23. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa § 30 rokovacieho poriadku vás chcem poprosiť o predĺženie rečníckeho času, pretože mám toho dosť veľa.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Len nakoľko ja viem, že v rokovacom poriadku je takýto, je takáto možnosť, ale koľko, je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Áno, takže nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem. Na úvod môjho vystúpenia by som chcel v zmysle rokovacieho poriadku navrhnúť a poprosím, aby sa teda to dostalo do zápisu, aby sa hlasovalo, navrhnúť vrátenie zákona predkladateľovi. Odôvodňujem to tým, že sa obišiel štandardný legislatívny proces a tým by som aj začal svoje vystúpenie. Chcem sa samozrejme venovať najmä novozavádzaným platbám za vyšetrenie mimo ordinačných hodín. Chcem sa venovať odvodovej odpočítateľnej položke a chcem sa venovať aj tomu, koľko bude platiť za poistencov štátu na zdravotné poistenie štát.
Legislatívny proces, v ktorom práve sa nachádzame, finišuje. Finišuje tým, že prebieha rozprava v druhom čítaní a v utorok zrejme o jedenástej by sa malo odohrať hlasovanie v druhom, treťom čítaní a pán minister s vysokou pravdepodobnosťou dosiahne to, čo zamýšľa. Ja chcem ale ostro protestovať voči takémuto postupu, pretože do, v rámci pripomienok, pozmeňovacích návrhov, ktoré samozrejme majú právo poslanci predkladať, sa dostali veľmi závažné návrhy, veľmi závažné návrhy. To nie sú maličkosti, ja nespochybňujem právo poslanca prednášať, navrhovať pozmeňovacie návrhy, pozmeňovanie, doplňovacie návrhy, a to ani takým spôsobom, ako sa to vlastne teraz udialo, ale v rámci štábnej kultúry a v rámci toho, že hovoríme o novej politickej kultúre, je, myslím, férové, aby sa takýto zákon v takejto podobe a po takomto legislatívnom procese vrátil na úplný začiatok. Je férové, aby o všetkých týchto návrhoch poctivo rokovali pracovné skupiny, oficiálne pracovné skupiny a nie to, že selektívne príde niekto lobovať alebo rokovať s ministrom zdravotníctva, ale oficiálne pracovné skupiny v rámci skutočne tej politickej, ale aj vecnej štábnej kultúry bolo by férové, keby o takýchto závažných návrhoch rokovala Tripartita, jednak pokiaľ ide o platby pacientov za vyšetrenia, jednak pokiaľ ide o zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľov o 103 miliónov eur ročne tým, že sa zruší odpočítateľná položka pre zamestnávateľov. Nie je predsa možné, aby sa obišli zamestnávatelia pri takomto závažnom návrhu a samozrejme myslím si, že Tripartita by mala niečo povedať aj k tomu, ako mieni štát financovať zdravotníctvo prostredníctvom platieb za poistencov štátu, ktoré budú percentuálne historicky najnižšie, ako si kto pamätá. A samozrejme nezabúdajme na to, že súčasťou legislatívneho procesu je predsa aj vláda Slovenskej republiky. To, že takéto závažné návrhy zazneli až na rokovaní zdravotníckeho výboru a potom tu v pléne, je okrem iného obídenie vlády Slovenskej republiky, jednotlivých ministrov vlády za jednotlivé koaličné strany a samozrejme aj predsedu vlády, ktorí sa tým pádom nemohli vyjadriť oficiálnym spôsobom a nevieme, nepoznáme ich stanovisko.
Spoločná správa mimochodom obsahuje 92 bodov, no nie je to svetový rekord, už sme tu mali aj horšie veci, ale je to 92 skutočne ťažkých bodov s veľmi závažnými dopadmi.
Takže navrhujem ešte raz, aby sme odhlasovali, že zákon sa vracia späť na ministerstvo zdravotníctva, nech sa celý legislatívny proces pekne krásne poctivo začne od samého začiatku. Na rokovaní zdravotníckeho výboru, pokiaľ ide o Tripartitu, som navrhoval ministrovi zdravotníctva, aby využil aspoň to, že túto sobotu, čiže zajtra, neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, sa koná mimoriadna Tripartita, ktorá bola zvolaná s tým, že má dva body programu, a to je vlastne rokovanie o poslaneckých návrhoch na zmenu Zákonníka práce, to sú tie príplatky za soboty, nedele, zvýšené príplatky za prácu v noci cez sviatok a zároveň táto Tripartita bude rokovať ešte aj o novele, poslaneckej novele návrhu zákona, teda novele zákona o službách zamestnanosti. Čiže sú to zákony, ktoré majú samozrejme veľký dopad na zamestnávateľov a na zamestnancov a preto je zo strany ministra Richtera korektné, že takouto formou dáva priestor sociálnym partnerom, aby sa k týmto závažným návrhom, návrhom vyjadrili. Ako vidím, pán minister, vy ste si asi moje slová nezobrali k srdcu, keďže na tomto mimoriadnom rokovaní Tripartity žiadne rokovanie o týchto zdravotníckych zákonoch sa nechystá. A to je veľká škoda. A nie je to k vašej cti, práve naopak.
Ja som na rokovaní zdravotníckeho výboru vyjadril to, že by ste sa mali hanbiť za takýto legislatívny proces, ale potom som pochopil, že vy sa zaň hanbíte od samotného začiatku a je zbytočné vám to nejako zdôrazňovať. Hanbíte sa a preto a dobre si to uvedomujete a preto vlastne obchádzate tie štandardné legislatívne procesy. Ja môžem len potvrdiť to, čo ste povedali na zdravotníckom výbore, že my sme medzi štyrmi očami tu v pléne ešte niekedy pred rokom, keď ste tu rušili maximálny vymeriavací základ pri zdravotnom poistení, vtedy ste mi hovorili, že máte sto chutí zrušiť odvodovú odpočítateľnú položku. Áno, potvrdzujem, že takéto naše mini rokovanie prebehlo. Čiže tento váš úmysel nosíte v hlave veľmi dlho. Čiže to nie je nejaký rýchly nápad, ktorý tu vznikol pred desiatimi dňami.
Podobne aj tie platby za vyšetrenia mimo ordinačných hodín, to nie je nejaká novinka, ale vy tento úmysel máte relatívne dlho, ale to je asi taký váš pracovný štýl, že nedáte to do vládneho návrhu zákona, nedáte to do riadneho procesu, nedáte to na vyjadrenie verejnosti, odbornej či laickej, Tripartite, dokonca ani vláde, ale takýmto pokútnym spôsobom, prepáčte za výraz, kolegyne, kolegovia, ale musím vás dokonca označiť ešte hanlivejším výrazom, stali, sa z vás biele kone. Vy takýmto spôsobom ste sa prepožičali. Vaše dobré meno ste prepožičali na to, aby sa takýmto pokútnym spôsobom všetky tie štandardné procesy obišli. A nechcem byť zlý, ale keďže ste sa vyjadrili, pán minister, na rokovaní zdravotníckeho výboru, že toto ste prekonzultovali s ministrom financií a prekonzultovali aj s pánom premiérom, tak ja vyslovujem obavu, že vy vlastne sám ste biely kôň premiéra a aj sčasti ministra financií a preniesli ste to, ako sa hovorí, systém padajúceho, tri bodky, na poslankyne, poslancov, aby sa pod toto podpísali, pretože sú to všetko nepopulárne veci. To, o čom hovorím, vám politické body neprinesie. A vy si myslíte, že takýmto spôsobom, takýmto spôsobom si ako tak zachováte váš imidž. Tak neviem, možno že sa vám to sčasti podarí, ale ja teda si za svoju úlohu ako opozičného poslanca dávam to, že vám to len tak ľahko neprejde. Len tak ľahko vám to neprejde a verejnosť sa dozvie, čo sa tu vlastne deje a čo ste vlastne nachystali.
Mimochodom k tomu legislatívnemu procesu. V tejto novele je vlastne 13 alebo neviem, či nie 15 článkov, ktorými nepriamo novelizujete ďalšie zákony, čo samo o sebe sa robiť takto nemá. A keď napríklad moja pozornosť sa sústreďuje na odvodovú odpočítateľnú položku, čo je teda súčasť zákona o zdravotnom poistení, tak ak by náhodou niekto zabudol, zákon o zdravotnom poistení sme tu už na jeseň mali, na septembrovej a októbrovej schôdzi. Prešiel, prvým, druhým, tretím čítaním. Čiže on tu pred mesiacom bol. A tam to, keď už patrilo, prečo ste tú odpočítateľnú položku nedali regulárne pred mesiacom, keď už, do zákona o zdravotnom poistení? Veď tým len zväčšujete chaos, ktorý máme v našej legislatíve, keď ten, kto si chce teda naštudovať, čo všetko sa schválilo, to musí krížom-krážom hľadať po novelách zákonov iných a je to potom tým pádom, keď už nič iné, to, že je to zlé, ale je to ešte k tomu aj neprehľadné a nečitateľné. Obchádzate legislatívne pravidlá tvorby zákonov a nečudoval by som sa, keby toto bola napríklad, keby toto bol dôvod na to, aby pán prezident vám vrátil zákon naspäť na prerokovanie.
Poďme k tým samotným mojím vecným pripomienkam. V krátkosti, platby. Platby za vyšetrenie u špecialistov mimo ordinačných hodín, to znamená v tých takzvaných doplnkových ordinačných hodinách, to je nič iné, ako to, že sa obchádza systém zdravotného poistenia. Ľudia si platia nemalé odvody, ktoré sa mimochodom aj teraz zvyšujú tým, že sa ruší odpočítateľná položka. Vlani ste zrušili maximálny vymeriavací základ, to znamená, aj tí bohatí, takzvaní, platia z celého svojho príjmu. Keď niekto zarába 10-tisíc, pár takých ľudí tu máme na Slovensku, platí z celej sumy svojho príjmu zdravotné odvody a bude si musieť, keď chce mať takýto kvázi nadštandard, ešte platiť z vlastného vrecka do výšky 30 eur náklady za ten zdravotnícky výkon. To je skrátka, platím si odvody, očakávam, že za to dostanem takzvane bezplatnú zdravotnú starostlivosť, no ak chcem mať takýto kvázi nadštandard, tak si musím platiť ešte, ešte naviac.
Jedna technická poznámka. Ak si vedia, alebo ak si myslíte, že si budú vedieť lekári, špecialisti manažovať pacientov v tých doplnkových ordinačných hodinách, že si na to zavedú nejaký systém, no tak potom sa pýtam a prečo si takýto systém nezavedú aj v riadnych ordinačných hodinách? Pretože ten systém nejaký budú musieť mať na to objednávanie a keby sa tak stalo, tak aj v tých riadnych ordinačných hodinách dostanem niečo ako časenku a nemusím o tretej ráno sa postaviť do fronty pred nemocnicu. Čiže toto všetko je otázka dobrej vôle, to takzvané manažovanie pacienta.
Ďalšia vec je, vy vlastne otvorene týmto priznávate, že naše zdravotníctvo je podfinancované, že takýmto spôsobom chcete získať ďalšie zdroje a že nezvládate to, aby, nezvládate prinútiť poisťovne, aby platili lekárom, najmä špecialistom všetky tie výkony, ktoré sú fyzicky vlastne schopní urobiť. Veď to bude ten istý lekár, ktorý doteraz za to zaplatené nemal oficiálne a teraz to bude legálne v zákone vlastne, že bude za toto vyberať peniaze. Naozaj nie som odborník na problematiku zdravotníctva, očakávam faktické poznámky, kde mi teda vyvrátite, že tomu nerozumiem, dobre, možno tomu nerozumiem, ale ako poistenec, ako občan a ako volený zástanca, zástanca ďalších občanov voličov protestujem proti tomu, aby si ľudia, ktorí platia zdravotné poistenie, museli platiť z vlastného vrecka tieto vyšetrenia. Ostro proti tomu protestujem.
Odpočítateľná položka. Na konci roku 2014 vláda chcela razantným spôsobom zvýšiť minimálnu mzdu, no razantným ako razantným. Vtedy to bolo z 352 eur na 380 eur, čiže, ak dobre počítam, o 28 eur brutto išla narásť minimálna mzda. To, čo sa deje teraz, že ten nárast je o 45, tak keď to takto spätne človek hodnotí, tak zase v tom čase ten nárast až taký prudký nebol. Ale čo sa vlastne vtedy stalo? Aby vláda presadila zvýšenie minimálnej mzdy o tých 28 eur na 380 eur brutto, ponúkla vlastne zavedenie odpočítateľnej položky a tým, že sa tak naozaj stalo, tak mzdové náklady zamestnávateľom na tú minimálnu mzdu vlastne narástli len úplne symbolicky. Pretože síce narástli mzdové náklady, ale tým, že sa vlastne im odpustili tie zdravotné odvody formou odpočítateľnej položky, tak na druhej strane kleslo - niektorý príplatok až na nulu - zdravotné poistenie. Čiže z toho pohľadu to bola veľmi férová ponuka a kto si obrazne povedané nalistuje napríklad mediálne výstupy z tých čias, tak zistí, že zamestnávatelia tým pádom nemali žiaden problém so vtedajším zvyšovaním minimálnej mzdy. Mali to kompenzované tými nižšími zdravotnými odvodmi.
Čiže už to tu zaznelo, myslím, Janka Cigániková to hovorila, tá obava, že razantný nárast minimálnej mzdy môže viesť k prepúšťaniu najmä u menších zamestnávateľov a najmä na východnom, strednom Slovensku, bola tým zavedením odpočítateľnej položky eliminovaná. No to, čo sa deje teraz, sa úplne vymyká a ide to úplne proti tomu, čo deklaroval premiér, čo deklarovala vtedajšia vláda. Vláda je síce trošku iná, ale premiér je ten istý a ministerstvo zdravotníctva je stále ovládané nominantami SMER-u, čiže u mňa sa v tomto nič nezmenilo. Ale tá konzistencia toho názoru sa absolútne o 180 stupňov otočila a tomu tak akosi nerozumiem.
Ja keď sa vrátim k tomu, že už pred rokom ste mi hovorili, že by ste najradšej OOP-čku zrušili. No čo všetko by som ja rád osobne zrušil, ale tento štát, naša ekonomika, naše zákonodarstvo, naša legislatíva nestojí ani na mojej a prepáčte, pán minister, ani na vašej osobe. Všetko je otázka konsenzu. Takže je jedno, aké je vaše osobné želenie, ale hlavne premiér by si mal uvedomiť, že to, čo on tak slávnostne vyhlasoval na konci roku 2014, sám sebe šliape po jazyku. Pretože to, že potichu vám dal súhlas na zrušenie odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov, je absolútne popretie toho sociálneho balíčka, ktorý bol vtedy tak slávnostne koncom roku 2014 mediálne propagovaný. Mimochodom, keď už sa teda, ako sa zdá, ruší sociálny balíček z roka 2014, tak pripomeniem pánovi premiérovi, že máme tu napríklad ešte také vlaky zadarmo, ktoré vtedy podporovali mobilitu, tak keďže sa už máme tak dobre, tak by som teda dal do pozornosti, treba zrušiť tie vlaky zadarmo a ďalšie opatrenia - vianočné príspevky dôchodcom, aj tie zrušme, však ak to bola len, ak to bol len čistý marketing roka 2014 a rušíme to, tak to teda robme poriadne, pán premiér.
A pán minister, vy keď obhajujete zrušenie odpočítateľnej položky tým, že už sú tie zlé časy preč, zamestnanosť sa zvyšuje a nie je potrebné zamestnávateľom dávať takúto výhodu, tak ja vás chcem upozorniť na to, že Slovensko nie je len Bratislava, Trnava alebo Nitra, alebo Galanta, kde je dnes temer nulová nezamestnanosť, ale Slovensko, to sú stále regióny na východe, strednom, južnom Slovensku, kde tá nezamestnanosť je stále vysoká. Neviem, či vám niečo hovorí, ale určite áno, prepáčte, ten pojem najmenej rozvinuté okresy. Tých najmenej rozvinutých okresov bolo na Slovensku donedávna dvanásť, od minulého štvrťroka je ich pätnásť. To znamená, že regionálne rozdiely na Slovensku sa zvyšujú. Viac okresov je na tom v porovnaní s tým ekonomicky úspešným jadrom možno Slovenska horšie, ako to bolo.
A tá odpočítateľná položka, tá nie je zaujímavá vo Volkswagene, ani v Peugeote, alebo u ďalších zamestnávateľov v Bratislave, v Trnave alebo v Žiline. Tá odpočítateľná položka je dôležitá najmä pre malých zamestnávateľov, tam, kde tie platy sú skutočne nízke. A bohužiaľ, to teda stále tak je. Východné, stredné, južné Slovensko. Tam nemôžeme výskať od radosti, že majú zamestnanci 1 000-eurové platy, pretože nemajú. Tam sú stále desiatky tisíc ľudí na minimálnej mzde a tí zamestnávatelia im horko-ťažko teda vyplácajú to, na čo majú zákonný nárok a so škrípaním zubov platia povinné odvody. Takže týmto zamestnávateľom keď zrušíte odpočítateľnú položku, tak tu môže dôjsť k otrasom na trhu práce. V každom prípade absolútne nesúhlasím s tým, čo tu prezentoval napríklad pán Tomáš a ďalší kolegovia vaši na zdravotníckom výbore. To je síce nominálne pravda, že sa to týka zamestnávateľov, ale toto sú mzdové náklady. Tých 103 miliónov, ktoré vezmete zamestnávateľom, mohli ísť na lepšie platy ich zamestnancov, to je cena práce. Preto sa vy, ja sa teda divím pánovi Bastrnákovi, ktorý ešte do nedávna bol pravičiar a dnes je ľavičiar, ako sa zdá, to je kategória, cena práce, ktorej sa vy bránite, kde sa bránite transparentne ukázať na výplatnej páske zamestnancovi, čo to vlastne celé je. Koľko vlastne zamestnávateľ dáva na jeho prácu, za jeho prácu, to nie je predsa len hrubá mzda. Tie povinné odvody keby teoreticky neexistovali, o to mohla byť tá mzda zamestnanca vyššia. Preto sa vy tak bránite zavedeniu pojmu super hrubá mzda, kde by zamestnanec všetko dostal a on by na vlastnej koži videl a cítil, koľko mu zoberie tzv. štát v podobe dane sociálnych a zdravotných odvodov. Vtedy by ľudia zistili napriamo a nie takto kamuflovane, čo to je, aké sú tie zdravotné odvody.
Takže poprosím, tá rétorika, že vezmete iba zamestnávateľom a to je v pohode. To vôbec nie je v pohode, pretože beriete vlastne zamestnancom a v každom prípade toto sa netýka Volkswagenu, toto sa netýka ľudí, ktorí zarábajú tisíc eur, tisíc päťsto eur. Toto sa týka ľudí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, respektíve mzdu do 570 eur brutto. To sú ľudia v malých firmičkách na východnom Slovensku, na strednom Slovensku.
Pozrite, práve to, že ten legislatívny proces je takto umelo urýchlený, zabraňuje tejto diskusii. Ja sa tu snažím teraz niečo zachrániť, ale je mi jasné, že už aj technicky je neskoro. Keby bol čas, ja by som sa vás snažil presvedčiť, keď už to tak idete veľmi rušiť, tak to ale nechajte u zamestnávateľov tých znevýhodnených okresov napríklad, aby tam tá výhoda zostala. Lenže čo už teraz narobíme, keď mlieko je rozliate? Už je neskoro. Stiahnete to teraz? Zamysleli by ste sa nad tým teoreticky, že sa odpočítateľná položka ponechá v znevýhodnených okresoch? Rečnícky sa pýtam, na čo potom vlastne ten zákon o znevýhodnených okresoch máme? Akú výhodu majú mať tí zamestnávatelia, lebo tam tú zamestnanosť chceme stále predsa podporovať, o tom to celé je. Tam tá nezamestnanosť je predsa stále vysoká. Je technicky, podľa tohto zákona je vyššia ako 1,6-násobok slovenského priemeru. Čiže v tej Rimavskej Sobote je stále nezamestnanosť niekde 19 alebo 20 % a chceme tým ľuďom a tým firmičkám predsa pomôcť. A toto bola pomoc, nepochybne bola. A vy to plošne rušíte.
No ale dobre, ja vám navrhnem ešte teda druhú vec, keď ma nepočúvate takto, tak ja vám teraz inak idem pomôcť. Pozrite! Keď potrebujete získať do zdravotníctva čím viac peňazí na úkor zamestnancov a zamestnávateľov, dávam do pozornosti, neviem, či ste si všimli, že vy máte v zákone ešte jednu takú výnimku, volá sa to odvodová výnimka, keď zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného, tak rok za neho neplatí zdravotné odvody. Rok neplatí zdravotné odvody, to je peňazí. To by sa dalo zrušiť, túto výnimku. Čiže keď chcete byť naozaj tvrdí, ďalšie milióny získate tým, že zrušíte odvodovú výnimku pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaného. Pre každý prípad pripomeniem, čo to je. Ak je niekto na úrade práce dvanásť mesiacov alebo v tom znevýhodnenom okrese aspoň šesť mesiacov a zoberiem ho do pracovného pomeru s tým, že jeho mzda nebude vyššia ako 67 % priemernej mzdy, tak dvanásť mesiacov za neho ako zamestnávateľ neplatím zdravotné odvody, neplatí ich ani ten sám zamestnanec. Platí štát ten rok. Toto keby ste zrušili ešte. Na toto ste asi zabudli. Takže pripomínam.
Pán Bastrnák, vám pripomínam inú vec. Vy ste podpísaný ako strana MOST - HÍD pod tým oslobodením odvodov z dohôd pre dôchodcov. Však áno? Však? Lenže vy ste zase zabudli na to, že keď ste to oslobodenie navrhli a presadili aj pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov, nepochybne poďakujú, tak ste zabudli na to, že do zákona o zdravotnom poistení treba dať tiež oslobodenie, ktoré dnes majú pri dohodách starobní dôchodcovia, invalidní dôchodcovia, neplatia z dohody zdravotné poistenie, ale predčasní starobní dôchodcovia to zdravotné poistenie platia. Čiže pokiaľ sa budete na nejakých mítingoch vychvaľovať tým, že ste pri dohodách predčasným starobným dôchodcom zrušili odvody, tak ste ich zrušili len sčasti, pretože zdravotné odvody im zostali. Neviem, či to mám hodnotiť ako babráctvo alebo nepozornosť z vašej strany, ale druhýkrát si to, prosím vás, lepšie premyslite.
Odpočítateľná položka, ktorá sa zruší pre zamestnávateľov, znamená makroekonomicky, že zamestnávatelia prídu o 103 miliónov eur ročne. O toľko viac zaplatia na zdravotných odvodoch. Je jedno riešiť, či pri platení preddavkov alebo v ročnom zúčtovaní, to je len cash flow, dôležitý je tento fakt. Sto tri miliónov makroekonomicky. Čo to ale znamená mikroekonomicky z pohľadu zamestnanca, ktorý zarába minimálnu mzdu? No pozrite sa.
Tento rok je minimálna mzda 435 eur a odpočítateľná položka ako tak funguje. Ak sa teda zvyšuje minimálna mzda na budúci rok na 480 eur, tak to pri súčasnom zrušení odpočítateľnej položky pre zamestnávateľa znamená, že celkové mzdové náklady pri minimálnej mzde, celkové mzdové náklady zamestnávateľovi stúpnu o 88 eur. Kotlebovci, teraz nepočúvajte, o 88 eur. Z toho 29 eur bude mať zamestnanec v podobe vyššej čistej mzdy, 29 eur zamestnanec, ale 59 eur zostane štátu v podobe vyššej dane, vyšších sociálnych odvodov, vyšších zdravotných odvodov. Samotné navýšenie zdravotných odvodov je o necelých 37 eur. Čiže keď sa len zameriame na zdravotníctvo, zvýšenie minimálnej mzdy znamená, že zamestnanec bude mať čistú mzdu vyššiu o 29 eur, ale jeho zdravotná poisťovňa dostane o 37 eur viac, plus štát, plus Sociálna poisťovňa. Čiže vy na, vy na zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu idete postaviť dofinancovanie zdravotníctva. Veď to je, prosím pekne, čo? Ja teda nemám nálepku, že som sociálny demokrat, vy áno. Toto robí sociálna demokracia? Takéto návrhy? Pani Vaľová, môžte, prosím vás, hučať niekde v bufete?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa! No.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Tam si vás pán bufetár rád vypočuje, čaká na vás.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Takže ešte raz. Vzorec, sociálny vzorec vašej vlády znie, 88 rovná sa 29 plus 59. O 88 eur narastú mzdové náklady zamestnávateľa, ale len o 29 eur narastie čistý príjem zamestnanca a o celých 59 eur narastie výber daní a odvodov. Alebo keď to chcete počuť inak, zo zvýšenia minimálnej mzdy zamestnancovi zostane len jedna tretina. Dve tretiny, dve tretiny si vezme štát. Za feudalizmu, keď nádenník pracoval na tom políčku, tak mu drábi zobrali jeden desiatok pre zemepána a cirkev si zobrala druhý desiatok. Jemu zostalo osem desiatkov alebo 80 %. Dnes za Fica štát zoberie robotníkovi, ktorý zarába minimálnu mzdu, minimálnu mzdu, zoberie 66 %. Kde sú tie zlaté časy feudalizmu? Šesťdesiatšesť percent vezmete tomu robotníkovi. Šesťdesiatšesť percent. A oni majú vlastne dofinancovať ten deficit v zdravotníctve, ktorý fakticky umelo prehlbujete tým, že znižujete platby za poistencov štátu.
Pripomeniem, čo tu už bolo niekoľkokrát povedané. Za poistencov štátu sa navrhuje, aby bola platba 3,71 % z vymeriavacieho základu. Ten vymeriavací základ je vlastne priemerná mzda. To je historicky z hľadiska toho percenta najmenej, ako kedy bolo, 3,71 % je historicky najmenej. Argumentovali ste na výbore, že v absolútnej hodnote je to o pár eur viac ako vlani. No, prosím pekne, ak raz klesá nezamestnanosť, ak raz stúpajú mzdy, tak tým pádom logicky, keď idú tieto parametre hore a sú lepšie a lepšie, čo je veľmi potešujúce, tak samozrejme, že by mali ísť hore aj platby za poistencov štátu, adekvátne o tie 3 - 4 % hore, tak ako rastú priemerné mzdy a klesá nezamestnanosť. Ale toto sa jednoducho nedeje. Vy vlastne budete platiť za poistencov štátu len 33 eur 84 centov mesačne. Za poistencov štátu sa bude platiť 33 eur 84 centov mesačne a aby bolo jasné, čo to znamená, SZČO alebo tzv. samoplatiteľ dobrovoľne nezamestnaný bude na budúci rok platiť 63 eur 84 centov, čiže o 30 eur viac. Ten, kto oficiálne žiadny príjem nemá, bude platiť o 30 eur viac ako štát za poistencov štátu. To je z hľadiska takého toho mikropohľadu. Čiže to nie je, to nemá nič spoločné so zdravým rozumom. To je skrátka šetrenie štátu pri financovaní zdravotníctva a zaplatiť to vlastne majú ľudia tým, že si budú platiť sami za výkony u špecialistov a tým, že vezmete neuveriteľne vysokú sumu tým, ktorí zarábajú najmenej. Ak chcete takýmto spôsobom riešiť sekeru vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, za ktorú môžu v prvom rade jej bývalí manažéri, tak to je už naozaj mimo komentára.
Ešte chcem pripomenúť na záver, že ak sa vrátim k tomu, že sa v Zákonníku práce navrhujú tie vyššie príplatky za prácu vo sviatok, za nočné, príplatky za sobotu, nedeľu, tak podľa dôvodovej správy, ktorú spísali na ministerstve práce a sociálnych vecí, to som si ja nevymyslel, získa zdravotníctvo v roku 2018 z tejto operácie ďalších 67 miliónov eur, lebo to bude platiť od 1. mája, čiže nebude takto pokrytý celý rok a v roku 2019, kedy už tie príplatky celý rok budú zvýšené, tak zdravotníctvo získa plus 106 miliónov eur ročne. Čiže kolegyne, kolegovia, aby ste vedeli, že máme v zálohe ešte takúto ďalšiu záležitosť, ktorá prinesie ďalšie zvýšené príjmy do zdravotných poisťovní. Čiže nebavíme sa len o tej minimálnej mzde a zrušení odpočítateľnej položky, ale je veľmi zaujímavé, že to zvýšenie príplatkov za víkendy, za soboty, nedele, za sviatky, za nočnú, prinesie do zdravotníctva, keď to bude bežať celý rok už vyše, vyše sto miliónov eur naviac. Takže naše zdravotníctvo, skrátka sledujeme ústup platieb za poistencov štátu, štát bude šetriť, ale pracujúci si to zaplatia.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem veľmi pekne Jozefovi Mihálovi za jeho opäť fundovaný prejav a príhovor, ktorý vlastne opäť trafil klinec po hlavičke a vlastne ukázal, aká je vlastne cena štátu, ako je táto vláda vynaliezavá v tom, ako čím ďalej, tým viac iba zodrať občana doslova z kože a na druhej strane mu neposkytovať adekvátne služby za to, čo si platí.
Ale chcem v tejto súvislosti povedať o svojej skúsenosti, ktorá je pre mňa veľmi živá, pretože za posledné mesiace som prechodila Trenčiansky kraj naozaj krížom-krážom a osobne som stála pred tou poliklinikou, kde ľudia naozaj od tretej ráno čakajú a mala som možnosť počuť ich názory. Viete, je to naozaj o tom, že dnes už si ľudia platia proste zdravotné poistenie a nie malé a oni majú nárok na nejaké služby už dnes. Prečo by si mali znova priplácať za niečo, na čo majú nárok už dnes? A mne to príde, že jednoducho namiesto toho, aby sme riešili návrhmi zákonov to, čo už dnes majú pacienti dostať za to, čo si dnes už platia do zdravotného poistenia, namiesto nejakého komplexného riešenia problematiky dostupnosti zdravotníckych služieb, siete odborných lekárov, nejakého prepojenia zdravotného systému a sociálneho systému, jednoducho namiesto komplexných otázok, tak tuto, tuto riešime nejakou novelou to, ako ešte viacej zodrať z kože proste toho úbohého pacienta. Príde mi to nesystémové a potvrdzujem to, čo hovorí Jozef Mihál, že jednoducho tá cena štátu, ktorú si už dnes platíme, je tak neúmerne vysoká a tak ďalšie možnosti hľadáme, ako občana ešte viacej zdaniť a zodrať z kože, ale tie služby, ktoré za to dostávame, sú absolútne neadekvátne. A tie treba riešiť.

Pán poslanec Krajči.

Ďakujem pekne. Slovensko patrí v rámci krajín Európskej únie medzi krajiny s najvyššími regionálnymi rozdielmi. Súčasne narýchlo podané pozmeňujúce návrhy o odvodovej odpočítateľnej položke a doplnkových ordinačných hodinách veľmi úspešne tieto regionálne rozdiely ešte viac prehĺbia. Medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a teraz dokonca aj medzi lekármi, tí budú utekať z ekonomicky slabších regiónov do ekonomicky silnejších, aby mohli svoje nedostatočné limity od poisťovní kompenzovať na priamych platbách od pacientov. Mám pocit, že na toto sa akosi pozabudlo. Však toto je priamo v rozpore so sľubmi pána premiéra. Doteraz ľudia z týchto regiónov chodili iba za prácou, teraz začnú chodiť aj za lekármi. Narýchlo pripravené bez možnosti diskusií. Otvorili ste Pandorinu skrinku, kedy bezplatné zdravotníctvo začína byť spoplatňované a ja sa obávam, že toto vôbec, ale vôbec nedopadne dobre. Ďakujem.

Pán poslanec Bastrnák.

Ďakujem pekne. Nakoľko som bol oslovený, vážený pán poslanec, viete dobre, že ja si vás ako odborníka vážim, to som už aj viackrát verejne deklaroval. Na druhej strane aj to chápem, že novovzniknuté strany potrebujú voličov, len nemyslím si, že za každú cenu. Viete, možnože naša strana neurobí stopercentný zákon, len 80-percentný, ale myslím si, že aj to je lepšie ako nič, v každom prípade.
Na druhej strane, keď hovoríte o OOP, musím sa vás opýtať, OOP tu existovalo vždy? Za našej spoločnej vlády, keď ste vy boli minister, existovalo to? Prečo ste to nezaviedli, keď máte také hlboké sociálne cítenie? Prečo to musel zaviesť ten zlý Fico? Nechcem ho chrániť, ale vy to dobre viete, že aj vtedy to bolo naviazané úplne tvrdo na 570 eur. To znamená, že ako sa zvyšovala minimálna mzda, raz to musí skončiť. A vtedy, keď to zaviedol pán premiér alebo SMER, to bolo, 13,6 % bola nezamestnanosť, dnes je 6,4. Úplne iné časy.
A prečo nepoviete ľuďom aj pravdu? Odkiaľ prišlo to OOP? Odkiaľ zobral SMER tie peniaze? Nie zo zdravotníctva? Ale áno. A teraz my to len vraciame tam, kam to patrí, odkiaľ to bolo zobraté.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Prejednávame tu síce veľmi dôležitý a vážny zákon, ale dovoľte trošku na odľahčenie.
Milý, zlatý pán poslanec Mihál, vy ste spomínali Kotlebovcov. A vy ste dva, neviem, či dokonca dvakrát alebo či nie aj viackrát ste spomenuli číslo 88. Ja neviem, či by vás nemala začať vyšetrovať NAKA.

Pán poslanec Zelník.