21. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, no máte pravdu a viac-menej sme na asi rovnakej vlnovej dĺžke. Čo sa týka toho mladého, tak keď si dobre pamätám, bolo to vekom 40 rokov, áno, kedy to ako bolo povedané. Určitá smernica v rámci EÚ hovorí o tom, čo je mikro, čo je malý podnik, čo je stredný podnik, veľký podnik. Tam je nejaký obrat okolo milióna a viac ako milión a ďalšie veci. To znamená, Európa teda má definíciu, len u nás v našom právnom systéme sa nejako nie a nie uliahnuť a schváliť niekde. A my farmárov prakticky nemáme zadefinovaného nikde. To je iba zhluk určitých agropodnikateľov a my ich voláme akože farmári, akože, ale nikde ich nemáte v zákone. Takže myslím, že to je tiež jedna úloha, ktorú by sme mali zvládnuť možno v tomto volebnom období, aby sme to tiež ukázali, že vieme sa dať aj na tú vlnu normálnych farmárov. A hlavne možnože rodinných fariem, o ktorých ja volám stále, pretože musí to byť dedenie určitých návykových zručností z generácie na generáciu. Čo sme v ´48. odsekli a teraz prakticky rodiny nevedia tú následnosť, ktorú mali možnože ich pradedovia a oni si vedeli predstaviť, že ako bude gazdovať, lebo to ho jeho otec naučil, ako to má ísť. U nás sme to odstrihli a teraz je problém.
No a áno, socializmus bol na užívacom práve. Užívateľ najväčšie právo mal, ale už sme v demokracii. Takže konečne dajme, keď už v ústave máme, že súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné a iba za náhradu a primeranej veľkosti, keď niečo berieš, tak konečne by sme mali aj v poľnohospodárstve povedať, že ty vlastník rozhoduješ o všetkom, lebo ten výrobný prostriedok je iba jeden, iba jedna pôda je. My si ju nevyrobíme ešte päťkrát, desaťkrát, máš iba obmedzenú výmeru a nič viacej a nič menej. Takže ďakujem pekne a dúfam, že, a chcem tiež poďakovať pani ministerke, že to ustaneme spoločne a že farmári povedia, že áno, možnože dnešný deň alebo zajtrajší pri hlasovaní bude ten veľký deň pre nich, že to svetlo na konci tunela nájdu aj u nás.
Ďakujem pekne.

Tak ďakujem veľmi pekne. Ja ani netuším, že či si budem pamätať všetko, na čo by som chcela odpovedať. Ale snáď možnože také moje entrée k tomuto celému zákonu 504. Ja v každom prípade musím súhlasiť so všetkými, ktorí hovoria o rozdrobenosti a o tom, aké pôdne pomery na Slovensku sú. A musím absolútne súhlasiť so všetkými, ktorí hovoria o tom, že pokiaľ nebudeme mať pozemkové úpravy v rámci celého Slovenska, akékoľvek zmeny v zákonoch budú často len možnosťou, ako toto napraviť. S tým absolútne súhlasím.
Druhá vec je to, čo povedal Tibor Bernaťák. V každom prípade, ak budeme mať peniaze, a to je vždy otázka peňazí, pozemkové úpravy, lebo ak máte predstavu, koľko stoja komplexné pozemkové úpravy, pre tú predstavu, jedno katastrálne územie od milióna do troch miliónov eur, a na Slovensku máme 3,5 mil. katastrálnych území, kde k dnešnému dňu je zapísaných len 430 zhruba komasácií, teda pozemkových úprav, čiže chýba nám zhruba 3-tisíc katastrálnych území urobiť. Ak sa nájde na takéto niečo v tomto štáte taký objem peňazí, budeme radi všetci, ktorí na pôde hospodárime, nielen za vlastníkov, ale, samozrejme, aj za užívateľov. To je prvá poznámka.
Druhá, samozrejme, ak by boli pozemkové úpravy, ak sú zapísané, zmena Občianskeho zákonníka, kde bude forma dedenia na jedného z dedičov, je jedna z možností, ako tú rozdrobenosť po pozemkových úpravách ustáť. Iste, určite budeme sa snažiť aj my na ministerstve pôdohospodárstva takúto právnu normu, ktorá by urýchlila pozemkové úpravy, alebo aby sa nerobili úplné komplexné pozemkové úpravy, ale len komasácie, aby sme scelili pozemky, je to našou ambíciou. Len je tak veľké množstvo zákonov, že nestíhame všetko naraz. Len moja otázka smerom možnože k minulosti, prečo ministri, ktorí boli na ministerských kreslách po dlhú dobu, sa k takémuto niečomu neodhodlali. Ale to je taká otázka, ktorá ostáva visieť vo vzduchu.
Teraz pôjdem pomaly k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré ste tu predložili. Prvý bol Martin Fecko. Snáď k tomu, k podnájomným zmluvám a k súhlasom. Toto rieši, prosím pekne, Občiansky zákonník. Pri Občianskom zákonníku máme, že ak niekto urobí zmluvu s užívateľom, tak tam vlastník má právo si toto osobiť, že s jeho súhlasom bude daný pozemok do podnájmu. Ak to neurobí, má sa za to, že súhlasí. Takže je potrebné sa len oprieť o ustanovenie Občianskeho zákonníka, nemusíme to osobitne dávať do tohto zákona. Toto je jednoduchá odpoveď.
Potom tam bol ten jeden pozmeňovák, že by sme mali vypovedať k určitému dátumu. Neviem, či to bol 31. november alebo... (Reakcia z pléna.) 1. november? Dobre si pamätám, 1. november. Zákon 504 rieši toto, rieši to po zbere úrody. Máme tam ustanovenia, podľa mňa je to lepšie riešenie, nakoľko, keďže si poznáme naše Slovensko a geografické pomery, klimatické pomery, zber úrody v Podunajskej nížine a zber úrody na severe a severovýchode Slovenska, nemôže byť stanovený k 1. novembru, lebo je to úplne rozdielne. Čiže ten zákon na to, zákon na to pamätá po zbere úrody. Tam nie je dôvod, ani nemyslím, že by sme to mali riešiť.
Ale s čím môžem absolútne súhlasiť u Martina, je, samozrejme, ten pozmeň; teda ustanovenie, ktoré predchádza retroaktivite. S tým absolútne súhlasím a ja požiadam o podporu, ak sa bude hlasovať o tomto bode, lebo dal Martin jednotlivo hlasovať, aby sme za toto hlasovali.
Potom bol pozmeňovací návrh od pána Gábora Gála, tých bolo niekoľko. A k tomu vystúpil aj Simon Zsolt. Pýtal sa Simon, že či Slovenský pozemkový fond k dnešnému dňu vyčlenil nejaké pozemky k mladému farmárovi. Ja poviem rovno: Nie, pretože tá pôvodná verzia päťstoštvorky bola vtedy, pokiaľ donesie mladý alebo malý farmár rozhodnutie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že obdržal platbu z opatrenia 6.1 alebo 6.3. My sme tieto rozhodnutia dokončili podpisovanie možnože minulý týždeň. Čiže ani nemohli dostať, pretože s rozhodnutím musia prísť na Slovenský pozemkový fond. Takže ak nemali toto rozhodnutie, bohužiaľ, fond im tie pozemky nemohol dať.
Ale čo vítam v tom pozmeňovacom návrhu pána Gála, je to, že okrem týchto malých a mladých a mikropodnikov, ktoré sú definované, tak ako to povedal správne pán Dostál, s nariadením 1305, pán Gál, a to odpovedám aj pani Zemanovej zároveň, dal tú možnosť práve týmto pozmeňovacím návrhom aj tým ostatným, ktorí začínajú a majú do 50 hektárov, od nula do 50 hektárov, dať možnosť pôdu, ktorá je zo Slovenského pozemkového fondu. Čiže tam práve opak je pravdou, že zahŕňame väčší objem tých farmárov, nielen tí, ktorí sú definovaní v nariadení Rady 1305. Čiže tam ide úplne do širšieho kontextu.
Simon Zsolt ešte sa pýtal na tú špeciálnu rastlinnú, živočíšnu výrobu, že nie je to definované. Áno, to je pravda. Toto budeme upravovať v nariadení vlády. Lebo je pravda, že ak niekto deklaruje, že má špeciálnu rastlinnú výrobu a hneď by mohol získať a má len pol hektára alebo pár metrov štvorcových a by povedal, že áno, ja chcem pozemky. My to budeme presne určovať v nariadení vlády a tam budú jednoznačné podmienky, ktoré budú hovoriť o tom, že kedy a za akých pomerov tá špeciálna rastlinná a živočíšna výroba sa bude definovať.
Pán Dostál, vaše pozmeňovacie návrhy, prednostné právo. Tu musím povedať a tak troška možnože polemizovať, nie nesúhlasiť, ale polemizovať, lebo poľnohospodárstvo oproti iným nájmom je špeciálna výroba, úplne špeciálna, máme ju pod holým nebom. Špeciálna je aj v tom, nielenže máme rôzne klimatické podmienky, nieže je tu vplyv klímy na to, ako sa hospodári, ale zároveň ak poľnohospodár investuje do pôdy, a investuje nemalé prostriedky a investícia znamená aj hnojenie organické, anorganické, odstraňovanie burín, odstraňovanie krovín a trvalých trávnych porastov, tak si zaslúži ten poľnohospodár mať trošku dlhšiu dobu na to, aby mohol hospodáriť a, samozrejme, aj to prednostné právo, ktoré zároveň stabilizuje jeho podnikanie. Čiže oproti inej priemyselnej výrobe aj v rámci Európskej únie je poľnohospodárstvo definované ako úplne špeciálne odvetvie, práve preto ide doňho 42 % rozpočtu Európskej únie.
Šup, šup, šup, ja som to tak zhruba prešla. Mladého farmára od pani Zemanovej som povedala, tie ročné, no, mám s tým problém s tým ročným, lebo prolongovať stále zmluvy na ročné, to je administratívne tak náročné, že to by fond nič nerobil, len musel zamestnať tisíc zamestnancov, aby tie nájomné zmluvy automaticky mohol robiť.
A potom možnože sme sa dobre nerozumeli ešte v takej faktickej poznámke, taká reakcia na záver, možnože pán Dostál to uviedol. My týmto, touto novelou zákona nezasahujeme do vlastníckych práv, to je potrebné si uvedomiť. My len upravujeme nájomné vzťahy. Nájomné vzťahy tak, aby sa vyvážil ten pomer medzi vlastníckym a nájomným právom. To, ako povedal Tibor Bernaťák, tak troška tie misky váh napravujeme. Nikdy to nebude dokonalé a tento zákon v našich podmienkach je veľmi ťažké nastaviť tak, ale zároveň touto aplikáciou tohto zákona máme za to, že tí, ktorí chcú hospodáriť na pôde, tí, ktorí niečo budú produkovať, a to je tá poznámka a doplňujúci návrh pána Gála, ktorí budú robiť finálne produkty, si zaslúžia mať štátnu pôdu, ktorú chceme, aby mali a aby tie produkty, ktoré robia tu, ostali aj na Slovensku.
Možnože som nezodpovedala, lebo debata bola naozaj veľmi široká. Časť tých pozmeňovacích návrhov, ako som povedala, vieme akceptovať, časť nie, ale to určite vy pri hlasovaní zohľadníte.
Ďakujem veľmi pekne.

Chcem sa aj ja poďakovať za ozaj odbornú a vysoko kvalifikovanú debatu a rozpravu, ktorá tu prebehla. Vidíme, že viac-menej sme takmer jednotní v týchto názoroch, pretože ja si pamätám dobu, keď tu na tejto pôde sa rozprávalo, hoci je to trošku od minula, že my už pomaličky keď budeme takto narábať s pôdou, nebudeme chodiť ani po slovenskej zemi. Čiže tu sa kadečo robilo a je tu veľa vecí, ktoré nie sú vysporiadané a urobené hlavne vo vzťahu medzi vlastníkom a medzi prenajímateľom. Z toho dôvodu, tak ako povedala pani ministerka, ozaj bude potrebné tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli tuná podané, či už od pána Fecka, Gála, pani Zemanovej, pána poslanca Dostála, poriadne prejsť a všetko to dobré a užitočné do toho, pokiaľ sa to nebude biť s Občianskym zákonníkom, zapracovať do toho zákona, o ktorom sa tuná dneska rozprávame.
Padlo tu veľa múdrych myšlienok a slov. Pozorne som to počúval a myslím si, že tá určitá krivda, ktorá, a nespravodlivosť momentálne existuje v tomto zákone, sa nám podarí spoločne odstrániť. Samozrejme, že nie všetko sa dá presne a stopercentne urobiť, lebo to v živote nejde asi v žiadnej sfére, ale je dobré, že sme sa pustili do voľačoho ťažkého, pre toto; toto je ozaj ťažký zákon, ktorý môže mať ďalšie pokračovanie. O tom hovoril tuná aj pán poslanec Fecko.
Na záver, aby som dlho nehovoril, ja si chcem len pre kontrolu, opýtať sa pána poslanca Dostála, vy ste hovorili, že hlasovanie body 1 a 2 samostatne? (Reakcia z pléna.) A 3 a 4 spoločne. A, Martin, ty si samostatne tie body, čo si dal a zo spoločnej správy si hovoril vyňať bod 4. Dobre.
Čiže chcem vás požiadať zajtra pri hlasovaní o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa ponáhľam, ale pri tomto ponáhľam sa pomaly. Takže vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona je reakcia, opäť hovorím, na odôvodnené stanovisko Európskej komisie, porušenie č. 2012/2097 EK 6141 z 30. septembra 2016.
Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť správne a aplikačné postupy používania hnojív tak, aby nedochádzalo k bodovému znečisteniu pôdy, resp. aby sa predišlo možnej kontaminácii povrchových a podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca.
Cieľom predloženia návrhu je aj spresnenie obdobia dočasného uskladnenia hospodárskych hnojív na poľnohospodárskej pôde v zraniteľných oblastiach v zmysle pripomienok Európskej komisie uplatnených v odôvodnenom stanovisku a v súlade so smernicou 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v platnom znení k terajšiemu zneniu zákona.
Európska komisia vyhodnotila legislatívnu úpravu zákona 136 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov ako nedostatočnú a požiadala slovenské orgány o prijatie nápravy. Predložený návrh zákona zohľadnil odporúčania a požiadavky Európskej komisie. Mám za to, že všetky pochybnosti, ktoré v priebehu doterajšieho prerokovania k predloženému návrhu odzneli, boli v príslušných výboroch vysvetlené a návrh bol prostredníctvom prijatého pozmeňujúceho návrhu modifikovaný.
Ja by som chcela poďakovať v tomto prípade pozmeňovaciemu návrhu, ktorý vyšiel na pôde parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sme potom implementovali na legislatívnej rade. Pomohli sme tým, ktorí vedia doložiť laboratórne testy o obsahoch dusíkatých a iných látok. Takže to je vec, ktorú sme sa zhodli, musím povedať, aj s opozíciou, aj s koalíciou. A tento náš zákon bol v obidvoch výboroch pomaly 100 % poslancami prijatý.
Takže mám za to, že nerobíme žiadne zásahy, keď tu bolo prvé čítanie, tuším Simon Zsolt hovoril, že ideme zrušiť živočíšnu výrobu. Nie, tie zásahy vôbec nie sú také, aby sme likvidovali živočíšnu výrobu. Urobili sme naozaj minimálne zásahy vzhľadom k tomu stanovisku z Európskej komisie, aby sme poľnohospodárov ochránili. Dokonca sme vypustili, čo si málokto všimol, vypustili povinnosť robiť grafické prílohy, aby sme zjednodušili vyplňovanie žiadostí k aplikácii dusíkatých hnojív žiadateľom, čiže grafické prílohy už nemusia robiť, a to je také zjednodušenie.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho schválenie.

Ďakujem, pán podpredseda.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 784 zo 7. septembra 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (podľa) § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 264 z 3. októbra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 119 z 28. septembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode spoločnej správy nasledovne: O bode spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 127 z 10. októbra 2017. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, musím povedať, že problém riešenia uskladnenia maštaľného hnoja v poľnohospodárstve má priamy vplyv na existenciu živočíšnej výroby. Súhlasím s vami, že existuje tu problém, ktorý mali aj vo Francúzsku, mali v Nemecku, mali v Holandsku, Európska komisia voči nim konala a len tak na dovetok chcem povedať, že doterajšie znenie zákona o hnojivách, i keď sme vedeli aj v roku 2004, že to neni úplne v súlade, sme sa hľadali nájsť riešenie, pretože už v zákone o vodách takéto opatrenie bolo zakotvené, takže to bola reakcia.
To, čo som sa snažil kritizovať pri prvom čítaní a možnože sme sa nepochopili, je to slovo "vyvážať" alebo "vývoz" na voľné hnojisko. Nepovedal som, ale poľnohospodári dostali takú malú barličku doteraz. Mohli si zo svojej výmery vyčleniť hektár pôdy, ktorú si dali na inú spoločnosť a uskladnili si ten maštaľný hnoj tam a tú živočíšnu výrobu vedeli zachovať. Ale akonáhle vy do zákona dáte, že ten hnoj sa nemôže vyvážať na to hnojisko, tak túto barličku oni už nebudú môcť používať.
Pokiaľ by ste miesto formulácie vyvážania, by ste si zvolili nejaký iný spôsob, trebárs "naskladňovať" na toto poľné hnojisko, tak by mohli vyvážať prostredníctvom cez inú spoločnosť a mohli by to obísť.
Prečo to hovorím? Slovenská republika viac či menej úspešne vedela od roku 2004 plávať v týchto kalných vodách európskej byrokracie. Budúci rok, v roku 2018, je možné pristúpiť k prehodnoteniu týchto opatrení. Ale ja si kladiem otázku: Keď Slovenská republika pol roka pred tým, než by sme mohli požiadať Európsku komisiu o prehodnotenie tohto postupu, prijme takéto zákonné riešenie, tak už Slovenskej republike asi veľmi ťažko umožnia akúkoľvek zmenu. A ja som nabádal to, aby sme nezobrali farmárom tú malú barličku. Keď som hovoril o tom, že koľko stojí vybudovanie dnes skládky maštaľného hnoja, vybetónované, s kontrolou podzemných vôd, tak ako to vyžadujú zákony a smernice Európskej únie, tak z drvivej väčšine musím povedať, že to nebude biť tých najväčších.
Ako, pani ministerka, váš predchodca rozdal miliardy korún, 900 mil. eur rozdal na modernizáciu fariem, pre 600 firiem. Kde na Slovensku máme viac ako 16-tisíc žiadateľov o dotáciu, ktorú majú poľnohospodársku výrobu. Kde zostalo tých 16-tisíc alebo 15-tisíc žiadateľov? Oni nedostali peniaze na modernizáciu, oni to nemajú. Hlavne to sú mladí a malí, ktorých ste pred chvíľkou chceli podporiť pri nájme pôdy. Oni, keď sa dostanú k tej pôde, nebudú môcť mať živočíšnu výrobu. Lebo v tej chvíli, na druhý deň on potrebuje poľné hnojisko, kde uskladní maštaľný hnoj. Ten sa produkuje každý deň. A keďže on nebude vedieť uskladniť, vy mu síce hovoríte, že dostane od 500 do 5-tisíc euro pokuty a dáte mu najnižšiu hranicu 500 euro. Ale tým, že on porušil zákon o hnojivách, dostal sa do krížovej, v rozpore s krížovými pravidlami kontroly poskytovania dotácií, on bude vyradený z dotačnej schémy. Výsledok je taký. To znamená, že každý mladý farmár, ktorý sa začne a v tomto zákone žiadnu barličku, a otvorene už musíme povedať, že tam bola tá barlička. Žiadnu barličku tam nenecháme, tak žiadny mladý a nový farmár na Slovensku nemôže začať produkovať žiadnu živočíšnu výrobu, pretože toto ustanovenie ho práve bude likvidovať. Lebo on bude musieť splniť podmienku.
Teraz si zoberte, že farmár, ktorý chce mať 10 kráv, 50 oviec, nebavíme sa o veľkých číslach, potrebuje mať vybudované poľné hnojisko, schválenú eiu, kontrolu, monitoring spodných vôd. To sú náklady, ktoré jemu v tej chvíli znamená také predraženie živočíšnej výroby, že nech radšej od toho uteká. Na druhej strane poviete, že pôdu od Slovenského pozemkového fondu dostaneš vtedy, keď máš živočíšnu výrobu. Áno, nechali ste tam, že aj špecializovanú rastlinnú výrobu. Ale povedzte mi, pod Tatrami, v Nízkych Tatrách na holiach, kde, tam ako urobíte. Aj tam sú zraniteľné oblasti. Nielen na juhu Slovenska, ale aj na juhu Slovenska. V tej chvíli on sa nevie začať. Vy ste ho dostali do začarovaného kruhu.
Môj apel nebol na to, že netreba riešiť alebo nemusíme reagovať na to, čo Brusel od nás chce. Len som apeloval na to, že od roku 2004 do roku 2017 Slovenská republika vedela nájsť malú barličku pre svojich poľnohospodárov a prioritne by som povedal tých malých. Pretože tí, ktorí zobrali a začali tak, že sprivatizovali štátny majetok, tam to bolo vybudované, prebrali družstvá, kde to bolo vybudované, tí nemajú problém. Ale problém má tých 15-tisíc alebo 14-tisíc podnikateľov, ktorí začali nanovo od 2004. roku, ktorí toto všetko nemajú. Oni neboli úspešní. Ich korupčný systém, ktorý tu bol a zdieral, že chceš dostať peniaze z eurofondov, zaplať! On nemal na to, aby to zaplatil. Tak to nemá. A dneska, keď nemá, tak vy mu poviete, že nieže dostane 500 euro pokutu, to ma netrápi, to by ešte prežil. Mňa trápi to, že vzhľadom k krížovej kontrole pri podmienkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri priamych platbách bude musieť byť vyradená.
Však ja som videl sám prvý prípad v roku 2004, kde chcem menovať poľnohospodárske družstvo Veľké, len preto, lebo mal nedovolenú látku. Zistili mu veterinári v mäse, neviem, akým spôsobom sa to tam dostalo. On, chudák, povedal, že a, neni problém, ako čo, tých 10-tisíc korún vtedy, zaplatím. To bol podnik, ktorý mal miliónové obraty. Zaplatil. A potom koncom roka, keď to dostal do krížovej nezhody a platobná agentúra mu odmietla vyplatiť milióny korún dotácií, tak podnik išiel k vode.
A toto isté sa môže stať s malými farmármi, a preto som na to apeloval, že keby tam nebolo striktne napísané, že vyvážať alebo len to, že uskladňovať, navážať alebo inú formuláciu, že by si to mohol prostredníctvom inej spoločnosti na jednom hektári uskladniť dočasne, tak možnože by dostal barličku.
Ďakujem.