23. schôdza

Ďakujem. Ja dokončím to, čo som tam nestihol. Pán minister, zasaďte sa proti zdravotníckemu darwinizmu. Ja som za to, aby zdravotníctvo malo aj trhový charakter, aby bolo privátno-verejné, v poriadku, ale toto je veľký krok, veľmi veľký experiment, ktorý teda nesiete na chrbáte len zato, že teda je tých, ako chváli pán Blanár, až 3,71. Obávam sa, že žena, ktorá si nájde hrčku na prsníku, tak nepôjde proste za 30 eur, urobí všetko pre to, aby tým vyšetrením si vyjasnila, či jej niečo nehrozí.
Povinnosťou štátu by mala byť diagnostika. Tak ako bol kedysi veľký krok dopredu, keď sa garantovalo, že do určitého času príde k vám prvá zdravotná pomoc a tým sme sa trochu priblížili európskym štandardom, tak malo by byť povinnosťou zdravotníctva povedať pacientovi, čo mu je. Potom sa rozhodne, či ide do privátnej kliniky, ak na to mám, potom má šancu sa rozhodovať. A platiť by sa malo najmä za správnu diagnostiku, najmä za správnu diagnostiku. Preto aj dneska posielajú pacientov po samoúčelných vyšetreniach, ktoré sa samozrejme bohate potom preplácajú a z ktorých žijú majitelia tých všetkých tomografov a tých všetkých prístrojov, ktorými, niekedy na ten tomograf pošlú aj človeka, ktorý má chrípku. Jednoducho prvoradé je ustrážiť diagnostiku a toto, obávam, sa nie je krok týmto smerom. Toto je krok ku hybridnému, áno, máte pravdu, myslím pán Zelník to povedal, že to je systémový krok. Je to významný po dlhých rokoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Chcel by som sa hlavne venovať teda pozmeňujúcemu návrhu, ktorý prišiel alebo s ktorým prišla, teda zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky.
Ak to správne chápem, tak teda tento pozmeňujúci návrh priniesol pán Blanár, neviem teda, koho to bolo úplnou iniciatívou, či to bolo iniciatívou ministerstva zdravotníctva, alebo či to bolo iniciatívou ministerstva financií, môžme sa tu domnievať a neviem, či to tu bolo potvrdené alebo vyvrátené, ale vidíme teda, že sa znižuje, tie 4 % na 3,71. A opäť tu teda bolo avízo, avizované aj upozorňované, aj z našej strany, že tento krok vlastne spôsobí výpadok peňazí. Tak neviem, či toto je priamo ako ekvivalentná náhrada, ale nechcem sa teraz ani tak venovať možno úplne konkrétnej sume a nechcem sa ani možno úplne venovať tomu, že aký máme kto názor na túto odpočítateľnú položku. Pretože už tu padlo v rozprave to, že to v konečnom dôsledku postihne zamestnancov, či chceme alebo nechceme, pretože ich cena práce stúpne. To je prvé, čo si potrebujeme uvedomiť. Ale tak, dobre, s týmto sa bude musieť trh popasovať.
Ja by som možno chcel práve na to poukázať z hľadiska možno takého plánovania verejných financií a z hľadiska aj mechanizmov, ktoré tu máme. A, pán minister, toto je možno aj pre vás, lebo vy ste prišli zo sveta biznisu, a, neviem, možno, do akej miery si uvedomujete, akým spôsobom sa plánujú verejné financie inak ako v porovnaní so súkromnými financiami, že naozaj súkromné financie, v súkromnej firme rozhoduje za to, či už predstavenstvo alebo generálny riaditeľ, ktokoľvek, konateľ, ale verejné financie sú niečo veľmi citlivé, pretože sa týkajú, dá sa povedať, riadenia krajiny, a preto boli zavedené aj v minulosti mechanizmy na to, aby tieto verejné financie boli riadené zodpovedne. A vznikli tzv. dva výbory – výbor pre daňové prognózy a výbor pre makroekonomické prognózy. A zrejme to viete, ale možno ste si to neuvedomili, alebo či už to bol politický tlak, ale v každom prípade to, čo sa teraz udialo, že prichádzajú zásahy do rozpočtu po tom, ako tento rozpočet bol vlastne schválený alebo, respektíve bol vyhodnotený práve týmito dvomi dôležitými výbormi, si myslím, že je porušenie práve toho procesu, ktorý neni tu proforma.
Musíme si uvedomiť, že tento proces tu nie je proforma, ale že je tu preto, aby naozaj dokázal dobre nastaviť práve aj tú príjmovú časť, pretože príjmy by nemali byť spolitizované, mali by byť odpolitizované, a práve preto sú tu aj tieto dva výbory, ktoré posudzujú rozpočet ako taký balíček, keď sa nadefinuje, tak posudzujú, aké budú mať tie opatrenia dopady na ekonomiku. Pretože príjmy si nevieme nadiktovať, tie musíme naozaj len odhadnúť. A tieto výbory majú odborníkov z bánk, majú odborníkov z Národnej banky, majú odborníkov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Štatistického úradu a podobne, a to sú ľudia, ktorí naozaj sa tým dátam venujú a snažia sa čo najhodnovernejšie a najpresnejšie tú prognózu určiť, aby štát potom si mohol nastaviť tie výdavky. Ale keď prídu zásahy do štátneho rozpočtu aj z pohľadu príjmov po tom, ako ho tento výbor vyhodnotil, tak to hodnotenie, ktoré sme dostali k nášmu štátnemu rozpočtu v podobe realistický, tak, alebo tá prognóza ministerstva financií je realistická, tak v tomto prípade ako keby môžme ju hodiť do koša, pretože zasiahli do nej ďalšie nové parametre, ktoré tento výbor nevyhodnocoval. A v takom prípade ideme, v úvodzovkách, trošku to preženiem, ako keby do neznáma, čo to môže spôsobiť. Lebo či chceme alebo nechceme, táto odpočítateľná, zrušenie tejto odpočítateľnej položky na strane zamestnávateľov spôsobí, že automaticky klesnú dane, pretože im stúpnu náklady. To, ako sa to na tých daniach odrazí, keďže vieme, že sú firmy, ktoré na trhu aj optimalizujú a pod., uvidíme, ale prirodzene z hľadiska pravidiel vidíme, že ak zamestnávateľom zvýšime náklady, tak automaticky sa to môže prejaviť aj na daniach.
Ale chcem tu teda hlavne poukázať na to, že ten proces bol z jedného veľmi konkrétneho dôvodu nastavený tak, aby tieto výbory tu vznikli, aby tu boli, by mohli vyhodnotiť práve vývoj verejných financií a vývoj vôbec celého makroekonomického prostredia, pretože verejné financie majú veľký vplyv na makroekonomické prostredie na Slovensku. A preto musíme byť veľmi citliví v tom, ako to zavádzať, a nie to vo firme, keď cítite alebo vidíte nejakú, naozaj niečo, by som povedal, nejaké riziko a potrebujete konať, tak máte podstatne vyššiu flexibilitu. Ale pri verejných financiách, keďže to má dopad na celú krajinu, musíme byť v tomto omnoho opatrnejší a naozaj dať to do, vyhodnotiť minimálne týmto dvom výborom. Nehovoriac o tom, že tieto zmeny neprešli ani medzirezortným pripomienkovým konaniam a pod., čo tiež vieme, že teda je nesprávny spôsob, ako by sa malo jednať či už s legislatívnym procesom alebo aj pristupovať k verejným financiám.
Ja osobne za tým vidím, že naozaj, a teraz nechcem hodnotiť vašu prácu, ale určitým spôsobom sa toho dotknem, ak sa musia robiť takéto opatrenia na poslednú chvíľu, lebo svojím spôsobom je to opatrenie na poslednú chvíľu, keďže rozpočet budeme prerokúvať ešte dnes a nemáme vlastne ani schválený tento zákon a tieto pozmeňujúce návrhy, tak to vyhodnocujem ako opatrenie na poslednú chvíľu, tak je to odrazom toho, že nie sú naplánované veci. Tá stratégia, buď sa nedarí aplikovať tak, ako by ste si priali, a to je opäť otázka možno rečnícka alebo na vás, že čím to je, či to je nejakým politickým tlakom, alebo kde je ten problém. Ale vidíme teda, že toto je určitým spôsobom veľký problém a robíme to na úkor a tak, ako a tu hovorí, že sa ohýba cez koleno, robíme to na úkor toho procesu a vlastne prekračujeme pravidlá toho procesu, ktorý bol nastavený preto tak, aby vôbec aj tvorba rozpočtu fungovala dobre a aby bola realistická a aby bola veľmi objektívna.
Takže toto krátko k tej metodike a k tomu postupu a chcem vás teda týmto aj vyzvať a požiadať, aby ste mali na zreteli aj naozaj tento, by som povedal, rozmer verejných financií a rozmer tvorby verejných financií, že k tomu treba pristupovať naozaj do budúcna citlivo, aby sa takéto veci nediali ako štandard, ale aby to boli naozaj ojedinelé výnimky. Ale vidíme, že teda nedá mi nespomenúť, že vláda SMER-u za minulé obdobia takéto opatrenia aplikovala častejšie, a teda považujeme to za zlyhanie z hľadiska procesu, a treba sa vrátiť teda k tej správnosti, lebo len vtedy vieme naozaj jednak sledovať, odsledovať a prognózovať to prostredie, ale na druhej strane vieme, nezasahujeme do toho prostredia nejakými šokovými opatreniami, keď to tak môžem povedať
A na margo, chcem sa len krátko dotknúť, lebo zaznelo, neviem, či tu, alebo niekde som to postrehol, že ten argument, či to je v dôvodovej správe, že ten argument, prečo sa vlastne ruší odvodová, odpočítateľná položka, je preto, že nezamestnanosť klesla na 6,5 percenta. No tak tu by som len kratučko chcel povedať, že práve v tých regiónoch na východnom Slovensku teda tá nezamestnanosť určite neklesla. Ako sme sa tu bavili aj včera ráno o tých najmenej rozvinutých okresoch, tak tam určite neklesla na 6,5, a toto je práve to, že vy zavádzate plošné opatrenie, a to plošné opatrenie sa dotkne aj tých regiónov, kde tá nezamestnanosť je podstatne vyššia, dva- až trikrát vyššia a bude mať dopad. A môže sa to veľmi reálne prejaviť práve v zamestnanosti tých ľudí, pretože bavíme sa tu naozaj o odpočítateľnej položke, ktorá postihne ľudí do 570 eur v hrubom. Čiže to sú naozaj nízkopríjmoví, lebo keď bude minimálna mzda 480, tak sa hýbeme od 480 do 570. Čiže to sú naozaj už tí nízkopríjmoví, ktorým zrazu my zvýšime cenu práce, a ten zamestnávateľ bude musieť na to reagovať a môže to práve v tých najmenej rozvinutých okresoch spôsobiť ťažkosti. Takže opäť mi to prichádza tým, že to nešlo cez výbory, že to nešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie. Ja to vyhodnocujem ako rozhodnutie od zeleného stola v tom zmysle, že nemáme nejakú, neviem, či ste si dali vypracovať nejakú dopadovú štúdiu, čo to spôsobí na podnikateľskom prostredí a čo to spôsobí na verejné financie. Toto by mal byť dokument, ktorý by mal ukázať, že pozrite sa, dobre, ideme to zlomiť cez koleno, ale máme tu aspoň nejaké podklady na to, čo to spraví. Aspoň vynahradiť tie mechanizmy, ktoré tu máme, takouto dopadovou štúdiou. Tú som tu teda nepočul.
Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať a vlastne vyzvať vás, aby sa takéto niečo v budúcnosti už neopakovalo.
Ďakujem.

Sú tu ešte dva aspekty. Jedno je, že ako sa ministerstvo bude stavať k regionálnemu nedostatku lekárov? Lebo je očividné, že nastane veľký rozdiel medzi zárobkami lekára v tých častiach Slovenska, ako je Bratislava alebo Košice, a v tých častiach, kde nie je dosť solventných pacientov. Ten lekár tuná si tie dodatkové hodiny zavedie a bude mať celkom iné príjmy.
A tiež som zvedavý, že kde sú všetci tí strážci solidarity a socializmu, ktorí včera tuná prednášali marxistické poučky do nadrárana, keď sa práve v určitom segmente zdravotníctva teda brutálne ruší princíp solidarity. Ja viem, že poviete, že veď tá rovnosť bola i tak iluzórnou a ľudia dávali všelijaké úplatky a mali protekcie, ale to boli nesystémové zásahy každej tej protekcie, každého toho úplatku. Systém stále trval na tom, že občan má právo na rovnaký prístup a že má právo na ochranu svojho života a zdravia a že nerozhoduje medzi tým sociálny status. Tohoto sa vzdávate práve za vlády strany SMER – SD.

Ďakujem pekne. Pekné predpoludnie prajem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chvíľku chcem zareagovať na tú minulú diskusiu aj tú dnešnú a za tú dnešnú sa vám chcem veľmi pekne poďakovať. Bola všeobecne vecná, mrzí ma, že tá minulá nebola celkom nad obsahom zákona. A osobitne sa chcem teda poďakovať aj pani poslankyni Šebovej, Gaborčákovej, pánovi poslancovi Bastrnákovi aj pánovi poslancovi Suchánekovi za tú vecnú časť v rozprave.
Dovoľte mi napriek tomu, že som to v úvodnom slove hovoril, trošku zrekapitulovať ešte raz, čo tento návrh zákona rieši, pretože väčšia časť rozpravy bola o dvoch pozmeňujúcich návrhoch zákona. Tento zákon rieši komplexne zmenu prehľadu mŕtvych tiel. Je to zásadná zmena, ktorá pomôže mnohým obyvateľom, ale aj poskytovateľom, lekárom. Možno ste zaznamenali z regiónov, odkiaľ zastupujete, alebo možno aj vlastné skúsenosti z rodiny máte, že sa čakalo niekoľko hodín na prehliadku mŕtveho, zosnulého. A okrem toho máme veľké problémy, ja som to už povedal, neberte to, prosím, ako alibizmus, ale jeden z dôvodov, prečo máme aj zlé výsledky v odvrátiteľnej úmrtnosti, je aj spôsob, akým sa vykazujú prehliadky mŕtvych tiel.
Druhá veľká, silná oblasť, ktorú tento návrh zákona rieši, sú urgentné príjmy. Pán poslanec Suchánek o tom hovoril, dotknem sa toho, veľmi kľúčová vec v oblasti stratifikácie, definovania štandardov úhrad. Veľmi málo sa o tom hovorilo, ale ďakujem za to pánovi poslancovi.
Ošetrovateľská starostlivosť. Mal som pocit, že keby pani poslankyňa Zahorčáková, Gaborčáková, pardon, dnes nevystúpila, tak by sme o tom ani, ani nepočuli. Veľká zmena, kvalitatívna zmena v oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a sociálno-právnej kurately a ochrany detí, ktorá si myslím, že je veľkým krokom vpred pre mnohých, aj nás, čo sa týka rodiny, ale predovšetkým odkázaných ľudí.
Ďalšia významná zmena, ktorá tam je, je aj, sú to možno také menšie, ale veľmi kľúčové veci na odľahčenie "šasiek", predpisovanie liekov na dvanásťmesačnú viazanosť. To znamená, nemusia pacienti každé tri mesiace chodiť do ambulancie svojho špecialistu. Bavili sme sa o zmenách k štrajku, zjednodušenie systému, zmena platenia odvodov, ale len spôsobu úhrady, pretože zdravotné poistenie nie je tým nejakým spôsobom dotknuté. Áno, priznávam, z pléna pri prvom čítaní, kedy prišiel návrh o Jánskeho plakete, ja som informoval, že takúto komplexnú zmenu sme chceli urobiť, predložili teraz poslanci vo výbore aj za isté ocenenie celoživotného poslania pre prospech pacientov a systému. Oceňujeme držiteľov zlatého Jánskeho plakety, že im odpúšťame všetky poplatky, ktoré sú na pohotovostiach, a zaraďujeme do kategorizácie maximálneho stropu na doplatky za lieky, tak ako je to v kategórii, povedzme, dôchodcov.
No samozrejme, sú tu tie dve diskutované témy – doplnkové ordinačné hodiny a zrušenie odvodovej položky. Dovoľte mi krátke reakcie aj na pánov poslancov a ktorí tu dnes nie sú.
K pánovi Krajčímu. Povedal, že z verejného zdravotného poistenia je neefektívne vynaložených 1,5 mld. euro. Áno, vo faktických tu boli nejaké pripomienky. Ja len skúsim pár čísel k tomu, aby ste mali, budem hovoriť za čísla z roku 2016. Nie sú tak staré. Priame náklady na mzdy a odvody vo výške 2,18 mld. euro, teda takmer 51 % všetkých prostriedkov verejného zdravotného poistenia ide na osobné náklady, na mzdy a odvody zdravotníckym pracovníkom. Priame náklady na lieky, nie sú tam áčkové lieky a nie je tam špeciálny zdravotnícky materiál, 20 % z verejného zdravotného poistenia. Pardon, 30 %, 1,27 mld. euro. Máme druhé najnižšie ceny liekov v Európskej únii. Nemyslím si, že v oblasti priamych nákladov na lieky v nákupe by mohli sme hovoriť, že ide o nejakú významnú neefektivitu. Môžme hovoriť, do akej miery je potrebné predpisovať tieto lieky, to znamená, o spotrebe, a to sú úplne iné opatrenia, o ktorých môžem a budem debatovať.
Teraz nám vlastne zostáva 840 mil., teda žiadna 1,5 mld., ale poviem na čo všetko. Špeciálne zdravotnícky materiál, áčkové lieky, komplet celý spotrebný materiál, komplet celá zdravotnícka technika, energie, softvéry, IT služby, náklady na nehnuteľný majetok a hnuteľný majetok. Všetky ostatné služby, od účtovníctva, prania, upratovania, samozrejme, vrátane všetkých ziskov. Takto sa ľahko vypúšťajú balóniky o 1,5 mld. ukradnutých zo zdravotníctva.
Ja priznávam, že je miera neefektivity v spôsobe, akým máme nastavené zdravotníctvo, či potrebujeme toľko liečiť a potrebujeme robiť toľko výkonov. Tu bola debata, že najprv, že máme, pán Budaj, poslanec, spomínal, že štát má robiť diagnostiku, a potom hovoríme, že tu máme rôzne kauzy, kde sa zbytočne robí diagnostika. Nemáme pravidlá, koľko a akým spôsobom, ale robí sa na tom a spomeniem to, ale zásadná vec a ja dlhodobo hovorím, my nehodnotíme, koľko peňazí, alebo za peniaze, ktoré vynakladáme, a súhlasím s pánom Suchánekom, 6,9 % HDP nie je žiadne ohromné číslo, ale koľko, jak sa hovorí, muziky, koľko hodnoty dostávame za tieto peniaze. Nevieme to v súčasnosti dnes zhodnotiť. Je dobré, že zdravotná poisťovňa je v strate alebo je dobré, že je v zisku, keď nevieme, ako tieto peniaze vynaložila na nákup alebo na zagarantovanie zdravotnej starostlivosti?
Ďalej pán poslanec Suchánek povedal, že sestry majú u nás podpriemerné mzdy. Nie je tomu tak. Priemerná mzda našich sestier v našich štátnych nemocniciach je 125 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ak zarátam do toho celý sektor, sme niekde na 122 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. A tento návrh zákona rieši aj doplnenie sestry s novou kvalifikáciou a kompetenciou, ktorú sme zaviedli, sestra s pokročilou praxou, ktorá, sa vyžaduje špecializačné štúdium, potom päť rokov praxe a vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ale má ďalšie kompetencie, ktorej sa zvyšuje minimálna mzda o 20 percent. Máme ich zhruba dvetisíc. Nie je to ohromné číslo, ale je to jednoznačne smerovanie k tomu, aby sme mali celoživotné povolania, aby cítili tie sestry možnosti rastu. My nepotrebujeme mať 12-tisíc ani 20-tisíc sestier, všetky špecialistky a všetky s druhým stupňom vzdelania. Potrebujeme využiť odborné vzdelania aj iných zdravotníckych pracovníkov, tak ako sme to urobili so zdravotníckymi asistentami, stredoškolsky odborne vzdelanými osobami, ktoré majú nadobudnuté prislúchajúce odborné vzdelanie na výkone niektorých kompetencií.
Máme problém s demografiou a to je presne o tom. Viete, prejavuje sa aj u sestrách a v celej našej spoločnosti, veď to ja nemusím hovoriť, vy to viete. O chvíľku nám odíde jedna silná generácia takzvaných Husákových detí a tá sa prejavuje aj u sestrách. Máme 43, 44 rokov priemerný vek sestry a bude stále viac a viac, lebo táto silná generácia je tam. A že nám za 15, 20 rokov odíde, okrem samotnej negatívnej, negatívneho vplyvu demografie nám starne tým pádom populácia, ktorá bude viac chorá na chronické ochorenia, bude potrebovať viac ošetrovateľstva, naopak, budeme mať menej sestier. Práve preto sme zmenili kompetencie. Mali sme dvojnásobne vyššiu pôrodnosť v 70. rokoch, ako máme my. My nemôžme očakávať, že zrazu sa bude hlásiť dvojnásobný počet dnes mladých ľudí na sestry. Budeme s tým mať problém, hľadáme riešenia aj v oblasti vzdelávania, aj v oblasti kompetencií. A možno sa nevyhneme vôbec tomu, že budú musieť prísť sily aj zo zahraničia jedného dňa a vyrovnať niektoré oblasti.
K citáciám, k správam NKÚ z obdobia 2011 a 2015. Ja na to upozorňujem veľakrát. Hovoril som aj s pánom predsedom NKÚ, aby dostatočne upozorňoval, že hovoriť v septembri o výsledkoch kontrol, v septembri 2017, ktoré sa týkajú roku 2011, ´12, ´13, ´14, je také... Dobre, je to pravda. Ale mnoho z tých vecí už dávno nie sú pravda, o ktorých sa hovorí. A bola tu debata o priamych úhradách. A práve ja si myslím, a padlo to tu viackrát, že samotné poplatky vedú alebo kazia bezplatnosť zdravotníctva. Ak tie poplatky nie sú konkrétne, ako hovoríme, na mimozdravotnú starostlivosť pre účely, ja neviem, zbrojného preukazu, vodičského preukazu a tak ďalej, tak to narúšajú systém bezplatnosti. Súčasné zákony, tie zákony, ktoré často sú označované ako Zajacove zákony, už v 2004. určili možnosť toho, aby sa určilo presne, koľko zdravotnej starostlivosti má byť plne hradené, čiastočne hradené, vôbec nehradené. Na to zákony sú tu dávno platné. A my veľakrát o tom hovoríme, že treba určiť, čo by nemalo byť. Áno, toto treba určiť z vecného hľadiska. Aj ten návrh, ktorý tu dnes je, presne definuje, koľko z toho, vlastne na čo je nárok z verejného zdravotného poistenia.
Častokrát tu padla debata o tom, že však je poistený 24 hodín. No to máte pravdu, ale ja dávam veľmi podobný príklad aj v poistení nezamestnanosti. Ste poistený 24 hodín. Prečo nemá každý nezamestnaný nárok na 100-percentné krytie jeho mzdy, dokým si nenájde ďalšiu prácu? Lebo je tu, nazval niečo, čomu hovoríme poistné plnenie. To poistné plnenie odráža objem príspevkov, a my skutočne a priznávam, pán poslanec Suchánek, zdravotníctvo neni bezbrehá studnička na nekonečný účet. My musíme určiť priority. A priority, ak znamenajú 35 hodín v primárnom kontakte lekárov aj zároveň povinnosti, ktoré sme tu, vlastne na predchádzajúcej schôdzi ste schválili, my musíme určiť, že áno, špecialistov je nejaká sieť, ktorú budeme, nebudeme zazmluvňovať každého jedného, nebudeme mať 12 kardiocentier, aj keby sme mohli tých lekárov získať z Ameriky a z Nemecka, lebo na to nemáme a nie je to potrebné. To znamená, má to svoje určité, určité hranice.
K doplnkovým ordinačným hodinám. Len budem opakovať, čo tu bolo povedané, je to úplne novým inštitútom. Predovšetkým treba ale podčiarknuť, opakovane a opakovane, na dobrovoľnej báze a zároveň, ktoré nikoho neobmedzujú. Stimuluje to výrazne poskytovateľov, aby, a to dávam znova ten príklad, vy keď sa pozriete, koľko hodín ordinačných robia, mnohí nerobia ani tých 30 hodín. A robia možno 20 hodín, 25 hodín. Áno, robia preto toľko, pretože majú nejaký objem peňazí, ktoré dostávajú. Môžme sa pozrieť, či sa venujú každému pacientovi, toľko času možno, koľko by chceli z hľadiska svojho vnútorného pre... No nemôžu, pretože nevybodujú. No tak sme prešli na takýto systém úhrad a dnes im hovoríme, môžte robiť poobede, ak chcete, no ale ktokoľvek by to chcel, tak musí splniť nejaké ďalšie podmienky. To znamená, my ich začítame regulovať, nie všetkých, len vtedy, ak sa niekto hlási, že on teda zvláda robiť poobede. Tak mu vtedy hovoríme, tak ale 30 hodín týždenne, čo je možno viac v mnohých prípadoch, ako robí dnes. Rozširujeme tým pádom ordinačné hodiny v neplatiacich pacientoch. Je to jednoznačne väčšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nenútime zároveň nikoho, alebo nenútime všetkých manažovať pacientov. Pretože je to skutočne rozdielne v jednotlivých špecializáciách, je to rozdielne možno v regiónoch. Ale ak niekto sa zasa hlási, že ja by som išiel do doplnkových hodín, kde hovoríme, no ale tam musíš objednávať, no tak tomu zasa dávame podmienku tú, že ak to teda ty dokážeš v tých doplnkových, tak asi to dokážeš aj v tých riadnych hodinách. Čo si zasa myslím, že je len skvalitnenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti v riadnych hodinách. Tam, ktorá je zdravotná starostlivosť hradená plne na základe verejného zdravotného poistenia, má byť bezplatná. Pre mňa viac ordinačných hodín je jednoznačne väčšia dostupnosť pre všetkých pacientov. Nie vybranej skupiny pacientov.
K pánovi poslancovi Mihálovi. No priznám sa, nie je tu, ale čakal som od neho viacej. Áno, priznávam sa, a to je aj reakcia k pánovi poslancovi Hegerovi, navrhujem zrušenie, odvodové odpočítateľné položky. Je to neštandardné z hľadiska legislatívneho procesu a celého konania? Nie je to tak celkom neočakávane a už vôbec si myslím, že to je nespravodlivé rušenie. Ja som bol aj na hospodárskej sociálnej rade. Myslím si, že napriek tomu, že teda nikto nemal, alebo zamestnávatelia nemohli tlieskať, tomu rozumejú. A nemajú argumenty proti, nemôžu mať proti. A ja vám ich poviem, prečo nemôžu mať. Zavedenie OOP predstavoval jednorazový stimul a nástroj na podporu trhu práce, zamestnanosti. Áno, mali sme vtedy zhruba, myslím, že bola vtedy, aby som sa presne, 13 % takmer celková, o 1,5 bodu sa nám to od januára do decembra v roku 2014 znížilo. Neviem si presne, som si nepozeral, kedy to bolo prerokovávané v parlamente, ale odvodová odpočítateľná položka bol stimul pre zamestnávateľov znížiť im zaťaženie ceny práce a samozrejme aj čistý príjem ešte istej skupiny zamestnancov. Viete, že 72 % takmer tých peňazí, odvodové odpočítateľné položky sú náklady zamestnávateľov a tých 28 % zamestnancov. Takže ten stimul pre zamestnanca v čistom príjme dnes je zhruba 5 eur na hlavu. Nebolo to tak ako v daňovo-odvodovej položke, to znamená, odpočítateľnej položke, že do prvých 570 euro. Ale bolo fixne povedané, že priemerná mzda zamestnanca 570 eur. Preto hovorím jednorazový v nominálnom vyjadrení. Postupne sublimuje tento nástroj. A tak isto v priebehu dvoch, troch rokov, keby sme nič nerušili, by odpadol.
Ale čo je podstatné? A podstatné je v tom, že tieto peniaze sa zobrali verejnému zdravotnému poisteniu. Ako k tomu prišlo verejné zdravotné poistenie? Prečo sa malo zrazu verejné zdravotné poistenie stať len tak? No bolo to jedno z opatrení v danom čase, vtedy sa povedal, no však pomôže to, tým sa zvýši EAO a tým pádom zasa to príde cez EAO a podobne. Ale videli ste, čo to urobilo v zdravotných poisťovniach, aký výpadok na príjmoch mali zdravotné poisťovne a dnes sa Všeobecná zdravotná poisťovňa nezbaví toho, že sa ukradli peniaze. Ale drvivá väčšina tých peňazí, prečo boli v strate, je, lebo 210 mil., oveľa viac, ako bol odhad v tom čase ministerstva financií, prišlo za odvodovo odpočítateľnú položku.
To, že sa zvyšujú výdavky pre nemocnice? No zvyšujú sa, pretože máme tu, máme tu zákon o minimálnych mzdách pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí, pre vašu informáciu, na budúci rok musí ísť pre nemocnice a záchranky, pretože teraz spadajú tam aj záchranky kvôli nočným, to bude asi 110 mil. eur medziročný nárast. Ja som povedal, 51 % z celého verejného zdravotného poistenia ide na osobné náklady.
No a prečo navrhujem teraz znížiť? Áno, ten dôvod je ten, že si myslím, že nezamestnanosť na trhu práce, súhlasím, je možno v regiónoch iná. My sme debatovali s ministerstvom financií na túto tému dlhšie. Pán minister financií je niekde tu, hovoril mi, dajme to od roku 2019. Hľadali sme, či od júla, ale tá komplikovanosť tej úpravy, dopadu na podnikateľov, na poisťovne robiť to v priebehu roka by bola tak náročná, že som nakoniec požiadal, dajme to sem, pretože toto opatrenie podľa mňa naplnilo svoj účel, môže skôr byť zrušené, ako sa odhadovalo plynule a nám to pomôže jednoznačne, pretože tie peniaze sa vrátia len tam, odkiaľ pochádzajú. A naďalej sme ponechali pre prípady najmenej zarábajúcich ľudí, že im je ponechaná odvodová odpočítateľná položka pre zamestnancov. To znamená, zhruba tých 30 % stále ostáva. A dopad pre podnikateľov, jedna je účtovná, druhá je kešová vec, ale 30 % len zamestnancov si uplatňovalo odvodovo-odpočítateľnú položku mesačne. To znamená, že v zásade 70 % o tom ani nevedelo, to necítilo? Neviem, ťažko dať tento záver. Ale len 30 % si požiadalo, tým pádom 70 % sa zúčtovávalo vždy na ďalší rok zdravotným poisťovniam, ktoré mali povinnosť. Aj teraz ten dopad pre verejné zdravotné poisťovne bude len na úrovni 30 percent. Zdravotné poisťovne kešovo dostanú len 30 % naviac, alebo teda dostanú a v budúcom roku nebudú musieť vrátiť 70 % tých peňazí. A to sa týka aj podnikateľského sektora na druhej strane.
K pani poslankyni Cigánikovej. Vy ste veľa hovorili o tom, že to treba ponechať na trh, že štát do toho príliš zasahuje a že to teda trh vyrieši. Ja vám poviem pár vecí a ja sa obávam, že práve trh bez významnejších pravidiel spôsobil to, čo tu dnes máme. Dám vám jeden príklad. Pán predseda výboru pre zdravotníctvo ho má rád tiež, prečo výkon, a teraz poviem, artroskopický miniinvazívny výkon je dvojnásobne, alebo mal, už nemá, mal dvojnásobne vyššiu cenu, môžme hovoriť samozrejme o materiáloch, ŠZM a podobne, ale len to počúvajte, ako laparoskopická cholekcystektómia, teda operácia žlčníka laparoskopicky. Laparoskopická operácia vo všeobecnosti, je jedno, či apendixu alebo žlčníka, je oveľa, mimoriadne náročnejšia operácia s vyššími rizikami. A pre nejakú príčinu trh vyriešil to, a neviem, kto si to tak nastavil v minulosti, že zrazu artroskopický zákrok, miniinvazívny artroskopický, do kolena, do kĺbu, bol dvojnásobne vyššie hradený. A keď sa pozriete na poskytovateľov v rámci artroskopie, koľko, 50 % hovoria teda odborníci, že robíme úplne zbytočných artroskopických zákrokov. Mal som pred rokom a pol jedného bývalého riaditeľa u mňa, ktorý mi hovoril, že ide zrušiť oddelenie traumatológie, už som tu hovoril, a ide z toho urobiť jednodňovku artroskopie. A pýtam sa prečo? Lebo to dobre zarába. Toto robí trh, keď nemáte nastavené riadne pravidlá, tak peniaze, to takto proste skĺznu všade.
A dnes hovoríme o tom, že máme, môžme sa pozrieť teda, koľko máme tých centier, ale ten problém, ktorý máme, že my nedosahujeme výsledky, lebo máme zlé ekonomické nastavenia. A máme na to riešenia, robíme štandardné diagnosticko-terapeutické postupy, GADlines. Ideme zmeniť zákon o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, kde chceme odmeňovať zdravotné poisťovne za dosiahnutý výsledok. Ale to, čo, to, čo vy hovoríte a ponuka, že dajme vyššiu cenu bodu, dajme viac peňazí do nemocníc, navýšme, vy ste spomínali, sestričkám peniaze radšej ako na lieky dať, ambulantný sektor. Ja si vôbec nemyslím, že bez toho, aby sme začali hodnotiť výsledky, pomôže naliatie akýchkoľvek peňazí do zdravotníctva. Pretože či je to ambulantný sektor, keď sa bavíme. Máme, dobre, však je to málo, ale neodliečia viacej ľudí. Proste bude lepšie platení a budú potrebovať vybodovať všetky peniaze ešte viacej. Takto sme nastavili systém bez motivácie za výsledok. Len za výkony.
K pánovi... A ešte možno jedna vec. Vy ste spomenuli nejakú vašu známu, ktorá má vysoké zdravotné odvody a prečo by ona mala byť trestaná tým, že by mala platiť. V prvom rade verejné zdravotné poistenie, vy viete, že je solidárne. A ten druhý bod tu je, ani vaša kolegyňa, ani ja, ani vy nevieme, zo dňa na deň sa nám môže zmeniť situácia. Niekto nezaplatil nič, ale hlavne odčerpáva. Niekto platí veľa do toho systému a možno nikdy nebude odčerpávať. Ale niekto aj platil veľa a zrazu sa mu zmení situácia a odčerpá strašne veľa peňazí. O tom je solidarita vo verejnom zdravotnom poistení.
Doplnkové ordinačné hodiny nie sú o solidarite. Doplnkové ordinačné hodiny sú od zásluhovosti úplne odčlenené. Ak chce byť niekto v solidarite, nech je. A my zlepšujeme kvalitu solidárneho zdravotného poistenia aj istými pravidlami, o ktorých som pred chvíľkou hovoril.
K pánovi poslancovi Beblavému, tiež tu nie je. (Reakcia z pléna.) Ste, pardon, prepáčte, tak môžem vám hovoriť priamo. Ťažko sa mi reaguje na niektoré veci, ktoré ste povedali, aby som fakt nepôsobil osobne, ale povedali ste jednu vec v úvode, že nepôjdete do obsahu. A s tým súhlasím, lebo vo veľa veciach tá kritika tu bola, ale nebola podľa mňa až tak veľmi obsažná a meritórne k tomuto návrhu zákona.
VŠZP nie je v bankrote. Áno, ocitla sa v ozdravnom pláne pre výpadok, predovšetkým výpadok príjmov. Samozrejme, to najhoršie, ktoré som ja kritizoval, bolo, že nikto nevedel povedať pravdu, že klamal v účtovníctve fiktívnymi technickými rezervami, ale v skutočnosti nemali príjmy. A výdavky, ktoré dali vyššie? No dali, pretože bol zákon o mzdách, museli dať. Dalo sa ambulantnému sektoru, lebo bolo treba dať ambulantnému sektoru. A treba ale aj povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je jedným silným garantom v poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ja som to spomínal minule. Pre tých, ktorí ste ma nepočuli, pri teraz prepoisťovacej kampani je to krásne vidieť ako poistenci, ktorí odchádzajú z Unionu a Dôvery, tí, ktorí sú ekonomicky nákladní, prechádzajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. To mi chcete povedať, že to je nejaká marketingová reklamná kampaň poisťovne spôsobila? Nie, oni to vedia, oni to zistili na sebe, že proste im tie poisťovne neuhrádzajú.
Bol som v Národnom rehabilitačnom centre, kde sa mi pani riaditeľka sťažovala, že proste majú, zle sa vysvetľuje pacientom, ktorých po štyroch týždňoch súkromne poisťovne musia poslať, ale tá terapia je šesť až sedem týždňov. Ja hovorím: vypovedajte zmluvu! Veď vy neviete zabezpečiť ani v súlade s vašimi štandardami, že tá liečebná terapia bude dostačujúca za štyri týždne. A pacient si myslí, že to ho vyháňajú z rehabilitačného centra.
Takže ja si myslím, že pacienti vedia, kto platí, a vedia to aj poskytovatelia. A myslím si, že áno, tu je naša úloha zmeniť zákon o zdravotných poisťovniach, odmeňovať zdravotné poisťovne za výsledok bez rozdielu, či sú súkromné alebo štátne. Ak je tu vysoká odvrátiteľná úmrtnosť, ak tu máme vysoké diagnózy v onkológii, pokiaľ nebudeme dosahovať výsledky, tak nebude právo na výplatu nejakej odmeny a, naopak, budú nejaké sankcie. Vo vzťahu k našej to môžu byť, samozrejme, aj sankcie personálne.
Chcem povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude v tomto roku vo vyrovnanom hospodárení. Uvedomujem si, že to bol náročný krok. Je to podľa mňa výsledok dobrej práce a trpeli mnohí pri tom, aj poskytovatelia museli strpieť, že sa nebude navyšovať. Pozrite sa, Dozorná rada vo všeobecke, aj keď to trošku, ale reagujem na to, čo pán poslanec Beblavý spomínal, máme Dozornú radu nielen vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde je zastúpenie aj parlamentnej opozície, aj v úrade pre dohľad, zriadili sme dozorné orgány v nemocniciach, kde sú zástupcovia zamestnancov, v tých najväčších asi siedmich je tam zastúpenie komôr, je tam zastúpenie poisťovní a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni máme zastúpenie zamestnávateľov, či už teraz hovorím jednotlivých asociácií aj ministerstva financií, dokonca tretí sektor. Na mesačnej báze sa tam kontrolujú pomaly každá jedna zmluva. Myslím si, že toto sú jasné opatrenia proti tomu, aby sme hovorili, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v bankrote alebo že sa všade, a teraz použijem, bohužiaľ, kradne.
K pánovi poslancovi Matovičovi mám dve poznámky. Nie je tu. V úvode vystúpenia povedal, že predložený návrh zákona je o tom, ako zodrať ľudí z kože. No, to je to, čo som povedal ja v úvode. Mrzí ma, že možno pán poslanec nečítal predkladaciu správu ani k návrhu zákona. Tento návrh zákona komplexne rieši asi päť oblastí. Myslím si, že je to zákon vpred, ktorý pomáha. Zamerali sa len na bezobsažný prejav s cieľom pobúriť ľudí. Mrzí ma to, nemôžem k tomu iné povedať, to je viď jedna poznámka.
Tá druhá bude osobná, tá sa týka formy. Ak označí pán poslanec kohokoľvek Goebbelsom, a to v zásade, hovorím, iba za účelom nejakého individuálneho politického prospechu alebo nejakej pozornosti, ja osobne toto považujem za veľkú neúctu k tragédii generácií a našej civilizácii, ktorá sa udiala v minulom storočí. Je to necitlivé, nehumánne a osobne hovorím, pre mňa urážajúce. Mne polovica rodiny zomrela v koncentračnom tábore. Nepatrí to sem. Ja som to počul z jeho úst druhýkrát. Nepatrí proste niečo takéto sem.
Pani poslankyňa Šebová, vám sa chcem poďakovať za prvú takú meritórnu časť tej minulej časti. Skúsim vám odpovedať na tie otázky, čo ste mali. Rozdiel medzi zmluvným poskytovateľom a nezmluvným, a zmluvným, ktorý má doplnkové, a nezmluvným je v tom, je v predpisovaní liekov. Nezmluvný nemá právo, ani nebude mať právo, pretože v tej chvíli by sme nemali žiadneho zmluvného, lebo by nám poskytovatelia donútili všetkých chodiť v zásade len na úhrady. To znamená, v doplnkových ordinačných hodinách, a to je možno aj poznámka k pánovi poslancovi Budajovi, áno, SVaLZ-y a lieky sú plne hradené poistencovi, ktoré sú mu indikované a predpísané v rámci doplnkových ordinačných hodín. Áno, máme informačný systém na objednávanie aj na odporúčanie všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára je zapracované do e-Healthu a je to jedna z požiadaviek. Dokým to nebude mať niekto, nebude môcť robiť.
Ja netvrdím, že sa teraz rozmohnem. Tak sa musíme na to naučiť a postupne, ja aj tých, 30-eurový limit, ktorý sa dal a bol tu 50 euro, tak som to aj do médií povedal, bohužiaľ, to je daň teraz pre mnohých aj tých, ktorí by chceli ísť na nejaké doplnkové vyšetrenia, že nebudú môcť ísť, lebo niektorí poskytovatelia, keď by chcel ísť niekto na kolonoskopiu a teraz sme hovorili o gastroenterológii vo všeobecnosti, kde je náročnejšie vybavenie technické a tie výkony zdravotných poisťovní presahujú úhradu 30 euro, nikto to nebude poskytovať v doplnkových ordinačných hodinách. Ale ak to má pomôcť zabráneniu emócií, ktorá sa tu zvrhla na 30- alebo 50-eurové jednorazové poplatky, no tak ja som za to, aj som požiadal a myslím si, že sme sa všetci zhodli na tom, dajme 30-eurový strop. Je to strop, ktorý garantuje, že podľa jednotlivých úkonov cenníka, ktoré už sú dnes známe všetky, pretože ich majú aj pre nepoistencov, ktoré sú, alebo na neindikované úkony musia mať cenník, tak je to po 3,50, 2,50, 7,50, 21 euro, závisí to, čo bude. Ale sme chceli garantovať pre každého nejaký strop za jednu návštevu. Je to nelogické, je, pretože všetci sa pozerajú, prečo chcete robiť strop, však keď niekto chce, nech ide, nech to je, koľko chce. Bol to prejav ochranného limitu, ktorý aj tak sa zvrhol do rozprávania o poplatkoch.
Ďalšia vaša otázka, prečo sa vyberá organizátor v kraji pri prehliadkach mŕtvych. My skutočne sme sa pozerali na profesionalizáciu. A tá profesionalizácia sa týka jednak garancií časových, ktoré, viete, sa v tom obchodno-právnom vzťahu oveľa jednoduchšie riešia. Sankcie, to znamená, neurobíš to, nespravil si to, máš sankciu za to. Oveľa náročnejšie sa to robí, keď máte vlastných zamestnancov. Takisto dnes sme mali lekárov, ktorí mali poverenia od vyšších, alebo teda od úradu, zle sa to robí. Organizátor na jeden kraj so všetkými právami a povinnosťami. Súhlasím, otázka je, a to je tiež výhrada pána predsedu Zelníka, či nebude potom, hovoria, dajte nám 50, 60, 70, 80 eur. To je prirodzené, že to niekto možnože do budúcna bude hovoriť. Asi 40 euro na desať rokov je neudržateľných, lebo nám bude rásť aj inflácia, index rastu cien, ale na štyri roky výberové konanie. Na štyri roky vieme zafixovať túto cenu. Ešte dnes nemáme výmer platobný alebo finančný, ale hovoríme, že ten dôvod je profesionalizácia. Až keď sa to nepodarí, ideme v podstate do dobrovoľnosti alebo ideme do povinnosti pre poskytovateľov.
Je tam lepšia kontrola. Samozrejme, tá bezodkladnosť, na ktorú ste sa pýtali v prípade lekárov, tá je len vtedy, keď neni organizátor, a je presne v zákone špecifikované, že bezodkladnosťou sa rozumie po skončení povinnosti ordinovať. Áno, pôjde to na úkor služby. To znamená, ak niekto zahlási, a nebudeme mať organizátora, a zahlási povinnosť nejakému lekárovi, ktorý len prišiel ráno do ordinačných hodín a má tam byť sedem hodín, sedem hodín budú čakať, ale toto my neočakávame, ale predovšetkým musí mať prednosť živý pacient v tomto aj za ten diskomfort, ktorý tu je. Ale aby toto nenastávalo, chceme práve mať profesionalizáciu a organizátora. RLP, áno, tam sme dali konkrétne veci. Tiež nemôže dôjsť k obmedzeniu záchrannej zdravotnej starostlivosti a máme kontrolu, ktorá je možnosť realizovať pitvy.
A teraz rýchlo len posledné. Pán Suchánek, poslanec, vám som v zásade povedal všetko. Vy ste sa opýtali, že treba zadefinovať, čo spadá. Ale už aj doplnkové ordinačné hodiny priamo definujú priamo, čo tým pádom nespadá. Veď to je priamo, tento návrh zákona hovorí, že my nenútime v rámci špecializovanej ambulantnej starostlivosti, koľko minimálne počet hodín má byť zazmluvnených, nechávame to na zmluvnú dohodu zdravotnej poisťovne a poskytovateľa, ale ak niekto chce doplnkové, vtedy začíname regulovať, už musí byť minimálne 30 hodín, 30 % pacientov, 30 % hodín, rovnaká garancia dostupnosti v prípade prvovyšetrenia a podobne, ale toto je podľa mňa jasná odpoveď na to, že ani ja, otvorene, nie som, nie som, by som povedal, šťastný, ak mám platiť niekom, čo pôjde štyrikrát navštíviť lekára, lebo si chce urobiť druhé, tretie, štvrté vyšetrenie. To nie je solidárne. Solidárne je to, ak niekto má odporúčanie od všeobecného lekára, aby sa dostal čo najrýchlejšie na zdravotnú starostlivosť. A toto ten návrh konkrétne aj rieši.
K pánovi, k pani poslankyni, pardon, Gaborčákovej, len k tej ošetrovateľskej starostlivosti, ospravedlňujem sa za ten dlhý, dlhý príhovor k tomu. Tá ošetrovateľská starostlivosť nie je automaticky plnohodnotnou zdravotnou starostlivosťou. To si treba uvedomiť. Zariadenia sociálnych služieb nebudú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Je to submnožina zdravotnej starostlivosti, ošetrovateľstvo. A to, prečo sme odišli od deviatich úkonov? Jednak preto, že to nefungovalo, ale po druhé, to boli reaktívne úkony na ošetrenie dekubitu, na ošetrenie rany. Viete, však to je pre mňa neskoro. Ošetrovateľská starostlivosť má za cieľ zabrániť destabilizácii pacienta, aj preto tá polohovateľná posteľ, aj preto antidekubitárne matrace. A áno, sestra špecialistka, je tam, myslím, že šesť špecializačných odborov, ktorá má byť ale ga-ran-tom. To znamená, dokonca je povedané, že môže byť až v dvoch, pre dve zariadenia sociálnych služieb garantom, a potom musí byť iná sestra vykonávajúca, nemusí to byť špecialistka, vykonávajúca tieto činnosti. Ale prečo možno tak prísne požiadavky? No, v ústavnej zdravotnej starostlivosti je poskytovaná zdravotná starostlivosť interdisciplinárne. Tam máte lekára, ktorý indikuje, a sú tam aj iné profesie, ktoré sa stará o toho pacienta. Zariadeniu sociálnych služieb to nechávame len na ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá má byť v súlade s nejakými štandardami. Áno, bolo tu povedané, o národných ošetrovateľských štandardoch. Ja tvrdím, nemôžu existovať národné ošetrovateľské štandardy vykusnuté z interdisciplinarity, hej. To znamená, musia byť súčasťou štandardných diagnostických a terapeutických postupov. Veď oni sa len vyskytnú v rámci celej starostlivosti o pacienta v nejakom čase s nejakými kompetenciami. Ten pacient musí byť indikovaný, diagnostikovaný. Ak to stačí na to, aby išiel do nejak fyzioterapie, alebo je potrebné na to nejaký lekársky postup alebo nejaký farmaceutický a v nejakej časti môže prísť kompetencia prislúchajúca sestre, ktorá sa stará o toho pacienta.
Čo chcem, vám ešte jednu vec v rýchlosti povedať. Desaťtisíc lôžok je tretina toho možno, čo by to chcelo; 12 mil. eur extra počítame na rok 2018 a náš odhad je 30 mil. eur na rok 2019. Tie majú pochádzať z verejného zdravotného poistenia. Áno, ja si uvedomujem, že môžu sa na to tváriť niektorí, že prečo to zasa ide preč. Je to významné skvalitnenie kvality života a starostlivosti o mnohé osoby, ktoré sú po ťažkých neurologických alebo sú v ťažkých neurologických stavoch, kde sú po mozgových cievnych príhodách, nevedia sa v zásade sa sami o seba postarať a je potrebné im dať adekvátnu ošetrovateľskú starostlivosť. Ale nie je to málo peňazí. A chceme, aby tieto peniaze boli priamo účelovo použité na ošetrovateľstvo. Preto dávame prísnejšie požiadavky na MTZ a na personálne vybavenie, aby sa nespotrebovali následne na iné činnosti. Tri tridsať lôžkodeň si myslím, že nie je málo peňazí. Ale to, čo som ešte chcel, poslednú, my pripravujeme zákon o dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorý bude riešiť aj dlhodobú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, ktorá dnes nie je riešená, ODCH, ODCH v nemocniciach, prepojenie pacienta z akútnej do chronickej liečby, inštitucionálne ošetrovateľstvo, ešte raz budeme zaraďovať to, čo dnes tu je, do tohto konceptu, aj domáce ošetrovateľstvo, aj posudkové lekárstvo.
Je priestor debatovať na mnohé vylepšenia, ale dnes si to po dlhých, dlhých rokoch, rokoch vyžadovalo už, už si to veľmi pýtalo pomôcť týmto ľuďom.
A už poslednú vec, ktorú poviem, a to je k návrhu pána poslanca Matoviča. Chcem predovšetkým povedať, že ten návrh pozmeňovací nijakým spôsobom nesúvisí so zákonom o zdravotnej starostlivosti 576 z roku 2004, a preto ako navrhovateľ nesúhlasím s takýmto návrhom pozmeňovacím.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás poprosiť, napriek mnohej a dlhej diskusii, aby ste podporili tento zákon, pretože nie je iba o doplnkových ordinačných hodinách. Je o mnohých, mnohých dobrých veciach pre Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Ja som očakával, že práve tento zákon, o tomto zákone budeme debatovať na výbore pre zdravotníctvo. Ale chápem, že poslanci majú aj právo odísť z výboru a nerokovať. Škoda toho, škoda toho pred médiami takého teatrálneho vystúpenia, pretože povedal som si, dobre, tak poslanci budú debatovať potom na schôdzi Národnej rady.
Dámy a páni, o čom sme debatovali? Bolo to o doplnkových hodinách, ktoré boli politicky zneužité, a ďalej to boli platy poslancov. Je to škoda. Pretože ak niekto tvrdí, že teda nemal čas sa pripraviť, tak som očakával aspoň odbornú diskusiu.
Je pravda, aby som nekrivdil, niekoľko poslancov, pán kolega Suchánek, pani kolegyňa Šebová naozaj vystúpili vecne k danej problematike. Ale tí ostatní poslanci, bohužiaľ, musím povedať, že bolo to viac-menej politikárčenie. A dve veci rezonovali, doplnkové ordinačné hodiny, aj to bolo politicky zneužívané, a platy poslancov, ktoré absolútne nepatria do preberania problematiky pri zdravotníckom zákone.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, dámy a páni. Prajem vám príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som začal s mojou sekciou zákonov, ktorá sa bude venovať daniam, a potom by sme plynulo pokračovali návrhom zákona o rozpočte verejnej správy. Tým pádom si nárokujem odhadnúť, že by som sa tu s vami do konca týždňa zdržal.
Dámy a páni, návrh zákona obsahuje opatrenia, ktoré posilnia naše odhodlanie bojovať proti daňovým únikom. Ide o jednotlivé opatrenia zo smernice, takzvanej ATAD, o ktorej prijatie sme sa zaslúžili aj my, Slováci počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie.
Návrh zákona ďalej obsahuje ustanovenia na podporu výskumu a vývoja a to na, hlavne na začiatku cyklu výskumu a vývoja prostredníctvom zvýšenia takzvaného super odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z dnešných 25 na 100 % výdavkov uplatňovaných v príslušnom zdaňovacom období, ako aj z medziročného nárastu týchto výdavkov. A v ďalšom v oblasti vedy a výskumu, aj na konci toho procesu vedy a výskumu, kde prichádzame so zavedením takzvaného patent boxu, to jest čiastočné oslobodenie od dane z príjmov z komerčného využitia nehmotných aktív duchovného vlastníctva. Pre vaše, pre lepšiu predstavu, napríklad pri vytvorení softvéru a následného predaju licencií, v takom prípade by to, by príjmy z takéhoto predaja boli zdaňované nižšou, nižšou sadzbou.
V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva, a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.
Zmena zákona o správe daní je vyvolaná zavedením patent boxu. V tejto súvislosti sa Finančnému riaditeľstvu ukladá povinnosť zverejňovať zoznamy daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.
Asi by bolo správne, aby som vás informoval aj o tom, že tento populárny zákon, lebo zákon o dani z príjmov je veľmi populárny vždy, prešiel ešte zmenami aj počas legislatívneho procesu v jednotlivých výboroch Národnej rady. A telegraficky, naozaj telegraficky by som vám pripomenul, že obsah pozmeňujúcich návrhov smeroval napríklad ku odpisom v kúpeľníctve. Ide o skrátenie doby odpisovania nehnuteľností. V ďalšom sa riešila, dochádzanie zamestnancov do práce. Ide o participáciu zamestnancov na úhrade nákladov na dopravu do zamestnania. Oslobodenie príjmov z predaja obchodného podielu sa tak isto riešilo pozmeňovacím návrhom. V ďalšom, takzvaných CFC pravidiel, rozšírenia aj na fyzické osoby. A potom oslobodenie príjmov z reklám u neziskových organizácií a ešte dopilovanie spomínaného patent boxu, riešenie rezidencie, v príjmoch fyzických osôb takzvané podnikové kombinácie, náhrady škody a tak isto daňový bonus na hypotékach. Takže teraz máte pred sebou komplexný návrh zmien, o ktorých budeme teda rokovať.
Ďakujem veľmi pekne.