23. schôdza

Pán poslanec, ja predsa len pokúsim sa zareagovať. Neviem, či od vás alebo od vašich kolegov, ale je takáto otázka ešte postavená tu dnes na hodine otázok, to znamená, že ja mám z ministerstva zdravotníctva pripravenú odpoveď aj na ňu. Ak by k tej otázke z časového hľadiska nedošlo, tak si vám ju dovolím odovzdať písomne.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, v mene ministerky školstva, vedy, výskumu a športu, ktorú dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pani ministerky.
Na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní je možné v základnej škole so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. Tá slúži na to, aby sa v nej žiaci, ktorí by nezvládali vzdelávanie v príslušnom ročníku, doučili a dobehli chýbajúce vedomosti. Do tejto triedy sa zaraďujú žiaci na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a so súhlasom rodiča, čiže zákonného zástupcu, na maximálne jeden rok.
Ďalšia možnosť podľa školského zákona pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, a medzi týchto žiakov patria, patria aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, je uskutočňovanie výchovy a vzdelávania podľa individuálnych podmienok. Individuálne podmienky sú: úprava a organizácia výchovy a vzdelávania, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú, alebo uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Ďalej pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je možné realizovať takzvaný celodenný výchovný systém.
Základná škola Bajerov je zapojená do národného projektu "Škola otvorená všetkým", ktorý sa realizuje vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Národný projekt implementuje Metodicko-pedagogické centrum. Cieľom projektu je podporou inkluzívneho vzdelávania a skvalitnením profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov. Jedným z nástrojov inklúzie v prostredí základných škôl je celodenný výchovný systém, v ktorom sa realizuje systematické, komplexné pôsobenie na žiaka a zároveň príprava na vyučovanie, prípadne doučovanie, pričom sa v čo najväčšej možnej miere eliminujú negatívne vplyvy rodinného a širšieho sociálneho prostredia na žiaka.
Podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení školy dostávajú príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Príspevok dostávajú žiaci, ktorí majú poradenským zariadením diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce len z ich vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. S účinnosťou od 1. septembra 2017 do 31. decembra 2018 sa poskytuje príspevok aj na žiaka v bežnej triede základnej školy, ktorý je členom domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zákonný zástupca žiaka túto skutočnosť preukáže riaditeľovi základnej školy. V roku 2017 je výška príspevku na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia 260 euro a pred legislatívnymi zmenami napríklad v roku 2016 to bolo 109 euro. Príspevok na rok 2017 je v celkovej sume 7 343 141 euro. Finančné prostriedky z príspevkov je možné použiť aj na špecializované triedy. Tento príspevok je nad rámec bežného normatívu na žiaka. Základná škola v Bajerove v roku 2017 podľa Eduzberu 2017 dostala príspevok na 75 žiakov vo výške 14 473 euro.
Vo vzťahu k motivácii učiteľov je možné tento príspevok použiť aj na príplatok za prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zamestnávateľ poskytne príplatok učiteľovi za výkon pedagogickej činnosti v triede základnej školy s najmenej 30-percentnými individuálne začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového maximálneho počtu žiakov v triede, ak v triede nepôsobí asistent učiteľa. Výšku poskytovania príplatku upraví zamestnávateľ vo vnútornom predpise školy.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť.
Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Mám doplňujúcu otázku. Predpokladám, že keby tu bola pani ministerka, tak by mi možno na ňu vedela odpovedať, ja ju napriek tomu položím.
Tak, ako ste to spomínali, pán minister, sú tri možnosti, ako sa môžu tieto deti začleniť do vzdelávania v bežnej základnej škole. Prvou možnosťou je vytvorenie špecializovanej triedy, ako ste povedali. Nuž, nezdá sa mi, že práve vytvorenie špecializovanej triedy by malo byť nápravným opatrením segregácie, ktorú tuto deti zažívali v špeciálnej škole, kde boli neoprávnene, pretože opäť budú vyčlenené z kolektívu žiakov bežnej školy, a napriek tomu, že takéto opatrenie máme v systéme, nemyslím si, že je vhodné práve na tieto deti ho použiť.
Ďalšie opatrenie ste spomínali, celodenný vzdelávací systém. Nuž tento celodenný vzdelávací systém je naozaj závislý od eurofondových peňazí. Nie na každej škole je možné ho robiť dobre. Táto škola je síce zapojená zase v eurofondovom projekte, ale veľmi pochybujem, že by práve takáto nad pomery bežnej, nad bežné pomery pri písaní tohoto projektu, situáciu vedeli zvládnuť v rámci zase tohoto projektu, ktorý tam beží, lebo je iný projekt, to je zase nie celodenná škola, ale iný projekt, takže to celkom nesedí, že to by šlo.
A čo sa týka tých individuálnych výchovno-vzdelávacích programov, nuž, neviem, pretože pani riaditeľka a pani učiteľky sa vyjadrili, že to bude veľmi ťažký boj s týmito deťmi. Tak preto sa pýtam na tie deti. Ja som sa snažila získať nejakú informáciu, že ako sa v takýchto prípadoch postupuje, či existuje nejaká metodika pre učiteľov, ako majú tie deti doučovať. Jednoducho pomôcť im. Zjavne v tej odpovedi som to nenašla.

Nemám také informácie na tieto špeciálne otázky, ktoré ste dali, ale ubezpečujem vás, že teda odovzdám pani ministerke, a verím tomu, že vám bude odpovedať písomne.

Ďakujem za otázku. Vážený pán podpredseda, vážení, pani poslankyne, páni poslanci, rezort dopravy má s Útvarom hodnoty za peniaze dohodnuté pravidlá, ktoré projekty a kedy prehodnocujú a akým spôsobom. Túto dohodu sme si vzájomne odsúhlasili a prenájom, respektíve lízing rušňov do tejto dohody nespadajú. Navyše ŽSSK potrebuje rušne pustiť do prevádzky čo najskôr, a preto neuvažujeme dodatočnom prehodnocovaní už rozbehnutých súťaží, pri ktorých nie sú pochybnosti o ich účelnosti a efektivite.
Cieľom Železničnej spoločnosti Slovensko je postupne poskytovať rýchlejšiu, kvalitnejšiu prepravu všade tam, kde to bude umožňovať železničná infraštruktúra. Na úseku od Bratislavy po Púchov už máme vybudovaný úsek, ktorý umožňuje dosahovať rýchlosť vlakov 160 kilometrov za hodinu. Pre tento účel sa od 10. decembra tohto roka pripravili cestovný poriadok, ktorý už reflektuje na túto možnosť. Úlohou ŽSSK preto bolo zabezpečiť do tohto termínu vozidlový park tak, aby touto rýchlosťou mohli premávať vozne i rušne. Dostupné rušne ŽSSK schopné jazdiť takouto rýchlosťou sú značne zastarané, s nedostatočnou spoľahlivosťou a v dnešnej dobe už využívané na iných linkách, čo je výsledkom dlhodobo zanedbaného procesu a modernizácie. Naším cieľom je, aby sa rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu mohli trvalo a spoľahlivo dopraviť systémové taktové rýchliky a na to bolo potrebné doplniť pár vozidiel o dostatočný počet už toho zodpovedajúcich takýmto technickým parametrom.
Na trhu nie je veľa typov vozidiel, ktoré jednak umožňujú pre osobnú dopravu takúto rýchlu dopravu a zároveň sú použiteľné aj na prepájanie, ktoré máme na úseku Bratislava – Košice. Preto je veľmi nekorektné porovnávať jednosystémové rušne s dvojsystémovými, ktoré môžu premávať aj na úsekoch so striedavým napätím, aj s jednosmerným napätím, od čoho sa odvíja aj samotná cena. Neviem, či ste úmyselne alebo iba z neznalosti spravili pri vašej mediálnej sebaprezentácii jednoznačné chyby. Ale v prípade, ak máte záujem o odbornú diskusiu a nie iba o politický marketing, tak by ste sa mali nabudúce a mali lepšie pripraviť a porovnávať porovnávateľné. Ak by ste tak urobili a napríklad by ste aspoň správne pozreli cenu, za ktorú nakupovali v Čechách, tak by sa vám nestalo, že ste český nákup podhodnotili o viac ako 10 mil. eur. Úplne nesprávne a neodborne ste odhadli údržbu rušňov za zhruba 30 mil. eur.
Navyše, keďže na diaľkovú dopravu nie je možné využívať prostriedky fondov Európskej únie, ŽSSK ani rezort dopravy nemá také množstvo finančných prostriedkov, ktoré by nad rámec svojich rozpočtov mohlo použiť na jednorazový nákup takýchto rušňov. Rušne typu Vectron patria medzi najkvalitnejšie v Európe. ŽSSK napriek tomu nešla do lízingov bezhlavo, už v marci dohodla trojmesačne bezodplatný prenájom tohto rušňa, aby ho otestovala v slovenských podmienkach. Som však presvedčený, že skrátenie cestovnej doby a samotné zlepšenie cestovania s takýmito rušňami najlepšie v prvom rade ocenia samotní cestujúci, a to bude najlepšia vizitka toho, že vynaložené prostriedky budú používané, že nebudú používane neúčelne.
Ďakujem pekne.

Pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď. Musím povedať, že nie som veľmi spokojný s touto reakciou, lebo namiesto toho, aby zazneli naozaj korektné porovnania tohto operatívneho lízingu verzus možnosti nákupu, na čo sme vás vyzvali aj počas vašej konferencie, tak ste sa zase len zmohli na to, že obviňujete, že nemáme dobré dáta a tak ďalej. Keby ste ale išli naozaj do hĺbky zistíte, že práve ten Útvar hodnoty za peniaze by vám dal odpoveď na to, že kto sa v tomto prípade mýli.
Pre ctených poslancov len pripomeniem, že ideme obstarať na operatívny lízing za 58,7 mil. eur desať kusov vlakov Vectron cez spoločnosť, ktorá vznikla desať dní po, teda dva týždne po vyhlásení verejného obstarávania, pričom tieto rušne by nám, keby sme ich kúpili alebo keby sme si ich na dlh obstarali, by nám mohli slúžiť v plnom zdraví za rovnakú sumu 58,7 mil. eur 30 rokov. To znamená, že o 10 rokov by sme nemuseli zase vyhadzovať ďalšie peniaze a tieto rušne by nám mohli slúžiť. Nehovoriac o tom, že máme správu takýchto rušňov aj s tisíc zamestnancami, kde ŽSSK by sa o ne mohla pekne starať. Takže tieto úvahy idú práve od ľudí z Útvaru hodnoty za peniaze, že to bolo treba prehodnotiť a nie zase len napadnúť opozíciu že dala zlé prepočty, zlé fakty. Vy ste zatiaľ neukázali že či naozaj tento lízing je spoľahlivý, oprávnený alebo neoprávnený.
Takže ešte raz si zopakujme, takmer za 60 mil. eur ideme na 10 rokov prenajať rušne, keď tieto rušne, operatívny lízing skončí, musíme ich vrátiť naspäť a máme nula rušňov, nemáme nič. Pritom sme mohli mať tridsať rokov tieto rušne vo vlastníctve SR.

Nakoľko neodznela otázka, len doplním dve vety. Vážený pán kolega, ale vy zabúdate stále na servisovanie rušňov a na výpadky rušňov. To je obrovská suma, ktorú, vy o tom nerozprávate. Vy hovoríte len o nákupnej cene rušňov a nie o zabezpečení a prevádzkyschopnosti, čo sú servisy, pri výlukách je to okamžité nahradenie novým rušňom a tak ďalej. Len toľko som chcel.
Ďakujem pekne.

Zopakujem to, čo som povedal predtým, odpovedal som v podstate pri otázke 1, prípadne doplňujúcich, ktoré v tejto problematike z pléna zazneli. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Opäť ponúknem rozmer odpovede z ministerstva zdravotníctva.
Slovensko zastávalo od počiatku v tejto otázke veľmi konzistentný postoj. A to, že sídlo agentúry by malo byť v niektorej z nových členských krajín s preferenciou takej, v ktorej zatiaľ žiadna z európskych agentúr nemá sídlo. To znamená, že v niektorej z krajín strednej, respektíve východnej Európy. Vzhľadom na to, že do druhého kola hlasovania žiadna z takýchto krajín nepostúpila, tak sme nehlasovali. Ak by sme hlasovali, tak mám za to, že by sme popreli postoj ktorý sme veľmi otvorene a konzistentne prezentovali od samého počiatku. Áno, priznávam, že sme mali priamo počas trojkolového hlasovania v Bruseli od rôznych krajín rôzne ponuky, som však presvedčený, že s principiálnym názorom sa neobchoduje.
Ešte si dovolím dodať, že to boli závery Rady EÚ, na základe ktorých sa dohodlo že nové agentúry majú smerovať do nových členských krajín a predovšetkým do takých, ktoré zatiaľ žiadnu agentúru nemajú. Hlasovalo sa súčasne o dvoch agentúrach – o liekovej a o bankovej. Výsledok hlasovania v oboch prípadoch jasne ukázal, že sa v zmysle týchto záverov nepostupovalo.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Ak vás môžem poprosiť, obe tie odpovede písomne, že by som si od vás vyžiadal, alebo teda zobral, aby som nemusel podávať interpeláciu aj písomne, a ja už potom budem priamo komunikovať s pánom ministrom. Ďakujem.