23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu zostali, ja chcem na záver zhodnotiť túto rozpravu ako pomerne vecnú, ako pomerne kultivovanú, až na vystúpenie pána poslanca Matoviča. A veľmi ťažko sa niektorým ľuďom tu v parlamente reaguje na takéto typy, každý sme si nejakým strojcom svojej vlastnej tváre a naša výpoveď a náš verbálny prejav troška hovorí niečo aj o našom vnútre.
Ja som presvedčený, milí kolegovia aj z opozície, že aj medzi vami je veľa ľudí, ktorí majú úprimný záujem na prijímaní dobrých zákonov, na tom, aby sa zlepšovala situácia na Slovensku, že ste prišli do parlamentu preto, aby sme pracovali na dobrých veciach. A očakával by som aj od vás, že aj u vás sú viacerí takí, ktorí si toto myslia o nás. Také, viete, hádzanie všetkých do jedného vreca, používanie silných slov, jednoducho to je niečo, čo mne absolútne nepasuje. A ja chcem vyzvať zvlášť vás, vážení kolegovia z OĽANO, ktorých, vás mnohých osobne poznám, aby ste skúsili tomuto brániť, lebo toto jednoducho zhoršuje tie vzťahy v parlamente a neprispieva to nijakým spôsobom k veci.
Aby sme sa teraz hádali o tom, že kto s tou témou prišiel skôr alebo kto neskôr, prepáčte, ale veď to je úbohé. Všetci, čo ste v tomto parlamente, viete, že každý návrh zákona, ktorý má šancu prejsť, sa tvorí dlho, jednoducho dozrieva. A hovoriť také argumenty, aké tu zaznievali, že mali ste to urobiť už pred desiatimi rokmi, mali ste to urobiť pred piatimi rokmi, na to je ľahký protiargument, mali ste to urobiť vtedy, keď ste vy boli vo vláde a neurobili ste to. Ale toto nie je cesta, aby sme takto komunikovali.
Veci sa riešia postupne. Postupne sa zvyšuje minimálna mzda, postupne sa prijímajú mnohé prosociálne zákony. Teraz prišla diskusia o tomto návrhu zákona a máme, myslím, že dvojmesačný čas na to, aby sme o tom diskutovali, aby sme diskutovali možno o niektorých vašich pripomienkach, ktoré tu zazneli. Niektoré formuloval pán poslanec Beblavý. Ja sa čiastočne s nimi stotožňujem. Niektoré pripomienky budú ešte formulovať v rámci tej tripartitnej debaty sociálni partneri. Čiže je tu priestor na to, aby sme na tom zákone spoločne pracovali a pripravili dobrú normu, ktorá pomôže ľuďom, a to je náš záujem.
Pán poslanec Suchánek, vy ste povedali, že predkladáme to ako poslanecký návrh, ale že sme teda neabsolvovali medzirezortné pripomienkové konanie, a zároveň ste povedali, že a vy ste takýto návrh predkladali ako poslanecký návrh. Tiež ste neabsolvovali medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže keď ste ho predkladali vy, tak ste nemuseli absolvovať medzirezortné pripomienkové konanie, a keď ho predkladáme my, tiež poslanci, tak od nás očakávate, že ale malo byť medzirezortné pripomienkové konanie. Viete, to sú také argumenty, ku ktorým sa aj ťažko vyjadruje. Ja som si tento jeden vybral, aby som demonštroval, že tá diskusia častokrát je úplne len účelová, za každú cenu dokázať, kto ten návrh zákona predložil skôr. Ja si myslím, že dôležité je, že nastal čas, že vláda v spolupráci s poslancami prichádza s takýmto návrhom zákona, teda má reálnu šancu, aby prešiel.
Je to vždy určitý folklór, keď predkladajú návrhy zákonov opoziční poslanci. Ak neprebehne diskusia medzi opozičnými poslancami a vládnymi poslancami pred podaním návrhu zákona, tak dobre viete, že je veľmi malá šanca, aby taký návrh zákona prešiel. Ale sú pozitívne prípady aj takejto spolupráce. Ja si pamätám, ako pán poslanec Vašečka prišiel za mnou, chcel urobiť určitú úpravu do zákona o dani z príjmov, spoločne sme išli za ministrom financií, trvalo to nejaký čas, ale sa nám to podarilo presadiť. To je prístup, ktorý je úprimný, ktorý je seriózny a ktorý má nádej na úspech. Ale predkladať návrhy len za každú cenu z pozície opozičného poslanca, to nemá tú váhu. To nemá tú váhu, hlavne keď predtým ste boli skoro dva roky vo vláde a so žiadnym takým návrhom ste neprišli.
Takže ja chcem poďakovať, vážení kolegovia, všetkým za vecnú diskusiu a poprosiť, aby sme v druhom čítaní udržali vecný tón. Dohovorte svojmu predsedovi, lebo aj, viete, aj nám je ľahko spomínať jeho daňové kauzy a podobne. Ale to nikto nemá záujem, chceme normálne diskutovať a prosím, verme si, že na jednej aj na druhej strane sú ľudia, ktorí to myslia úprimne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko predstavil tento návrh zákona, a potom vystúpil, by som vystúpil hneď po spravodajcovi v rozprave.
Takže na úvod, návrh, je tu návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 306/2016.
Základom Slovenského hospodárstva sú najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov. V podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti, už to mám trošku aktualizované (rečník odišiel od rečníckeho pultu po podklady), poskytujú pracovné príležitosti 74,1 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa na tvorbe pridanej hodnoty v pomere 52,7 %. A práve tieto malé a stredné podniky, ktoré nedisponujú vhodným nástrojom na zmiernenie negatívnych dopadov štátnych regulácií, najviac trpia nestabilným legislatívnym prostredím a byrokratickým zaťažením zo strany štátu. Medzi najdiskutovanejšie problémy podnikateľského prostredia na Slovensku, ktoré dlhodobo brzdia jeho rozvoj, patrí nestabilné legislatívne prostredie spôsobené častou zmenou legislatívy, viac o tom budem hovoriť počas teda vstupu v rozprave.
Podľa štatistík Národnej rady Slovenskej republiky bolo v minulom volebnom období schválených 455 návrhov zákonov, vyjadrením aritmetického priemeru mesačne nadobúda účinnosť takmer desať zákonov. Aj keď, samozrejme, nie všetky zákony majú dopad na podnikateľské prostredie, zákonov s dopadom na podnikateľské prostredie je aj tak enormné množstvo a ja to budem viacej špecifikovať práve počas teda toho vstupu v rozprave.
Subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť by pomohlo, ak by neboli povinní neustále sledovať a analyzovať každú schválenú legislatívu za účelom jej okamžitej aplikácie, keďže táto legislatíva sa neraz týka aj takých podstatných aspektov podnikania, ako sú dane, mzdy, odvody alebo účtovníctvo, preto cieľom nášho návrhu je zavedenie mechanizmu, aby všetky návrhy zákona, zákonov, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, obligatórne nadobúdali účinnosť výlučne v dvoch termínoch v roku. Týmito dátumami nadobudnutia účinnosti by mali byť 1. január a alebo 1. júl. A rozširujeme to teda o 1. júl, pretože už sme tu predkladali tento návrh zákona v minulosti a mali sme len 1. január, ale tak rozumiem tomu, že ako také prechodné obdobie je, je to taký ústupok, taký ústupok smerom k tej súčasnej realite, že by boli dva termíny, a po niekoľkých rokoch, keď teda si na to všetci zvyknú, tak môžme prejsť potom už na len jeden dátum, a to 1. január.
Čo je to najdôležitejšie, že návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň teda nemá vplyv na životné prostredie, rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a nemá ani žiadne sociálne vplyvy. Na záver mi len dovoľte povedať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem, toľko v úvodnom slove.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 29. januára 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegovia, tak dovoľte mi trošku viacej vás tak oboznámiť možno aj s takými východiskami, ktoré súvisia vôbec s týmto návrhom zákona a s dôvodom, prečo tento návrh zákona vznikol.
Ako prvé je dôležité si povedať, že pre nás zákonodarcov, poslancov je dôležité, a verím, že pre každého teda, ktorý tu sedí nielen dnes, ale aj pri hlasovaní, je dôležité, aby bol občan spokojný. Čiže cieľom je spokojný občan. Ale keď si uvedomíme vlastne v tom celom reťazci, ktorý tu na Slovensku máme v hospodárstve, tak, tak občan je na konci toho reťazca.
Takže na to, aby sme mohli spôsobiť, aby ten občan bol spokojný, je veľmi potrebné, aby sme zabezpečili jednotlivé podmienky aj tým iným článkom v reťazci, ktoré zabezpečujú v končenom dôsledku ten posledný článok, zabezpečia, aby ten občan bol spokojný. Takže na to, aby občan mohol byť spokojný, je dôležité, aby mal dobrú prácu. No ale na to, aby mal dobrú prácu, je dôležité, aby sme vytvorili dostatočne dobré podmienky pre zamestnávateľov. A Slovensko taktiež z hľadiska pozície, kde sa nachádza, ale aj štruktúry ekonomiky potrebuje byť veľmi konkurencieschopné, pretože sme otvorená ekonomika, sme závislí do veľkej miery aj na zahraničných investíciách a vôbec na práci, alebo teda na investíciách, ktoré vytvárajú prácu na Slovensku, na to, aby ten občan mohol byť spokojný, na to, aby mohol mať dobrú prácu. A preto je teda veľmi dôležité, aby táto otvorená ekonomika vytvárala také podnikateľské prostredie, aby podnikatelia mohli čo najlepšie, najviac prosperovať, a tým pádom tú svoju prosperitu prenášať aj na svojich zamestnancov, či už v podobe mzdy, benefitov, ale aj pracovných podmienok a podobne. Takže toto je veľmi dôležité, aby teda podnikateľské prostredie vytvorilo dobré podmienky pre rozvoj firiem. No a toto je parketa, za ktorú je zodpovedná vláda, za ktorú je zodpovedný parlament.
Takže ale dnes vidíme, že na Slovensku podnikatelia zápasia s veľmi náročným podnikateľským prostredím, a za chvíľočku vysvetlím presnejšie. Čiže tento zákon nie je primárne o pomoci podnikateľom, aj keď teda je zameraný na podporu podnikateľského prostredia, ale v skutočnosti hlavným cieľom je, teda ako som povedal, spokojný občan.
Na druhej strane chcem ešte povedať, že čo sa týka podnikateľského prostredia, tak aby sme si tak možno zadefinovali alebo pomenovali, tak máme tu veľkých zahraničných investorov, za ktorých, myslím si, že môžme byť vďační, že priniesli naozaj viaceré investície, pomohli trošku viacej naštartovať ekonomiku, priniesli veľa práce a na ne sú naviazané ďalšie menšie a strednú podniky, ktoré vlastne pôsobia v tom reťazci dodávateľskom, a tým pádom tieto veľké investície, títo veľkí zahraniční investori generujú veľký zdroj jednak práce, ale aj príjmov. Medzi nimi sú viaceré veľké firmy, ktoré generujú aj veľké príjmy do rozpočtu v podobe daní z právnických osôb, a toto je, myslím si, veľmi fajn. Ale to by som povedal, tá strana A, lebo to A máme splnené, ale to B je práve to, aby sme sa teraz zamerali, keďže už tu máme pomerne dosť zahraničných investícií, aj keby sme mohli polemizovať o tom, či sú dobre geograficky rozložené, a vieme, že teda nie sú, ale to nie je predmetom tejto diskusie, takže to druhé, to B je práve o tom, že ako pomôcť teraz tým malým a stredným podnikateľom, ktorí sú ďalším veľkým potenciálom a zdrojom jednak príjmov pre samotných ľudí, pretože ak bude rásť konkurencieschopnosť týchto firiem, ak bude rásť ich úspešnosť na globálnom alebo európskom trhu, tak tým pádom budú schopní aj viacej zamestnávať ľudí a budú schopní dosahovať väčšie výsledky aj v podobe ziskov a tým pádom pretaviť tieto zisky aj do vyšších miezd zamestnancom. A to spôsobí teda v konečnom dôsledku spokojnosť samotných občanov.
Ale vidíme, že teda toto je ešte ten veľký potenciál, a ak sa pozrieme na objem malých a stredných podnikateľov, tak ako som hovoril aj v úvodnom slove, tak 99,9 % trhu tvoria práve títo malí a strední podnikatelia. Prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily a 52,7 % podiel na tvorbe pridanej hodnoty. Toto je práve tá skupina podnikateľov, na ktorú sa potrebujeme zamerať a ktorú vlastne sa snaží, nielen túto, ale primárne pomáha práve týmto menším a stredným podnikateľom, ktorí nie sú schopní sa vždy popasovať s rôznymi legislatívnymi a byrokratickými prekážkami, ktoré tu na Slovensku stále máme, s ktorými zápasia.
Takže ak by sme sa pozreli teraz na samotnú reguláciu. Chcel by som teraz vlastne špecifikovať pár zistení z viacerých štúdií, ktoré boli zrealizované na Slovensku. A prvú by som spomenul práve štúdiu RÚZ z decembra 2016, ktorá hovorí o tom, že veľký nárast regulácie, je veľký nárast regulácie a je podceňovanie jeho dopadu vládou. Totižto prvá vláda Roberta Fica sa v roku 2007 zaviazala, že do roku 2012 zníži administratívnu záťaž o 25 %. Skutočnosť však bola taká, že oproti pôvodnému stavu z roku 2007 bola záťaž v roku 2012 o 11 % vyššia. Čiže cieľ bol znížiť túto administratívnu záťaž o 25 % do roku 2012, avšak podaril sa pravý opak, podaril sa nárast a dokonca o ďalších 11. %. Medzi rokmi 2007 až 2017 kumulatívne bolo identifikovaných 1 812 regulačných povinností, ktoré teda vplývajú na podnikateľské prostredie, a z toho 414 sa nachádza v Zákonníku práce. Od roku 2007 tento počet neustále rástol z pôvodných 1 514 regulácií až na dnešných 1 812. Keby sme to zobrali trošku do kontrastu, tak v porovnaní s vládou pani Radičovej, tak od roku, od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 došlo k spomaleniu tohto trendu nárastu, avšak po tom, ako vláda premiéra Fica opäť nastúpila, alebo teda začala vládnuť na Slovensku, tak opäť sa pridalo na plyn a tieto regulácie začali narastať.
Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu podnikateľských združení a inštitúcií pôsobiacich na tomto poli, tak napríklad môžem, by som zacitoval teraz za Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré hovorí, že kroky tých zodpovedných ministerstiev nedokázali zabrániť dlhodobému zhoršovaniu rámca pre podnikanie u nás. Ministerstvo hospodárstva v roku 2014 zmapovalo, zmapovalo spolu 1 202 právnych predpisov. A z toho 414, 417 bolo zákonov, 503 vyhlášok a 282 nariadení vlády. Napočítalo v nich až 4 556 informačných povinností, počujete správne, pričom z nich vyplývajúce celkové náklady pre podnikateľov vyčíslilo na 2 670 mil. Vyše 90 % tejto záťaže generuje práve regulačná činnosť štyroch ministerstiev. Ako vidíme, že naozaj jedná sa tu o veľmi vysokú regulačnú záťaž, a práve tie štyri najdôlež..., tie najväčšie ministerstvá, ktoré teda majú na tom najväčší podiel, až 90 %, sú ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo hospodárstva. A najvyšší podiel - až 65 % z hľadiska objemu financií, teda 1,7 mld. má práve ministerstvo financií, čo je teda do veľkej miery aj pochopiteľné, ale ide tu o teda, o to, že kde sú tie hlavné body záujmu, na čo sa treba zamerať, na ktoré regulácie, na ktoré právne predpisy sa treba zamerať, pod gesciou ktorých ministerstiev, aby prišlo k tomu zjednodušeniu, aby prišlo, by sa proste systém zjednodušil.
Ďalší dôležitý parameter je práve byrokratický index, ktorý robí Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy už niekoľko rokov, a vidíme, že byrokratický index dosiahol v roku 2017 hodnotu 164 hodín. To znamená, že toľko času musí priemerný zabehnutý malý podnikateľ stráviť papierovaním, ľudovo povedané. Čiže musí vykonať 78 administratívnych úkonov a to ho stojí 1 651 eur ročne. Ak svoju firmu ešte len zakladá, tak to mu môžme pripočítať ďalších 36,5 hodiny na 33 úkonov.
Ďalej sa pozrime na obdobie od roku 2012 do roku 2017, čo je práve obdobie vlády strany SMER, a teda súčasnej koaličnej vlády, a počas tohto obdobia nadobudlo účinnosť až 1 053 novelizácií zákonov. Z toho k 1. januáru, a to je práve to, kam mieri celá táto novela zákona, ktorú tu dnes predstavujem, bolo namierených len 368, čiže 35 % zákonov. K inému dátumu bolo až 685 zákonov, čiže 65 %. Takže vidíme, že ak by sme sa pozreli teda na právne predpisy až do 1. septembra 2017, uvádza táto štúdia z Inštitútu INESS, tak vlastne za priemerný vek týchto zákonov je 12 rokov a majú za sebou spolu 2 286 novelizácií, čo na jednej strane môže ukazovať na to, že parlament je produktívny a produkuje naozaj veľa noviel, otázka, či je efektívny. Pretože produkovať veľa, to ešte neznamená, že produkuje dobre.
Ale keby sa teraz chceli pozrieť, a chcel by som vám teda predstaviť tri také najväčšie zákony alebo tri zákony, ktoré boli najčastejšie novelizované a ktoré sa týkajú práve podnikateľského prostredia, čiže podnikateľ s nimi prichádza do každodenného styku. Prvý je zákon o sociálnom poistení, druhý je zákon o dani z príjmu a tretí je zákon o živnostenskom podnikaní. Toto sú také bezprostredné zákony, ktorých sa, s ktorými prichádza podnikateľ každodenne do styku.
No a pozrime sa na ten zákon o sociálnom poistení. Doba platnosti je teda, by sme mohli povedať, 13 rokov, lebo je od roku 2013, pardon, 2003, a za toto obdobie už zakúsil 71 novelizácií. Čiže intenzita novelizácie je 5,5 novelizácie, môžme povedať, ročne.
Zákon o dani z príjmov, ten tiež pochádza z roku 2003, a takže tiež je vlastne v platnosti vyše 13 rokov a počet novelizácií o trošku menej, ale stále veľa a to je 67 novelizácií. V tomto prípade tá intenzita vychádza na 5,2, 5,2 novelizácie ročne. Čiže vyše 5 novelizácií ročne. To vidíme, že to je takmer každé dva mesiace. A predstavte si, že ste podnikateľ. Hovorím to práve z toho dôvodu...
A ešte teda spomeniem posledný, práve o živnostenskom podnikaní, ktorý platí od roku 1991, čiže 25 rokov, vyše 25 rokov. Tu bolo novelizácií vyše, teda, pardon, 123 a vychádza to novelizácia alebo tá intenzita vychádza na 4,9 novelizácie ročne. Tak a toto je práve ten, ten najsilnejší argument, ktorý hovorí o tom, že podnikateľ potrebuje neustále sledovať, ako sa legislatíva vyvíja, práve na to, aby dokázal odsledovať všetky tieto zmeny, lebo už len z týchto troch takých, by som povedal, najmarkantnejších a najbytostnejších zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného fungovania podnikateľa, vidíme, že sú novelizované každé dva mesiace. A to neznamená, že teda sú pravidelne, že február, apríl, to by bolo ešte ako-tak, ale to sú naozaj iba štatistiky priemerne, môže to byť a je to mnohokrát nesystémové, proste len kedy sa to prerokuje v Národnej rade, schváli, podpíše prezident a prichádza do platnosti. Takže nie je tam v tom žiadny nejaký, žiadny systém. A to je práve pre podnikateľské prostredie, ktorí potrebujú stabilné legislatívne prostredie, veľký problém.
Tuto by som chcel spomenúť také dva paradoxy. Ten prvý je, že vidíme, že vláda Ivety Radičovej si chcela s týmto poradiť a videla to ako problém, a preto 6. júla 2011 vydala uznesenie, v ktorom sa hovorí, že ak ide zákon, ktorý upravuje dane, odvody, alebo zákon, ktorý sa týka podnikania, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu. Toto som, ako som hovoril, sa sčasti začalo diať, ale potom vlastne nástupom druhej vlády Roberta Fica sa od toho upustilo a znovu sa začali vlastne zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, sa začali navrhovať alebo respektíve prichádzali do platnosti bez akéhokoľvek nejakého sledovania si termínov konkrétnych, a preto dňa 4. mája 2016 teda táto nová vládna koalícia pochopila, že je to naozaj veľký problém, vychádza to v mnohých štatistikách, ktoré za chvíľočku spomeniem, tak opäť teda sa zaviazala uznesením č. 164 k tomu, že teda ako keby oprášila tie nové legislatívne pravidlá vlády, a zadefinovala, že opäť ak ide zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napr. rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester a tak ďalej, alebo ak sa jedná o právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie, ako sú napríklad dane, odvody, tak je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia na 1. január.
A ale teda ako som hovoril, vidíme, že sa to nedeje a práve v prípade tých troch vybraných zákonov, o ktorých som hovoril, tak podiel novelizácií k 1. januáru, teraz poďme si pozrieť teda za to obdobie od roku 2012 do roku 2017, spomenul som tie celkové parametre tých zákonov. Ale keď si pozreme teda len to obdobie od roku 2012, od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017, tak práve zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný, bolo teda zo všetkých novelizácií, ktoré boli, tak iba 33 % bolo k 1. 1. Pri zákone o dani z príjmov bolo tam to už lepšie, musím povedať, že toto je lepšie, že tuto si ministerstvo financií dalo trošku viacej na tom záležať, tak 61 % z tých všetkých novelizácií od roku 2012 bolo k 1. 1. Ale zákon o sociálnom poistení bol iba opäť 35 % k 1. 1.
Takže ak by sme to teraz zobrali a spriemerovali, tak od roku 2012 bol priemerný počet novelizácií 21, cca 21,16, to znamená, že každé tri mesiace sa znovelizoval zákon, čiže opäť veľmi, môžme to toto radiť medzi nestabilné legislatívne prostredie, pretože zákony sa menia príliš často.
A takže, ako som spomínal, ešte na doplnenie, tak zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný k 1. 1. iba 33 % z celkového počtu 36 novelizácií a to znamená, že sa novelizoval každý necelé dva mesiace. Zákon o dani z príjmov, z celkového počtu 31 novelizácií bolo 61 k 1. 1., a keby sme to teda spriemerovali, tak znamená, že každé 2,2 mesiaca bol novelizovaný tento zákon, a ten posledný zákon, ktorý teda bol v tej prvej trojke, zákon o sociálnom poistení, tak ten, z celkových 31 novelizácií bolo 35 % k 1. 1. a to znamená, t. j. že každé tiež 2,2 mesiaca bol novelizovaný. Ešte by som pridal zákon o zdravotnom poistení, kde teda bolo zaznamenaných za toto obdobie 25 novelizácií, čo znamená, že každý 2,7 mesiaca bol tento zákon novelizovaný.
Čo to znamená? Tu vidíme aj z týchto dát môžme vidieť, že je to neúnosné pre podnikateľov, že, že ako by zákonodarci, a tým pádom, a teda do veľkej miery vláda, pretože vláda prináša návrhy zákona, tak vidíme, že nehľadia na podnikateľov, na to, ako to pre nich má dopad a ako by sa nesnažili na to pozreť očami z toho druhého brehu, a práve podnikatelia, ako som hovoril aj na začiatku, títo malí a strední podnikatelia tvoria 99,9 % trhu, prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily. Toto sú ľudia, ktorí nám naozaj držia hospodárstvo, a preto je veľmi dôležité, aby sme im vychádzali v ústrety, ale vidíme tuto, tieto fakty ukazujú, že sa to nedeje, že vláda si proste schvaľuje zákony a v parlamente skrze svojich koaličných poslancov, ako potrebuje, a vôbec nedbá na to, ako to zasahuje do samotného podnikateľského prostredia. A vieme, že podnikateľské prostredie je citlivé na to, aby sa zmeny diali čo najmenej, aby nemuseli neustále prispôsobovať, a ak, tak aspoň raz za rok na začiatku kalendárneho roka, kedy nabiehajú vlastne aj účtovne do nového obdobia. Lebo ak sa to deje už počas účtovného obdobia, tak im to spôsobuje komplikácie, zvyšuje im to náklady, ktoré musia prepočítavať, rozpočítavať a podobne. Takže omnoho ťažšie sa potom takéto firmy aj vedú.
Teraz by som chcel, ak by teda bola možnosť ukázať grafické pomôcky, tak by som vám ju ukázal, ale tak skúsim vám to tak plasticky povedať. A mám tu pred sebou graf, ktorý hovorí o vývoji počtu novelizácií k 1. januáru a v porovnaní k inému dátumu počas sledovaného obdobia od roku 2012. No a keby ste to videli, tak by ste videli, že mám tam teda rok 2012, ’13, ’14, ’15, ’16 až ’17, a sú tam, práve ten pomer tých zákonov k 1. 1., ktorých je teda badateľne menej ako k inému dátumu. Najmarkantnejšie to vyskočilo v roku 2016, kde 93 noviel bolo k 1. 1. a 184 k inému dátumu. Jednak ten samotný počet tých noviel je veľmi vysoký, ale taktiež aj ten nepomer, alebo teda ten pomer toho, že k 1. 1. bolo polovica.
Keby sme sa pozreli na teraz tých 196 analyzovaných zákonov, ktoré boli prijaté po dátume 1. 1. 2012, tak 29 zákonov po tomto bolo novelizovaných, 29 zákonov, čiže 29 zákonov sa dotkli rôzne novelizácie a tie počty sú tu v tom grafe, ako som spomínal, pár dát z toho. A z toho viac ako 55 % právnych predpisov nadobudlo účinnosť v inom dátume. Takže opäť vidíme ten nezáujem vlády o podnikateľské prostredie, hoci teraz sme už počuli po dvoch rokoch vládnutia, že pán podpredseda vlády Pellegrini s pánom ministrom hospodárstva Žigom vyhlásili teda vojnu byrokracii, ale podľa toho, ako teda to vyzerá, ako by to mohli stihnúť, tak zrejme teda sa do konca volebného obdobia nič viac nezmení, pretože tento proces rozbehnúť a naštartovať tak, aby začali podnikatelia cítiť nejakú reálnu zmenu, trvá 4-5 rokov, a ak to urobia uprostred volebného obdobia, tak je jasné, že do konca volebného obdobia nič citeľné sa neudeje. Otázka je, prečo to neurobili hneď na začiatku volebného obdobia, keď vedeli, a tieto štatistiky sa aktuálne aktualizujú každý rok, takže sú to dáta, ktoré nie sú nejaké nové, nie sú to nejaká, nejaká teraz novinka, že á, čo sa to tu stalo. Tento problém tu, s týmto problémom tu zápasíme už dlhé roky.
A naozaj ja v tom čítam medzi riadkami práve ten nezáujem o to podnikateľské prostredie, ktoré, opakujem, je veľmi dôležité práve z hľadiska toho, že drží nám 74,1 aktívnej pracovnej sily. To sú ľudia, ktorí reálne zamestnávajú ľudí, a ak si pozrieme, tak práve 97 % tvoria mikropodniky, ktoré zamestnávajú menej ako desať zamestnancov. A keď si toto zoberieme z pohľadu potenciálu, že v čo by mohli tieto firmy vyrásť, pretože my pôsobíme naozaj na globálnom trhu, minimálne na európskom, a tieto firmy môžu konkurovať. Tam je ešte veľký priestor na to, aby mohli konkurovať. A keď im vytvoríme dostatočné podmienky, tak nebudú konkurencieschopné len z hľadiska Slovenska, ale z hľadiska Európy. A toto je práve ten potenciál, ktorý my nevyužívame, a ako by sme mohli generovať dodatočné príjmy pre týchto podnikateľov. Ak im pomôžeme uplatniť sa na európskom trhu, tak máme tu veľké, veľkú masu ľudí, ktorí môžu zamestnávať viac ľudí. Tým pádom zamestnanosť nám môže stúpiť, stúpnuť a práve tu vidíme aj ten, tú pomoc riešenia tých regionálnych rozdielov, pretože je jednoduchšie pomôcť práve plošnými opatreniami, pár plošnými opatreniami z hľadiska podnikateľského prostredia malým podnikateľom, ktorí pôsobia, a tí budú pôsobiť aj v tých v najmenej rozvinutých okresoch, pretože desať ľudí zamestnať je pomerne jednoduchšie, ako vytvárať tú štruktúru pre veľké kolosy, ktoré potrebujú zabezpečiť aj logistiku a podobne. Takže na ten rozvoj podnikania sú práve oni ideálni, a preto si myslím, že toto by mala byť priorita č. 1 z hľadiska podpory podnikania, začať práve tou legislatívou a znížením, znižovaním byrokracie, ktorú som na začiatku hovoril, je veľmi vysoká.
Takže vidíme, že, ako som spomínal, tak tie, tých najviac desať zákonov, ktoré, a tie za chvíľočku teraz tu vymenujem, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia, tak 92 % týchto novelizácií bolo predkladaných práve vládou, lebo možno by sme povedať, že mnohé novely prichádzajú skrze poslancov a tak ďalej. Ale z toho celkového počtu a z tých 196 analyzovaných zákonov, tak vidíme, že 92 % novelizácií bolo predkladaných vládou od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017 a práve 80 z nich bolo, 80 z nich bolo v iný dátum ako k 1. januáru. Čiže samotná vláda nedrží nariadenie, ktoré si dala viackrát, na to, aby sa snažila prinášať tieto zákony v, k dátumu 1. 1. alebo 1. 7.
Čo je zaujímavé, že v programovom vyhlásení vlády práve pre roky 2016 až 2020 sa píše nasledovné, a tu je práve ten krásny kontrast toho, čo som doteraz hovoril, a tých slov na papieri, že „predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvojov spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty“. Čiže vidíme, že samotné programové vyhlásenie vlády hovorí, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej normotvorby. A vy, ktorí tu sedíte, viete, ako prichádzajú do Národnej rady rôzne pozmeňujúce návrhy, ako prichádzajú novely a podobne, tak vy sami viete posúdiť, do akej miery sa tu deje na parlamentnej pôde tá kvalitná normotvorba a aký predvídateľný, predvídateľný právny poriadok tu budujeme, keď by som spomenul len napríklad teraz posledne, čo sme rokovali z dielne ministerstva zdravotníctva, zákon o ordinačných hodinách, ako to prišlo na poslednú chvíľu, ako sme aj pripomienkovali samotný fakt, že má to dopad na daňové príjmy, a práve tá pozmeňujúca, teda tá, ten pozmeňujúci návrh o odpočítateľnej položke, ktorý neprešiel ani výbormi pre daňové prognózy a makroekonomické prognózy. Čiže toto sú všetko tie, tie nárazy, ktoré sa tu dejú. Potom sa ten zákon schválil, schváli, následne ho premiér vyhlási, že teda tento zákon nevojde do platnosti, resp. bude vtedy ešte novelizovaný a aby sa zmiernili tieto efekty. Čiže tá predvídateľnosť a stabilnosť právneho poriadku je v poslednej dobe naozaj nízka, nehovoriac o tom, o kvalite tej normotvorby, pretože ak ten návrh nie je kvalitný, tak, samozrejme, musí sa automaticky novelizovať.
Čiže tu je práve dôležité zamerať sa na to, aby tých návrhov možno bolo menej, ale naozaj kvalitne pripravené, aby aj práve tí podnikatelia, ktorí podnikajú, nemuseli stále si sledovať pomaly ako dennú tlač zmeny v zákonoch a prispôsobovať tomu svoje podnikanie, pretože je to, naozaj to komplikuje celé riadenie firiem, či už malých, alebo veľkých. Takže...
A ďalej je tam ešte, tu by som chcel spomenúť ešte jednu vetu, pretože vláda si taktiež podľa vyhlásenia uvedomuje, že stabilný a predvídateľný právny poriadok je významný faktor z hľadiska medzinárodnej konkurencie Slovenska, konkurencieschopnosti Slovenska, o čom sme už hovorili, aj z pohľadu teda zahraničných investorov, ale aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich podnikateľov. A to je to, čo som, to, čo som hovoril, že domáci podnikatelia, naozaj máme v nich veľký potenciál. Sú to podnikatelia, ktorí ostanú na Slovensku žiť, ak sa im bude dariť, budú svoje podnikanie rozvíjať, budú tu platiť dane, budú zamestnávať Slovákov primárne. Čiže toto je, toto je práve tá cesta. Čiže zahraničných investorov tu máme už, máme ich dosť a priniesli, naozaj prispeli významným dielom k rozvoju našej ekonomiky, ale teraz je potrebné sa zamerať práve na to B. A vidíme, že teda toto konštatovanie ostalo zatiaľ len na papieri práve aj na základe tých čísiel, ktoré som vám hovoril. Pretože ako môžu byť títo malí podnikatelia konkurencieschopní, ak vidíme, že už len samotný byrokratický index hovorí o tom, že strávia byrokraciou, čiže papierovaním 164 hodín a musia vykonať 78 administratívnych úkonov, ktoré ich stoja 1 651 eur ročne. Tak toto je veľká čiastka práve pre tie mikropodniky, ktoré, z ktorých tvorí 97 % z celkového objemu podnikateľských subjektov.
Takže tu by som ešte doplnil ďalšiu takú štúdiu, ktorá hovorí práve o tej nestálosti legislatívneho prostredia, a to je opäť štúdia RÚZ a tiež je z roku 2016, ktorá hovorí, že medzi rokmi 2007 až 2016 bol najčastejšie novelizovaný živnostenský zákon a bol novelizovaný 54-krát. A potom bol novelizovaný zákon o dani z príjmu ako na druhom mieste a ten bol novelizovaný 53-krát.
Takže toto sú práve tie čísla, ktoré ukazujú na to, akým spôsobom sa tu tie novely dejú, akým spôsobom sa tu lepia, by som povedal, alebo robia záplaty, lepia sa tu diery, ktoré vzniknú, a nepracuje sa na nejakých kľúčových systémových zmenách na to, aby sme nemuseli s každou nejakou medzerou, ktorú odhalíme tým, že sme to nedostatočne premysleli, potom lepili. Takže aj keď teda môžme oceniť snahu ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, že sa snažia ale zaviesť tieto zákony alebo prijímať zákony tak, aby teda platili k 1. januáru alebo k 1. júlu, vidíme, že sa to nedeje napriek tomu, že tu je už aj uznesenie vlády. Takže z tejto štúdie ešte RÚZ-ky to, také to najväčšie zistenie, ktoré bolo medzi zisteniami, bolo, že najväčšie prekážky v podnikaní naďalej predstavuje aj až príliš časté zmeny v legislatíve. A o tom tu práve hovoríme.
Ak by sme sa pozreli na samotný, samotný graf, alebo teda hodnotenie Global Competitiveness, čiže konkurencieschopnosti Slovenska, tak môžme vidieť, že taký ten prvý pilier, kde sme skončili na posledných priečkach, je práve, sú práve inštitúcie a neefektivita inštitúcií, keby som to chcel presnejšie zadefinovať, áno, práve tá neefektivita našich inštitúcií, ktoré do veľkej miery majú vplyv aj, samozrejme, na samotné podnikateľské prostredie.
Sú tu ešte také zaujímavé parametre a napríklad teda nestabilita tých zákonov alebo politík je tiež, máme pomerne vysoké skóre, čo takisto nie je dobrá známka, teda nehovoriac o tom, že na prvom mieste sme si vyslúžili práve mieru korupcie.
Chcel by som teraz iba vám opäť plasticky sa snažiť predstaviť jednu tabuľku, ktorá znázorňuje desať návrhov zákonov, alebo teda zákonov, ktoré sa dotýkajú primárne podnikateľského prostredia, a len tak v priemere vám ukázať práve tie zmeny, zmeny v jednotlivých rokoch 2013 až 2016. Takže sú to nasledovné zákony: je to Obchodný zákonník, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z príjmov, zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice, zákon o správe daní, zákon o účtovníctve, zákon o obchodnom registri, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení, Zákonník práce. Toto je teda tých desať najväčších zákonov, ktoré sa dotýkajú, ako ste mohli sami počuť z názvov, sú to zákony, ktoré majú reálne silný dopad na podnikateľské prostredie. A za dané roky boli celkovo novelizované: v roku 2013 25-krát, v roku 2014 26-krát, v roku 2015 39-krát a v roku 2016 38-krát. Čiže vidíme aj ten nárast a priemerný počet noviel rastie od 2 na 3,2 až 3,1 - 3,2. Čiže opäť to hovorí o tom, ako neefektívne sa tieto novely pripravujú.
Preto prinášame tento návrh zákona a hovoril som dostatočne dlho na to, aby som vám ukázal, že naozaj to naše legislatívne prostredie si zaslúži z hľadiska podnikateľského prostredia oveľa väčšiu pozornosť, a nielen pozornosť, ale aj, myslím si, že je to naozaj jeden z tých odkazov, kde podnikatelia, na ktorý podnikatelia často poukazujú, a hovoria o tom, že toto je, že nie sú pre vládu prioritou. A to je, to je problém, pretože, ako som hovoril, ten potenciál je tu veľký, a preto vlastne prinášame tento návrh zákona, ktorý by hovoril o tom, že zákony s dopadom na podnikateľské prostredie a zamestnávateľov budú platiť od 1. januára a 1. júla, čiže budú len dva termíny, kedy budú vstupovať do platnosti. Áno, a môže si niekto povedať, budú okolo toho problémy a podobne, no, samozrejme, problémy sú na to, aby sa riešili, aby sa odstraňovali, pretože práve keď touto zmenou prejdeme, tak podnikatelia budú vedieť, že tu majú stabilné prostredie. Jednak to môže priniesť ďalšie investície, či už domácich, alebo zahraničných investorov, pretože budú vidieť, že to prostredie je naozaj stabilné.
Takže ďalšie také návrhy, ktoré by mohli pomôcť, a ja teda pevne dúfam, že to bude aj súčasťou práve tej vojne byrokracii, ktorú vyhlásili pán minister a pán podpredseda vlády, že akonáhle sa prijíma, zavádza nový zákon, tak práve keď už ten zákon je otvorený, tak sa poupratuje v tých ostatných novelách, takže keď, minimálne také pravidlo, že "one in - one out", čiže akonáhle prichádza nejaký, nejaký nový zákon, tak jeden odchádza. Najlepšie by bolo "one in to out", by to bolo rýchlejšie. Už úplne ideálne by bolo naozaj urobiť, urobiť úplnú, by som povedal, inventúru v týchto legislatívnych návrhoch.
Takže ešte by som na záver chcel povedať pár takých návrhov, ktoré my vidíme, pretože to podnikateľské prostredie naozaj je veľmi, je veľmi dôležitý asset, to aktívum, ktoré tu na Slovensku máme, a práve v časoch, v ktorých sa nachádzame, v časoch konjunktúry, keď teraz vidíme, že naozaj podnikatelia zápasia s tým, že majú aj napríklad nedostatok pracovnej sily. Čiže vedeli by produkovať viac, ak by mali dostatok ľudí. Tým, že nemajú, tak uchádza im nielen ušlý zisk, ale aj možnosť ešte väčšieho rastu našej ekonomiky, pretože ten dopyt tu je po ich, po ich službách, po ich tovare, po ich produktoch, a preto tak, ako sme to už aj preberali, si myslím, že ďalším takým dôležitým prvkom je práve prechod od takej selektívnej podpory, ktorú tu aplikuje dnešná vládna koalícia, práve skôr také plošné vytváranie podmienok, ktoré budú mať všetci rovnaké.
Na to, keby sme chceli hovoriť o regionálnom rozvoji, tak môžme uvažovať o nejakom zavedení systému regionálnych úľav a podobne, ale... Čiže tu vidíme, že naozaj robiť to cez investičné stimuly nie je práve tá pomoc, jednak teda to odstránenie byrokracie a zavedenie stability z hľadiska legislatívy, ale hlavne zlepšovaním podnikateľského prostredia a ďalej podporou práve týchto malých a stredných podnikateľov, podporou malých a stredných podnikateľov, či už by to boli, či už by to boli nejaké, by som povedal, podnikateľské inkubátory, asi tak by som to najlepšie nazval, podnikateľské inkubátory, ktoré pomôžu práve týmto malým podnikom sa rozvinúť, a je to, je to model, ktorý vidíme, že funguje v zahraničí, a práve veľmi rád to porovnávam s krajinou Taiwan, pretože do roku ’91. roku tiež boli vlastne pod diktatúrou, čiže podobnú mali štartovaciu líniu ako my, ale vidíme, že za to obdobie sa dokázali vypracovať niekam úplne inam, a keď, keď vlastne sa pozriete na ten ich príbeh, tak vidíte, že v tých prvých rokoch, vlastne čo urobili inak, je to, že vláda si zavolala práve týchto podnikateľov a rozprávala sa s nimi o tom, ako im môže pomôcť, čo môže pre nich urobiť. A vidíme, že ten vzťah medzi vládou a celým podnikateľským prostredím, čiže nielen vybranými podnikateľmi, je úplne iný, kde vláda rozumie, že potrebuje pomôcť týmto podnikateľom na to, aby, potrebuje pomôcť týmto podnikateľom na to, aby sa mohli rozvinúť.
A kopec iných riešení, ktoré by sa dali predstaviť, takže tu som chcel len vykresliť vlastne celým týmto, celým týmto, celou touto rozpravou trošku dlhšou, ale o to dôležitejšou som chcel vykresliť práve tú dôležitosť našich podnikateľov, pretože práve slovenskí podnikatelia, ktorí platia tu na Slovensku dane, sú práve poctiví podnikatelia, ktorí zamestnávajú ľudí, a ktorým keď budeme pomáhať, tak budú zamestnávať viac ľudí a budú platiť daní a toto je práve tá cesta. Takže preto vás chcem aj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je veľmi jednoduchý, ale veľmi dôležitý.
Takže ďakujem vám za vašu pozornosť a odovzdávam slovo pánovi predsedajúcemu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňte ma, som trošku hlasovo indisponovaný a nie som celkom v dobrej kondícii pre rečníka, ale dovolím si predniesť návrh z môjho pohľadu a z agendy výboru pre médiá a kultúru, ako aj z agendy ministerstva kultúry veľmi dôležitý a priznávam, že je to aj takpovediac návrh, ktorý vyplynul z nedávnej praxe, ktorá súvisela s vysielaním našich lokálnych a regionálnych televízií a možnosti vysielania, resp. nevysielania a zadávania politických diskusných relácií alebo tzv. politickej reklamy.
Úvodom chcem povedať, že rozdelím rozpravu alebo úvod, uvádzanie do dvoch celkov a následne budem mať ambíciu sa aj zapojiť do rozpravy, a myslím si, že táto vec sa netýka len nás politikov, ale týka sa hlavne mediálneho sveta a najmä – a to by malo byť v prvom rade – občanov, pretože mám za to, že občania majú právo na informácie a informácie v politickej súťaži také, aby sme médiá, ktoré sú takpovediac vysielateľmi zo zákona, médiá, ktoré pôsobia na lokálnej alebo regionálnej úrovni, a tieto prichádzajú na základe súčasného zákonného nastavenia o nemalé finančné prostriedky a marketéri politických strán, marketéri aj nezávislých kandidátov sú jednoducho nútení využívať takých vysielateľov, ktorých zákon nereguluje, môžme ich volať všeobecne sociálne siete, sú to facebooky a youtuby a tým pádom živíme politickou reklamou a nemalými finančnými prostriedkami mediálny svet, ktorý vycuciava finančné prostriedky zo Slovenskej republiky, a odnášame ich, lebo máme zlé zákonné nastavenie, mimo územia Slovenska.
Ak nerozumiete, čo celkom hovorím, je to tak, že lokálne a regionálne televízie nemajú možnosť na základe zákonného nastavenia urobiť diskusné relácie a zároveň nemajú možnosť ani, ak má politická strana, nezávislý kandidát, ktokoľvek záujem vysielať reklamu, nejaký spot, nejaký šot o tom, akým spôsobom, aké programové priority, aká vízia, či už pre región, kde pôsobí, alebo pre kraj.
Myslím si, že nemali by sme mať na Slovensku taký typ zákonov, ktoré bránia nejakým subjektom pôsobiacim na Slovensku plniť svoju činnosť, a de facto vždy pri týchto veciach sa koniec koncov riešenie nájde a tým pádom máme to tesne teda za sebou, sme tu najvyšší politický orgán Slovenskej republiky a viacerí z vás sa zúčastnili či už kampane, alebo priamo tak ako straníci, priamo politického zápasu v ostatných regionálnych voľbách do vyšších územných celkov a myslím, že túto skúsenosť sme mali rovnakú.
Upozorňujem, že tento návrh alebo táto zmena zákona hovorí o tom, že nadväzuje na prax, a to, ako sme to spracovali, je podľa mňa výsledkom možno aj debaty, ktorú voláme vonku že best practices, proste porovnal som niektoré zákonné nastavenia aj okolitých krajín, sme v tomto unikátni. Unikátni sme v tom, že máme z licencie licencovaných vysielateľov a bránime im v..., z môjho pohľadu aj v podnikaní a uplatňovaní toho, akým spôsobom môžu diskusné relácie vstupovať do prostredia mediálneho a prinášať informácie, či už v diskusiách, alebo priamo, priamo s kandidátmi, na druhú stranu. Upozorňujem, že jedná sa aj o nemalé finančné prostriedky, ktoré regionálnym alebo lokálnym televíziám dokázali umožniť, aby mohli fungovať, a nateraz sme ich o tie prostriedky jednoducho pripravili. Regulátor má v tomto obrovské kompetencie, a preto sa nám stalo, že tam, kde dočiahneme a zaregulovať niečo vieme, tak sme urobili veľmi zlú reguláciu a naše slovenské médiá sme pripravili o zdroje, na druhú stranu všetci našli spôsob, a možno ak sa opýtate vo vašich centrálach strán, resp. ak poznáte nezávislých kandidátov, môžte sa ich opýtať, aké finančné prostriedky použili pri kampani na facebookoch, youtoboch a podobne, a tieto finančné prostriedky alebo časť z nich sme mohli mať u našich vysielateľov, vysielateľov, ktorým teraz tieto eurá jednoducho chýbajú. Neviem, prečo by sme mali živiť iba a len a mať také zákony, že tam, kde nedočiahneme, to necháme tak a úplne navoľno, lebo internet, a na druhú stranu vytvoríme taký predpoklad, že tam, kde by mal byť nie hlúpy zásah štátu, ale určené presné a jasné pravidlá, čiže ako vysielať, ako robiť diskusie, akým spôsobom predávať reklamu, tak keďže na toto nikto nemyslel a nepripravili sme žiadne pravidlá, tak to je jednoducho zo zákona zakázané.
Čiže cieľom návrhu zákona je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volieb do orgánov územnej samosprávy tak ako to v súčasnosti možné, ako je to v súčasnosti možné v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, či Európskeho parlamentu, alebo voľbe prezidenta. Čiže nevytvárame žiadny nový model, troje voľby u nás toto umožnené jednoducho majú.
Ďalším cieľom návrhu zákona je upraviť postup vo vysielaní diskusných programov v čase volebnej kampane pri voľbách do orgánov územnej samosprávy tak, aby sa vysielanie týchto programov nepovažovalo za zmenu programovej služby, ktorú by vysielatelia museli dodatočne oznamovať Rade pre vysielanie a retransmisiu. Účelom návrhu zákona je tak zjednotiť právnu úpravu vysielania politickej reklamy a diskusných programov počas volebnej kampane v župných a komunálnych voľbách s právnou úpravou, ktorá už v súčasnosti existuje v prípade volieb do Národnej rady, Európskeho parlamentu alebo pri voľbe prezidenta. Ak sú tu poslanci aj z minulého volebného obdobia, vieme, že základnou ambíciou prijímania nového volebného nastavenia bolo zjednotiť, zjednotiť mnohé akty, a asi už vieme, keďže sme tu boli svedkami viacerých predložení návrhu zákonov, že táto základná ambícia sa jednoducho nepodarila. Nepodarila sa aj tuná parciálne, pretože máme iné nastavenie pre voľby do Národnej rady, pre voľby do Európskeho parlamentu a pre voľby prezidenta a iné nastavenie pre komunálne voľby.
Je z môjho pohľadu na absolútne zváženie prečo, prečo pri, myslím, že piatich typoch volieb nemáme jedno pravidlo, odpočítateľné, jasné, s obrovskými alebo podľa mňa v tomto prípade dostatočnými právomocami regulátora, pretože to vysielanie sa dá monitorovať, a prečo zavádzame pre vysielateľov, upozorňujem, stále to sú vysielatelia z licencie, ktorí zbehli štandardný proces, regulátor o nich má prehľad, prečo oni a pri istom type volieb majú ako keby iný prístup. Myslím si, že za ostatné obdobie dvoch mesiacov, alebo teda ak pozrieme aj tú volebnú kampaň, viacerým ľuďom sa zdvíhalo obočie a čudovali sa, akým spôsobom sa k zobrazovaniu jednotlivých politikov, političiek alebo strán pristupuje aj pri centrálnych médiách, mali sme, ja som mal teda niekedy pocit, že jednoducho kandidát ako keby mal lepru, a nedostal sa do vysielania, pretože sa prijímali tak prísne pravidlá nejakého typu vyváženosti aj, aj dovnútra, že vyzerá to skôr, že ako keby na časť volebnej kampane niekto mal záujem vymazať odkazy, vízie, programy z mediálneho prostredia. Preto možno nám vzniká absolútny pretlak týchto informácii v priestore, ktorý nie je pod dohľadom, a preto aj vzniká to, že peniaze z týchto kampaní odchádzajú tam, kde by nemuseli.
Chcel by som povedať ešte úvodom iba čiastočne k osobitným častiam, čiže aký je zámer, a potom vystúpim v rozprave trocha hlbšie. Čiže vysielanie diskusných programov počas volebnej kampane pre voľby do orgánov územnej samosprávy potrebujú taký typ právneho úkonu, ktorý jednoducho našich vysielateľov blokuje, a upravujem to, aby sa to priblížilo k celoplošným médiám a aby sme mali naozaj, ak si pozriete aj priamo paragrafové znenie, zjednotenie prístupov pri všetkých voľbách. Nevymýšľame bicykel, jednoducho dávame tie pravidlá do ažurity, do toho, že budú fungovať pre rôzne typy volieb a pre všetky médiá takpovediac rovnako.
Čo ma hlavne zaujíma pri možnej argumentácii, je, akým spôsobom pri regulácii, a tam chcem povedať, že zákonné nastavenie je dobré a vieme nájsť, akým spôsobom chce následne aj vláda pristúpiť k tomu, že nielen tieto lokálne a regionálne médiá sú možno aj z tohoto dôvodu, že im kladieme polená pod nohy, a jednoducho nemôžu využiť možnosť dostania sa k nejakému zdroju, akým spôsobom sa budú kolegovia z mediálneho a kultúrneho výboru zaoberať problémom regulátora, pretože ten má problém, ale nielen v legislatíve, ale aj v tom, že má nedostatočné finančné prostriedky. Dva alebo tri roky dozadu sa dokonca Rade pre vysielanie a retransmisiu krátil rozpočet a práve pri otázke lokálnych a regionálnych médií vyvstáva zásadný a uralgický bod, to, že nedostatočné technické vybavenie regulátora, nedostatočné personálne vybavenie regulátora zlyháva, pretože nevieme, nevieme dostatočne monitorovať niektoré z médií, zákonný rámec je taký, ktorý sa dá veľmi ľahko obísť, a budem sa prihovárať za to, aby regulátor mal zvýšené finančné prostriedky na to, aby mohol dostáť svojmu zákonnému a legislatívnemu rámcu.
Toľko úvodom a dovolím si, tak ako som avizoval, vystúpiť k tomuto ešte aj v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani (tlač 784). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Tak ako som avizoval a mal som zvykom, chcel som vždy pri predkladaní návrhu zákona vystúpiť aj v rozprave, aby bola možná prípadná možnosť reakcie. Čiže zhrniem tri základné fakty.
Prvý fakt, zjednotiť pravidlá pre všetky typy volieb, aby sme nemali tri typy volieb pri organizácii lokálnych, regionálnych a celoplošných médií pre voľby do Národnej rady, Európskeho parlamentu a prezidenta, pod jednými pravidlami a ostatné voľby v iných pravidlách, zároveň zjednotiť pravidlá pre celoplošné aj lokálne médiá. Vysvetlím dôvody.
Čiže máme dva základné problémy, a to sú diskusie v reláciách a vysielanie politickej reklamy. Diskusia v reláciách v súčasnosti, ak sa vysielateľ rozhodne zaradiť diskusný program do vysielania v čase volebnej kampane pri voľbách do vyšších územných celkov nad rámec svojej programovej skladby, je povinný splniť si povinnosť týkajúcu sa oznamovania dočasnej zmeny programovej skladby vysielania z dôvodu zaradenia tohto diskusného alebo spravodajského príspevku a oznámiť toto rade v lehote do 15 dní.
Považujem tento právny stav za absurdný a absolútne ruky zväzujúci pre všetkých vysielateľov, ale najmä pre lokálnych a regionálnych. A tento stav vzbudzuje dojem, že náročky alebo zámerne nie je vytvorené prostredie pre lepšie spoznanie kandidátov kandidujúcich v župných alebo komunálnych voľbách. Preto, a to zopakujem, navrhujeme zavedenie rovnakej právnej úpravy, aká platí pri voľbách sem, do Európskej parlamentu a prezidentom. A voľby prezidenta Slovenskej republiky.
Druhá časť sa týka vysielania politickej reklamy, a tam je ten stav ešte absurdnejší. Na základe skúmania a takpovediac takej, takej malej komparácie, ako to je nastavené inde, minimálne V 4 a Nemecko, pozeral som, myslím, holandské nastavenie a podobne. Sme fakt absurdní, ak neumožňujeme vlastným médiám, ktoré majú naše vlastné, slovenské licencie, vysielať politickú reklamu, je jedno, pre aký typ volieb. Tuná sme skutočne unikátni a nerozumiem, prečo naše finančné zdroje posielame do zahraničia. Zbytočne. Navyše mediálny svet lokálnych a regionálnych médií, to nie sú veľké mediálne domy, to sú vysielatelia, ktorí často prinášajú tie základné správy z ulíc, miest a námestí našich obcí alebo miest. Venujú sa takým tým naj problémom, ktoré sú k ľuďom úplne najbližšie. Mám problém, ako máme nastavený legislatívny rámec, aká je prax, pretože niekedy nám to skĺzava do toho, že tieto médiá sú skôr hlásnymi trúbami samospráv, ale preto je pre mňa absolútne zarážajúce, že ak je tu reálna možná zdrojovosť, aby tieto médiá mohli mať aj iný typ zdrojov, ako sú samosprávne alebo župné rozpočty, tak my im v tom ešte bránime. Čo tým vlastne robíme? Podriaďujeme a ničíme nezávislosť médií, pretože ak funguje, a to funguje na Slovensku obzvlášť dobre, kto maže, ten jede, ak použijem ten český, alebo kto platí, ten diktuje, tak tuná ak máme iný typ zdrojov a je tu rovnosť medzi všetkými kandidátmi, kandidujúcimi stranami, tak nerozumiem, prečo máme takýto absurdný moment v našich, v našich zákonoch a jednoducho nechávame zdroje, ktoré títo vysielatelia môžu nájsť, jednoducho nepokryté a nútime potom aj strany alebo nezávislých kandidátov obracať sa inde, a keďže žiadna iná možnosť na Slovensku nie je, tak sú to sociálne siete.
A prečo sa tomu venujem? Venujem sa politickému marketingu veľmi dlho aj z akademického pôsobenia a myslím si, že akýkoľvek balík, ktorý existuje pri komunikácii, volebnej komunikácii, tak jednoducho pri regionálnych voľbách by nemal obchádzať regionálnu televíziu. Väčší absurdistan si jednoducho neviem predstaviť, ako sa inak dá domrviť legislatívne nastavenie, ako ak máme regionálne voľby, a my dokážeme zákonným nastavením zakázať politickú reklamu v týchto médiách a na druhej strane vytvoriť tak brutálny byrokratický proces pre tieto médiá, že jednoducho ani sa do tých diskusných relácií radšej nepustia. Spôsobuje to nemalé problémy tým veľkým mediálnym domom, ktoré pôsobia na celom území Slovenska.
Asi si pamätáte, akým spôsobom je, sú organizované debaty, myslím si, že mali sme možnosť sledovať alebo všetci sme sledovali, dúfam, debaty, ako sa postavil vysielateľ z licencie pri 12-minútových dotáciách na jedného kandidáta, ako sa k tomu postavila verejnoprávna televízia pri 6-minútových dotáciách na jedného kandidáta. Toto spôsobuje podľa mňa nedobrý návrh zákona, pretože v lokálnych televíziách alebo regionálnych, sme tu na pôde Národnej rady z rôznych regiónov, skúste mi poslať jednu diskusnú reláciu, ktorá prebiehala vo vašej regionálnej alebo lokálnej televízii. Jednoducho vysielatelia nemali silu na to, aby, aby ten administratívny proces zvládli, a navyše tu nemáme žiadne quideline alebo best practices, ako to urobiť, a radšej ako riskovať nejaké veľké pokuty, tak jednoducho sa do tohoto typu programu nepustili. Pre nás je to výzva, a preto predkladám tento návrh zákona.
Odstráňme, prosím vás, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, tento absurdistan z našich zákonov. Neposielajme finančné prostriedky zbytočne do zahraničia, vytvorme rovné pravidlá pre všetkých, aby ľudia mali možnosť v týchto televíziách, na základe dohľadateľných, rovných, jasných pravidiel, vidieť kandidátov, ktorí by mali mať možnosť hovoriť o svojej vízii, nech kandiduje v akýchkoľvek, v akomkoľvek type volieb.
Úplne na záver, keďže sa mi to javí ako posledné vystúpenie v agende kultúry a médií na tejto pôde, chcem apelovať na to, aby poslanci, ktorí zostávajú v kultúre, v kultúrnom a mediálnom výbore, sa venovali postaveniu regulátora aj zákonnému nastaveniu zákona o vysielaní a retransmisii a aby tento regulátor nemal prebyrokratizované pravidlá a bol finančne poddimenzovaný, potom sa jednoducho dostávame do ďalšej oblasti absurdnosti, že síce nakladieme obrovské množstvo povinností, ale keďže nie sú finančné zdroje, tak tieto povinnosti nedokáže regulátor jednoducho vykonávať. Máme mimo dohľad obrovskú časť mediálneho sveta, a to len a na základe toho, že regulátor funguje iba na základe podnetov, nekoná ex offo, takpovediac sám, lebo to jednoducho nestíha.
Ďakujem za pozornosť.

Spravodajca. Spravodajca. (Reakcia z pléna.) Cítim sa taký nesvoj, keď tu nie si, prepáč. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.)
Takže dobré ráno prajem všetkým prítomným aj všetkým, ktorí nás sledujú na televíznych obrazovkách, predkladáme zákon alebo novelu zákona o tepelnej energetike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadateľ o stavebné povolenie, napríklad keď sa bavíme o spoločenstvách vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohlo zvoliť také dodávky tepla, aby boli preňho výhodné, a tiež aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v ich vlastných priestoroch.
Návrhom zákona sa tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom iba primerane. Zároveň zo zákona vypúšťame ustanovenia, podľa ktorých má pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. V praxi je toto neprijateľné. Dodávateľ ako dotknutý orgán v podstate má právo veta ako miestna tepláreň na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Viacej si dovolím k tomuto povedať v samotnej rozprave, do ktorej sa súčasne ako predkladateľ hlásim.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Karola Galeka, Eduarda Hegera a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Mal si prísť, vedel si. Takže ešte raz, drahé kolegyne, drahí kolegovia, drahé všetko a obzvlášť drahé teplo. Chcem sa vás opýtať, bude to iba taká básnická otázka, pretože pán Glváč mi minule povedal, že toto neni diskusný krúžok, ale predsa len tak na zamyslenie. Viete, koľko platíte za teplo doma, za teplo, ktoré odoberáte napríklad z centrálneho zdroja, ak bývate v bytovke? Ak bývate v dome, tak si to teplo zabezpečujete asi sami. Platíte toľko, koľko vám váš dodávateľ vyúčtuje, a tomuto dodávateľovi nejakú tú hornú hranicu stanoví práve regulačný úrad.
Máme takisto rôzne definície energetickej chudoby, ktorá hovorí aj o tom, kedy niekto spadá pod túto hranicu alebo je energeticky chudobný, neexistuje nejaká uznávaná všeobecná, nejaké uznávané všeobecné pravidlo, ale v zásade sa má za to, že toto sa stáva vtedy, keď platíte za svoje energie viacej, ako je 10 % z vašich mesačných výdavkov na bývanie. A presne, presne o tomto je aj teplo, pretože aj teplo je súčasťou tých platieb za energiu. A našim zákonom by sme radi, aby sme aj túto položku, ktorú platíte v cene za energie alebo ktorá je ich súčasťou platieb za energie, aby sme ju znížili. Tento zákon predkladáme celkovo v tomto parlamente už po štvrtý-, po štvrtýkrát, myslím, v tomto volebnom období druhýkrát a dvakrát to bolo aj v tom minulom, vtedy, myslím, ešte Martin Poliačik mi pomáhal s týmto zákonom, Lucka Nicholson, takže dneska ho tu máme po štvrtýkrát. Veľa už bolo v minulosti povedané, myslím, že k tomuto zákonu je vsjo jasno, ja to nebudem teda nejak zbytočne naťahovať. Aj našej tajomníčke Mati som sľúbil, že budem vecný a stručný. Ale predsa len, čo sa týmto zákonom dosiahne.
My dneska, ako som aj povedal v úvodnej reči, máme tu vlastne nejaké teplárenské nevoľníctvo. To znamená, máte nejakého dodávateľa tepla, vy fungujete v rámci jeho vymedzeného územia, a ak sa rozhodnete vybudovať si vlastnú kotolňu vo vašom bytovom dome, tak čo sa stane, idete na stavebný úrad a dotknutým účastníkom konania je stávajúci dodávateľ tepla. Tento má v rámci tohto konania dokonca postavenie také, má právo veta, a môže vám v podstate zablokovať, keď povie, že nie. No a, pochopiteľne, že toto právo aj využije, pretože nechce prísť o zákazníkov.
Ale čo sa vďaka tomu deje? My tu na Slovensku dneska nemáme vôbec žiadnu možnosť, ako reálne zatlačiť na to, aby výdavky toho vášho dodávateľa boli nejakým relevantným systémom znižované, tlačené dole, aby tam bol nejaký tlak na tú efektivitu. Pretože akékoľvek výdavky, ak sú teda v tej kategorizácii, ktoré predpisuje ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak sú tam nejakým spôsobom začlenené, tak on im ich uzná. Proste to zoberie, uzná a ceny tepla nám idú hore. Na budúci rok vieme, že pôjdu hore ceny elektriny, pôjdu mierne u niektorých dodávateľov aj ceny plynu, mierne ide aj cena tepla. A to práve vďaka tomu, že dneska väčšinu toho tepla vyrábame práve z tohto plynu. Takže nejaká tá korekcia tam bude, ale my stále tvrdíme, že v týchto cenách je priestor aj na ich ďalšie znižovanie, a toto vieme dosiahnuť práve tým, že otvoríme to konkurenčné prostredie.
Toto obmedzenie, ktoré chceme vypúšťať, sa dostalo do zákona ešte v roku 2014, no takou malou nenápadnou novelou, zmenou, ktorá sa dostala do tohto zákona po úplatku, dovolím si to tak nazvať, 10-tisíc eur, ktoré dostal práve jeden lobista, a preloboval túto zmenu v tomto zákone. Toto sme napadli aj na Generálnej prokuratúre. Bohužiaľ, bolo nám oznámené, že skutok sa nestal.
A teraz možno k tomu, čo to, čo to vlastne znamená v praxi. Keď som povedal o tom, že to tu môžme vytvoriť nejakú tú prirodzenú konkurenciu a tlak na cenu. To je presne to isté, ako keď by ste si doma chceli upiecť chleba. Dneska máme všelijaké pekárničky na chleba, dokonca už som počul, že si viete doma pripraviť aj vlastné pivo. Ešte to nemám, ale tak dúfam, že niekedy aj túto možnosť využijem, pretože čo je doma, to sa počíta. A teda máte, má možnosť aj dneska človek si vybrať. Buď si upečie ten chlebík z nejakej zmesi sám doma, alebo ide teda k tomu pekárovi. Samozrejme, obidve opcie, obidve možnosti majú svoje výhody, majú svoje nevýhody. Jak využijem a pečiem v nejakej tej pekárničke, tak pochopiteľne elektrina, obstaranie toho zariadenia na to pečenie, obstaranie toho, tej zmesi múky, plus čas, nejaký čas to trvá, ale mám domáci chleba a som pánom svojho, svojho času, svojich peňazí. Keď sa rozhodnem nakúpiť si to u pekára, no tak idem do potravín alebo idem priamo k pekárovi a tam si ten chleba kúpim a tieto všetky veci neriešim. Ale mám tu možnosť vybrať si. A prečo toto neumožníme ľuďom aj v tejto tepelnej energetike?
Obrátili sme sa v tejto veci aj na Európsku komisiu. Richard Sulík písal pánovi Canetemu ešte v roku 2015. A veľmi konkrétne otázky. Odpoveď bola, že áno, odpájanie ani pripájanie nie je predmetom európskych smerníc ani smernice o energetickej efektívnosti. To znamená, nevieme prikázať, zakázať alebo nejakým zákonom cez Európsku komisiu zatlačiť sami na seba, na nás ako zákonodarcov, aby nevytvárali takéto bariéry.
Ale na druhej strane opísal jednu veľmi zaujímavú vec. Podľa smernice o energetickej efektívnosti sa má účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie. Toto je, toto je, myslím, že veľmi jednoznačná a veľmi dôležitá veta, ktorej sa musíme aj do budúcnosti držať. Skrátka, my dneska nevieme, či to účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom je nákladovo efektívnejšie, pretože dneska si tí ľudia nemôžu vybudovať tú vlastnú kotolňu, tú individuálnu kotolňu, no a tým pádom sa nám to veľmi ťažko porovnáva. Takže dajme zadosť aj tomuto, tejto odpovedi a uvoľníme toto teplárenské nevoľníctvo. Dosiahneme aj tým, aj tak, dosiahneme tým teda aj to, že tá cena tepla od tých monopolných dodávateľov bude pod tlakom konkurencie a klesne naozaj pre všetkých.
Takže toľko za mňa a ďakujem veľmi pekne.