21. schôdza

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo. Skoro som stratil reč teraz pred chvíľou. O čom je vlastne tento zákon? Čo má byť prioritou všetkých návrhov, ktoré tu predkladáme? Konkrétne tu ide aj o prvoradý záujem dieťaťa. Takže v reakcii na Janka Marosza musím povedať a podčiarknuť, že áno, snažil si sa vysvetliť to z tohto odborného pohľadu, dal si tam aj fakty, ale mne sa vidí, tak ako sa písalo kedysi dávno, že niekomu tu možno záleží na tom, aby niektoré národy boli hluché a slepé. My sa musíme v prvom rade vždy pozrieť na záujem toho dieťaťa, konkrétne v tejto právnej úprave, ako si poznamenal, je o tom, priblížiť to tomu dieťaťu. Ono má byť na prvom mieste. Nie naše osobné záujmy, nie nejaká politika, ale v prvom rade máme vždy pozerať na záujem dieťaťa bez ohľadu na to, kto sú jeho rodičia. Pokiaľ toto si tu neuvedomíme, tak môžeme tu hovoriť krásne triády, môžeme tu hovoriť eseje, písať a všetko možné, nikam sa nepohneme. Pre mňa osobne je dôležité vždy pozerať na ten záujem toho dieťaťa. Toto si, prosím vás, všetci uvedomme. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Marosz, chcel som povedať niečo podobné, ako som povedal po vystúpení pani poslankyni Zimenovej, že tento zákon dokumentuje, ako sa naša spoločnosť posunula od 90. rokov ďalej, ale teda musím to trošku poopraviť. Rôzne súvislosti a diskusie okolo toho zákona ukazujú aj to, že tá naša spoločnosť sa zase až tak dramaticky neposunula, resp. aspoň niektorí jednotlivci akoby ostali uviaznutí v tom nacionalistickom marazme. Keď ty hovoríš o veciach, ako je záujem dieťaťa, ako je odbornosť, ako sú skúsenosti zo zahraničia, ako je snaha, aby sa dieťa čo najlepšie naučilo jazyk krajiny, v ktorej žije a ďalšie jazyky, ktoré mu pomôžu uplatniť sa v živote, v práci, v štúdiu, a na druhej strane dôvodom, prečo by sme to takto nemali robiť, sú nejaké ideologické bludy, šírenie nenávisti a neznášanlivosti, hlúposti o nenávisti k slovenskému národu, no protislovenské rozhodne nie je to, keď chceme, aby sa deti naučili dobre po slovensky. Protislovenské je, keď v mene nejakých ideologických bludov odmietame riešenia, ktoré zabezpečia, že deti žijúce na Slovensku budú vedieť dobre po slovensky.

A pán poslanec Bugár, pán podpredseda Bugár.

44.<br /> Ďakujem pekne, p&aacute;n podpredseda. P&aacute;n poslanec Marosz, po včeraj&scaron;om va&scaron;om vyst&uacute;pen&iacute;, keď ste sa snažili postaviť, d&aacute; sa povedať sever proti juhu ohľadne diaľnic, keď chceme Slov&aacute;kov proti Maďarom, tak je to pozit&iacute;vny posun. Samozrejme, zbytočne tu budete vysvetľovať niektor&yacute;m na&scaron;im kolegom tu v parlamente, že to nie je odn&aacute;rodňovanie, že to je pomoc povedzme deťom, aby sa naučili slovensk&yacute; &scaron;t&aacute;tny jazyk, lebo chc&uacute; sa uplatniť tu na Slovensku. To budete zbytočne, lebo niektor&yacute;m, keby ste aj chceli, ani kladivom to do ich hlavy ned&aacute;te.<br /> Ale z&aacute;roveň mus&iacute;m povedať aj ďal&scaron;iu vec. Od tej doby, čo vznikla na&scaron;a strana, samozrejme sa snaž&iacute;me pr&aacute;ve o to, aby slovensk&yacute; jazyk sa vyučoval inou met&oacute;dou. A ministerstvo už vypracovalo in&uacute; metodiku v&yacute;uky slovensk&eacute;ho jazyka, aby sa naučili deti ten slovensk&yacute; jazyk, &scaron;t&aacute;tny jazyk. To znamen&aacute;, aby bola viac, teda viac hod&iacute;n konverz&aacute;cie, aby netĺkli im od začiatku do hlavy r&ocirc;zne vybran&eacute; slov&aacute; a neviem čo, ale hlavne, aby ich naučili najprv teda sa rozpr&aacute;vať v tom jazyku a potom r&ocirc;zne, d&aacute; sa povedať aj in&eacute;, in&eacute; potreby. Takže z toho hľadiska ja si mysl&iacute;m, že ten dotyčn&yacute; n&aacute;vrh je už na podpise pri pani, alebo teda na stole pani ministerky. Možnože ten n&aacute;vrh z&aacute;kona prich&aacute;dza tro&scaron;ku neskoro, ale aj tak kvitujem t&uacute; snahu va&scaron;u.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Marosz.

Ďakujem za pripomienky. Pán podpredseda, to môžme len privítať a v podstate akákoľvek snaha k zlepšeniu tej situácie je na mieste a musím sa vyjadriť, žiadne búrenie severu proti juhu. Ja som pánovi ministrovi, ja neviem, prečo vám dvíham tlak, keď žiadam, aby ste predložili priority na výstavbu diaľnic a ste ich nemenili. To je všetko, nič iné k tým diaľniciam.
Ja sa vyjadrím k pani Zimenovej, že prečo asi to išlo s splnomocnencom pánom Ravaszom? Pretože tu si treba uvedomiť, že kľúčom k úspechu Rómov na Slovensku je ovládanie štátneho jazyka, resp. kvalitné vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku. Takže toto je naozaj, že aby tie deti potom nemuseli končiť v osobitných školách, tak základom toho ich budúceho úspechu v spoločnosti je práve ovládanie jazyka a na to musíme začať už v materských škôlkach a pokračovať ďalej.
Takže je to, je to veľmi dôležitá téma. Akákoľvek snaha o zlepšenie v tejto oblasti a skvalitnenie je vítaná. Toto naozaj nie je o politike. To je o akejsi odbornosti a to je, to je o tom, že či štát dokáže vytvoriť podmienky pre to, aby sme mali ľudí v budúcnosti úspešných. A to je jedno, z akej národnosti sú.
Ďakujem.

Ďakujem. O slovo požiadala pani podpredsedníčka Nicholsonová.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Plne podporujem tento návrh pani poslankyni Zimenovej. Je pravda, je to nespochybniteľný fakt, že deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ako my nazývame deti z rómskych osád teda, majú obrovský problém so slovenským jazykom. A je dokázané, že toto je jedna z vecí, pre ktoré tie deti v školách neprospievajú a to nie je na to potrebná nejaká vedecká štúdia. Na to je potrebné, aby sa každý z nás, kto sa chce zodpovedne napríklad postaviť k hlasovaniu o takomto návrhu zákona, mal nejaký kontakt s aplikačnou praxou, mal nejaký kontakt s ľuďmi, ktorí reálne učia na týchto školách a ktorí reálne tie deti dennodenne vzdelávajú, aj keď ja stále nechápem, že kde oni berú tú silu na to, aby sa každý deň vracali do tej školy a bortili sa s obrovskými problémami, ktoré nevytvárajú primárne tie deti, ale častokrát my ako zákonodarcovia, pretože nacpeme do tých zákonov veci, ktoré sa, ktoré jednoducho v aplikačnej praxi zlyhávajú. A tí ľudia sa snažia na to upozorniť. Bolo by dobré ich začať konečne počúvať. A toto je určite jeden z návrhov, ktorý reaguje na tie problémy aplikačnej praxe.
Tá realita dnes je taká, ja som sa práve včera rozprávala s učiteľmi, ktorí reálne učia na takýchto školách, konkrétne som sa rozprávala aj s učiteľkami z Dobšinej, ktoré už pred rokom poslali ten otvorený list a vlastne odvtedy sme sa nikam nepohli, akurát sa to objavilo v médiách, a tie mi hovorili, že zo dňa na deň je to horšie. Dnes je tá realita taká, že 16-ročné deti vychádzajú z piateho ročníka základnej školy. Majú šestnásť a vyjdú z 5. ročníka základnej školy a nevedia sa podpísať. A pýtali sa ma, ako je možné, že podľa učebných osnov tieto deti sú povinné sa učiť cudzí jazyk. Tieto deti sa učia angličtinu, tieto deti sa učia nemčinu a oni sa nevedia podpísať. Oni nevedia napísať svoje vlastné meno. Tie deti nevedia napísať jednu holú vetu v slovenčine a my ich nútime podľa, podľa našich zákonov, podľa toho, že musia dodržiavať proste učebné osnovy školy v centre Bratislavy a školy niekde v Dobšinej, my ich nútime k tomu, aby sa oni učili cudzí jazyk. Podľa mňa je to úplne absurdné a podporím čokoľvek, čo spôsobí, že tie deti sa v prvom rade naučia slovenský jazyk.
A teraz, tí ľudia tam dolu, tí učitelia, ktorí presne vedia, čo na tie deti zaberá, vedia, akým spôsobom ich naučiť slovenský jazyk, vedia ten obsah, ktorý na nich zaberá a vedia aj tú formu. Jediné, čo my musíme urobiť v tejto ctenej snemovni, je, že im uvoľníme ruky, že im dáme tú našu dôveru, že im povieme, že keď vieš, čo na to dieťa zaberá, že je to napríklad alternatívna forma výučby, alebo je to iná, iná učebnica, tá škola musí mať právo si takúto učebnicu zadovážiť a podľa tejto učebnici tí, tých, podľa tejto učebnice tie deti učiť.
Takže samozrejme kľúčom k tomu, aby tie deti prospievali, nie je len slovenský jazyk, ale aj, a to vo výraznej miere ja si napríklad myslím, že to nestačí riešiť na základných školách, že to musíme začať riešiť povinnými škôlkami pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Toto je podľa mňa vec, ktorú jednoducho musíme presadiť. Nerozumiem tomu, že prečo jednotliví ministri od pána Čaploviča až po neviem koho, nám sľubovali, že to zavedú, že zavedú povinnú škôlku pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, do dnešného dňa to nemáme. My to teda plne presadzujeme a tam by som si tiež vedela potom predstaviť obdobné, že by sme to, že by sme to posunuli a rozšírili, že už v tej škôlke od troch detí by sa tieto deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev učili slovenský jazyk a my by sme im naozaj nemali zasahovať do toho, akým spôsobom a z čoho sa to majú učiť, pretože jednoducho o tom nič nevieme. Pokým, pokým sme si tým neprešli, pokým sme tie deti neučili, tak o tom nič nevieme. Takže to je asi zhruba všetko, čo som o tom chcela povedať.
Chcela by som poprosiť slušných kolegov, aby sa prihlásili s faktickými, lebo nechcem čeliť faktickým poznámkam od kolegov tu vyššie. Ďakujem pekne. Och, pani Grausová je posledná.