23. schôdza

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 12. decembra 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena rady pre vysielanie a retransmisiu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 124 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– Petra Alakša hlasovalo 10 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov,
– za Ľubomíra Dubňa hlasovalo, hlasovali 4 poslanci, proti hlasovalo 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 50 poslancov,
– za Zoltána Péka hlasovalo 70 poslancov, proti hlasovali 26 poslanci, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolený Zoltán Pék. Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Takže konštantujem, konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pána Zoltána Péka za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na 6-ročné funkčné obdobie od 14. decembra 2017.

Ďakujem.
A teraz vás prosím, aby ste, to budete asi tiež vy, aby ste oznámili výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 12. decembra 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 125 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– Ľubomíra Blaška hlasovalo 31 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,
– za Milana Jarása hlasovalo 8 poslancov, proti hlasovalo 61 poslancov, hlasovania sa zdržalo 56 poslancov,
– za Jozefa Mihalčina hlasovalo 17 poslancov, proti hlasovalo 53 poslanci, hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za kandidátov na člena Regulačnej rady nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti. Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Cséfalvayová.

Takže konštatujem, že za člena Regulačnej rady nebol zvolený ani jeden z kandidátov, a zároveň vám oznamujem, že sa vykoná opakovaná voľba a to už zajtra 13. decembra po 11. hodine.

A nakoniec vás, pani poslankyňa, prosím o oznámenie výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Súdnej rady (tlač 608).

Ďakujem pekne za slovo. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 12. decembra 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu Súdnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.
Zo 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Allana Böhma za člena Súdnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 30 poslancov, proti 54 poslancov, hlasovania zdržalo sa 44 poslancov.
Na voľbu kandidátov na člena Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol na člena Súdnej rady Slovenskej republiky zvolený nikto. Overovatelia poverujú svojho člena Katarínu Cséfalvayovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

Takže konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní nezvolila pána Allana Böhma za člena Súdnej rady.

Vykoná sa nová voľba, termín bude včas oznámený. Ďakujem.
Teraz budeme pokračovať v riadnom programe a chcem sa ale opýtať, keď mi tu nenechali úplne jasné inštrukcie, sme pri prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Ota Žarnaya, Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej? Tak. A sme v písomnej časti rozpravy a v rozprave vystúpi pán poslanec Oto Žarnay, nech sa páči. Poprosím pani spravodajkyňu Renátu Kaščákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.
Pán poslanec Žarnay, vy ste to aj uvádzali, že, tento návrh zákona? Áno, nech sa páči.

[Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ota Žarnaya, Miroslava Beblavého, Viery Dubačovej a Kataríny Macháčkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, tlač 741.]

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, verejná správa je služba verejnosti. Jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k občanovi, k jeho právam a slobodám. Mala by skutočne zaistiť zabezpečenie chodu a potrieb občianskej spoločnosti tak, aby pri čo najlepšom využití finančných prostriedkov bola maximalizovaná efektivita prevádzaných úkonov. To si však vyžaduje dobré nastavenie systému verejnej správy a, samozrejme, kontroly a participácie tých, ktorých sa to najviac dotýka, občanov.
Právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných patrí medzi jedno zo základných práv a slobôd, ktoré zaručuje Listina základných práv a slobôd, ktorá hovorí, že občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo deklaroval viackrát aj Ústavný súd Slovenskej republiky, citujem: „Pod správou vecí verejných je potrebné rozumieť účasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach. Pri zachovaní základných občianskych práv a slobôd by teda v demokratickom štáte mala byť úplnou samozrejmosťou možnosť občanov podieľať sa na rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa miesta, na ktorom žijú.“
Práve miestna a regionálna samospráva má k občanom najbližšie. Má v sebe veľký potenciál fungovať práve na základe ich širšieho zapájania do svojej činnosti a podpory verejnej diskusie. Pre väčšinu ľudí predstavuje samospráva najbližší dotyk s politikou. Miestni politici ovplyvňujú to, ako sa rozvíja miestna výstavba, v akom stave sú miestne cesty, aké miestne školy navštevujú deti, kde sa rúbu stromy, či v akej výške obyvateľ zaplatí daň z nehnuteľnosti a za psa. Okrem významných kompetencií majú mestá, obce a župy k dispozícii aj značné zdroje. Ročne hospodária s vyše 5,6 mld. eur, ďalšie miliardy vlastnia v majetkoch a prevádzkujú aj tisíce organizácií a stovky obchodných firiem, čo v samosprávach otvára priestor aj pre negatívne javy, ako sú korupcia, klientelizmus, ale aj plytvanie verejnými prostriedkami. Regióny a mestá sú zodpovedné za kľúčové sféry, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Občania sa zaujímajú hlavne o nakladanie s finančnými prostriedkami, verejné obstarávanie a program rozvoja.
S rozvojom taktiež súvisia výzvy na eurofondy, do ktorých sa môžu zapojiť. Ak sa takéto dokumenty schvaľujú, je nevyhnutné, aby občania mali právo vyjadriť svoj názor, postoj či postreh priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Požiadavka na utvorenie účinných možností ovplyvňovania politiky na komunálnej úrovni medzi občanmi silnie. Spôsobuje to skutočnosť, že príležitosti, ktoré doposiaľ mali možnosť využívať, považujú za nedostatočné. Občianska spoluúčasť na živote a rozhodovaní komunity už dávno nie je chápaná len ako možnosť voliť, byť informovaný či pripomienkovať vzniknuté projekty alebo koncepcie.

Ďakujem pekne. A, pán poslanec Žarnay, žiadna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Macháčková, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte aj mne sa podeliť o praktické skúsenosti so zapájaním verejnosti do dobrej správy vecí verejných. Ako primátorka mesta Prievidza prakticky každý mesiac vediem zasadnutie mestského zastupiteľstva, na ktorom už priestor pre verejnosť považujeme za samozrejmosť. Už pred mojím nástupom do funkcie bol takýto priestor verejnosti poskytovaný a nevidela som žiadny dôvod niečo na tom meniť a navrhovať zastupiteľstvu zmeny.
V programe riadneho mestského zastupiteľstva v Prievidzi, mávame pre obyvateľov vyčlenenú celú hodinu, od 10.00 hod. do 11.00 hod. O tom, že o túto formu kontaktu je zvolenými, so zvolenými zástupcami je záujem, svedčí aj o tom, že sa v Prievidzi do diskusie obyvatelia zapájajú skoro na každom zasadnutí. Možnosť verejnosti aktívne komunikovať s mestským zastupiteľstvom aj priamo na jeho zasadnutí považujem za veľký prínos. Obyvatelia sa takýmto spôsobom môžu na nás priamo obrátiť so svojimi problémami. Často tiež poskytnú svoje stanovisko k nejakej veci a vyslovia svoj názor.
Samozrejme, všetko dobré, čo je, je možné aj zneužiť. Výnimkou nie je to, ak verejnosti poskytneme priestor na vystúpenie v rámci krajského zastupiteľstva. Aj o tomto môžme hovoriť, ako to funguje a aké skúsenosti z mesta Prievidza. Stretli sme sa napr. aj s tým, že diskutujúci počas zasadnutia poslancov urážal alebo vystupoval opakovane s rovnakými príspevkami. Takisto sme sa stretli s tým, že sa zneužíval tento priestor na podávanie žiadostí o informácie podľa tzv. infozákona, kedy bolo sporné, či vôbec takúto možnosť infozákon pripúšťa. Našťastie v takýchto situáciách existuje nástroj, ktorý je možné primerane využiť na to, aby bola diskusia vecná, slušná a prínosná. Aj zákon o samospráve vyšších územných celkov dáva zastupiteľstvu právomoc rozhodovať o rokovacom poriadku zastupiteľstva. V ňom je možné upraviť všetky detaily, napr. dĺžku vystúpenia, aby priestor mohlo využiť čo najviac občanov. Ale aj procesný postup toho, ako sa postupuje, ak je vystupujúci vulgárny a uráža poslancov. Ak teda argumenty, že diskusia nebude pod kontrolou, preto nie sú, tieto argumenty nie sú opodstatnené.
Aké sú možnosti účasti verejnosti na rozhodovaní v našich krajských zastupiteľstvách, skúmala organizácia Transparency International v rámci hodnotenia Otvorená samospráva v tomto roku. Oproti samosprávam, kde sa priestor pre verejnosť čoraz častejšie stáva bežnou a samozrejmou súčasťou zasadnutí, je v krajoch situácia podstatne odlišná. Až v štyroch krajských zastupiteľstvách musí s vystúpením verejnosti súhlasiť nadpolovičná väčšina poslancov. Tri krajské zastupiteľstvá takúto možnosť v rokovacom poriadku ani neriešia. Len v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa vystúpeniu občana prekážky nekladú, ale iba ak nerátame nutnosť prihlásiť sa do rozpravy vopred, pred začatím zasadnutia. To podľa môjho názoru, nie je dobrá vizitka. Možno aj v tom môžeme nájsť priestor na priblíženie krajskej samosprávy občanovi. Čím viac dokážeme občanov zapojiť do politiky, tým viac budú mať pocit, že sa ich priamo dotýka a dokážu ju ovplyvňovať. Možno aj vďaka tomu sa nám podarí zvýšiť záujem o regionálnu politiku a volebnú účasť v krajských voľbách, ktorá je stále veľmi nízka.
Ak by sa teda aj stalo, že náš návrh opozičný nebude podporený, rada by som ešte z tohto miesta apelovala na všetkých novozvolených predsedov samosprávnych krajov, ale aj poslancov v krajských zastupiteľstvách, aby boli v tejto oblasti iniciatívni. Aj nad rámec zákona o samospráve vyšších územných celkov totiž môžu navrhnúť, aby sa do rokovacích poriadkov zahrnulo povinne poskytovať priestor pre verejnosť.
Verím, že je v záujme demokraticky uvažujúceho politika počúvať, čo hovoria obyvatelia a firmy, ktoré v krajskom zastupiteľstve zastupujú. Možnosť, ako počúvať aktívnejšie, je aj poskytnúť im príležitosť hovoriť na krajských zastupiteľstvách bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení a som jednoznačne za to, že túto možnosť je potrebné využiť.
Ďakujem pekne.