21. schôdza

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Gáborovi Grendelovi.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 711. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči, pán navrhovateľ bol prvý a ďalší traja poslanci. (Rekcia z pléna.) Tak skúste ešte raz. Ak už ste, no je tam síce procedurálny, ale teda štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, každý má právo na dobrú správu vecí verejných. Ako som už spomínal, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky síce zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volebných zástupcov, ale explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej ústave chýba. Práve Zmluva o Európskej únii, ktorou je Slovenská republika viazaná, nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky.
V rámci budovania verejnej správy sme po roku 1989 vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach. Prvotnou myšlienkou tejto demokratizácie spoločnosti bolo, aby občania a obyvatelia najmä v rámci samosprávnych aktivít spravovali svoju obec. No napriek tomu sme sa nevyhli obmenám a variáciám, ktoré správu vecí verejných od tejto prvotnej myšlienky odklonili. Na úrovni miest a obcí vznikali a vznikajú rôzne obmedzenia, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnym témam, ako aj prednesením návrhu k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta.
Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú. Stali sa inšpiráciou pre novelu tohto zákona a vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť mesto Prešov, mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v desiatej časti pod titulom "Slovo pre verejnosť" v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej moci, ako aj správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj, ktorý limituje predstaviteľov verejnej moci.
Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a k slobodám človeka, občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný prístup verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, rozšíria tak priestor na ich odkomunikovanie a posilnia neskoršiu realizáciu riešení, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnoprávne inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti.
V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou a bude mať aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie bude prijímať pravidlá, pretože bude stáť pri ich vzniku. Bezprostredná realizácia práv na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom je nevyhnutnou súčasťou otvorenej demokratickej spoločnosti. Vymedzenie minimálnych limitov na tento bezbariérový komunikačný prístup je podstatnou esenciou uplatnenia slobôd, pretože každý, kto má trvalý pobyt, majetok alebo podniká na území obce, má právo sa vyjadrovať k veciam verejným, pretože sa ho bezprostredne dotýkajú.
Znovu zdôrazňujem, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky taktiež zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26 musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev tak, aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. A tak vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. A jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem pekne za slovo. Možnože je to skôr problém možno vo väčších mestách. V menších mestách alebo obciach podľa mojich informácií, napríklad aj u nás, nie je problém, pokiaľ príde občan, prihlási sa a nevravím, že polhodinu, ale určite sa nestalo, že by sme trebárs neudelili slovo alebo, alebo že by sme ho nejak obmedzili časove. Možnože to sa stáva vo väčších mestách, neviem, ale v drvivej väčšine menších miest a obcí som presvedčený, že takýto prípad nejak sa nevyskytuje. To je jedna vec.
No a druhá vec, taká skôr technická. Chcem vám poďakovať, pán poslanec, že ste tu, že ste prišli a podali svoj návrh, pretože ako sme si mohli všimnúť, tak aj včera večer alebo aj dnes jednotliví predkladatelia, čo som si len trošku zaznačil, Kotleba, Viskupič, Mihál, Nicholsonová, Remišová, vôbec tu nie sú. A sem-tam keď je predkladateľ, tak zase nie je spravodajca. No tak to je tiež nie ideálne plnenie si povinností, na ktorých, na ktoré opozícia tak rada, aj minule, keď sme odsúhlasovali nehlasovanie o 17.00, poukazuje, a to je skôr potom také, také farizejstvo, že keď sú tu kamery, tak rozprávame, ako musíme tu byť. Ale keď tu máme byť, tak tu nie sme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. S reakciou pán poslanec Žarnay.

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za váš príspevok. Chcem odpovedať hlavne na prvú časť vášho, vašej faktickej poznámky. Zoberte si príklad Košice. Druhé najväčšie mesto na Slovensku, v rokovacom poriadku nemáme uvedené, aby občania mali právo vystúpiť na zasadnutí zastupiteľstva, musia o tom hlasovať poslanci zastupiteľstva a dokonca občania musia čakať až do riadneho záveru rokovacieho dňa, kým vôbec poslanci im uráčene alebo veľkodušne umožnia, aby mohli vystúpiť. Takýchto miest je na Slovensku viac, nemám presnú štatistiku, ale nie sú to len väčšie mestá, ako ste spomínali, ale aj menšie obce. A dostalo sa mi viacero správ, viacero informácií, že občania nedostali právo, nie, nebolo im umožnené právo vystúpiť. Tak nebudem vám teraz čítať zo správ, áno, ale nevymýšľam si. Môžem to potom zhrnúť a dodatočne na tlačovej (reakcia z pléna) na tlačovke, konferencii to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, kľud v sále.

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ja chcem ešte jednu vec zdôrazniť, že tých 30 minút, možno ste to nepochopili tak, ako som to myslel, nie je 30 minút pre vystúpenie jedného občana. Tridsať minút je celý bod toho programu, čiže občan bude mať maximálne tri minúty, päť minút, to už záleží od daného mesta, ako si to nastaví alebo obce, ale určite nie 30 minút.
No a potom k tej druhej časti by som sa ešte chcel vyjadriť. Ja som tiež dnes nemal vystúpiť, ale až na budúci týždeň. Tie body sa tak popresúvali, že vznikol z toho totálny chaos a nemyslím si, že je to, že je to problém a vina kolegov, mojich kolegov z opozície, ktorí tu nie sú, ale tým, že sa zrušilo hlasovanie o 17.00 hodine, tým, že sa popresúvali body, ktoré mal uviesť pán minister, tak to narušilo celý priebeh schôdze a vznikol z toho jeden veľký chaos.

Skúsim na vysvetlenie, pretože asi pri plnení iných povinností ste nezaregistrovali, že pán minister Richter bol ospravedlnený z dôvodu choroby, čo je normálne. A pán minister Sólymos už na úvod požiadal o pevný termín z dôvodov zahraničnej pracovnej cesty. Nič iné okrem odhlasovania toho, že sa nebude hlasovať o sedemnástej, sa neurobilo a išlo sa podľa poradia, ktoré sme sa dohodli. To znamená, každý si má sledovať poradie, v akom idú body za sebou. A o tom, že pán Richter, Sólymos sú pevné termíny na utorok a že hlasovať sa o 17.00 nebude, sa vedelo aj predvčerom, pán poslanec. To znamená, tí poslanci, ktorí sú v poradí, vedeli, že budú dnes v poradí. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďalší, pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani Remišová, ktorá je na zahraničnej ceste, čo s tým mohla z tej Paríži asi urobiť pri týchto manévroch? Ale nie o tom, samozrejme, je môj príspevok.
Chcem poďakovať kolegovi Žarnayovi, že sa ocitol tuná znovu ten návrh. Mal som tú česť navrhnúť a presadiť tzv. hodinu otázok v zastupiteľstve hlavného mesta Bratislavy. A chcem podať veľmi stručné svedectvo, ktoré by vás mohlo, kolegovia z koalície, povzbudiť k tomu, aby ste podporili tento zákon, tú novelizáciu.
Boli totiž hlasy, ktoré hovorili, že proste tu v Bratislave je aj hromada všelijakých tulákov, tak ak dovolíme tým ľuďom takúto hodinu otázok, tak sa nám tam dostanú títo bezdomovci, opilci, výtržníci. Ani raz sa takáto situácia nestala. Každé zastupiteľstvo vie tomu zabrániť. (Reakcie z pléna.) Poprosím zjednajte poriadok. (Zaznievanie gongu.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, zaujmite svoje miesto a páni poslanci a panie poslankyne o kľud v sále.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pobite sa vonku.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec. (Reakcie z pléna.)

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Môžem pokračovať, pán predsedajúci?

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem za láskavú pozornosť. Druhé hlasy boli, že veď nikto nebude chodiť, aj tak je to viac-menej bezzubé, tým vyjadrením nič nezmení, ľudia na to prídu a nebudú tam chodiť. Ani tieto kuvičie hlasy sa nesplnili. V Bratislave hodina otázok je pravidelne navštevovaná, je občanmi veľmi uznávaná a cenia si to. Príspevok každý má trojminútový. Je to krutý termín povedať niečo za tri minúty, ale keď človek chce, tak aj za tri minúty naozaj povie.
Tretie hlasy boli, že to bude politicky zneužívané, že tam povedzme bude primátor posielať svojich, svojich sluhov a budú ho tam chváliť, alebo naopak, opozícia proti primátorovi tam bude posielať svojich ľudí a tí budú primátora haniť. Nie, viac-menej sa nestalo ani jedno ani druhé.
Priatelia, ešte načriem k inému príkladu, ktorý by vás mohol povzbudiť k pozitívnemu hlasovaniu. Keď sa v roku 1968, mimochodom 28. októbra, čo by mal byť tiež, čo by sme tiež mali pri diskusii o 28. októbri vždy brať v úvahu, keď vznikla Československá federácia, mimochodom Slovenská republika hoci s prívlastkom socialistická vlastne odvtedy začala úradovať a mali sme Úrad vlády a mali sme, mali sme politické inštitúcie, keď začala úradovať, tak sa prijala federálna ústava a v tej ústave bola tiež, bolo tiež sľúbené Slovákom celé množstvo kompetencií. Ale po príchode Sovietov bol záujem centralizovať moc, aby sa to proste nekomplikovalo a tak sa tie kompetencie nikdy neuplatnili, teda až do 90. rokov, keď okolo nich, ako si mnohí pamätáte, bola kompetenčná vojna alebo teda také spory kompetenčné.
Jednoducho komunisti urobili občanom Slovenska takú kulehu, že federáciu mali v ústave, ale nemali ju vlastne v živote. Slovenskí politici po mnohých stránkach toto urobili slovenským občanom po vzniku Slovenskej republiky. Presne takúto kulehu. My máme silné reči o samospráve v ústave, ale v skutočnosti, keď sa pozrieme na tie možnosti občana samo spravovať svoj štát, tak zistíme, že kopa vecí sa vlastne vôbec nedá a napríklad sa stáva, že poslanci sa rozhodnú a občiansky hlas štyri roky nepustia na svoje rokovanie.
Nemusím hovoriť, že to spôsobuje apatiu, že ľudia nemajú pocit, že sa môžu spolu zúčastňovať na riadení vecí verejných. Demokracia, v ktorej sa raz za štyri roky spustí mlynček hlasovací a to je tým, akože sklapla klec a končí a už láskavo nás nechajte vládnuť, lebo, lebo vyhrajte si voľby, ako tu kedysi povedal jeden neúspešný politik, tak takýto model demokracie je už všade na svete na posmech. Skutočná demokracia je taká, kde tí, ktorí dostali dôveru, sa uchádzajú o neustály kontakt a o vzťah s voličmi a ktorí naozaj umožnia participatívnu demokraciu, spoluúčasť občanov na riadení vecí verejných celé tie štyri roky.
Našou formou v samospráve Bratislavy je táto možnosť, aby občan na každom jednom zastupiteľstve mal právo prísť a klásť prípadné otázky, povedať svoj názor bez obmedzenia, okrem toho časového, ktorý, do ktorého sa napokon musíme vtesnať aj my poslanci.
Chcem veľmi odporučiť, aby sme sa nechovali tak, ako by stačilo, že samospráva je verbálne v ústave a aby sme každým krokom umožňovali, aby samosprávnosť miest a obcí sa stala každodennou realitou, aby ľudia sa naučili, že demokracia, to je to, čo mám rovno za dverami. Tam to vidím, stačí vyjsť a keď mám nejaký názor alebo požiadavku, alebo návrh, tak vždy nájdem u svojich volených zástupcov dvere otvorené.
Ak to ešte oni sami nepochopili, tak je treba, aby Národná rada takúto možnosť občanom garantovala.
Ďakujem pekne.