21. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Ja by som to povedala tak, že podľa mňa my si musíme uvedomiť, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev musíme riešiť a ak nie kvôli nim, tak kvôli nám a pretože to, čo sa rodí v majorite, toho je strašne málo a takmer všetko to odchádza von, či už kvôli korupcii alebo napríklad kvôli extrémistom a nevracajú sa. Tí, čo sa rodia do tých osád, neodchádzajú nikam, tí tu zostávajú. A je na nás, čo z tých detí vyrastie. My im musíme dať možnosť, aby získali čo najvyššie vzdelanie, aby boli uplatniteľní na trhu práce. A ako hovorím, keď si nedokážete priznať, kolegovia tam hore, že to je kvôli nim, tak si priznajme, že je to kvôli nám, lebo viete, pán Mazurek, aj náš dôchodkový systém je postavený tak, že na jedného dôchodcu robia dvaja v produktívnom veku a paradoxne, možno aj na ten váš dôchodok budú musieť robiť deti, ktoré sa práve teraz rodia do sociálne vylúčených spoločenstiev. Takže toto je podľa mňa taká jednoduchá rovnica, ktorú by ste mohli pochopiť a namiesto takých rečí, aké tu vediete, tak by ste sa mohli snažiť k tomu pristúpiť so zdravým rozumom. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu, k tomuto konkrétnemu návrhu zákona. Hneď v úvode musím zareagovať na pána poslanca Beblavého, ktorý momentálne, síce nevidím ho, ale veľmi trefne povedal, že očakával, že tento bod prejde tak, ako iné, bez nejakej širšej diskusie, ako to vlastne pri všetkých návrhoch, ktoré sa snažia niečo aplikovať a urobiť niečo lepšie s naším školstvom, ako to už býva pomaly tradíciou.
Paradoxne k tomu máme tu diskusiu, polemiku, nebudem ju hodnotiť, pretože považujem za potrebné skôr povedať, že taká diskusia je potrebná, je dobré si vyhraňovať svoje postoje, aj sa pohádať, aj prejaviť emócie, aby nám bolo jasné, aký je vlastne náš obraz sveta, ktorý v sebe nosíme. Ale vždy pritom je dôležité si aj dobre pozrieť, o čom každý návrh zákona je. A najmä si pozrieť, čo je jeho hlavným cieľom. A ja to tu musím možno zopakovať, možno podčiarknuť, možno zvýrazniť.
Cieľom tohto návrhu zákona nie je znevážiť slovenský jazyk. Nie je to útok na štátny jazyk. Práve naopak, cieľom tohto návrhu zákona je umožniť, aby sa deti, ktoré by mali byť pre nás vždy na prvom mieste, aby sa deti dokázali tento štátny jazyk naučiť čo najefektívnejšie, aby tá slovenčina sa stala pre nich nástrojom, ktorý im umožní potom sa uplatniť vo svojom živote, aby boli, a teraz skúsme sa na to pozrieť pragmaticky, naozaj uplatniteľní potom na trhu práce, aby sa nestratili. Či sa vám zdá, že súčasný stav je dobrý? Pokiaľ by to bolo tak a ste o tom presvedčení, potom nemáme sa o čom baviť, ak sa vám naozaj zdá, že súčasný stav je naozaj dobrý.
Čo sa týka optimizmu, že ministerstvo v spolupráci so svojimi nejakými priamo riadenými organizáciami vypracuje čosi zmysluplné, dovolím si jednu krátku poznámočku. Z posledných mesiacov sa z optimistu v mojom prípade stal skeptik, ktorý veľmi nevidí svetlo na konci tunela a skôr naozaj budem veľmi opatrne sledovať akékoľvek návrhy, ktoré prídu zo strany ministerstva, pretože sa mi naozaj zdá, že môžeme síce prísť s návrhom zákona, ktorý sa tvári, že problém rieši, ale v skutočnosti to môžeme urobiť len aj tak, že sa budeme tváriť, že ideme problém riešiť. Tým narážam aj na to, čo v súčasnosti vidíme okolo Učiaceho sa Slovenska. Dlhé mesiace tu tím expertov niečo vypracoval a teraz počúvame, že to treba prepracovať.
Včera sa otvoril štvrtý ročník Teach For Slovakia. Je to úžasný projekt, ktorý umožňuje prístup mladých, energiou nabitých ľudí, ktorí prejdú tvrdým tréningom, aby sa venovali deťom v takých školách, kde je naozaj problém dostať sa ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu, aby sa im plne venovali. Ale čo to je projekt, ktorý pokryl niekoľko desiatok škôl? My sa musíme sústrediť už konečne a začať hovoriť si pravdu priamo, že máme tu problém aj konkrétne v tejto otázke. Akým spôsobom zabezpečujeme pre deti, pre ktorých nie je, bohužiaľ, slovenský jazyk tým materinským, aby ich výučba tohto jazyka bola čo najefektívnejšia a oni ho naozaj mohli používať v svojom živote, pretože tu chcú ostať.
Každý takýto projekt, môže byť ich aj desiatky, je len kvapkou v mori a neporieši túto situáciu.
K záveru, sa ospravedlňujem, ak budem teraz možno viac emocionálnejší, ale mne to niekedy tak pripadá, že my si tu hrajeme taký pingpong. Na jednej strane stolnotenisového stola je koalícia, na druhej opozícia. Ak bude hlasovanie o tomto návrhu zákona, chcem vás veľmi pekne poprosiť, najmä v koalícii, ak budete stláčať to tlačítko a budete si myslieť, že s touto stolnotenisovou raketou dávate víťazný úder a tým odsuniete tento návrh zákona do zabudnutia, aby ste videli na druhej strane nie pani navrhovateľku, nie opozíciu, aby ste tam videli tie deti, tak ako som ich včera videl ja na tom projekte. Aby ste sa im potom vedeli pozrieť do očí, pretože oni sú to podstatné. Deti a ich rodičia, všetky tie, ktoré majú s týmto problém, a tento návrh zákona im môže pomôcť. Prijímajme už konečne riešenia bez ohľadu na to, kto ich predkladá. Prosím vás o to. Urobme alebo robme veci pre vec samotnú. Prestaňme pozerať na to, od koho to prišlo. Ja verím tomu, že sme tu ľudia, pre ktorých je prvoradý a vždy ostane záujem dieťaťa na prvom mieste. Ďakujem.

Pán poslanec Sopko, zaujala ma tá myšlienka o ping-pongu medzi koalíciou a opozíciou. Áno, častokrát to tak býva, aj keď v diskusiách v tomto parlamente mám často pocit, že je to skôr taký pingpong o stenu, že opozícia sa snaží hrať pingpong a koalícia tam nie je prítomná, iba tam postaví nejakú stenu, od ktorej sa tá loptička odráža, a to je partia, ktorá sa vzhľadom na parlamentné počty obvykle nedá vyhrať nad stenou. Ale zrovna konkrétne táto diskusia, ktorú sme mali o návrhu zákona, ktorým sa mení, mení školský zákon, skôr mi nepripomínala pingpong medzi koalíciou a opozíciou, ale pingpong medzi tými, ktorým ide o riešenie reálne existujúceho problému, ktorým ide o záujem dieťaťa, ktorým ide o to, aby sa deti na Slovensku, ktoré nemajú materinský jazyk slovenský, naučili čo najlepšie po slovensky a tými, ktorí o tejto téme nevedia vôbec nič a napriek tomu sa k nej vyjadrujú, pretože majú pocit, že je to vhodná príležitosť ukázať svoje národné cítenie, pobúchať sa do svojich národných pŕs, prípadne si kopnúť do príslušníkov rómskej alebo inej menšiny alebo, alebo do Sorosa alebo do neviem koho. Čiže v tomto prípade to bol skôr pingpong medzi ľuďmi, ktorým ide o vec a ľuďmi, ktorí iba dávajú priechod nejakým svojim nacionalistickým pudom a som veľmi zvedavý, ako to bude vyzerať pri hlasovaní.

Ďakujem za slovo. Pán Sopko, učil som deti, také aj také. Ku všetkým som pristupoval rovnako, dokonca ma mali radi, veľmi radi, ale na rozdiel od vás si myslím a na základe mojich vlastných skúseností, že návrh pani poslankyne Zimenovej tento problém nevyrieši. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. No, pán Dostál, čo vám mám na to povedať? Po pravde, keby sme sa na to pozreli z ktoréhokoľvek uhla pohľadu, nepovedal by som, že ľudia sa vyjadrujú k čomusi, čo to vôbec nepoznajú. Skôr si myslím, že je to o tom, že určité neriešenie vecí vybudovalo v nich takú skepsu, ktorá prerastá až do postoja, ktorý nevidí žiadne východisko. Snažme sa my tu všetci, ktorí chceme nachádzať riešenia a nech sú pre nás aj príkladom, že nikdy neskĺzneme do toho, že sa nám niekedy bude zdať, že nie je východisko, že tak, ako to je, je to v poriadku, že sa s tým nedá nič robiť, že sa skrátka nedá. Je to na nás. Vidíme, ako to môže dopadnúť. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za záverečné slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že mňa rovnako ako kolegu poslanca Mira Beblavého prekvapila takáto vášnivá debata o tomto návrhu zákona. Zároveň aj potešila, pretože na tejto schôdzi, ktorá naozaj napreduje šialeným tempom, ja som vôbec neočakávala, že sa niekto do debaty zapojí. Opäť sa však potvrdilo, že sa zapája iba opozícia, ktorej naozaj ide o vecnú a konštruktívnu debatu, vynímajúc samozrejme kolegov, ktorí tu chrlia iba nenávistné prejavy, ktorým o vec zásadne a nikdy nejde.
Súhlasím s Ondrejom Dostálom, ktorý povedal, že tento návrh zákona považuje za tzv. vyplavujúci návrh zákona. Mne sa tento termín veľmi páči a musím povedať, že ja osobne začnem takúto optiku na návrhy zákonov používať, pretože je v tom skrytá hlboká pravda. Naozaj sú návrhy zákona, o ktorých človek pôvodne nepredpokladá, že môžu vyvolať vášne a debaty, ale ono sa to tak stane, pretože majú v sebe vyplavujúci potenciál. Podržme si tento pojem v sebe, podržme si túto optiku, ona sa nám ešte bude veľmi hodiť.
Vecne chcem reagovať na faktickú poznámku pána podpredsedu Národnej rady a člena poslaneckého klubu MOST - HÍD pána Bugára, ktorý odišiel, nevypočuje si už v záverečnom slove moju odpoveď. Ja som si dávala veľký pozor na to, kto tu sedí z poslaneckého klubu MOST - HÍD. Nuž v podstate to hovorím prázdnym stoličkám, ale nevadí. Je pravda, že svoju faktickú poznámku využil iba na prezentáciu návrhu MOST - HÍD na riešenie situácie v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Prezentoval, že už sa práve pripravuje na ministerstve školstva nová metodika výučby slovenčiny na týchto školách, pre týchto žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť a dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnenom vlády pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo strany MOST - HÍD, s ktorým som mala dlhú debatu o tomto návrhu zákona a ktorý povedal, že si nemyslí to, čo pán Bugár teraz prezentoval, pretože rieši práve tieto deti aj z rómskych komunít, ktoré dobre po slovensky nevedia, a myslí si, že môj návrh zákona je komplementárny k návrhom MOST-u - HÍD. To znamená pre všetkých tých, ktorí, aha, kolegovia zo SNS už tiež odchádzajú, tak nič. Komplementárny znamená, že doplňujúci.
Ja som sa rozprávala aj s pánom štátnym tajomníkom Krajňákom, ktorý je na ministerstve školstva nominovaný práve za stranu MOST - HÍD, o návrhoch MOST - HÍD, ktoré pripravujú, aby sa učila slovenčina v prostredí národnostného školstva inak, a predniesla som mu aj svoj návrh s tým, že som žiadala o podporu aj MOST - HÍD. A on mi na to povedal, že no ale veď my to už riešime. Keď sme sa rozprávali o tom, ako to riešia, tak sa zistilo, že naozaj ich návrhy riešia len tú skupinu detí, ktorá sa bude učiť po slovensky v národnostných školách. To znamená, oni budú mať svoju vlastnú metodiku. Zahrnie to naozaj len tie deti, ktoré tam majú vyučovací jazyk maďarský, poprípade jazyk inej národnostnej menšiny a na toto bude našitá tá metodológia výučby slovenčiny. Ja rozumiem tomu, že nie sme tu všetci odborníci, ale tí, ktorí naozaj majú skúsenosti s výučbou jazykov, vedia, že toto nie je to, čo navrhujem ja. To sa opiera naozaj o tú maďarčinu, tá výučba slovenčiny. Oni využijú tú maďarčinu na to, aby im vysvetlili, ako sa v tej slovenčine tvoria vety, aká je tam gramatika. Oprú sa o ten jazyk národnostnej menšiny.
To, čo navrhujem ja, by pomohlo aj iným deťom práve kvôli tomu, že by sa učila tá slovenčina úplne iným prirodzeným, veľmi jednoduchým spôsobom krok po kroku. Vysvetlím. Kto má deti a ich deti sa učili po anglicky už na prvom stupni alebo nejaký iný cudzí jazyk na prvom stupni, malí tretiaci, alebo dokonca v škôlke, ak si pamätáte, no mali oni gramatiku? Oni mali nejakú učebnicu gramatiky angličtiny, kde by ich učili nejaké takéto? No nemali. Učia sa to, učia sa to tak, že oni jednoducho sa do toho jazyka hodia bez toho, aby mali komplementárne nejakú výučbu, ktorá sa opiera o štruktúru materinského jazyka. To znamená, učia sa to živelne. Učia sa to úplne iným spôsobom bez toho, aby sa opierala tá výučba, v tomto prípade slovenčiny, o ten daný materinský jazyk. O toto ide.
Keď som sa rozprávala so štátnym tajomníkom Krajňákom a vysvetľovala som mu tento princíp, ktorý by zahrnul napríklad výučbu slovenčiny malej Číňanky, ktorá prišla do školy pred dvoma rokmi na strednom Slovensku, výučbu slovenčiny v základnej škole v Novákoch malého Vietnamca, ktorý prišiel do tej školy pred rokom a pol. Výučbu slovenčiny každého jedného takéhoto dieťaťa, a teraz nemám na mysli len tie rómske deti, ale aj takéto situácie. Hovorím, sú v tej triede samé, nemajú možnosť využiť vašu metodiku národnostného školstva, pretože sa ich vôbec netýka. Ponúknime im takú učebnicu výučby slovenčiny, ktorá by sa nemusela opierať o materinský jazyk, ale učila by to týmto hravým spôsobom. On mi na to skutočne odpovedal, jaj no rozumiem vám, ale takých detí je málo. My to v podstate vyriešime, vyriešime to pre to národnostné školstvo a potom sa časom hádam niečo. No ale hovorím, ale veď prečo potom časom? Veď to máme tu. Na to mi skutočne odpovedal, jaj, pani Zimenová, no ale vy chcete riešiť každé jedno dieťa. Veď to sa v tom systéme nedá. No ďakujem pekne za takú podporu. Ďakujem pekne za takýto prístup. Áno, chcem to riešiť pre každé jedno dieťa.
Takže, a ešte jedna poznámka, ešte jedna vec mi napadla, ktorá tu neodznela. S týmito problémami sa nestretávajú len deti, alebo teda deti z rodín, ktoré žijú na území Slovenska a nehovoria po slovensky. Obracajú sa na odborníkov v jazykovedných ústavoch a rôznych spolkoch aj naši slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí a ktorí žijú na územiach, kde nie sú opäť národnostné školy. My sme si zvykli, že naša slovenská menšina má svoje národnostné školstvo, o ktoré sa staráme. Nuž ale veď ľudia chodia pracovať teraz do Európskej únie a žijú tam s tými deťmi bez toho, aby mohli navštevovať nejakú národnostnú školu slovenskú, kde by sa učili po slovensky. Oni potrebujú rovnako tieto metodiky. Oni chcú tie deti naučiť po slovensky a nevedia ako. Pre týchto by to bolo tiež riešenie, ak chceme, aby sa vracali sem.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod uviesť tento zákon.
Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladanej novely zákona je bezprostredná realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom.
Správa vecí verejných sa bezprostredne dotýka každej fyzickej osoby, ktorá žije, pracuje alebo vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, rovnako ako právnickej osoby. Každý má právo na dobrú správu vecí verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26, musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo, bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev, tak aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. Vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Zákon zároveň ustanovuje povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia každého riadneho obecného zastupiteľstva bod, počas ktorého môžu fyzické a právnické osoby uplatniť právo vystúpiť na verejnom obecnom zasadnutí bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení a bez ohľadu na to, či tieto osoby svoje právo uplatnia, a to v minimálnom rozsahu 30 minút.
Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 711. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, každý má právo na dobrú správu vecí verejných. Ako som už spomínal, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky síce zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volebných zástupcov, ale explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej ústave chýba. Práve Zmluva o Európskej únii, ktorou je Slovenská republika viazaná, nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky.
V rámci budovania verejnej správy sme po roku 1989 vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach. Prvotnou myšlienkou tejto demokratizácie spoločnosti bolo, aby občania a obyvatelia najmä v rámci samosprávnych aktivít spravovali svoju obec. No napriek tomu sme sa nevyhli obmenám a variáciám, ktoré správu vecí verejných od tejto prvotnej myšlienky odklonili. Na úrovni miest a obcí vznikali a vznikajú rôzne obmedzenia, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnym témam, ako aj prednesením návrhu k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta.
Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú. Stali sa inšpiráciou pre novelu tohto zákona a vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť mesto Prešov, mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v desiatej časti pod titulom "Slovo pre verejnosť" v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej moci, ako aj správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj, ktorý limituje predstaviteľov verejnej moci.
Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a k slobodám človeka, občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný prístup verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, rozšíria tak priestor na ich odkomunikovanie a posilnia neskoršiu realizáciu riešení, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnoprávne inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti.
V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou a bude mať aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie bude prijímať pravidlá, pretože bude stáť pri ich vzniku. Bezprostredná realizácia práv na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom je nevyhnutnou súčasťou otvorenej demokratickej spoločnosti. Vymedzenie minimálnych limitov na tento bezbariérový komunikačný prístup je podstatnou esenciou uplatnenia slobôd, pretože každý, kto má trvalý pobyt, majetok alebo podniká na území obce, má právo sa vyjadrovať k veciam verejným, pretože sa ho bezprostredne dotýkajú.
Znovu zdôrazňujem, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky taktiež zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26 musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev tak, aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. A tak vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Možnože je to skôr problém možno vo väčších mestách. V menších mestách alebo obciach podľa mojich informácií, napríklad aj u nás, nie je problém, pokiaľ príde občan, prihlási sa a nevravím, že polhodinu, ale určite sa nestalo, že by sme trebárs neudelili slovo alebo, alebo že by sme ho nejak obmedzili časove. Možnože to sa stáva vo väčších mestách, neviem, ale v drvivej väčšine menších miest a obcí som presvedčený, že takýto prípad nejak sa nevyskytuje. To je jedna vec.
No a druhá vec, taká skôr technická. Chcem vám poďakovať, pán poslanec, že ste tu, že ste prišli a podali svoj návrh, pretože ako sme si mohli všimnúť, tak aj včera večer alebo aj dnes jednotliví predkladatelia, čo som si len trošku zaznačil, Kotleba, Viskupič, Mihál, Nicholsonová, Remišová, vôbec tu nie sú. A sem-tam keď je predkladateľ, tak zase nie je spravodajca. No tak to je tiež nie ideálne plnenie si povinností, na ktorých, na ktoré opozícia tak rada, aj minule, keď sme odsúhlasovali nehlasovanie o 17.00, poukazuje, a to je skôr potom také, také farizejstvo, že keď sú tu kamery, tak rozprávame, ako musíme tu byť. Ale keď tu máme byť, tak tu nie sme.
Ďakujem. (Potlesk.)