23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona o obecnom zriadení, s ktorým prichádzajú moji kolegovia, vítam. Už, ako už z rozsahu predkladaných zmien uvedených v dôvodovej správe vyplýva, v zákone o obecnom zriadení je stále čo meniť.
Keďže ide v prvom rade o zákon, ktorý výraznou mierou zasahuje do života obcí a miest na Slovensku, je nevyhnutné, aby sa zdokonaľoval a upravil do takej podoby, ktorá by obsiahla väčšinu pripomienok, podnetov prichádzajúcich z rôznych častí Slovenska. Samospráva je dôležitým nástrojom demokracie, ale nemôže byť samoúčelným riadením života občanov. Predovšetkým je to občan, ktorý vo voľbách dáva mandát predstaviteľom samosprávy, aby ho zastupovali a bránili jeho občianske práva. Nechávať občana za dverami môže byť síce pomyselným ochranným štítom pre tých, ktorí sa obávajú prílišného zasahovania do svojich kompetencií, ale v konečnom dôsledku to môže priniesť iba stratu dôvery občanov k svojim zástupcom, čo sa potom odrazí v nasledujúcich voľbách v podobe väčšej ľahostajnosti či nezáujmu občanov o veci verejné.
Ja sám som sa niekoľkokrát pokúšal vniesť do zákona o obecnom zriadení niekoľko zmien, ktoré by napomohli k transparentnejšiemu a demokratickejšiemu fungovaniu samosprávy. Predkladatelia tohto návrhu niektoré z nich aj opätovne uvádzajú. Ide napríklad o bod, v ktorom sa zasadzujú o to, aby zasadnutia komisií boli verejné.
Na košickom mestskom zastupiteľstve, ktorého som ako poslanec súčasťou, sme hlavne na začiatku volebného obdobia niekoľkokrát túto tému riešili a dožadovali sa zmeny v rokovacom poriadku. Žiaľ, bezvýsledne. Občan i vtedy zostal mimo záujem a bol postavený do roly pasívneho prijímateľa rozhodnutí komisií a ich oznámení bez možnosti osobne participovať či aspoň vypočuť si názory a stanoviská svojich volených zástupcov. Odporcovia myšlienky, aby zasadnutia komisií boli zo zákona verejné, namietajú, že občania by mohli svojou účasťou na rokovaniach komisie narúšať ich priebeh. Iste, ak pripustíme možnosť, že by na zasadnutie mohli prísť aj nahnevaní či podgurážení občania, dalo by sa s týmto argumentom aj súhlasiť. Avšak rokovací poriadok môže určiť jednoznačné pravidlá, za akých by občan mohol byť účastný na zasadnutí komisie, a ak by svojím správaním narúšal jej priebeh, mohol by byť z miestnosti vykázaný.
Rovnako tak neobstojí ani argument, že na rokovanie komisie by mohla prísť veľká skupina občanov, čo by znefunkčnilo jej činnosť, nehovoriac o tom, že by sa do miestnosti ani nepomestili. Vždy sa dá nájsť rozumný kompromis alebo vybrať iná, väčšia miestnosť v budove úradu, kde by sa občania aj poslanci pomestili. A povedzme si úprimne, aká je šanca, že by sa občania vo veľkom hrnuli na rokovanie nejakej komisie v poobedňajších hodinách? Žiaľ, ani 28 rokov po nežnej revolúcii nie sme schopní prijať také nástroje fungovania samosprávy, ktoré by občanov viac motivovali zaujímať sa o veci verejné, naopak, rôznymi obmedzeniami a reštrikciami sa ich vedome či nevedome snažíme demotivovať a vytvárať medzi nimi a samosprávou vysokú nepreniknuteľnú stenu.
Ďalší návrh predkladateľov, s ktorým sa úplne stotožňujem, je právo občanov vystupovať na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a predniesť svoje podnety, názory či požiadavky. Ja som vo svojom legislatívnom návrhu už dvakrát navrhoval, aby občania mali zo zákona právo vystúpiť v samostatnom bode programu rokovania obecného zastupiteľstva, ktorý by trval iba 30 minút. Rokovací poriadok by im jasne a zrozumiteľne stanovil, za akých podmienok a v akom časovom rozsahu. Nič nové pod slnkom. Už temer 10 rokov to majú zavedené v Českej republike. Z toho, čo by malo byť pre nás samozrejmosťou, robíme veľkú vedu a hľadáme rôzne prekážky, ako tomu zabrániť. A odporcovia tejto myšlienky znovu strašia občanov, že ak by sa takáto zákonná úprava prijala, na zastupiteľstvá by chodili chronickí sťažovatelia alebo provokatéri, krikľúni či alkoholom podgurážení občania, že by sa takýto demokratický inštitút zneužíval a podobne. Skutočne nerozumiem, prečo stále hľadáme výhovorky, že sa niečo nedá urobiť, prečo hľadáme nepriateľov tam, kde nie sú, a podkopávame dôveru k občanovi. Občania nie sú neorganizované stádo oviec, sú to ľudia, ktorí môžu mať na veci odlišný názor, ale je ich demokratickým právom, aby svojich zástupcov kontrolovali a boli s nimi aj v priamom kontakte, aby sa mohli spoluzúčastňovať na riadení samosprávy a neboli len pasívnymi divákmi za spustenou oponou. Našťastie, nie za tou železnou.
Predkladatelia tohto návrhu novely zákona o obecnom zriadení tiež navrhujú transparentnejšie delegovanie zástupcov obcí do rád škôl. Obvyklá prax je taká, že o zástupcoch obce v radách škôl rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Keďže zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve ani zákon o obecnom zriadení v súčasnej dobe neupravujú, ktorý z orgánov samosprávy deleguje zástupcov obce ako zriaďovatelia do orgánov školskej samosprávy, môže dochádzať k situáciám, že medzi starostom a zastupiteľstvom vzniknú kompetenčné spory, keďže starostovi záleží na tom, aby mal v rade školy ľudí, ktorí budú lojálni a budú mať dosah aj na prípadné voľby jej riaditeľa. Neraz sa stáva, že v rade školy sedia osoby, ktoré majú s riaditeľmi či starostom obce nadštandardné vzťahy, a tak objektívnosť pri posudzovaní v dôležitých otázkach týkajúcich sa školy, personálnych náležitostí či iných dôležitých oblastí je ohrozená. Členstvo v rade školy nemá byť o kamarátskych vzťahoch, ale o nestrannosti a skutočnej pomoci zo strany zriaďovateľa školy, preto delegovanie zástupcov do rady školy ako orgánu školskej samosprávy by malo byť jednoznačne v kompetencii zastupiteľstva, a nie starostu. Tým by sme sa vyhli mnohým problémom, hlavne pri voľbe riaditeľa školy.
Predkladatelia návrhu ďalej správne usúdili, že predchádzajúca právna úprava zákona bola transparentnejšia, aj čo sa týka volenia zástupcu starostu, resp. že jeho ustanovenie bolo vyváženejšie, rozdelené medzi starostu a zastupiteľstvo a nebolo iba vecou poverenia zo strany starostu. Pôvodne zástupcu starostu volilo zastupiteľstvo bez návrhu starostu, neskôr len na návrh starostu a podľa súčasnej úpravy je rozhodnutie o zástupcovi starostu plne v rukách starostu. Týmto dochádza k neustálemu posilňovaniu postavenia starostov voči zastupiteľstvám.
Dôležitou súčasťou návrhu novely zákona o obecnom zriadení je posilnenie právomoci a nezávislosti hlavného kontrolóra. Predkladatelia navrhujú, aby jeho vzťah k obci nebol pracovným pomerom, ale výkonom funkcie, za ktorý mu náleží plat. Hlavný kontrolór býva často poslednou inštanciou, na ktorú sa občania môžu obrátiť so svojimi sťažnosťami týkajúcimi sa samosprávy. A môžem to povedať z vlastnej skúsenosti. Nezriedka ide o vykonané kontroly a ich výsledky nie sú veľmi v súlade s tým, čo od neho očakávalo vedenie mesta či obce. Samozrejme, je to od prípadu k prípadu. Napriek tomu jeho postavenie nestranného a nezávislého orgánu nie je dostatočné a nezriedka dochádza ku kolíziám či stretom názorov medzi ním a starostom či primátorom. Hlavný kontrolór sa tak dostáva do zovretia moci a je pod neustálym tlakom, sprevádzaný možným strachom o stratu zamestnania, preto predkladatelia návrhu správne argumentujú, že by sa mala posilniť nezávislosť kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra od starostu. Útvar hlavného kontrolóra by nemal byť bežnou súčasťou obecného úradu, ale samostatným útvarom. O zriadení útvaru a jeho počte zamestnancov by malo rozhodovať zastupiteľstvo, teda nie starosta. Taktiež je dôležité, aby zo zamestnancov útvaru hlavného kontrolóra vyberal sám hlavný kontrolór.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien. Ja sám som sa vyjadril aspoň k niektorým. Je otázkou ďalšej diskusie, či sa dajú všetky dostatočne preniesť do reálneho života samosprávy a či by si vyžadovali aj ďalšie úpravy. Každopádne ide o posun vpred a o kroky, ktoré môžu celý systém samosprávy urobiť viac transparentnejším a funkčnejším. Samospráva by nemala byť len výdobytkom demokracie na papieri, ale praktickou ukážkou toho, ako sa demokratické inštitúty dajú aplikovať v praxi, pretože napĺňať posolstvá Nežnej revolúcie o slobode a právach občanov by malo byť našou neustálou snahou, ale hlavne povinnosťou. Zotrvávať v stagnácii, neústupčivosti či v predstave o vlastnej neomylnosti je prejavom slabosti, a nie sily človeka. Preto tento návrh novely zákona určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Žarnay, ďakujem za podporu návrhu zákona. Ako ste povedali, viaceré z tých vecí, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely, nie sú nové, už dokonca v tomto volebnom období boli prerokovávané na pôde tohto parlamentu, či už z iniciatívy vás, alebo poslancov z klubu OĽANO, a teda to len dokumentuje, že nie je to vycucané z prsta, nie je to niečo, čo sadne si nejaká skupinka analytikov a teraz si vymyslí, že no čo by sme v tom zákone zmenili, čo by sa tam ešte dalo vyšperkovať. Drvivá väčšina tých bodov reaguje na reálne problémy z praxe, my sa ich snažíme riešiť.
Je mi teda jasné, že takáto rozsiahla novela zákona o obecnom zriadení predložená skupinou opozičných poslancov nemá veľké šance prejsť, ale však treba sa pripravovať aj na iné časy a je dobré mať spísané veci, ktoré by sa v zákone o obecnom zriadení mali zmeniť, raz tu budeme mať inú parlamentnú väčšinu a potom to bude stačiť vytiahnuť zo šuplíka a dať to pripomienkovať nielen nejakej skupinke nám blízkych ľudí, ako to, ako to urobila táto vláda a toto ministerstvo vnútra, ale dať to na širokú diskusiu a potom to schváliť.

Ďakujem pekne. Bolo by reagovať fakt na veľa vecí, ale čas mi to neumožňuje, tak len pár poznámok.
Postavenie zástupcu starostu verzus starosta. Ako ja si myslím, že toto je základné nepochopenie manažérskeho princípu riadenia obce. Obec navonok zastupuje starosta, obec, obecný úrad riadi starosta a ja nechápem všetky pokusy, ktoré smerujú k tomu, že opozičné zastupiteľstvo voči starostovi si zvolí zástupcu starostu, ktorý zastupuje starostu úplne legálne na základe platných zákonov, a vo chvíli, keď starosta nebude prítomný, bude trebárs na dovolenke, tak obec pôjde úplne opačným smerom, ako keď tam je prítomný. Toto je absolútne nepochopenie, toto je absolútne nepochopenie princípov demokracie.
Ďalšia otázka, kontrolór. Ale kontrolór nemôže byť orgánom ani obecného zastupiteľstva, ani starostu. Kontrolór má kontrolovať dodržiavanie zákonov, ktorými sa riadi, riadi zastupiteľstvo, ktorými sa riadi starosta, ktorými sa riadia podriadené organizácie, či už sú príspevkové, alebo sú rozpočtové, a má všetky tieto veci riadne kontrolovať. Ak niekto chce postaviť kontrolóra ako orgán zastupiteľstva proti starostovi, nehnevajte sa, ale toto je choré. To sú dva samostatné, rovnocenné orgány a žiaden nepotrebuje a nemôže mať doplnkový kontrolný orgán na toho druhého. Toto by som bol veľmi rád, keby si uvedomili všetky zúčastnené zložky.
A otázka toho, či, aké má byť postavenie občanov, aktivistov a ďalších vecí, ktoré bude, ďalších ľudí, ktorí poukazujú na vecné problémy, no často je to boj legitímne zvolených poslancov s osobami, ktoré sa pasujú za ochrancu záujmov občanov a nezriedka pri tom obhajujú svoje alebo skupinové záujmy.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť aj úsilie pána Dostála, ale aj pána kolegu, ktorý vystúpil, s ktorým sme predkladali viaceré návrhy, ktoré zápasili o zlepšenie otvorenosti samosprávy, a považujem, domnievam sa, že je, že je dobrá, dobré, dobrá situácia, že zas v tomto parlamente existujú nie iba poslanci, ktorí sú povedzme súčasne členmi ZMOS-u, starostami a bojujú za posilnenie toho návratu celého systému k národným výborom, ale aj poslanci, ktorí bojujú za otvorenosť, a nie návrat do minulosti, ale postup k väčšej samosprávnosti a účasti občanov na riadení miest a obcí.

Ďakujem pekne. Tak zas som to možno neprehnal s tým chválením, lebo až tak veľa tých poslancov, čo by sa zaoberali problémom samosprávy, nie je. Samospráva vskutku má problém a to je to, že sily minulosti tu stále teda existujú, veď keď už bola skloňovaná revolúcia, november, tá nezakázala pôsobenie komunistov a ich transformáciu, oni majú na vzťah občana a politiky svoj názor, niekedy sa to nazýva etatizmus, niekedy sa to nazýva manažérizmus, nazvite to akomkoľvek, ale odkopáva to občana, odháňa, vyháňa, zatvára, zneviditeľňuje, ukrýva. A to, čo hovoria demokrati už celé roky, je transparentnosť vládnutia, pritiahnutie občanov.
Veď nakoniec je od novembra ’89, je to neustále ten istý spor, ten istý spor. Jedni hovoria máme moc a nechajte nás na pokoji, my ju budeme uplatňovať. A druhí hovoria, nikto nepopiera, že máte moc, počúvajte argumenty, odpovedajte argumentami, bráňte verejný záujem, a nie, a nie partikulárny záujem a buďte otvorení k občanom, pretože bez účasti občanov nemá demokratický stroj vôbec žiaden zmysel. A vskutku nízka účasť občanov na samospráve, či už je to v podobe účasti na voľbách župných, komunálnych, alebo aj na účasti v priebehu tých 4 rokov, je zarážajúca, je smutná a každý, kto volá po tom, aby bola ešte menšia, ide proti dobe, ktorú Slovensko čaká, ide proti budúcnosti Slovenska a som presvedčený, že ide aj proti vôli mladých ľudí, ktorí nechcú odtiaľto odísť, ale chcú Slovensko zlepšiť.
Preto oceňujem kolegu Dostála za to, že vytiahol zástavu niekoľkých požiadaviek, ktoré sú práve na strane transparentnej samosprávy, tam sú tie časti o návrhu, ktoré, ktoré umožňujú a definujú právo občana vystúpiť, môžem povedať pochybovačom, že v Bratislave som toto právo presadzoval a úspešne presadil pred rokmi, nestoja tam, žiaľ, žiadne zástupy občanov, ktoré by chceli vystúpiť, je to púha polhodinka, niekedy sa ani nenaplní, ale tá šanca je každému daná a občianska komunita Bratislavy má dvere odvtedy, odkedy sa toto ustanovenie prijalo, počas rokovaní zastupiteľstva otvorené.
Takisto veľmi podporujem myšlienku verejného zasadnutia komisií. Komisie sú totiž práve to miesto, kde nemožno namietať, že sa zdržujú iné kauzy, pretože komisie sú špecializované, ak mám kauzu týkajúcu sa stavebného, stavebných a urbanistických otázok, tak idem na urbanistickú komisiu a naozaj tí poslanci by mali mať čas na to, aby si vypočuli argumenty a častokrát práve je šanca, aby aj na týchto komisiách pracovali občianski odborníci. Moja skúsenosť opäť za desaťročie v samospráve hovorí, že práve títo občianski kandidáti komisií sú najdisciplinovanejší a najviac pracujú na tých komisiách. Pravda, niekedy sa poslanci bránia účasti tých občianskych odborníkov. V každom prípade ja sa snažím presadzovať a myslím, že sa to celkom darí, že aspoň keď občan príde so záujmom vystúpiť na tejto komisii, vystúpi. A to pracujem aj v komisii finančnej, kde by ste povedali, že potom budú chodiť samí lobisti. No ak to poctivo vedie človek, ktorý to nerobí pre lobistov, tak sa aj ostýchajú, a keď prídu nejakí lobisti, tak čelia otázkam poslancov, ktoré ich veľmi rýchle pošlú tam, kde majú byť. Čiže tá prax s otvorenou komisiou, ktorá si vypočuje často aj dve strany toho istého problému, a to teda v najväčšom meste na Slovensku nie je vôbec žiaden problém.
Všetci, ktorí argumentujete často z oveľa menších miest alebo menších obcí, sa jednoducho buď iba bojíte kontaktu s verejnosťou, a to by nemalo byť u samosprávneho politika vôbec na mieste, alebo jednoducho ste pohodlní na to, aby ste sa vybavovali s občanmi. Ale my sme zvolení na to, aby sme boli pre občanov otvorení a aby sme im pomáhali. Preto aj verejné zasadnutia komisií sú úplne namieste a oveľa menej narušujú priebeh potom diskusie o rôznych iných problematikách, ako keď by sa mala rozsiahlejšie diať tá, dajme tomu, hodina otázok na samotných zastupiteľstvách mestských a miestnych parlamentov.
Súhlasím takisto s obhajobou kontrolórov. Kontrolóri, boli časy, keď im zastupiteľstvá určovali platy a častokrát tam bola polohluchá prababička, keď to mám tak trochu zosmiešniť, ktorá jednoducho bola príbuzným, známym, kamarátom a zabezpečovala práve nekontrolu, pretože ak by bola kontrolovala, tak by sa starosta alebo poslanci postarali, aby nedostala ani na slanú vodu. Dneska majú kontrolóri akú-takú záruku, ešte stále sú tam pohyblivé zložky, ktoré zmenšujú ich nezávislosť. Tie by bolo treba odstrániť a postaviť kontrolóra naozaj na takú úroveň, aby bol on orgánom verejnosti a mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva.
O čo totiž ide? Tá moc, ktorú má vláda, exekutíva, sa nedá proste vôbec vyvážiť účasťou poslancov, aj keby sa išli roztrhať od usilovnosti. Preto aj tí poslanci majú civilné zamestnania, tí poslanci nemajú právomoc robiť poslanecký prieskum, nemajú právomoc zakladať vyšetrovacie komisie, tak ako ani tu, len tam sú znevýhodnení ešte aj tým, že nie sú nijakým spôsobom profesionalizovaní, nemajú žiadnych asistentov. Spravidla nemajú ani v celom tom magistráte alebo aparáte vlády žiadneho vyhradeného pracovníka, ktorý by im pomáhal zabezpečovať si podklady, informácie a obhajovať verejný záujem občanov. Preto je, by mal byť kontrolór priam mečom v rukách verejnosti – a cez poslancov, teda, samozrejme, verejnosti, ktorá zvolila poslancov – mečom voči korupcii, voči plytvaniu, voči nejasným finančným rozhodnutiam exekutívy. Tie faktúry totiž v tých mestách, a nie je to len Bratislava, aj v menších, naozaj idú, bežia, rozhoduje sa a poslanci nemajú šancu. Ani ich nevpustia, aby kontrolovali. Vskutku aj v Bratislave sme sa stretli s tým, že kontrolór bol nevpustený ku kontrole mestských podnikov.
Dámy a páni, neviem, ako je to v priemere na Slovensku, iste je Bratislava trochu odlišná, ale v Bratislave de facto to, nad čím rozhoduje magistrát, je len malá zložka objemu financií, ktoré sa otáčajú z verejných zdrojov. Pretože predovšetkým občania, ktorí platia električenky a platia lístky, ktorí platia vodné, stočné, občania, ktorí platia odpad, tam posielajú peniaze de facto samospráve, ibaže namiesto aby ju mala samospráva plne pod kontrolou, tak peniaze smerujú outsourcovaným firmám, ktoré sa chovajú, ako by boli podnikateľské subjekty. Dávno sme mali začať s úsilím, aby z týchto firiem boli verejnoprospešné podniky, lebo nie je žiaden dôvod, aby spoločnosti, ktoré majú tak či tak spravidla monopolný charakter, sa začali chovať ako podnikateľské podniky, ktoré utajujú informácie alebo robia dokonca netransparentné obchody, dokonca predávajú svoje podiely a nepriamo privatizujúce servisné organizácie, tieto spoločnosti, ktoré by mali byť spoločnosťami verejného záujmu.
Bol spomenutý aj nevyvážený vzťah medzi zastupiteľstvom a starostami. No áno, viete je to už z povahy veci, ktorú som uviedol, že to zastupiteľstvo je často mnohohlavé, a práve preto veľmi ťažko zjednocuje svoju vôľu. A proti nemu stojí profesionálny aparát, ktorý má jednu hlavu, jedného štatutára a často veľa rôznych zákulisných hráčov, ktorí tiež nie sú zrovna v dnešných rokoch už nejakí amatéri. Pre ilustráciu poviem, že bratislavské hlavné mesto, teda slovenské hlavné mesto Bratislava má takmer šesťsto zamestnancov, vládna exekutíva. Ani jedného z nich nemôžu poslanci odvolať. Pozícia primátora, dámy a páni, zatiaľ v tomto systéme je tak nedotknuteľná a neodvolateľná, že pripomína pozíciu diktátora. No a nám sa teraz podaril primátor, ktorý si to užíva, ktorý nepodpisuje uznesenia, a keď prelomíme veto, tak si z toho nič nerobí. Dajte ma na súd, urobte referendum. No v Bratislave, keď chodí voliť toho primátora cca 30 až 35 %, ako by asi mohlo byť referendum na 50 %.
Samosprávu čaká veľká inventúra a ja vítam to, že sú tu poslanci, ktorí, verím, že sa k takej inventúre pridajú, pretože samosprávne zákony nutne potrebujú zhodnotiť tridsaťročné skúsenosti, dobré aj zlé. To nie je proti nikomu, to je o využití rozumu a spätnej väzby, ktorú občania v tejto sfére politiky dávajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Budaj, to, čo ste vraveli na začiatku, ma dosť šokovalo. Hovoril ste, hovorili ste o revolúcii, nebola to revolúcia, bol to riadený puč. A tí komunisti, čo prešli do verejného života, o ktorých ste hovoril, však to ste spôsobili aj vy, jeden z hlavných aktérov týchto udalostí s budajkou na hlave. Vy ste im v tom nezabránili. Nezabránili ste ich prieniku do politického života, viď Fico. Ani ich prieniku do ekonomiky a jej totálnemu ovládnutiu, viď detičky komunistov v oligarchii alebo viď Počiatek, syn vysokého komunistického funkcionára Izidora Počiatka. Nepchajte, prosím vás, na začiatok rozpravy bla-bla-bla, ideologické mystifikácie ako komunisti. Potom ste už išiel normálne, venoval ste sa téme a faktom.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Budaj, na rozdiel od pána poslanca Mizíka, si myslím, že toto je politická záležitosť, že samospráva je jedným z výdobytkov novembra ’89, pretože pred novembrom ’89, za komunistickej totality sme tu žiadnu samosprávu nemali. Národné výbory neboli žiadnou samosprávou, národné výbory boli iba nejakou výkonnou zložkou komunistickej strany, ktorá to všetko riadila, a preto by nám malo záležať na tom, aby samospráva fungovala dobre, aby samospráva fungovala čo najdemokratickejšie, transparentne a aby vytvárala priestor pre participáciu občanov, presne o tom je tá novela.

Ďakujem pekne. Presne tak, my musíme varovne upozorňovať na demontáž lokálnej demokracie, ktorú podľa mňa nespôsobuje vedome nejaké, nejaké obrovské sprisahanie, ale jednoducho to ide už z tej povahy, že určité sily si vedia nájsť organizačné a politické spôsoby ako sily neustále upevňovať pozície. A tá verejnosť, za ňu nemá kto kopať. Preto je dôležité, aby sa tu ozývali demokrati a pripomínali, že vskutku právo občana riadiť obce a mestá je veľkým výdobytkom novembra a právomoci poslancov, ktorí, pripomínam, boli za národných výborov, akurát, že boli na posmech, tak niekto chce vrátiť znovu poslancov iba za panáčikov, ktorí tam nebudú mať slovo, a verejnosť vytlačiť z riadenia miest a obcí.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo to, čo som chcel povedať, nad rámec tej faktickej poznámky, ktorú som mal, takže skúsim to nejakým spôsobom doplniť.
Ja musím povedať, že absolútne sa nestotožňujem s tým, čo povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Budaj, že by išlo o nejakú demontáž demokracie alebo uzurpovanie si moci volenými predstaviteľmi, no lebo som predstaviteľom samosprávy ako relatívne dlhé obdobie, stretávam sa so stovkami primátorov, starostov, stretávam sa so stovkami poslancov obecných, mestských zastupiteľstiev a musím povedať, že vždy to závisí od toho, aké je personálne zloženie, aké sú medziľudské vzťahy, aký je boj medzi týmito dvomi skupinami.
Jednoducho ak sme si v roku 1990 nastavili samosprávu tým spôsobom, že máme dva rovnocenné orgány, jedným orgánom je starosta alebo primátor a druhým orgánom je zastupiteľstvo, a tieto dva orgány nejakým spôsobom majú predovšetkým spolupracovať a obhajovať záujmy mesta, obce, občanov, rozvoja daného, daného regiónu alebo daného územia, tak toto, na tomto by to malo byť celé vystavané. Ak to dnes stavia do polohy, že dobre, je to zastupiteľstvo, lebo zastupiteľstvo je kolektívny orgán a je to orgán, ktorý je založený na princípe čím viac hláv, tým viac rozumu, ktorý stojí proti nekompetentnému starostovi alebo primátorovi, myslím si, že je to absolútna, absolútna chyba interpretácie, absolútne nepochopenie demokracie a už do toho vnášanie otázky, že veď nekompetentné je aj zastupiteľstvo, lebo potrebujeme mať otvorené komisie, pričom vieme, že komisie sú zložené z poslancov plus ďalších ľudí, ktorí nie sú zvolení do samosprávy, ale sú zvolení do komisií na základe výsledkov legitímnych - podotýkam legitímnych - volieb, tak to už sa mi zdá ako, ako až demontáž demokracie v určitom slova zmysle, ktorá hraničí s prvkami anarchie. A tu jednoducho znovu budem poukazovať a budem opätovne poukazovať na to, že vo chvíli, keď sa niekto pasuje za aktivistu, obhajuje nejaké záujmy, musím povedať, že obhajuje predovšetkým parciálne záujmy, a nie je vždy jasné, či obhajuje záujmy svoje, skupinové alebo verejné.
A toto je podstata toho problému, pričom s týmto typom ľudí nemáte žiaden možný spôsob, ako, ako komunikovať s rovnosťou zbraní, lebo vo väčšine prípadov využívajú nerovnosť zbraní v tom, že používajú sociálne siete, používajú rôzne letáky, používajú často neopodstatnené tvrdenia, a ktoré sú až na hranici trestných činov ohovárania, a to si myslím, že je absolútna nerovnosť zbraní, kde legitímne zvolený orgán, ktorým je zastupiteľstvo alebo starosta, musí konať len v rámci toho, čo mu umožňuje zákon.
A tu, tu niekde hľadajme, ako vyvážiť tieto dva, tieto dve skupiny záujmov, lebo myslím si, že premiera, teda príliš veľa priestoru pre jednu skupinu znamená takú istú demontáž demokracie ako príliš veľa priestoru aj pre legitímne zvolených predstaviteľov, ktorí zatvárajú dvere pred občanmi a pred kontrolou. Čiže skúsme hľadať túto nejakú rovnováhu, lebo myslím si, že len tadiaľto vedie cesta a neexistuje univerzálna pravda, ktorá dnes je len v ústach opozičných poslancov.
Vrátim sa ešte k otázke kontrolóra. Znovu zopakujem, ja si nemyslím, že kontrolór je nástrojom zastupiteľstva proti legitímne zvolenému starostovi alebo primátorovi. Hľadajme aj tuto priestor taký, aby boli kontrolované samosprávy, ich pôsobenie, ich hospodárenie, či je v súlade s platnými právnymi predpismi, zaužívanými postupmi, či je transparentné, alebo nie je. Ale nemôže byť kontrolór orgán jedného orgánu voči druhému orgánu, toto ako absolútne, toto absolútne odmietam.
Ak hovoríte, pán poslanec Budaj, o tom, že je rad podnikov, ktoré sú zriadené samosprávami, cez ktoré preteká objem finančných prostriedkov, ktorý je mnohokrát vyšší, ako je objem mestských alebo obecných rozpočtov, áno, máte pravdu. Ale ak by som chcel v tomto prípade nejakým spôsobom biť do tohto obdobia, tak sa spýtam, napr. taká Bratislavská vodárenská spoločnosť alebo Dopravný podnik mesta Bratislavy, ale predovšetkým vodárenské spoločnosti na celom území Slovenska, kedyže sa pristúpilo k tomu, že z tých štátnych podnikov, ktoré boli úplne zlé, sa previedol majetok do obcí a miest a tým pádom prešli tam aj manažérske právomoci. A kedyže nastal ten druhý krok, kedy sa v úvodzovkách samosprávy zbavili manažérskych právomocí a previedli ich na základe rôznych zmlúv na zahraničné spoločností, ktorí tento majetok spravujú? Kedyže sme sa dopracovali k tomu... (Reakcia z pléna.) To je roky, to sú roky 2000 až 2006. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, poprosím, vám nikto neskákal do reči. Pán poslanec Budaj! Nechajme rozprávať pána poslanca..

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Že ak by som, ak by som, ak by som v tomto, v tomto pokračoval, tak presne v tomto období, keď došlo k tomuto prevodu majetku, došlo aj k takým činnostiam, ako je outsourcovanie rôznych činností, ako sú servisné činnosti, opravy a podobné veci, ktoré sú v mnohých prípadoch predražené.
Ale keby som sa na to pozeral ešte z iného pohľadu ako pohľadu mestského poslanca Bratislavy, tak sa spýtam, keďže Bratislava napríklad v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti má absolútnu majoritu a všetky ostatné obce a mestá v Bratislavskom kraji sú obyčajnými štatistami v tomto, tak, tak potom poďme, poďme na základe občianskeho princípu a hľadania absolútnej pravdy povedať, že Bratislava v týchto orgánoch nebude mať absolútnu majoritu, a poďme povedať, že bez súhlasu nejakej časti tých ostatných dotknutých území nebudú môcť niektoré rozhodnutia byť prijímané, lebo sú proti rozhod..., lebo sú proti tým obciam a mestám, ktoré sa na danom území nachádzajú a nemajú žiadne právomoci ovplyvňovať toto dianie. Aj toto je druhá časť pravdy, o ktorej v tejto chvíli nehovoríte. A je to pravda, ktorú ako, ako kritiku pociťujú obyvatelia miest a obcí napríklad Bratislavského kraja.
Čiže toto sú všetko veci, o ktorých treba pravdepodobne úplne legitímne hovoriť. Ale skúsme mať širší a vyváženejší pohľad. Argumentujete, že občania nemajú byť za oponou. Ja s vami absolútne súhlasím. A som, som zástancom toho, aby bola dostatočná verejnosť, a myslím si, že aj v rámci obce, ktorú v tejto chvíli predstavujem a riadim, sa snažím o maximálnu možnú otvorenosť, aká sa dá, aká sa dá dosiahnuť, ale zase na druhej strane si úplne úprimne položme ruku na srdce, ak máte rôzne, ak máte napr. územné rozhodnutie, stavebné konanie, medzitým máte ešte EIA, ak skupina dvoch alebo troch ľudí, ktorí sa vydávajú za občianske združenie, vám úspešne likviduje dobré rozvojové zámery počas období 5-7 rokov, až sa dostanete do stavu, že nie ste schopní čerpať napríklad eurofondy, tak je to na škodu daného územia, a nie je to v prospech daného územia.
Veľmi podobne, veľmi podobne, aj keď tu už je to trošku vyváženejšie, je otázka napríklad pri nakladaní povolení na výrub s drevinami. Áno, na jednej strane máte prípady, taký, aký je Koliba, ale na druhej strane je to čisté absolútne vydieranie zelených environmentalistov, ktorí nedovolia nakladať s výrubom drevín, ktoré, ktoré sú aj zdravotne poškodené. A ak sa pozriem na zákon, ktorý je platný dnes, že trebárs do tohto konania sa v Bratislave môže prihlásiť aktivista z Čiernej nad Tisou, čo zase absolútny nonsens a absolútne nepochopenie logických súvislostí.
Áno, existuje v našom práve rad anomálií, ale tie anomálie nie sú jednosmerné a nie sú všetky namierené proti občanovi, sú namierené aj proti samospráve, ale treba povedať, že predovšetkým veľmi často sú namierené proti zdravému rozumu, a skúsme sa na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem.

Však ďakujem za pochopenie, aby som mohol reagovať. No ja si veľmi cením, že pán Petrák, teda jednak že venoval mi taký priestor v tej diskusie, a skôr je to naozaj na tie pracovné stretnutia, o ktorých som hovoril. Cením si, že má o to takýto odborný záujem, však robí v samospráve dlhé roky. Fakt je ale taký, že, keď dovolíte, aspoň stručne, nechcem tú pracovnú diskusie predbiehať, verme, že k nej príde.
Ale stručne poviem, pán Petrák, problém je, že tí občania tu sú od začiatku. To tu nie je o nejakých zbraniach reč a je chyba, ak sa starostovia chovajú, ako by boli majitelia pevnosti a bojovali s okupantami. Nie je zastupiteľstvo verzus starosta, čiže táto polemika neustále, ale sú tu dva druhy služobníkov, ktorých vzájomná kontrola má garantovať dobrú, dobrú verejnú službu. Zastupiteľstvo aj starosta sú služobníci tej verejnosti, ktorá niektorým starostom prekáža, že sa vôbec ozve. Takže v tom je, v tom je demokratický pohľad. A toto ak vyznávate, tak nemáme problém, aby sa pripravila veľká novela samosprávneho zákona, áno, ktorá bude bojovať aj proti lobistickým malým skupinám, ktoré sa určite zjavujú a budú zjavovať ako výpalníci voči samospráve. Ale verte mi, že oveľa častejšie sú loby, sú lobisti veľkých developerov a oligarchov.