenie, nie je možné umiestniť ho v zariadení sociálnych služieb.
Navrhuje sa, aby za prijímateľa, ktorý zo zdravotných dôvodov nemôže sám preukazovať čestným prehlásením, či hodnota jeho majetku presahuje alebo nepresahuje sumu 10 000 eur, mohla takéto vyhlásenie urobiť aj iná fyzická osoba. Ide len o rozšírenie úkonov, ktoré môže v súčasnosti za občana vykonať aj iná osoba podľa platnej právnej úpravy. Ide o uzavretie zmluvy na poskytovanie sociálnej služby, podanie žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, podanie žiadosti o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a udelenie súhlasu na poskytnutie sociálnej služby na účely odľahčovacej služby.
Návrhom sa reaguje na negatívne skúsenosti klientov a ich príbuzných v aplikačnej praxi, keď je potrebné, priam nevyhnutné čo najskôr bezodkladne poskytnúť občanovi s nepriaznivým zdravotným stavom sociálnu službu, ale nie je to možné bez vyhlásenia občana o majetku, ktoré sa pri nástupe napríklad do zariadenia pre seniorov od nich vyžaduje na účely platenia úhrady. V uvedenom čase však občan, ktorý je akútne odkázaný na sociálnu službu, nie je schopný sa podpisovať a navštíviť matriku alebo notára, ktorý by úradne osvedčil jeho podpis. Väčšinou ide o prípady, keď občan odkázaný na sociálnu službu sa nachádza už v ústavnom zdravotníckom zariadení. Uvedené situácie bude možné v zmysle návrhu riešiť tým, že na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave občana, ktorý akútne potrebuje sociálnu službu, iná fyzická osoba, napríklad blízka osoba, dlhoročný priateľ, preukáže skutočnosť, či občan má alebo nemá majetok presahujúci 10 000 eur, a to čestným prehlásením. V praxi pôjde najčastejšie o blízke osoby.
Navrhovaná zmena neuľahčí a nezjednoduší postup pri prijímaní klientov do zariadení sociálnych služieb len samotným klientom a ich príbuzným, ale aj samotným poskytovateľom sociálnych služieb.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 714. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 735 z 25. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja vám chcem len povedať, tá dôvodová správa bola napísaná pomerne komplikovane. Neviem, že či je všetkým zrejmé, že o čo vlastne v tejto malej technickej novele zákona o sociálnych službách ide. Tak sa vám to pokúsim veľmi krátko vysvetliť.
My tu častokrát sedíme a prijímame rôzne zákony a ich zmeny a pritom vôbec nevieme, že čo vlastne prináša tá aplikačná prax. A častokrát na to príde človek, až keď si tou konkrétnou situáciou musí prejsť. Napokon aj my sme ľudia, nie sme nejakí nadľudia. A konkrétne v tomto prípade aj naši príbuzní častokrát končia v zariadeniach sociálnych služieb.
Mne sa to stalo nedávno s našou babičkou, ktorá bola najprv teda v dezolátnom stave hospitalizovaná. Bola po mŕtvici, bola ochrnutá, stratila aj schopnosť hovoriť, dokonca ani nepočula. A ocitla sa v tzv. hospicovom zariadení. To je zdravotnícke zariadenie a potrebovali sme ju okamžite, akútne umiestniť do zariadenia sociálnych služieb. A vtedy sa začali diať veci. Veci skryté v tom zákone 448. My vieme, že celý ten zákon je zlý. Ani tá novela, ktorú prinesie na budúce pán, na budúci týždeň pán minister Richter, nevyrieši tú patovú situáciu, ktorá je v sociálnych službách. Ale potom sú tam také maličkosti, ktoré by sme moli napraviť, sú úplne apolitické.
A jedna z tých maličkostí je to, že zrazu nastala situácia, že už sme mali aj vybavené zariadenie sociálnych služieb a bolo nutné teda babičku previesť. A musela ale podpísať čestné prehlásenie o tom, že nevlastní majetok, okrem teda bytu, nad 10 000 eur. Ono je to zdanlivo maličkosť, ale keď máte človeka, ktorý je hluchý, nie je schopný hovoriť, veľmi ťažko vníma a je ochrnutý, tak zrazu prídete na to, že toto je situácia, ktorá sa dá nazvať patovou, pretože ten podpis, pri tom podpise musí byť ešte aj notár alebo matrikách, ktorý overí hodnovernosť toho podpisu.
No a zrazu som tam stála s pani matrikárkou nad tou mojou babičkou a snažila som sa jej vysvetliť, hluchému, proste ležiacemu človeku, že musí podpísať nejaký papier. Ona nevedela, čo podpisuje. Ona nevedela do tej ruky ochrnutej chytiť to pero. Tak sme sa trápili naozaj veľmi dlhý čas. Celé to trvalo asi hodinu a pol, táto procedúra, pretože ani matrikárka ani ja sme nechceli porušiť zákon tým, že ja proste obídem ten zákon tým, že to podpíšem za ňu. Matrikárka sa musela pozerať von oknom. Ja som držala v tej ochrnutej ruke to pero a podpisovali sme spolu papier - čestné prehlásenie o tom, že teda moja babička ani náhodou nevlastnila majetok presahujúci 10 000 eur.
Ja teraz nejdem spochybňovať to, či je vôbec dôležité alebo nie je dôležité, aby sme, aby tí ľudia, ktorí nastupujú do toho zariadenia, podpisovali takýto papier. Lebo ono to svojím spôsobom je dôležité a nemáme to ako inak zisťovať. Štát to nemá ako inak zisťovať, či ten človek vlastní alebo nevlastní ten majetok. Ako najjednoduchší spôsob je ten, že čestne prehlási, že takýto majetok nevlastní. Ale jednoducho technicky nie je možné, aby nám títo starí ľudia, ktorí sú v takomto dezolátnom stave, nie tí, ktorí chápu, počujú, dokážu udržať pero v ruke, tí sú úplne v poriadku a sú vyňatí. Tí nie sú predmetom tejto novely. Ja riešim tých, ktorí nedokážu udržať to pero v ruke a my naozaj takýmto spôsobom nútime príbuzných, nútime matrikárov, nútime notárov, aby obchádzali zákon, aby sa pozerali von oknom, keď majú striehnuť a majú dať pečiatku nakoniec pod ten podpis.
Takže toto je naozaj vec, ktorá by mohla uľahčiť prijímanie našich, najmä starých ľudí vo veľmi zlom stave do zariadení sociálnych služieb. Veľmi pekne by som vás chcela poprosiť, keby ste to podporili naprieč politickým spektrom, pretože ja viem, že aj napríklad pán minister Richter o tomto probléme vie, pretože dlhodobo naňho upozorňujú matrikári a notári, že sa s týmto stretávajú prakticky dennodenne. A touto jednoduchou novelou by sme to, by sme to vyriešili.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, aj za prípadnú podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavila návrh zákona. Najprv stručne a potom sa samozrejme hlásim do rozpravy.
Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenčiny v prípade, ak školu navštevuje žiak alebo žiaci s iným materinským jazykom, ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom, o, no už to, pardon, takže ešte raz.
Takže v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 685. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, na Slovensku žije veľa detí, ktoré so spisovnou slovenčinou sa stretávajú až pri nástupe do školy. Doma hovoria odmalička inak, po maďarsky, po rusínsky, či rómskym alebo iným nárečím. Niektoré sa doma rozprávajú cudzími jazykmi, ktoré na Slovensku medzi jazyky národnostných menšín vôbec nepatria. Ide napríklad o deti cudzincov, ktorí na území Slovenska žijú a pracujú v rôznych firmách, či už ako manažéri alebo zamestnanci firiem alebo živnostníci. Patria sem napríklad aj deti utečencov, ktorým sme na Slovensku ponúkli útočisko a ktoré musia na našom území plniť povinnú školskú dochádzku zo zákona rovnako ako deti občanov Slovenska.
V našich školách je dnes približne 3 600 detí hovoriacich iným jazykom ako slovenským, či jazykom národnostnej menšiny. To vôbec nie je malé číslo. Ak tieto deti, ktoré hovoria iným materinským jazykom, prídu do slovenskej školy, majú problém komunikovať s učiteľmi aj s spolužiakmi, pretože slovenčine dobre nerozumejú. Pochopiteľne majú aj veľký problém na vyučovaní. S týmto problémom sa však obvykle pasujú samé. Školy totiž nemajú k dispozícii žiadnu metodiku, žiaden plán, ako s týmito deťmi pracovať a ako ich vyučovací jazyk doučiť. V podstate sa tak akosi predpokladá, že sa tieto deti v školskom prostredí po slovensky časom naučia akoby samé od seba, že sa tá slovenčina na ne akosi nalepí.
Tak jednoduché to však nie je. Pri učení sa po slovensky potrebujú tieto deti pomoc. Podobne, ako ju potrebujú slovenské deti pri výučbe cudzích jazykov. Všetky deti potrebujú odborné vedenie, aby sa daný jazyk naučili rýchlo a správne. Aby sa deti s iným materinským jazykom naozaj naučili dobre po slovensky, mali by sa slovenčinu učiť podobným spôsobom, ako sa obvykle učia deti cudzí jazyk - hravo, krok po kroku, nie hneď gramatiku, ale najprv zvládať bežnú komunikáciu, bežné výrazy, aby vedeli slovenčinu čo najskôr používať v bežnom živote. Aby v prvom rade v škole ostatným rozumeli a vedeli sa dohovoriť. Namiesto toho však dostanú v škole do rúk rovnaký šlabikár a rovnaké čítanky s ťažko zrozumiteľnými básničkami a textami ako ich spolužiaci, ktorí po slovensky hovoria odmalička.
Pýtam sa, ako vôbec môžme od týchto detí očakávať, že budú v škole prospievať a dosahovať rovnako dobré výsledky ako ich spolužiaci, pre ktorých je slovenčina materinským jazykom. Náš školský systém to od nich naozaj očakáva. Pýtam sa, prečo im nepomáha najprv túto jazykovú bariéru preklenúť?
Vo svete existuje množstvo už overených postupov, ako naučiť deti s rôznymi materinskými jazykmi vyučovací jazyk školy. Ja sama som to videla na vlastné oči v Anglicku, kde som sa bola v londýnskych školách z okrajových štvrtí, ktoré navštevovali najmä deti cudzincov, pozrieť na to, ako ich učia angličtinu. V týchto školách boli deti až s 23 materinskými jazykmi. Tie školy boli na tieto deti pripravené. Poskytli im učebné materiály, odborné vedenie a deti pomerne rýchlo zvládli angličtinu tak, aby sa v nej mohli ďalej vzdelávať. Svedkami tohto efektívneho prístupu sú aj početné slovenské rodiny žijúce vo Veľkej Británii, ktorých deti za pár mesiacov po nástupe do školy hovoria plynulo po anglicky. Aj naše rómske deti, ktoré majú doma so slovenčinou väčší problém ako tam, sa po anglicky kľudne naučia.
Prečo sa náš školský systém iba prizerá, ako u nás tieto deti v škole zlyhávajú aj vďaka tomu a niekedy najmä kvôli tomu, že nevedia poriadne jazyk, ktorým učitelia látku vysvetľujú? Ako je možné, že na Slovensku iba konštatujeme, že sa v rôznych testovaniach z roka na rok zväčšuje počet žiakov so slabými alebo dokonca podpriemernými výsledkami a nerobí sa nič pre to, aby sa ich výsledky zlepšili, pričom je úplne evidentné, že veľká časť z týchto žiakov zlyháva v škole len preto, že neovláda dobre slovenčinu? Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka v školách bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa neprináša očakávané výsledky. Keďže tieto deti nie sú vzdelávané adekvátnymi metódami, no podliehajú rovnakým kritériám ako ich po slovensky hovoriaci spolužiaci aj na výstupe z ročníka, aj pri postupe na vyššie vzdelávacie stupne, často nedokážu tieto prísne kritériá úspešnosti splniť. Výsledkom je stav, keď neovládajú štátny jazyk na požadovanej úrovni, nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah a v dôsledku toho zaostávajú aj vo všetkých ďalších vyučovacích predmetoch.
Na nedostatky v organizovaní a zabezpečení výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, ako aj pri príprave učiteľov slovenského jazyka dlhodobo upozorňujú aj samotní pedagógovia. Bez náležitej podpory nedokážu sami čeliť čoraz náročnejším situáciám v školách, ktoré zažívajú preto, lebo detí s rôznymi materinskými jazykmi v školách pribúda. Dlhodobo konštatovaný nepriaznivý stav sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa takýchto odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky v učení cudzích jazykov a zohľadniť ich pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka.
Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy, aj záväzky vyplývajúce zo zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav, a to zavedením systémovej výučby slovenského jazyka v prípade inojazyčných detí a vytvorením ponuky vzdelávacieho programu, v ktorom by bol na ich vzdelávacie potreby braný ohľad. Navrhujem, aby takýto program bol súčasťou štátnych vzdelávacích programov a aby bol vytvorený v gescii Štátneho pedagogického ústavu, ktorý je tvorcom a garantom štátnych vzdelávacích programov pre tzv. všeobecné vzdelávanie.
Na záver už len pár slov. Návrh zákona som predstavila aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity pánovi Ábelovi Ravaszovi. S potešením môžem konštatovať, že sme našli zhodu, že som získala pre návrh jeho podporu a vyjadrenie, že tento môj návrh považuje za užitočný doplnok k aktuálnym návrhom na zlepšenie výučby slovenčiny v prostredí národnostného školstva, s ktorými prichádza strana MOST - HÍD. Spoločne so splnomocnencom sme toho názoru, že tento mnou predkladaný návrh zákona môže pomôcť práve tým deťom, ktoré nie sú v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale sú v triede slovenských škôl so svojím problémom osamotené, či v počte, pre ktorý nie je možné zriadiť samostatnú vzdelávaciu skupinu. Aj pre tieto deti by mala škola dokázať zabezpečiť pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry. Predkladaný návrh zákona rieši práve takéto situácie.
Dodávam zároveň, že ak by bol skutočne vytvorený vzdelávací program na výučbu slovenčiny pre deti hovoriace iným materinským jazykom podľa tohto môjho predkladaného návrhu, mohol by sa pokojne využívať aj v skupinách či prípadne aj v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, teda aj v národnostnom školstve. Predkladaný návrh je flexibilný a zohľadňuje rôznorodé potreby žiakov a učiteľov, ktoré v súčasnosti narastajú a na ktoré naše školy nie sú dostatočne pripravené reagovať. Preto verím, že návrh zákona získa podporu, ako opozície, tak aj koaličných poslancov.
Vopred vám za ňu v mene všetkých týchto detí ďakujem.

Ďakujem za slovo. Prepáčte, pani predkladateľka, ale z môjho pohľadu je váš návrh, vyzerá tak, ako keby bol vypustený z klietky Georga Sorosa. Ďakujem za slovo.