21. schôdza

Ďakujeme pekne, pán poslanec Fecko. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán Fecko, vy aj váš predrečník ste na to nechtiac poukázal. A na čo ste nechtiac poukázal? Poukázal ste na byrokraciu u nás, ktorá je tlačená z Európskej únie, to znamená z molocha. Sú to obmedzujúce polená pod nohami a je zlé všelijaké finty robiť a barličky v zákonoch, len aby sme sa prispôsobili Európskej únii. Mali sme potravinovú sebestačnosť? Mali sme aj bez Európskej únii. Pochybujem o tom, že by bolo omnoho horšie životné prostredie vtedy a bolo podstatne viac kusov dobytka napríklad.
Ďakujem za slovo.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím, že zákon o hnojivách možno sa zdá nedôležitý, ale má veľmi veľký význam pri ochrane životného prostredia.
A v krátkosti zareagujem na faktickú poznámku. Áno, bolo to životné prostredie horšie, oveľa horšie, aj čo sa týkalo kvality podzemných vôd, to znečistenie z poľnohospodárskej činnosti bolo veľmi veľké a jeho dôsledky ešte vlastne sú do dnešného dňa, najmä na plochách pôvodných poľnohospodárskych družstiev je, častokrát sa nachádza znečistená pôda veľkým množstvom dusíka. Preto sa aj pri veľkých prevádzkach musia robiť takzvané východiskové správy. To znamená, aby sa zanalyzoval stav nula, kde sa povie, že v akej hodnote ten nový prevádzkovateľ má pôdu, na ktorej ide hospodáriť, aby znečistenie pôdy z poľnohospodárskej činnosti nebolo pripisované jeho aktivite.
Pretože o tom je v súčasnosti zákon, o tom, že poľnohospodári musia už dodržiavať striktnejšie pravidlá, čo sa týka aplikácie najmä dusíka do pôdy, ale taktiež aj dusíka, ktorý sa nachádza, obmedzovanie množstva dusíka, ktorý sa nachádza či v krmivách, alebo pri samotnej prevádzke. Preto chcem sa aj poďakovať, že naozaj pozmeňujú; sme našli vo výbore spoločnú zhodu na to, že môžu hospodári preukázať množstvo dusíka na základe analýz akreditovanou osobou a nielen na základe štatistických prepočtov z minulosti.
Chcela by som upozorniť ešte na ďalšie také rozpory, ktoré sa nachádzajú v legislatíve, avšak je to skôr na úrovni už rezortov ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia, pretože by to chcelo zosúladiť existujúce vyhlášky, ktorými sa riadia príslušní poľnohospodári a projektanti pre poľnohospodársku, teda najmä živočíšnu výrobu. Tu by som chcela poukázať na stretnutie, ktoré sa konalo v marci tohto roka na pôde ministerstva pôdohospodárstva. Mala som možnosť sa zúčastniť zasadnutia k záverom o BAT, to znamená ako najlepšie dostupné technológie využívajúce sa v Európe pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných. A tu na tomto prerokovaní sme hovorili o nesúlade legislatívy aj s rozhodnutím Európskej komisie, ale aj nesúlad legislatívy našich interných noriem v rámci týchto dvoch rezortov.
Konkrétne chcem upozorniť na nesúlad so zákonom o hnojivách 136/2000 a vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 397/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a smerných číslach spotreby vody, a vyhlášky tiež ministerstva životného prostredia č. 684/2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Tento nesúlad totižto vedie k problémom pri projektovaní prevádzok, kde sú rôzne hodnoty potreby pre jednotlivé kategórie zvierat a množstvo vody, ktoré je tiež súčasťou hnojovice ako objemu, ktorý vzniká, ktorý sa prepočíta, na základe ktorého sa prepočítava aj skladovacia kapacita pre tie nádrže na hnojovicu.
V zákone o hnojivách sa presne hovorí o tom, že koľko, akú kapacitu musí mať na obdobie 6 mesiacov a je rozdiel, či sa tam započítava len skutočná produkcia toho hnoja, ktoré produkuje zviera, a započítava sa tam aj voda, ktorá vzniká napríklad pri oplachovaní maštalí, ale taktiež aj prepočet vody, ktorú zviera vypije. Nerovnakosť týchto čísel, potom spôsobuje problém pri povoľovaní na stavebnom úrade, kedy nie je jedno, či teda kapacita nádrže musí byť napríklad 5-tisíc metrov kubických alebo 6-tisíc metrov kubických. Od toho sa potom vlastne odvíja aj množstvo požadovanej poľnohospodárskej pôdy pre aplikáciu tohto hospodárskeho hnojiva. Taktiež dôležité je zosúladenie, ešte sa vrátim teda, tento nesúlad konkrétne udáva vyššie hodnoty potreby vody pre odstavčatá pri ošípaných ako napríklad dokument BAT, to znamená tie najlepšie dostupné technológie, a teda to sú tie následné požiadavky na potrebu vytvorenia väčších skladovacích priestorov.
Takže toto by som chcela veľmi pekne poprosiť, pani ministerka, keby ste sa na toto mohli pozrieť aj s pánom ministrom životného prostredia. Zosúladiť tieto dáta, prípadne vychádzať z údajov, ktoré teda je, ktoré vydalo vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2017/302 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných, a tam sú tiež tabuľky opäť s rozdielnymi číslami, ako sú v našej legislatíve, menovite teda v tých vykonávacích vyhláškach.
Ak dovolíte, ešte jeden krátky postreh. Tiež sa týka v súvislosti so živočíšnou výrobou. Taktiež na tomto stretnutí v marci zástupcovia zväzov hovorili aj o problematike ochranných zón, ktoré v minulosti boli zadefinované v okolí poľnohospodárskych družstiev. Boli to vlastne zóny, ktoré boli pásmom hygienickej ochrany, kde zástavba sa často v súčasnosti veľmi približuje k týmto areálom, čo spôsobuje následne vlastne sťažnosti zo strany obyvateľov, ktorí vlastne nie sú upozornení na to, že sa ich výstavba približuje k prevádzke, ktorá teda je aj zdrojom znečistenia ovzdušia. A asi by bolo dobré opätovne hovoriť o tom, že tieto ochranné pásma by mali byť zadefinované minimálne v polohe informatívnej a povinnosťou informovať toho stavebníka, že sa ide priblížiť so svojou výstavbou k existujúcej takejto prevádzke, aby dodatočne nemohol namietať a žiadať napríklad likvidáciu chovu živočíšnej výroby.
Čiže toľkoto takéto moje podnety. Budem rada nápomocná, ak by bolo podrobnejšie vám poukázať na konkrétne čísla, ktoré je potrebné upraviť v tých vyhláškach. By sa určite pomohlo mnohým prevádzkam.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, pani poslankyňa.
Pani ministerka, vy ste chceli reagovať v rámci rozpravy? V rámci rozpravy ešte, hej? (Reakcia ministerky.) No samozrejme, že to je možné, len sa vás pýtam, lebo ak to bude v rámci rozpravy, tak na vás budú môcť reagovať kolegovia, ale vy máte možnosť ako navrhovateľka vystúpiť v rámci záverečného slova. Takže je to na vás. (Reakcia ministerky.) Takže v záverečnom slove. Dobre.
Týmto končím všeobecnú rozpravu a teda sa pýtam pani navrhovateľky, či chce využiť svoje právo v rámci záverečného slova a zaujať stanovisko k rozprave. Je tomu tak.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. V tom záverečnom slove, samozrejme, budem reagovať na podnety, ktoré, tu bol Simon, ale bol za mnou a sa ospravedlnil, že musí odísť. No, nechceme my mať žiadne balíčky v zákone, to poviem rovno, lebo nitrátová direktíva znamená, že znižujeme obsah dusičnanov a dusitanov nie preto, lebo sa nám to páči alebo to nechceme, lebo to predpisuje európska legislatíva, ale nemyslím, že žiaden z nás, ktorí tu sedia, žiadne deti, ktoré my máme, chcú piť vodu s obsahom dusičnanov a dusitanov, ktoré majú veľký vplyv na podiel karcinogénov v našom tele. Takže o tom to je, nitrátová direktíva.
Ak poslanec Simon Zsolt hovoril o tom, že sme vylúčili tú barličku odtiaľ, ja by som len upozornila, že ide o len určité obdobie, kedy nesmú vyvážať organické hnojivá na pole a je to obdobie, kedy je pôda zamrznutá. Čiže na to obdobie si aj mladý farmár bude musieť, ak nemá spevnené hnojisko, môže si prenajať to hnojisko od susedného podniku, ktorý ich určite má. Máme veľa tzv. brownfieldov z oblasti poľnohospodárskej výroby, ktoré sú dnes nevyužívané, sú aj v správe Slovenského pozemkového fondu, nevieme, čo s nimi. Mladý farmár takéto pozemky alebo takéto budovy, stavby, silážne jamy, silážne žľaby môže získať za veľmi dobrých podmienok. Čiže nie je dôvod, aby sme zjednodušovali, nehovorím, že zjednodušovali, ale dávali pomocné barličky. My práve naučiť musíme ľudí, aby sa správali k prírode a k tomu, ako hospodária v prírode, aby sa správali od začiatku tak, ako sa majú, a práve koho máme vychovávať, ak nie mladých. Čiže to je taká poznámka.
Druhá poznámka, k pani poslankyni Zemanovej. Snáď len neviem o týchto nesúladoch. Hnojovica, aby sme si boli na čisto, hnojovica je v zmysle poľnohospodárstva definovaná ako kombinácia tuhých a tekutých exkrementov, ktoré sú splachované vodou, čiže podiel vodnej zložky pri všetkých výpočtoch, ktoré my máme, a sú to výpočty, ktoré sú 40 rokov staré a sa, by som povedala, implementujú a tie poznatky možnože sú už novšie. Vieme to opäť rozprášiť, tak ako pri tom používaní dusíkatých hnojív a používaní laboratórnych testov, ale hnojovica, aby som upozornila, je zmes tuhých a tekutých, zároveň v kombinácii s vodou, ktorá sa používa na oplachovanie. Nebránime sa a, samozrejme, je to dobré, ak jednotlivé vyhlášky, nariadenia jednotlivých ministerstiev budú zosúladené.
Takže veľmi ďakujem pekne aj za takéto návrhy.

Ďakujeme veľmi pekne.
Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Je tomu tak, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja k tomuto zákonu si myslím, že pani ministerka dostatočne vysvetlila tie veci, na ktoré tu bolo poukázané, a ja chcem poprosiť, aby o poľnohospodárskych zákonoch, ktoré sme tuná prerokovali, sa hlasovalo zajtra o jedenástej.