23. schôdza

Tak, vážená pani predsedajúca, vážený pán, dúfam, že čoskoro bývalý minister vnútra Kaliňák, vážené kolegyne, kolegovia, opätovne sa nám do pléna Národnej rady dostáva transpozícia práva Európske únie, teda v preklade nadiktovaný, Bruselom nadiktovaný právny predpis, ktorý musíme prijať, ako to už väčšinou býva pri väčšine zákonov, ktoré prerokúvame tu v Národnej rade, pretože tie pochádzajú viac z Bruselu ako od nás, od národnej vlády a od národného štátu.
Na prvý pohľad človek určite nemôže namietať voči dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, kde sa hovorí o tom, že chceme zabrániť snahám o teroristické útoky, chceme posilniť bezpečnosť obyvateľov aj Slovenskej republiky, ale celkovo bezpečnosť obyvateľov v Európskej únii a postaviť sa jednej z najväčších hrozieb, ktorým v súčasnosti Európska únia čelí, a to je neoddiskutovateľne hrozba teroristického útoku, rôzneho teroristického útoku vo všetkých štátov Európskej únie zo strany predstaviteľov takzvaného náboženstva mieru.
Pýtajme sa ale dôležitejšiu otázku, než že ideme riešiť tieto dôsledky týchto teroristických činov, a to je otázka, kto spôsobil, že Európska únia je vystavená takémuto veľkému množstvu teroristických útokov. Pretože keď sa pozrieme na západné štáty Európskej únie, tak môžeme vidieť, že teroristické útoky sú tam na tak pravidelnej báze, že pomaly každý mesiac dochádza k nejakému teroristickému útoku. A títo naši spoluobčania, predstavitelia náboženstva mieru využívajú akékoľvek prostriedky, bomby, strelné zbrane, nože, nákladiaky, osobné autá, využívajú všetko to, čo im umožní efektívne vraždiť čo najviac nevinných ľudí len pre dosiahnutie svojich chorých fanatických úmyslov, ktoré im nadiktováva to takzvané náboženstvo mieru.
Kto ale spôsobil, že v Európe čelíme takejto situácii? Kto spôsobil to, že brána do Európskej únie ostala takpovediac otvorená a ktokoľvek len chcel sa sem mohol pokojne, pekne dostať? A nehovoríme o jednotlivcoch, nehovoríme o desiatkach, hovoríme o miliónoch ľudí, ktorí sa dostali do Európskej únie bez toho, aby sme o nich čokoľvek vedeli. Aby sme vedeli, akú majú kriminálnu minulosť, aby sme poznali čo i len ich pravé meno, aby sem vedeli identifikovať ich pravý vek. Veď tie prípady, ako napríklad vo Švédsku, kde sa 35-roční chlapi vydávali za 16-, 15-ročné deti a potom končili v detských domovoch, to sú vážne veci, o ktorých jednoducho nechce nikto hovoriť. Ale dnes už stojíme pred hotovou vecou. Európa je pod neustálou hrozbou týchto teroristických útokov, opakujem znovu, od predstaviteľov tohto takzvaného náboženstva mieru, pretože hovoriť o islame je v tomto pléne očividne tak veľmi politicky nekorektné, že za to môžete dostať tisíceurovú pokutu, ako som dostal napríklad ja aj kolega Mizík.
Čo ale robí Európska únia pre to, aby zabránila týmto teroristickým útokom, aby chránila občanov Európskej únie, aby pomohla k tomu, aby sa každý z nás mohol cítiť bezpečne, aby sme nemuseli báť ísť niekde v západnej Európe metrom, alebo aby sme sa nemuseli báť ísť okolo mešity, alebo aby tu nevybuchovali čoskoro kostoly? Lebo aj toto nám jednoducho hrozí. Tak Európska únia nerobí nič. Namiesto toho, aby efektívne chránila hranice svojich štátov, tak ich sem naďalej púšťa. Namiesto toho, aby okamžite, okamžite vyviezla všetkých tých, ktorí sa sem dostali nelegálne, neoprávnene a tým pádom porušili zákony Európskej únie, tak európska pobrežná stráž napríklad v Taliansku chodí k líbyjským brehom a doslova vylovuje týchto našich afrických spoluobčanov z vody a dováža ich do Európy. Rovnako sa to deje s gréckou pobrežnou strážou pri tureckých brehoch. To znamená, my si sami chodíme po týchto teroristov, dovážame si ich sem a potom ideme presviedčať občanov, že potrebujeme prijímať akési zákony obmedzujúce ich práva, ich slobody na to, aby sme riešili dôsledky a nie príčiny.
A rovnako o tomto hovorí aj tento navrhovaný zákon, ktorý, ako som spomínal, je len nadiktovaný z Bruselu a pán servilný minister vnútra, ktorý prijme všetko, čo mu pani Merkelová a podobné bruselské bábky nadiktujú, hovorí o tom, že bude štát akýmsi spôsobom archivovať, ukladať údaje leteckých spoločností, ktoré hovoria o tom, kto kedy letel, kde letel, dokonca na akom sedadle v tom lietadle sedel, údaje o ich pasoch, o ich občianskych preukazoch a tak ďalej, a to na viac než päť rokov. To znamená, na to, aby sme išli riešiť akýsi problém terorizmu, za ktorý môžme zakryť úplne čokoľvek, ideme jednoducho obmedzovať slobodu občanov Európskej únie.
Ono je to samozrejmé, keď sa na to pozrieme z globálneho hľadiska, veľmi výborným plánom pre Európsku úniu, ako budovať ten svoj takzvaný super štát po vzore ich zaoceánskeho brata zo Spojených štátoch amerických z Washingtonu, pretože práve tam čerpá Európska únia najväčšiu inšpiráciu. Mnohí si pamätáte na teroristické útoky 11. septembra 2001 v New Yorku, keď padli dvojičky. Môžme sa baviť o tom, či to bolo tak, ako hovorí oficiálna verzia, alebo nie. Faktom je ten, že americká vláda následne na to prijala takzvaný Patriot Act, teda vlastenecký zákon, ktorý americkej vláde umožňuje kohokoľvek predviesť, zadržiavať, a to bez udania dôvodu. Stačí, že povedia, že je podozrivý z terorizmu, a ešte som zabudol, na akúkoľvek dlhú dobu. A k tomu aj smerujeme v Európskej únii, pretože za ten plášť toho rizika terorizmu môžme schovať úplne čokoľvek, čo smeruje k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd všetkých slobodných ľudí, ktorí si ešte naivne myslia, že sú v tomto systéme jednoducho slobodní.
No a práve táto spolupráca Washingtonu a Európskej únie aj na takýchto zákonoch, ako sú tieto, sú len čiastkovými krokmi k tomu, aby sme tu vybudovali ten supereurópsky super štát, o ktorom hovorí pán premiér Robert Fico ako o nejakom jadre EÚ, ktoré bude pre nás mať také neskutočné pozitívne hospodárske výsledky, že všetkým tu budú padať pečené holuby rovno, ako sa hovorí, do huby. A všetci si budeme žiť ten luxusný fantastický život na úkor toho, že stratíme úplne všetky osobné slobody, suverenitu štátu, úplne v celkovej miere a už nebudeme môcť hovoriť o Slovensku ako o nejakom samostatnom štáte, o štáte s vlastnou kultúrou, štáte s kresťanskými tradíciami. Jednoducho všetko nám pekne nadiktuje Brusel a vytvoríme si ten štát po vzore Spojených štátoch amerických, kde sa tie nedemokratické, diktátorské snahy ukazujú najviac v plnej miere.
Teda tento zákon a mnoho ďalších, ktoré budú po nich prichádzať, slúžia iba na to, aby obmedzovali práva občanov Európskej únie. Keď sa pozrieme, tie plány Európskej únie na jednotnú európsku prokuratúru, na jednotnú európsku armádu, teraz tento jednotný o ochrane osobných údajov a tak ďalej a tak ďalej. Tých krokov je strašne veľa a vidí to už každý, kto to len vidieť chce. Len títo naši štandardní politici to odmietajú verejnosti odprezentovať. Ale občania to jednoducho vidieť musia. Tak zistíme, že sa môžme zajtra, pozajtra zobudiť a nebudeme vedieť ako a žijeme v štáte, aký opisoval muž so pseudonymom George Orwell v tej svojej najznámejšej "1984". To znamená, v totalitnom, nedemokratickom super štáte, kde je kontrolovaný a sledovaný každý aj jeden váš krok.
Mnohí si môžu myslieť, že preháňam, že tu šírim nejaké utopické vízie, že šírim nejaké konšpiračné teórie. Ale mnohokrát v minulosti sa už ukázalo, že práve tí konšpirační teoretici mali pravdu. Pretože aj tu v tomto pléne možno sedia niektorí, ktorí tak vehementne obhajovali útok v Spojených štátov amerických na Irak, keď sa tvrdilo, že v Iraku sú nejaké zbrane hromadného ničenia, tak zbombardovali celú krajinu. Stálo to život nejakých tri milióny ľudí a následne sa zistilo, že žiadne zbrane hromadného ničenia sa v Iraku nenašli, ale všetko je v poriadku, pretože to údajne malo svoj význam.
Preto ja som chcel tento svoj prejav venovať práve občanom Slovenskej republiky, aby si uvedomili, čo sa tu na nich chystá, a aby sa postavili týmto nedemokratickým snahám, týmto, otvorene môžem povedať, lebo to slovo máte tak veľmi radi všetci, aj tu poslanci SaS, týmto fašistickým snahám o diktatúru v Európskej únii a aby si otvorili oči a vymenili túto šialenú vládu, ktoré nás vedie do totálneho otroctva.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Výborne, Milan. Tvoje rady by som trošku rozšíril, čo sa týka tých konšpirácií. Je rozdiel medzi konšpiráciou a realitou, je možno dva, tri roky. V tomto štáte sa všetko sleduje, v EÚ sa všetko sleduje. Za komunistov stačila jedna ŠtB, teraz máme SIS aj NAKA. Teraz sa vymyslela Národná ústredňa informácií o pasažieroch. No, aké ďalšie národné ústredne budú vymyslené. Národná ústredňa o myslení, či národná ústredňa pre veľkosť čínskych tenisiek? Však oko veľkého brata je všade. Nestačí SIS a NAKA?
A teraz vážne. V bode 3 po b) je uvedené, že cestujúci, ktorý nastúpi ,už nemôže vystúpiť. A to čo je za blud? Keď človek nemôže už vôbec dostať na dajaký náhly záchvat paniky a vystúpiť z lietadla, musí tam ostať sedieť? A potom ešte existuje aj možnosť zneužitia informácii. Pán minister tu nie je, ale mu poviem. Aké to zneužitie? Keby som bol zlodej nakontaktujem sa alebo hacknem túto ústredňu a potom v pohode vykrádam byty alebo vily ľudí, čo cestujú do Dubaja. Aj pána ministra by som tak vybrakoval, že by oči treštil ešte viacej ako v televízii.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

V reakcii na slová pána poslanca Mazureka by som chcel adresovať pár slov pánu ministrovi vnútra Kaliňákovi, ktorý by tu mal sedieť a nesedí tu. My sme síce pri predchádzajúcom bode, ktorý sa týkal novely zákona o obecnom zriadení, mali nejakú prestrelku, ale napriek tomu v tomto bode by som vám chcel prejaviť obdiv, že ste dokázali predložiť do parlamentu návrh zákona, ktorý vo fašistických poslancoch dokáže naraz, jeden jediný, vyvolať ich prirodzenosť a spojiť ich nenávisť k Európskej únii, Bruselu, Merkelovej, imigrantom, moslimom, Afričanom, Spojeným štátom americkým, liberálom, demokracii a zároveň ich lásku a sklon ku konšpiračným teóriám. Myslím, že tento výkon si zaslúži uznanie. Tak to sa vám naozaj podarilo. Gratulujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mazurek.

Ďakujem kolegovi Mizíkovi. A čo sa týka faktickej poznámky tu pána kolegu Dostála, ktorý vidí fašistov za každým rohom, a bojím sa, že raz sa môže stať, že fašistov nájde aj doma, keď sa jednoducho pomýli a označí členov svojej vlastnej rodiny za fašistov. Pretože ten tu už označil za fašistov úplne každého.
A to, ako som vám povedal aj v minulosti, pán Dostál, keby som reagoval na označenie fašista rovnako, ako reaguje pán poslanec Osuský, tak neviem, či by ste to jednoducho ustáli. Pretože biť ľudí, tak to je predovšetkým taká tendencia strany Sloboda a Solidarita. Ale čo je najväčší paradox, je, že ja som tam v tomto prejave obhajoval predovšetkým slobodu jednotlivcov, ich základné ľudské práva. Môžete sa so mnou hádať o konšpiračných teóriách, o vzťahu k USA, k Bruselu, jednoducho k čomukoľvek. Ja som sa len postavil voči tomu, aby vláda nemohla zbierať pomaly už každý jeden údaj o človeku, archivovať si to a jednoducho totálne sledovať a možno v budúcnosti aj zneužívať tie údaje všetkých svojich občanov. A keď vy mňa, ktorý sa postaví za slobodu jednotlivcov, nazvete fašistom, tak to jednoducho asi máte trošku, jak by som to povedal slušne, v hlave pomotané.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Je tomu tak, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, predovšetkým mám pocit, že takisto aj v prípade tejto rozpravy došlo k nepochopeniu samotného zákona predovšetkým z pohľadu pána Mazureka, pretože tento návrh nám nenadiktoval Brusel, ale my desať rokov tlačíme Brusel, aby konečne takýto návrh prijal. To je hlavný rozdiel ako medzi tým. To znamená, preto som to spomenul, že hovoríme o tej téme už od roku 2005. Takúto výmenu informácií máme už veľmi dávno so Spojenými štátmi, s Kanadou. Je to predovšetkým vec, ktorá sa dotýka bezpečnosti a možnosti zabránenia štátu, aby na jeho územie vstúpil človek, ktorý je preňho rizikový. To znamená, neschopnosť si prečítať ten návrh a pochopiť ho, čo je jeho cieľom, je pre mňa, samozrejme, v tomto prípade veľkým sklamaním, ale vlastne nie prekvapením.
Čiže ešte raz sa k tomu vrátim. Toto je vec, ktorú sme navrhovali už veľmi dávno, a Brusel, naopak, práve preto, že aj parlament, najmä parlament v Bruseli bránil prijatiu tejto novely, tak v podstate sa mohlo skorším prijatím tejto novely zabrániť mnohým, napríklad aj parížskym útokom, kde došlo k cestovaniu jednotlivých aktérov týchto útokov medzi Európskou úniou a rizikovými oblasťami až príliš často a mohlo dôjsť v podstate k zabráneniu a k stíhaniu týchto ľudí omnoho skôr ako až po samotnom útoku.
K téme pána poslanca Dostála. Pán poslanec Dostál, my môžme mať a máme štandardne už desať rokov pravidelné prestrelky, ale demokracia je vždy hranica, kde sa je potrebné zjednotiť tam, kde to prekračuje do rámca, ktorý je mimo pravidiel, ktoré tu dodržujeme, a sa hádať vždy aj budeme, aj do budúcna, ale v týchto veciach platí naozaj jednotný názor.
A tu by som odkázal pánovi Mazurekovi, že samozrejme, najprv si musí pozrieť, čo má na mysli pod bezpečnosťou svojich občanov, pretože tento zákon presne smeruje voči tým, ktorí tú bezpečnosť ohrozujú. Na jednej strane hovoríte o neobmedzenom prístupe ľudí, ktorí pochádzajú z rizikových oblastí, na druhej strane postojom proti tomu zákonu chcete toto umožňovať. Takže vaším jazykom to poviem jednoducho. Ak sa ste proti tomuto zákonu, chcete, aby nekontrolovane bojovníci Islamského štátu naďalej cestovali do Európskej únie. Takže idete proti svojim vlastným slovám a v tomto máte politickú schizofréniu.
Ďakujem.

Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má tlač 757, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 781. Opäť dávam slovo ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, nech sa páči.