22. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pani ministerka Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, bola som niekoľkokrát oslovená aj v tejto diskusii. V materiáli, ktorým je odôvodnené uznesenie alebo návrh uznesenia, sa na mňa odvolávate, že som mohla problému predísť, keby som riešila problematiku odmeňovania advokátov poskytujúcich služby pre štát už dávno. A okrem toho v návrhu uznesenia sa ukladajú aj úlohy, ktoré by sa ma mali teoreticky týkať, takže cítim potrebu sa k tej téme vyjadriť.
Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo sa týka riešenia konkrétnej otázky, ktorú momentálne rieši ministerstvo hospodárstva, kolega minister Žiga, ja si myslím, že na tom sme sa zhodli všetci, že tak jak bola dojednaná tá výška odmeny, že je neprimeraná a to je vec zmluvy, ktorá bola uzatvorená zjavne, zjavne nie dobre, lebo inak by sme tento problém neriešili, a je to otázka ad 1 vyvodzovania zodpovednosti, samozrejme, ad 2 rokovania a právnych krokov, pretože ja som presvedčená o tom, že ten priestor pre právne kroky asi nebol v plnej miere ešte vyčerpaný a podľa mojich informácií aj minister hospodárstva sa aj touto otázkou zaoberá.
Ja sa budem teda venovať viac tomu, ako treba nastaviť prostredie alebo čo treba robiť, aby sme sa v budúcnosti takýmto situáciám vyhli. Ja vychádzam v prvom rade z toho, že v prípade, keď sa kontrahuje pre zastupovanie štátu advokát, tak je to v prvom rade zmluvný vzťah, kde na jednej strane je advokát, na druhej strane štát, resp. štátna inštitúcia, ktorá v rámci toho zmluvného vzťahu vystupuje ako správca majetku štátu so všetkými povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú už dnes podľa zákona o správe majetku štátu a podľa všeobecných pravidiel, ktorými sme jednoducho všetci viazaní, a tieto všeobecné pravidlá by nás mali tlačiť k uzatváraniu dobrých zmlúv a k robeniu istých rozhodnutí, dobrých rozhodnutí.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že nahradí všetko reguláciou. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tam, kde smeruje aj navrhované uznesenie, tak smeruje v zásade k tej otázke, aby sa zmenila vyhláška, zaregulovali stropy, prípadne nastavila nejaká právna norma, ktorou bude proste zaregulovaná výška odmeny. A ja osobne si myslím, že, že toto nie je dobrá cesta. Pritom sa nebránim tomu, že nemáme niečo urobiť, a ja aj poviem, čo si myslím, že urobiť treba, a čo som pripravená urobiť a čo je vláda pripravená urobiť. Nie som presvedčená o tom, že by mala platiť nejaká zásadne iná regulácia, pokiaľ ide o reguláciu advokátov a cien advokátov, resp. odmien advokátov, než platí pre súkromný sektor. Vždy sa môžme pozrieť na tú vyhlášku, či je nastavená dobre, alebo nie je nastavená dobre.
Napríklad naša vyhláška o odmeňovaní advokátov pri tarife nepozná strop, v Rakúsku strop existuje pri tarife, ale nemyslím si, že to je len problém vo vzťahu k štátu, môžme sa na to pozrieť ako na plošnú otázku, či ju treba riešiť, alebo ju neni treba riešiť, ale nemyslím si, že tam je jadro problému. Jednoducho preto, pretože platí pri právnych službách, že nie je spor ako spor, sú typy sporov, ktoré by jednoducho mali zvládnuť právnici štátnych inštitúcií, sú typy sporov, ktoré zjavne vyžadujú možno nejakú vyššiu mieru profesionality v podobe právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou. Zase niečo iné je možno nejaký vnútroštátny spor, pričom nemusí byť ani rozhodujúca výška sporu, pretože výška hodnoty toho sporu ešte vôbec nemusí vyjadrovať právnu náročnosť toho sporu, to tiež môžu byť dve veci a niečo iné je povedzme medzinárodná obchodná alebo medzinárodná investičná arbitráž.
Hovorím to jednoducho preto, pretože podľa typu sporu musíme vyberať možno aj advokátsku kanceláriu na základe jej expertízy pre určité oblasti, na základe možno toho, že či potrebujeme aj medzinárodnú skúsenosť, alebo či nám stačí vnútroštátna advokátska kancelária bez medzinárodnej skúsenosti.
A to sú všetko otázky, ktoré nevyriešime tým, že povieme, že tarifa pre štát je iná ako tarifa pre súkromný sektor. Preto ja odmietam túto cestu. A to, čo sme sa dohodli na vláde a k čomu sa hlásim, je pripraviť skôr nejaké mäkšie pravidlá, možno nejaké zásady, ktorými budú viazané štátne inštitúcie, ktoré by povedali nejaké rámce. Možno najlepšiu prax, ako uzatvárať, posudzovať vôbec právne spory, uzatvárať zmluvy s advokátskymi kanceláriami a stanoviť tomu nejaké rámce alebo nejaké pravidlá. To je podľa mojej mienky cesta, ktorá môže viesť k dobrému výsledku, je to cesta, ktorej sa nebránime, a ja to dokonca budem formulovať inak. Pre celú túto oblasť môže to byť cesta ako, vyslovene zjednodušene povedané, ako keby upratať celú túto oblasť, s ktorou môžu mať objektívne problémy mnohé štátne inštitúcie, ktoré keď v nejakom momente možno čelia súdnemu sporu, ktorý nie je obvyklý pre ich potreby, nevedeli by s tou otázkou pracovať. To je vec, na ktorej sme pripravení robiť aj v spolupráci s ministerstvom financií, prípadne s niektorými ďalšími inštitúciami tak, aby sme proste mali nejaké rámce, v rámci ktorých sa budeme pohybovať.
Je veľa vecí, o ktorých sa dá uvažovať. Dá sa uvažovať o tom, že bude aj nejaká koncentrácia možno na jednom ministerstve pre určité typy sporov alebo podobne, ten priestor, ako zlepšiť ako keby túto oblasť spravovania štátu, tu určite existuje a je pomerne veľký a myslím, že môžem konštatovať, že sme pripravení to urobiť.
Opakujem, nie však v podobe tak, ako je formulované to uznesenie, pretože tam by som videla aj isté úskalia, ale v takýchto rámcoch, ako som ich pomenovala, sme, samozrejme, pripravení na tom robiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani ministerky traja, štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Baránik.

Ďakujem, pani ministerka, za aj to, aj za to, že ste vystúpili, dali nám možnosť debatovať na túto tému, aj za vaše pozitívne vystúpenie. Myslím si, že to, čo ste povedali, pokiaľ ste sa dotkli tých vecí, tak to dáva zmysel.
Ja osobne tiež súhlasím s tým, že, a to hovorím z praxe, že nemožno regulovať v tejto oblasti tak, ako by si to možno niekto predstavoval, že, a zároveň jedným dychom hovorím, že to, že tá odmena bude priliehavá na ten spor, sa dá docieliť naozaj len riadnou súťažou, pretože nikto nevie lepšie odhadnúť náročnosť tej právnej služby, ako sú tie samotné advokátske kancelárie, ktoré o to usilujú za predpokladu, a to je, to je, samozrejme, ten diabol v detaile, že tie, títo uchádzači o takú službu majú príslušnú skúsenosť, ale to sa dá, samozrejme, ľahko preveriť a overiť.
Zaujalo ma to, čo ja veľmi zdieľam, že by sa mal vytvoriť jeden koncentrovaný orgán, ktorý by zastupoval záujmy štátu tak, ako je to v Čechách, kde sa vytvorí obrovská expertíza na to, aby sa to robilo veľmi odborne a relatívne veľmi lacno. To znamená, že sú to najatí právnici, ktorí robia tú službu.
Avšak tu sa dotýkame podstaty problému, a to vás môže zaujať, je to, že tu advokáti primárne nezastupujú, ale tu advokáti u nás primárne vybavujú, a preto máme ten problém, ktorý máme.

Pán poslanec Kondrót.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne pani ministerke za objasnenie prístupu. Ja by som rád doplnil možno jej vystúpenie tým, že určite pani ministerka vie, že Fond národného majetku pred tým, než tam nastúpil Braňo Bačík a nové vedenie, prehrával všetky spory alebo takmer všetky spory, ktoré mal, sa tomu nevenovali dostatočne alebo mali nejaký iný pohľad na vec. V každom prípade prehrávalo, lebo zo štátneho krv netečie. Po nástupe Braňa Bačíka do Fondu národného majetku fond začal vyhrávať spory a myslím, že vyhral všetky spory, ktoré doťahovali za Braňa Bačíka. To treba povedať.
A myslím si, že výška odmeny 2,5 %, nech nikomu nepraská zubná sklovina, že to je niekoľko miliónov, išlo o obrovský balík peňazí, za percento vás nerozvedie ani rozvodový právnik, prosím vás, veď to si treba uvedomiť. Ja len pár čísiel. Allen & Overy, firma, ktorá prehrala s našou právnou kanceláriou, zastupovala Deutsche Bank proti Srí Lanke, 60 mil. bol spor, dolárov, vypýtali si 8 mil. Vážení priatelia, 22-23 %. Takisto Chorvátsko, Slovinsko mali spor za 30 mil., odmena bola 8. USA, Rumunsko 82 mil. euro, odmena 18,5 mil. Stále viacej ako my dneska sa bavíme, že čo by malo prináležať 2,5 % zo 700 mil., a vy ste si hovorili, že to je len niekde v USA. Venezuela, tam mali spor za 760 mil., 20 mil. euro. Veľká Británia, Venezuela 1,12 mld. dolárov, vypýtali si 30 mil. A Bulharsko 122 mil., 13 mil. euro.
Čiže suma okolo nejakých 12, 15, 17, 19 vôbec nie je premrštená, je normálna, takto to v tých medzinárodných arbitrážach chodí a tých 2,5 % je super cena.

Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Ďakujem. Ja vítam snahu upratať, čo sa týka poskytovania právnych služieb, i keď mi je ľúto, že k tomu pristupujeme teraz, keď tu máme túto kauzu. A tak to je to vždy, že ten neporiadok napríklad v eurofondoch upraceme až vtedy, keď tu máme obrovský škandál. Hoci tie eurofondy čerpáme už desať rokov.
Ale ešte by som chcela upozorniť aj na obrovské rozdiely medzi, napríklad medzi hodinovými sadzbami právnických kancelárií, ktoré robia pre štát. Hovorím, že od, máme tu sadzby hodinové od 60 eur cez 222 ÚRSO až po 546. Čiže tie rozdiely medzi hodinovými tarifami sú veľmi veľké a to sú všetko právnické kancelárie, ktoré robia pre štát.
Takisto keď sme si dávali robiť, sme porovnávali, koľko minú štátne inštitúcie za právne služby, tak len za pol roka, napríklad minulý rok za šesť mesiacov, minuli takmer 5 mil. eur za externé právne služby. Čiže na tie právne služby štát vydáva obrovské peniaze.
My sme do zákona dali výnimku z verejného obstarávania, to znamená, že právne služby nepodliehajú verejnému obstarávaniu, môžete si v zásade vybrať kohokoľvek, koho chcete, ale zároveň tuná mala byť aj nejaká regulácia. Keď uvoľníme verejné obstarávanie, nie sú žiadne pravidlá, vyberte si, koho chcete, na druhej strane musíme zadefinovať aj nejaké stropy a základné princípy, ktoré sme však nezadefinovali. Tak ako je to pri iných službách, napríklad pri tlmočníckych službách, kde to zadefinované máme.
Takže neviem teda, akým smerom sa bude uberať, či to bude nejaká vyhláška, alebo nejaké interné pravidlá, ale ja si myslím, že ak sme uvoľnili pravidlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kresák.

Veľmi pekne ďakujem, pani ministerka, za vaše vystúpenie. Musím povedať, že ja som veľmi zvažoval, keď som si čítal návrh, pozvánku, návrh programu tejto schôdze, že sa možno prihlásim s vlastným vystúpením v rozprave z jednoduchého dôvodu, že, samozrejme, problém s výškou odmeny už bol definovaný a ten máme všetci, ktorí sme podporili program tejto schôdze, k tomu sa nebudem vyjadrovať.
Ale zamrzelo ma to z návrhu alebo z textu toho odôvodnenia, že predkladatelia obvinili ministerstvo spravodlivosti z toho, že nekonalo v minulosti a že malo konať. Ako po vojne je každý múdry, každý je generál. Ale toto pokladám za nespravodlivé, pretože, samozrejme, nebudem sa vracať k tomu, čo tu už odznelo, kedy vznikla vyhláška, ktorá upravuje zmluvné tarify pre advokátov a ich odmeny za činnosť a za ktorého ministra vznikla a, samozrejme, doteraz to fungovalo. Ale nemôžme my viniť za ľudské zlyhania právny predpis a takisto ani nie toho, kto je jeho autorom, prípadne kto zaň zodpovedá v súčasnosti. Čiže ja som pokladal tento argument za veľmi populistický a chcel som vysloviť s ním svoj nesúhlas.
Samozrejme, ja som tiež veľmi rád, že odznelo z úst pani ministerky aj to, že upozornila na to, že nedá sa všetko regulovať. Skutočne sa nedá najmä v právnych službách, tu ja som pomerne značne prekvapený z toho, že práve tí, ktorí vlastne sa hlásia k liberalizmu na jednej strane, na druhej strane tuná akosi volajú po presnej regulácii, ktorá nie je možná. Každý, kto pozná právne služby, vie, že neni právna služba jedna ako druhá, že právny poriadok je komplikovaný a že skutočne v jednom prípade tá právna služba môže vyžadovať veľmi veľké nároky, medzinárodnú časť, v druhom prípade tomu tak nemusí byť. Čiže ani tá hodnota sporu nemusí byť vždy relevantná, tak ako pani ministerka zdôraznila.
Čiže chcem povedať, že nezjednodušujme si tento problém, ale hlavne nebuďme populisti. To populistické odsudzovanie odmeny, ktorá je dnes 2,5 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)