21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely ústavného zákona. Nebýva zvykom a ani som to neplánoval robiť, aby som ako jeden poslanec predkladal návrh významnej novely ústavného zákona, lebo myslím si, že za dané okolnosti by v tom mal byť širší politický zámer, väčšia zhoda alebo aspoň nejaký, časové obdobie, počas ktorého sa pokúšame dohodnúť. Ale ten dôvod, prečo predkladám tento návrh, je jednoduchý.
Tento návrh vznikol ešte v minulom volebnom období a vznikol ako výsledok pracovnej skupiny, v ktorej boli zastúpené dnešné aj parlamentné strany. Všetky teda vtedajšie a tým pádom aj dnešné, okrem tých, ktoré tu vtedy neboli, samozrejme, SME RODINA, SNS a ĽSNS. Ostatné strany SMER, SaS, OĽANO v ňom zastúpené boli, aj MOST a táto skupina pracovala niekoľko mesiacov na tom, aby pripravila naozaj ucelenú novelu ústavného zákona o konflikte záujmov na základe práve poverenia predsedu parlamentu a poslaneckého grémia. Táto skupina predložila ucelený návrh, ktorý obsahoval zmeny aj v technických záležitostiach tak, aby naozaj všetky tie diery, ktoré dnes existujú, keď pán Slota v nebohej pamäti lietal na lietadle a jazdil na autách, ktoré väčšina z nás ani v živote nevidela a napriek tomu ich mal všetky požičané od kamarátov a bolo to v poriadku, nemusel riešiť, odkiaľ na nich má, tak aj takéto diery sme tam riešili. Riešili sme diery toho, že majetkové priznania väčšiny politikov nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, pretože v nich stačí uviesť veľmi stručný opis predmetu, taký, bez ktorého nie sú ani identifikovateľné. Ale riešili sme v tej novele podľa môjho názoru najmä to, že už ten dnešný zákon, ako bolo vidieť napríklad na kauze Bašternák, by aj kúsal v určitých prípadoch, keby jeho uplatňovanie bolo skutočne nezávislé a podľa zákona.
A ten návrh, ktorý sme tam vtedy mali, smeroval k tomu, aby už koaličná väčšina, nech je akákoľvek, nemohla zabiť konanie vo výbore pre konflikty záujmov, ako to vidíme dneska, ale aby v takom prípade sa mohla menšina v tomto výbore obrátiť na Ústavný súd a ten bol konečným arbitrom v takejto spornej veci.
Tento návrh neprináša žiadnu byrokraciu novú, ale zároveň zabezpečoval nestrannosť konania. Ako však vieme, tento návrh práve pre tieto dve ustanovenia, podrobnejšie majetkové priznania a nemožnosť chrániť svojich ľudí vo verejných funkciách následne SMER opakovane odmietol a predpokladám, že ich odmieta aj dodnes.
Z tohto dôvodu som ja ani po voľbách tento zákon opätovne nepredkladal, hoci on je pripravený a leží teda na stole už štyri roky a trikrát sme ho predtým predkladali, lebo nevidel som v tom zmysel. Ale čo mi dodalo nádej, bola jedna koaličná kríza a jednak opakované vyhlásenia pána predsedu parlamentu Danka, ktorý zrazu počas koaličnej krízy v sebe našiel novú a nečakanú vášeň pre novelu tohto zákona tak, aby sa naozaj niektoré veci upratali, ale táto vášeň sa nejak v jeho prípade nepretavila do skutkov, tak sme sa rozhodli, že mu treba pomôcť a preto tento zákon opätovne predkladáme, pretože parlament nepotrebuje, tento parlament nové premýšľanie, nové obrovské diskusie, hoci my sa im vôbec nebránime. Potrebuje najmä politickú vôľu, aby sme s tým naozaj niečo urobili a taká politická vôľa sa najlepšie demonštruje napríklad tým, že sa takýto návrh posunie do druhého čítania.
My máme rozdiely v tej novele, ktorú sme predložili my, a jemné rozdiely s tou novou, ktorú predložili poslanci OĽANO, ale poviem za seba, že ja nebudem hlasovať v prvom čítaní ani za jednu z nich, lebo vychádzajú z rovnakých princípov, a to sú tie princípy, ktoré som spomenul a ktoré v stručnom úvodnom slove spomínal aj pán poslanec Grendel. To znamená, že podstatné diskusie by sa mali potom odohrať v druhom čítaní o tom, ktorý z tých návrhov je lepší alebo je bližší tomu, čo je tu schváliteľné a zároveň by to mala byť aj diskusia o tom, ako ďalej.
Čo mi dovoľte na záver tohto úvodného slova odmietnuť, je prístup, momentálny prístup pána predsedu Danka, ktorý zvolil potom, čo OĽANO a my sme tento návrh predložili, tak zrazu teda pán predseda Národnej rady opätovne objavil v sebe tú vášeň leta z koaličnej krízy a rozhodol sa ustanoviť skupinu, ktorá by mala pripraviť novú novelu, len ja som aj zvažoval, že tento náš návrh tým pádom stiahneme, aby sme to aj my dali ako ústretové gesto, len potom som si prečítal, akú, akú úlohu chce zadať pán predseda Danko tejto skupine a to ma dosť znepokojilo. Lebo pán predseda Danko povedal, že v prvom rade a v prvom kole on chce vyriešiť to, aby za dvojnásobné porušenie ústavného zákona nebolo možné zobrať mandát, čím chce ako keby vydierať a chce teda to dosiahnuť aj trošku tým, takže pod linkou bude vydierať opozíciu alebo jej časť, že ak toto neschválite, tak vlastne možno vám, možno Matovičovi vezmeme mandát.
Je však jasné, že takýto, takáto zmena nebude chrániť ani len Igora Matoviča, ktorý navyše aspoň podľa môjho právneho názoru tú ochranu nepotrebuje, keďže došlo v jeho prípade k dvojnásobnému porušeniu počas dvoch funkčných období a tým pádom sa na to ten ústavný zákon nevzťahuje, ale takúto ochranu môžu potrebovať o pár mesiacov poslanci, ako je pán poslanec Danko, pán poslanec Hrnčiar a ďalší poslanci, ktorí by boli uznaní z porušenia tohto zákona v tomto volebnom období a tým pádom podľa dnes platného právneho stavu, ak sa v ich majetkových priznaniach nájde čo i len chybná čiarka, mali by prísť o mandát, to je dnešný právny stav. Oni sú takpovediac v podmienke. A ja chápem, že ich chce pán Danko vrátane samého seba ochrániť. Ja si tiež dokonca myslím, že za drobné chyby by nemali byť odoberané mandáty poslancom Národnej rady. Myslím, že by mali byť odoberané za závažné porušenia tohto zákona. Ale chcem povedať pánovi Dankovi rovno, že nebude nás vydierať Igorom Matovičom a aby nás dotlačil k tomu, že dáme amnestiu všetkým a žiadne iné zmeny sa v tomto zákone neudejú.
Aj preto som predložil tento návrh. Preto vítam, že OĽANO predložilo tiež svoju, mierne inú svoju verziu, lebo tým chceme vytvoriť tlak na to, aby sme naozaj zmenili ústavný zákon o konflikte záujmov, aby majetkové priznania mali výpovednú hodnotu a keď najbližšie pán Kaliňák bude robiť kšefty s Bašternákom a potom, a nenapíše to v svojom majetkovom priznaní, alebo keď bude od neho poberať neférovú výhodu, tak ho za to naozaj potrestáme, nielen ho bude koaličná väčšina môcť ochrániť. To je naším cieľom a ja verím, že týmto tlakom sa nám to aj podarí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, pánovi poslancovi Dostálovi.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážení páni predkladatelia, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k obom návrhom ústavného zákona, čiže tlač 720, ktorú uviedol pán poslanec Grendel a tlač 724, ktorú uviedol pán poslanec Beblavý.
Návrh oboch ústavných zákonov spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby oba návrhy ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol vo vzťahu k obom návrhom ústavného zákona ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali oba návrhy ústavného zákona do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017. Zo znenia oboch návrhov ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom zákona odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že oba návrhy ústavných zákonov prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrhy oboch ústavných zákonov prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhov ústavných zákonov vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia, respektíve oboch rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte spojenú rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, preto evidujem, teda otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Remišová a ako vidím pán, teda pán navrhovateľ Grendel. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán navrhovateľ, môžem dať slovo najprv pani Remišovej? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Tak nech sa páči, tak máte slovo vy, keď ona to chce.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. "Do politiky som prišiel z chalupy a do chalupy som sa vrátil." Vladimír Mečiar v novom filme pani Nvotovej z roku 2017. Neviem, z akej chalupy prišiel Vladimír Mečiar, ale všetci vieme, do akej sa vrátil a všetci vieme, čo o tejto chalupe hovorí jeho majetkové priznanie. V súvislosti s vilou Elektra v Trenčianskych Tepliciach majetkové priznanie pána Mečiara o žiadnej chalupe nehovorí, označuje túto vilu ako rodinný dom. Ide teda o chalupu, ktorej rekonštrukcia stála 40 miliónov korún, čiže vyše milión eur len rekonštrukcia, a to ešte nehovoríme o kúpnej cene a už vôbec nehovoríme o nábytku, umeleckých dielach, šperkoch, prípadne iných hnuteľných veciach, ktoré užíva majiteľ tejto chalupy. Dnes sa dá rodinný kúpiť napríklad v Osadnom alebo v Ubli za 14-tisíc eur. Z pohľadu majetkových priznaní je to to isté, ako Mečiarova Elektra, je to rodinný dom. Ak niekto býva v skromne zariadenom rodinnom dome v Ubli, vo svojom majetkovom priznaní má uvedené to isté, čo iný verejný funkcionár, ktorý má v dome napríklad zbierku obrazov od Martina Benku alebo šperky značky Cartier.
Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol prijatý pred trinástimi rokmi. Za tú dobu sa nahromadilo viacero nedostatkov alebo nedokonalostí, spomeniem len niektoré, ktoré sa snažíme zmeniť alebo vylepšiť v tejto novele. Napríklad zjednotenie formuláru pre všetkých verejných funkcionárov. Ako možno viete, tí, ktorí zastávate rôzne verejné funkcie, dnes sa podávajú alebo dnes podávajú rôzni verejní funkcionári rôzne formuláre, ale pre zjednodušenie verejnej kontroly bude jednoduchšie, ak všetci budú mať rovnaké tieto formuláre.
Po druhé. Uvedenie ceny hnuteľných vecí a priznanie darov nad 5-tisíc eur. Dnes stačí napísať do majetkového priznania, že vlastníte umelecké diela, ale už nikto nerieši, v akej hodnote.
Po tretie. Zverejnenie užívaných hnuteľných vecí a nehnuteľností. To pre prípady, kedy vznikajú pochybnosti ohľadne napríklad nájmu a skutočnej trhovej ceny. Hovorím teraz tento príklad bez toho, aby som niekoho zbytočne dráždil a menoval.
Po ďalšie. Zverejnenie majetkových priznaní komunálnych politikov na internete. Keďže verejnými prostriedkami hospodária aj mestá aj obce, je úplne logické, aby primátori a starostovia a prípadne aj komunálni poslanci mali zverejnené svoje majetkové priznania na internete. V bratislavskom mestskom zastupiteľstve, už som to tu spomínal niekoľkokrát, bojujeme s takou tou absurditou už tretí rok, a síce, tam sa majetkové priznania odovzdajú v podateľni, pracovníčka vám podá potvrdenie, opečiatkované, že prevzala obálku a tá sa potom zamkne do plechovej skrine a už nikto nerieši, či v tej obálke je kus toaletného papiera alebo majetkové priznanie v zmysle zákona. Takže aj túto anomáliu odstraňuje táto novela.
A po ďalšie. Zaradenie nových funkcionárov do zoznamu tých, ktorí majú odovzdať majetkové priznanie, pretože od roku 2004 niektoré funkcie zanikli, nové pribudli, prípadne sa ukázala potreba verejnej kontroly funkcionárov, o ktorých sa v roku 2004 nepočítalo, že by mohli mať problémy s preukazovaním svojho majetku. Takto teda rozširujeme okruh napríklad o policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora, šéfa finančného riaditeľstva, funkcionárov Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ÚRSO, Slovenského pozemkového fondu, ale aj členov vedenia rôznych spoločností, kde má štát majetkovú účasť.
Toto všetko, ale aj ďalšie niektoré čisto technické opravy nájdete v našej novele tohto zákona. Samozrejme prirodzenou reakciou môže byť, že načo to vôbec robíte, potrebujete 90 hlasov, je to zbytočné a tak ďalej.
Lenže je tu jedna okolnosť, ktorú už spomínal kolega Miro Beblavý. Je tu okolnosť, ktorá nám dodala sebavedomie k predloženiu tohto návrhu a pomôžem si teraz presným citátom z augusta tohto roka: "Ak má vláda naozaj taký záujem o boj proti korupcii, musí ísť sama príkladom. Pre žiadneho ministra ani verejného činiteľa nemôže byť problém podrobne zdokladovať celý svoj majetok. Pre každého, kto je v politike, vo vláde či na rôznych štátnych postoch, musí byť samozrejmé, že vie zdokladovať každé jedno euro alebo kúpu nehnuteľnosti či drahého auta, šperku."
Čo myslíte kolegovia, kto povedal tieto slová? Povedala ich Veronika Remišová? Tvrdí Veronika Remišová, že pre žiadneho ministra či verejného činiteľa nemôže byť problém podrobne preukázať pôvod svojho majetku? Nepovedala. Povedal to Igor Matovič? Sú to jeho slová, podľa ktorých je samozrejmosťou zdokladovať každé jedno euro v prípade verejných funkcionárov? Nepovedal to Igor Matovič. Ako to už kolega Miro Beblavý spomínal, sú to slová predsedu Národnej rady Andreja Danka. A nebýva to často, ale som presvedčený o tom, že aj Igor Matovič, aj Veronika Remišová s Andrejom Dankom plne súhlasia v tomto. Som presvedčený, že by to povedali rovnakými slovami. A keďže je to tak, verím, že tento návrh získal podporu minimálne od pána predsedu Národnej rady a jeho poslancov, v opačnom prípade by totiž nastala situácia, že by sme museli smutne skonštatovať, že to boli len slová, slová, slová.
Ďakujem pekne za slovo.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.