22. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, aj ja si dávam otázku, že prečo nechcú vysvetliť, keď bolo všecko transparentné, jasné, dané. Veď predsa za čo by sa mali hanbiť alebo nemali hanbiť? Len ja sa bojím o jedno, že mnohí poslanci, keď zložia sľub tu, ktorý je predpísaný zákonom, nevedia tou minútou zmeniť ja na my. Nevedia zmeniť, ešte raz opakujem, ja na my. To neni o tebe, to je o 5,5 mil. ľudu slovenského, ktorý zastupuješ. A kto iný ťa má kontrolovať, ak nie tento národ? A cez koho? No cez poslancov. Keď si vládny, tak opozícia hovorí, že, pozor, skladaj účty, pán poslanec koaličný, lebo národ si to žiada, chce vedieť, ako to bolo. Kto má o tom hovoriť?
Vážení, ja na my, uvedomte si to! Vaše miestne a lokálne aktivity a podnikateľské záujmy by mali skončiť, keď sa ujmete mandátu poslanca Národnej rady. Zabudnite, že ste z toho regiónu a tam budú aj peniaze, lebo ste poslancom NR SR. Ešte raz opakujem, NR SR. Takže mali by ste skladať účty každému občanovi, a pokiaľ je to transparentné, tak čoho sa bojíte?
Ďakujem, Edo, za tvoje vystúpenie.

Pán kolega Heger, v tvojej rozprave som zachytil a chcem reagovať na tú pasáž, keď si hovoril, že nevieš, ktoré faktúry boli vyplatené, nevieme to, zatajujeme to. Zákon 211-ka o slobodnom prístupe k informáciám, nech sa ti páči, veď to môžeš použiť. Využite to, budete vedieť, koľko bolo zaplatené, aké boli zaplatené a za čo.
Viem jedno, čo je tajné – účtovníctvo podnikania zatiaľ pána prezidenta, nič iné. (Smiech v sále.)

Edo, tých klinčekov, ktoré si vo svojom vystúpení trafil po hlavičke, bolo viacero, ale pre mňa tam stále rezonuje taký ten jeden základný, a to, z čoho bola vlastne vypočítaná, o čom sa dneska bavíme, z čoho budeme vypočítavať vlastne tú podielovú odmenu. Pretože toto som povedal aj vo svojom vystúpení, povedal si to ty dneska, do dnešného dňa alebo do tejto chvíle nemáme relevantnú odpoveď. Ak v zmluve o odškodnení v bode 5 je napísané, že: "Zmluvné strany využijú svoje primerané úsilie, aby sa dohodli na výške, ktorá má byť vyplatená ako odškodnenie, ako kompenzácia v prípade sporu, táto čiastka bude určená nezávislým znalcom, na ktorom sa dohodnú a vymenujú ho Slovenské elektrárne a Fond národného majetku, alebo ak sa nedosiahne dohoda, do 60 dní nezávislého znalca vyberie Slovenská komora audítorov. Nezávislý znalec má byť renomovaná medzinárodná firma s relevantnou expertízou a odporúčaniami, aby vykonala túto úlohu. Výšku odškodnenia alebo kompenzácie nezávislý znalec určí do 60 dní. Rozhodnutie nezávislého znalca bude konečné a záväzné pre zmluvné strany."
Toto bolo napísané v zmluve o odškodnení, ktorá je dnes neplatná, a my sa dneska bavíme o odškodnení, alebo teda nie o odškodnení, ale o odmene, ktorá má vychádzať z nejakého odškodnenia nárokovateľného. Ale opäť, toto nebolo nikdy verifikované nikým. Žiaden nezávislý znalec nebol. Tak ako je táto výška o odškodnení, ktorá bola nároková, vycucaná z prstu, tak je vycucaný z prstu aj samotný nárok na odmenu, a preto nemá byť vôbec vyplatený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ak dovolíte, opoziční kolegovia, začal by som teda koaličnými kolegami.
Pán kolega Bublavý, no tú 211-ku, áno, mám s tým svoje skúsenosti, pamätám si, keď som si vyžiadal podrobnejší rozpočet od jednotlivých rezortov a dostal som odpoveď, že však po prvé mám to na „rozpočet.sk“ alebo mi poslali len taký papier, že však to sme dostali po výboroch také, ten všeobecný rozpočet, čiže k nejakým podrobnejším dátam som sa vďaka 211-ke nijako nedopracoval.
Na druhej strane to je presne ten argument, že takto vy myslíte. My myslíme tak, že presne, ak sa nikto neopýta, tak načo, načo mu budem hovoriť nejaké podrobnejšie dáta, čo tam bude do toho rýpať. My si myslíme, že ľudia majú právo na informácie, a preto aj hovoríme a prinášame sem riešenia na to, aby tu transparentnosť bola, pretože tým pádom si ušetrím jednak otázky. A po druhé myslím si, že ľudia si tie informácie zaslúžia.
Takže podmieňovať to tým, že musíte si vyžiadať informácie, je spôsob, akým sa vy pozeráte na veci, my sa pozeráme ináč. Minister by mal prísť a mal by to vysvetliť, mal to kľudne priniesť, jemu by to pomohlo v tej argumentácii. Ale, okej, rozhodol sa vystupovať, tak ako sa rozhodol, a tam si ľudia urobia uzávery.
Kolega Tomáš, vy ste teda povedali, že odkedy sa problém prevalil, to je presne ten bod, a teda ako ja som presne položil tú otázku, čiže pán minister dovtedy absolútne netušil o tom nič, akože vôbec nevedel, aká bude odmena? Začal komunikovať, až keď sa problém prevalil? Však to je len potvrdenie toho, že keby sa neprevalil, tak sa vlastne všetko deje pekne pod pokrievkou a možno tých 64 je v tichosti vyplatených a nič nevieme. Takže to je zase len potvrdenie, tá argumentácia potvrdenia toho. A sám pán Žiga povedal na začiatku, keď po našej prvej tlačovej besede, že čo on s tým má. Tak začala jeho argumentácia. Potom, že, áno, teda pristúpim, preverím, nakoniec odvolám atď. Ale akože nevieme.
No a tie výroky môjho, teda nášho lídra, tak poraďte mi, naštudujem si ich všetky a za všetky nesiem zodpovednosť? Alebo v tom by som rád privítal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dlho som uvažoval, či na tejto schôdzi budem vystupovať, pretože čas je veličina, ktorá asi každému rovnako plynie, a padla tu hŕba vecí, to nie je že urážanie, faktá o slovenskej privatizácii sú niekde inde, ja sa ich pokúsim najprv zhrnúť a poviem prečo. Potom sa vrátim aj k odmene pána Dr. Bžána.
Privatizácia Slovenských elektrární bola vypísaná v medzinárodnom tendri, kde Gabčíkovo nebolo vôbec do medzinárodného tendra zahrnuté. Nemohlo byť do medzinárodného tendra zahrnuté, pretože ukončená arbitráž v Haagu dala jasne, že tento prípad neni uzavretý a Vodné dielo Gabčíkovo alebo Sústava vodných diel v Gabčíkove, ktoré vznikali alebo boli projektované z roku 1956, až pokiaľ sa nezačalo realizovať Vodné dielo Gabčíkovo ešte za bývalej Československej republiky.
Treba povedať jednu vec, že po privatizácii Slovenských elektrární bol ako bonbónik, požadovali, taliansky Enel, ktorý vyhral, Vodné dielo Gabčíkovo. Dostal ho, pretože sa privatizovať nedalo, takže bolo dané do prenájmu. Vodohospodársku výstavbu vtedy zastupovala Havlátova kancelária advokáta Havláta.
Na ministerstve hospodárstva po nastúpení vlády v roku 2006 sa nenachádzali žiadne zmluvy, nič, čiže dávali sme si polroka dokopy zmluvy o privatizácii nielen Slovenských elektrární, ale iných. Ale ja sa vrátim hlavne k Slovenským elektrárňam.
Aby nebolo prenajaté Vodné dielo Gabčíkovo, na hlasovaní vlády nemôžte vytýkať koaličnému partnerovi nášmu, pretože minister László Miklós nehlasoval ani za prenájom, ani za privatizáciu Slovenských elektrární, nehlasoval za privatizáciu ani minister zahraničných vecí Kukan, pretože odbor právnych služieb ministerstva zahraničných vecí, ktorý nám poskytol veškeré veci, boli zásadne proti tomu, aby Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré nám nepatrilo celé, aby išlo do prenájmu alebo čo by sa s ním malo ostať v rukách štátu. To sú tie prvé počiatky, ktoré boli a ktoré potom, samozrejme, aj nasledovali s tým, že keď sme nastúpili, tak dali sme dohromady veci vďaka ľuďom, ktorí nám pomáhali.
A z tohto miesta by som chcel poďakovať generálnemu prokurátorovi, vtedajšiemu, Trnkovi, pánovi námestníkovi Tichému, ľuďom z ministerstva hospodárstva, zo životného prostredia, advokátskej kancelárie Havláta, z ministerstva zahraničných vecí a ďalším, ktorí, tie veci vôbec dávali sme dohromady, aby sme sa vôbec mohli pohnúť z miesta a riešiť.
Až na pokyn generálneho prokurátora, vtedy ma poslal vedúci verejného obstarávania pán Angyal, že vláda rozhodla, nemá sa čo s nami baviť, robil som vtedy štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. Sme rozhodli, že vstúpime cez Generálnu prokuratúru. Doktor Bžán, ktorý mal vtedy po Havlátovej kancelárii, bol vybratý, myslím, neviem, či Vodohospodárskou výstavbou, ale už na tom prechode tam zastupoval Dr. Bžán, spracoval a postúpil veci, ktoré sme mali dokopy, Generálnej prokuratúre, ktorá spracovala materiál, a do stredy bolo treba podať podanie cez súd, aby sa vôbec mohlo začať konať, pokiaľ sa týkalo Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Nechcem hovoriť tie veci, ktoré boli, a jak sa správal Úrad pre verejné obstarávanie, pretože tam jednak nemal ľudí, takže väčšinou celú tú záležitosť a celú tú agendu spracovala Generálna prokuratúra s námestníkom Tichým.
Ten spor sa ťahal, samozrejmá vec, však viete, od roku 2007 alebo 2008 do roku, kedy bolo prvýkrát, krajský súd rozhodol, bolo to prvostupňové. Slovenské elektrárne využívali najlepších právnikov, veď predsa Slovenské elektrárne voči štátu zastupoval pán Dr. Valko a, samozrejmá vec, renomované zahraničné kancelárie.
Ja vám to hovorím preto, že táto vec, ktorá je tu, ešte nie je koniec Slovenským elektrárňam, aby sme si povedali na rovinu, a tam sa chcem vrátiť, lebo tu bude ešte ďalšia schôdza k Slovenským elektrárňam. A tak ako ste nezaujali, teraz nechcem, lebo nechcem hovoriť, ja nikomu nechcem vytýkať, ani Danielovi Lipšicovi, ktorého ste tu spomínali z hľadiska, ktorý nastavil odmeny, ktoré, si myslím, že sú reálne v tej vyhláške. To je otázka, ako pristúpi štátny úradník alebo ako pristúpi ten, kto tú zmluvu uzatvára. A nevenovalo ani ministerstvo spravodlivosti tým zmluvám, ktoré z hľadiska privatizácie išli, lebo aj zmluva, pokiaľ sa týkala Slovenských elektrární, kde poradca dostal vyplatených, už to bolo povedané, 550 mil. zadarmo, za nič. Takisto to bolo, aj pokiaľ sa týkalo kurzového rozdielu pri Slovenskom plynárenskom priemysle, ale je to za nami. Vy ste pri tomto tu neboli, proste bola taká doba a veci mali taký spád, aký mali.
My sme sa snažili stále dostať Slovenské elektrárne naspäť, pretože výnos zo Slovenských elektrární za 30 rokov môže byť okolo miliardy, miliardy 800 mil., pretože nikto nevie, za akých okolností Enel predával energiu na milánskej burze, pokiaľ sa týkalo prebytku, ale hlavne silovej elektrárne, ktorá je.
Ja by som vás ale chcel poprosiť všetkých, ktorí ste tu, aby ste nespochybňovali Vodného dielo Gabčíkovo, pretože zelenú energiu, Rakúšania majú postavené na Dunaji 8, dokonca 12, my ich máme na Váhu a všade sú, tá zelená je najčistejšia energia. Zelená energia je najčistejšia. Zbytočne tu budeme hovoriť o akejkoľvek inej energii okrem zelenej. To sú všetky bludy, o ktorých tu chceme hovoriť. Takže nespochybňujte Gabčíkovo.
A ešte pokiaľ sa týka, Enel sa správal, napriek tomu, že to mal v nájme, absolútne macošsky k Slovenským elektrárňam, nerobil žiadnu údržbu, akurát sa dohodlo, aj to po dlhých rokovaniach, že bude platiť Vodohospodárskemu podniku, lebo ten je správca vodných tokov a ten zabezpečuje jednak bagrovanie Dunaja, proste veci. Pričom do elektrickej časti, ktorú má zase pod patronátom Vodohospodárska výstavba, vôbec nevstupoval a nedával žiadne prostriedky.
Padali tu veci, že z čoho bude to štát platiť. No tak si vyrátajte, koľko získa za tých 30 rokov. Za 9 rokov Enel vyčíslil, že je to zhruba 550 mil. To, že keď je zmluva neplatná, tak ako bola postúpená, tak je aj tých 550 mil., bude vrátiť, a preto vy tu naliehate na ministra Žiga, aby sa vyjadril. Nemôže sa vyjadriť. Ani sa nevyjadrí, pretože vie, čo ho čaká z hľadiska toho, pretože je akcionár. Zastupuje 33 %, necelých 33, pretože privatizácia bola taká, tak bola spravená, že Enel má 66 % plus 1 akciu navyše. Čiže nemôže tam vstúpiť ani Najvyšší kontrolný úrad, ani nikto. Pretože my sme sa pokúšali rôznymi spôsobmi vyriešiť, aby sme Gabčíkovo dostali naspäť.
Takže teraz budeme mať ďalší, ďalší problém, pretože neni to neznáma veličina. Slovenské elektrárne majú úver 3,2 mld., ktoré majú splácať k dnešnému dňu. A na dokončenie Slovenských elektrární potrebujú, odhadujú 1,2 až 1,4 mld. Ďalej sa nebudem už k tomu vracať, pretože nechcem, aby sme, aby som ohrozoval dostavbu Mochoviec.
No, treba povedať otvorene, že tak, ako prebieha, neverím tomu, že jadrový dohľad prebere tretí blok, ktorý by mal byť už dávno dostavaný. A druhá vec, keby Enel mal záujem a vedel to, vedel to robiť, tak od roku 2006 mal možnosť do roku 2010 dostavať alebo do roku 2012 dostavať obidva bloky a výkon elektrární by sa, zisk by sa zvýšil z tých 450, lebo Slovenské elektrárne robili zisk medzi 400-500 mil., tak by sa zvýšil na 700-800 mil. Dneska majú hodnotu Slovenské elektrárne 1 euro. Nakoniec nie je to číslo, ktoré dávam ja, to číslo dala medzinárodná organizácia, ktorá oceňovala v stave, v akom sa Slovenské elektrárne k dnešnému dňu nachádzajú.
A teraz poďme k veci, pretože dobre je nakladať niekomu na hlavu. Berme na veci, že Fond národného majetku, a to teraz hovorím otvorene ako poslanec, bol som zásadne proti tomu, aby Fond národného majetku bol zrušený a prešiel, tak ako prešiel, bola samostatná jednotka, pod ministerstvo hospodárstva. Napriek tomu, že ste tlačili vy a padlo to politické rozhodnutie, že padlo pod ministerstvo hospodárstva. Je tam hŕba zmlúv, je tam hŕba sporov, za ktorých niesol fond zodpovednosť, samozrejme, aj s tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Pán Muňko, ja ďakujem teda, že ste nakoniec vystúpili, lebo ste už iste o tom pochybovali. Myslím si, že nabudúce je dobré sa zapísať do tej písomnej, pretože naozaj ste toho chceli povedať veľa. Ja som bol teda zvedavý, lebo ste avizovali, že teda budete o tom viacej hovoriť.
Ďakujem aj za to, že ste teda hovorili o tom začiatku, ako to vlastne s elektrárňami bolo. Aj keď teda by som chcel len reagovať na to, že to neni úplne merito veci, pretože my sme vlastne celé, celá naša reakcia, aj cez tie tlačové besedy aj k čomu to vlastne vyhrotili až do tejto mimoriadnej schôdzi, bolo práve o tej odmene. A možno by ste reagovali aj na to, len nevyšiel vám čas.
Takže chápem to, ďakujem teda. Chcel som vám len poďakovať za to, že ste vystúpili, za to, že ste teda povedali aj fakty. No a škoda, že sme vás nemohli dopočúvať.

Ja by som len chcela pripomenúť, tak ako môj kolega pán Heger, že témou dnešnej schôdze nie je privatizácia Gabčíkova. O tom sme sa alebo ste sa asi mali porozprávať vtedy, keď sa Gabčíkovo privatizovalo. Samotný súdny spor sa ťahá od roku 2007, kedy, opakujem, naše hnutie ani neexistovalo.
Témou tejto schôdze je odmena, ktorú zazmluvnili nominanti SMER-u. Pán Fico, pán Tomáš, viacerí z vás, pán Žiga, sa dušujú, že s odmenou 77 mil. eur by nikdy nesúhlasili. A to je síce pekné, že by ste nesúhlasili, ale takú zmluvu, skrátka, podpísali vaši ľudia, ktorých ste dosadili do štátnej firmy. A toto je merito veci, toto je podstata tejto schôdze. A takýchto neschopných ľudí dáva SMER do vedenia jednej z najdôležitejších inštitúcií, ktorá spravuje majetok štátu. To je smutné.

Pán poslanec Muňko, pripájam sa k Edovi. Naozaj škoda, že ste neboli prihlásený v tej ústnej, pretože verím, že by sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých vecí. Ja oceňujem vaše vystúpenie, aj keď teda sa týkalo viacej tej privatizácie. Ale aj ja som koniec koncov vo svojom vystúpení sa nevenoval iba tej zmluve.
Povedali ste ale zaujímavé veci. Napríklad to o tej miliarde, 1 800 mil., ktoré vlastne boli tržby z predaja elektriny. Určite viete, že 65 % z toho vždycky dostávala tá Vodohospodárska výstavba. Áno, je tam stále spor o tom, že či naozaj odkrývali všetky tie financie. Ale nemôžte poprieť, že práve vďaka týmto odvodom alebo tejto platbe tá Vodohospodárska výstavba, sa jej darilo. A dnes, keď už prevádzkujú to Vodné dielo Gabčíkovo, tak to ide s nimi pomerne dole vodou. Koniec koncov to rozdelenie nastavila ešte pani Schmögnerová s pánom Koncošom v roku 2001.
Ale veľmi dobre ste sa opýtali aj práve na to, že koľko budú tie budúce zisky. Pretože sám ste spochybnili aj ten nárok, ktorý dali tie Slovenské elektrárne na tom súde. A presne toto by mal byť ten kľúčový bod tejto schôdze, od čoho sa vlastne odvíja výpočet tejto odmeny. A ja sa to pýtam už po ixtýkrát a dúfam, že túto odpoveď aj dostanem.
No a posledná taká priama otázka na vás, začali ste korektne, naozaj vodné dielo bolo v rukách štátu, bolo prevádzkované, ale potom ste tam skĺzli v jednom bode k tomu, že sa plno, naplno vrátilo do rúk štátu. Ja sa teda opýtam, v ktorom období nebolo v tých rukách štátu?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No pohľad do histórie je vždy zaujímavý, ale, samozrejme, závisí to aj od toho, že do akej hĺbky v tej histórii ideme. Ak na jednej strane tu viacerí hovoríte, že privatizácia bola fuj, tak povedzme si, aj čo sa dialo v období pred privatizáciou. V čase, že Slovenské elektrárne vlastnil štát. A konkrétne, keď Slovenské elektrárne riadili nominanti Strany demokratickej ľavice, keď muselo byť zvolané mimoriadne valné zhromaždenie Slovenských elektrární, kde bol odvolaný pán Štefan Košovan, nominant Strany demokratickej ľavice. Tá strana je možno povedomá pre niektorých z vás, ktorí tu sedíte a ktorí ste spoluzakladali stranu SMER neskôr, keď ste z SDĽ odišli. A pán Košovan bol odvolaný pre rôzne podozrenia, pre kšefty s vyhoretým jadrovým palivom, s deblokáciami a tak ďalej.
Takže bavme sa o histórii, ale poďme aj hlbšie, nebavme sa len o privatizácii.

Pán poslanec Muňko, keď sa budovalo Vodné dielo Gabčíkovo, tak vlastne bolo také prisľúbené ochranárom, že keď toto bude vybudované, tak nebude akože jadrová elektrina alebo bude tak zelená energia. No, máme, dneska máme aj Vodné dielo Gabčíkovo, aj jadrovú elektráreň.
Vodné dielo Gabčíkovo je dedičstvo betónovej loby vlastne z polovice 20. storočia, tak ako ste aj vy povedali, že začalo sa tuším v 50. rokoch projektovať. No avšak keď Maďari odstúpili od zmluvy, tak vtedajší pán Čarnogurský rozhodol o prehradení vodného diela a dal pokyn na to, aby sa začalo koryto starého Dunaja prehradzovať.
Riziká uvedenia vodného diela do prevádzky boli už známe už v 80. rokoch, ako ochranári sme na ne poukazovali. A to, že vlastne tie riziká sú pravdivé, sa ukazuje dnes po 25 rokoch. Ja by som vás chcela, naopak, poprosiť, aby sa tieto ekologické dopady nebagatelizovali. Sú tu a čelíme dopadom, a keď nebudeme o nich hovoriť, naozaj môžu priniesť obrovské, obrovské environmentálne škody, ale v konečnom dôsledku aj ekonomické.