23. schôdza

Pán poslanec Pčolinský, čo sa týka toho, z akého impulzu sme vychádzali, ja som o tom hovoril v rozprave, takže nebudem sa nejako opakovať. O tých konkrétnych príkladoch by mohli rozprávať najmä samotní sudcovia. Vy viete dobre, že tieto veci sa ťažko dokazujú, a asi máloktorý sudca, ktorý bol takýmto spôsobom ovplyvňovaný a ktorý bol nejakým spôsobom zastrašovaný, a nebola mu poskytnutá ochrana, bude o takýchto veciach hovoriť, pretože práve, práve jemu bude hroziť to, že bez tej ochrany sa jeho rodine alebo jemu samotnému tu bude niekto ďalej vyhrážať.
Takže hovorím, o konkrétnych príkladoch, o tom by mohli hovoriť samotní sudcovia.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Marian Kotleba.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja trošku tak z iného uhla pohľadu na túto našu novelu si dovolím pokúsiť sa zaujať teda vašu pozornosť.
Dnes je na Slovensku v istých oblastiach stav, ktorý nás veľmi intenzívnym spôsobom pripodobňuje, pripodobňuje k časom hitlerovského Nemecka. Máme špeciálnu políciu, máme Špeciálnu prokuratúru, na tej špeciálnej polícii, na tej Špeciálnej prokuratúre máme špeciálne oddelenia na ideologické trestné činy a nad tým všetkým máme Špecializovaný..., čiže Špeciálny trestný súd, ktorý dáva do jednej skupiny, do jednej skupiny zaraďuje najťažších kriminálnikov, vrahov, rôznych úchylákov a ľudí, ktorí majú pre vládu nepohodlné myšlienky a ktorí sa tieto myšlienky neboja povedať nahlas. Za tieto ich názory im celý tento špecializovaný aparát polície, prokuratúry a súdov ponúka, samozrejme, lukratívne odmeny.
Na druhej strane sa ale v našej spoločnosti pri každej jednej príležitosti takmer každý jeden politik nezabudne pochváliť tým, aká je tu obrovská snaha o demokraciu, o rovnosť pred zákonom a o to, aby boli všetci, všetci občania, úradníci, politici posudzovaní podľa jednotného metra, podľa jednotného metra pri každej jednej možnej príležitosti. Či je to pri nejakej príležitosti pozitívnej, nejakých odmenách alebo pri nejakej negatívnej, pri nejakých represáliách, alebo jednoducho z pohľadu rovnosti pred zákonom ohľadom práv a povinností všetkých občanov Slovenskej republiky. Z tohto titulu tej obrovskej celospoločenskej snahy o rovnosť, demokraciu a spravodlivosť je preto nepochopiteľné, ak diferenciácia a rozdeľovanie na základe rôznych kritérií zasahuje aj takú citlivú, citlivú časť spoločnosti, ktorá sa ale dotýka úplne všetkých obyvateľov štátu, a tou je súdnictvo.
Dosť na to, dosť na to, že táto vláda umožnila spáchať najväčšiu tragédiu súdnictva za posledné roky, keď za ministerku svojvôle vymenovala práve pani Žitňanskú. Sudcovia to veľmi ťažko vnímajú, hlavne na jej odbor..., vzhľadom, teda najmä vzhľadom na jej odborné kapacity v niekoľkých, v úvodzovkách z každej strany, ale rovnako zle vnímajú, rovnako zle vnímajú aj tú, ten dvojitý meter, tú, to posúvanie na tých lepších sudcov a na tých sudcov takých menejcenných. A to nie je podľa, tak ako by to možno každého napadlo, podľa zaradenia na jednotlivé stupne súdov, na okresy, na kraje, na Najvyšší súd, na ústavný, ale aj práve podľa takéhoto rozdeľovania sudcov podľa toho, či majú právo, alebo nemajú právo na automatickú ochranu svojej osoby a svojej rodiny v prípade, ak to v odôvodnenom konkrétnom prípade, ak o to teda políciu požiadajú.
Je nanajvýš zaujímavé, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu majú automaticky podľa súčasnej legislatívy právo na pridelenie takejto ochrany, ale sudcovia napríklad Najvyššieho súdu, ktorý je odvolacím druhostupňovým súdom vo veciach prejednávaných na Špecializovanom trestnom súde, na takúto ochranu už zo zákona automaticky nárok nemajú. Ja sa preto pýtam, čo tým, čo týmto rozdelením, čo touto legislatívnou diskrimináciou zákonodarca, ako poslanci Národnej rady, ktorí to schvaľovali vtedy, mysleli. Či chceli tým zvýrazniť posilnenie postavenia sudcov Špecializovaného trestného súdu ako vyslovene nedotknuteľných osôb, ktorí majú zo zákona právo na maximálnu ústretovosť zo strany povedzme aj polície, alebo ministerstva vnútra, a tým si ich napríklad zaviazať do budúcnosti v otázke vynášania tých správnych rozsudkov nad tými správnymi ľuďmi.
Inak mi to bez ohľadu na nejaké politické presvedčenie, kolegyne a kolegovia, nedáva žiadny súvis, nedáva mi to žiadny súvis. Predstavte si, že sudca okresného súdu, ja neviem, v Lučenci bude mať nárok automaticky na získanie policajnej ochrany, ale sudca odvolacieho druhostupňového súdu napríklad na Krajskom súde v Banskej Bystrici už takýto nárok automaticky mať nebude.
V čom je logika? Pretože toto isté, toto isté dnes, žiaľ, legislatíva robí vo veci Špecializovaného trestného súdu v porovnaní napríklad s sudcami Najvyššieho súdu. Preto naša novela, naša novela neprichádza s ničím iným, len s tým, aby sa zrovnoprávnil prístup ku všetkým sudcom bez akéhokoľvek, bez akéhokoľvek rozdielu. Každý z vás, čo ste tu, musíte uznať, že ak sa ku všetkým ľuďom pristupuje bez akéhokoľvek rozdielu, to znamená absolútne rovnako a spravodlivo, vtedy môžme hovoriť o skutočnej demokracii, vtedy môžme hovoriť o tom, že naša spoločnosť niekoho neuprednostňuje alebo, naopak, nediskriminuje na základe akéhokoľvek kritéria. Takže ešte raz, na zdravie (povedané so smiechom), ešte raz, naša novela chce dať všetkých sudcov na rovnakú úroveň z pohľadu práva na ochranu svojho života a života a zdravia svojich blízkych v odôvodnených prípadoch.
Nevieme si predstaviť totiž ani jednu obhájiteľnú, oprávnenú prekážku, ktorá by mohla byť dôvodom, aby to tak nebolo, ktorá by mohla byť tým dôvodom, ktorý by napríklad toto plénum mohlo obhájiť, a povedať, v tomto prípade rovnosť nemusí platiť, pretože... A už každá tá, každý ten poslanec, každá tá poslankyňa si tam môže dať svoje dôvody.
Ak rovnosť totiž neplatí na súdoch, ako môžme žiadať, ako môžu občania žiadať, aby rovnosť platila na ulici, aby rovnosť platila na úradoch, aby jednoducho rovnosť a rovnaký meter platil pre všetkých v bežnom občianskom živote? A preto schválením tohto nášho návrhu dáme nielen signál sudcom, ale aj verejnosti, že naozaj máme záujem o rozvoj. o rozvoj demokratickej spoločnosti, v ktorej nebudú uprednostňovaní, ale ani diskriminovaní žiadni ľudia bez, a to bez ohľadu na ich vzdelanie, postavenie alebo funkciu.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o rovnosti a diskriminácii a tak ďalej. Súhlas. A ale mohli by sme to aplikovať. Prečo nie aj prokurátori? Však oni dozorujú všetky tie veci. Prečo nie vyšetrovatelia, ktorí to vyšetrujú? Môžme sa baviť o tisícoch a tisícoch ďalších ľudí, ktorí by teoreticky moli žiadať ochranu, a už keď sme pri diskriminácii, tak logicky, moc je rozdelená na tri zložky, súdna, výkonná, zákonodarná. Ak má výkonná moc, teda vláda právo na využívanie ochrankárov, to povieme, vy chcete, aby právo na, automatické právo na ochranu v prípade, ak o to požiada, samozrejme, mali aj sudcovia, no tak potom akože poslanci tiež by mohli, aby bola vyvážená, všetky tri zložky moci, aby boli vyvážené, tak aj poslanci by mohli mať právo na ochranu.
Čiže mne to príde trošku pritiahnuté za vlasy a treba si uvedomiť, že sa tu bavíme, teraz neviem presne, pán kolega telefonuje, neviem presne, koľko máme sudcov na Slovensku, ale myslím, že sú to stovky, tisíce. Teraz si predstavte, že tento váš návrh sa schváli a pozajtra požiada 300 sudcov o ochranu, no podľa mňa sa potom zbláznia v Policajnom zbore, to je jedna vec.
A ďalšia vec je, áno, je rozdiel medzi Špeciálnym súdom a medzi okresným súdom, je v tom veľký rozdiel, lebo okresný sudca nerozhoduje a nesúdi organizované skupiny, to robí špeciál, tak, samozrejme, keď máte organizovanú skupinu, ktorá má za sebou 20 vrážd, tak jasné, že to, tá ochrana toho špeciálneho sudcu musí byť musí byť, musí byť vyššia.
A zase chápem, že chcete chrániť aj sudcov na Najvyššom súde, ktorí, ktorých senáty púšťajú týchto vrahov na slobodu a padajú na nich lustre. No.
Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba, môžte reagovať.

Pán kolega Pčolinský, vy ste buď nepočúvali môj príspevok, alebo ste ho nepochopili. Ja som spomínal paralelu medzi okresným a krajským súdom vo vzťahu medzi Špecializovaným trestným súdom a odvolacím súdom, ktorý je v tomto prípade Najvyšší súd. Tak trošku ste to doplietli, ale beriem to, že ste to spravili z vašej nevedomosti alebo z nejakého nepochopenia veci.
A čo sa týka tej vašej pripomienky k tomu, že povedzme prokurátori alebo iné takéto osoby, že či ďalej nezahrnúť do toho programu, ja mám pre vás výborný, taký lukratívny návrh, prejde náš návrh do druhého čítania, dajte pozmeňovák a môžme sa o ňom potom baviť a, samozrejme, keď to bude oprávnené a opodstatnené, tak budem rád, ak to prejde na celospoločenský prospech.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžte sa vyjadriť k rozprave.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom návrhu zákona je zlepšiť zabezpečenie ochrany sudcov pred zastrašovaním a násilím zo strany osôb podieľajúcich sa na trestnej činnosti. V súčasnosti majú nárok na zabezpečenie ochrany sudcov len Špeciálneho súdu a v presne definovaných prípadoch sudcovia Najvyššieho súdu. Ostatní sudcovia môžu dostať ochranu len v prípade, ak je požiadavka sudcu kladne posúdená niekým iným. Tu je namieste otázka, či skutočne existuje nejaká autorita, ktorá by vedela ohrozenie sudcu lepšie posúdiť ako ten sudca samotný.
Zločinci nepotrebujú sudcu poškodeného na živote, zdraví či majetku, potrebujú sudcu, ktorý z obavy o svoj život, zdravie či majetok alebo z obáv o svojich blízkych rozhodne v ich prospech. Vzhľadom na to, že organizovaný zločin zastrašovania a vyhrážanie používa ako bežnú pracovnú metódu, chceme týmto návrhom zákona umožniť všetkým sudcom získať v prípade priameho ohrozenia svojej osoby ochranu Policajného zboru Slovenskej republiky, nakoľko z platného znenia zákona nie je jasné, kto má sudcovi ochranu poskytnúť. Na tento problém počas posledných rokov upozorňovali sudcovia viacerých okresných súdov a vyjadrovali svoju nespokojnosť s úrovňou svojej ochrany.
Zastrašovanie bezpečnostných a justičných orgánov je trendom v celej Európe. Súvisí to predovšetkým s nárastom aktivity členov organizovaného zločinu. Ako príklad uvediem zdroje uvádzajúce, že príslušné orgány v Nemecku začínajú boj o zákonnosť prehrávať, pretože sú zastrašované kriminálnymi gangami a štandardní politici im neposkytujú potrebnú podporu. A tak nemecké orgány prenechávajú obyvateľov celých častí miest napospas činnosti týchto gangov.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v krajinách Európy predkladáme tento návrh zákona ako preventívne opatrenie na zvýšenie ochrany sudcov a následné posilnenie nezávislosti súdnictva a právneho štátu v jednotlivých rozhodnutiach. Ak aj na Slovensku prehráme boj o bezpečnosť občanov, stratia jeho obyvatelia veľmi veľa.
Tento návrh zákona je len malou časťou z toho, čo ešte bude nutné v tejto veci spraviť. Preto dúfam, že každý, komu v tomto pléne záleží na osude občanov Slovenska, tento návrh zákona podporí. Tu ide o občanov Slovenska, a nie o to, kto zákon podáva.
Ďakujem za pozornosť.