23. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. januára a gestorský do 29. januára 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenie gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľ nášho návrhu zákona je jednoduchý. Nechceme nič iné, ako posilniť nezávislosť súdnictva, spravodlivosť a právny štát na Slovensku. Nezávislosť súdnictva, a teda aj objektívne rozhodovanie súdov je totiž ohrozované nielen všadeprítomnou korupciou v našom štáte, ale aj nedostatočnou legislatívnou ochranou sudcov pred priamym zastrašovaním a násilím, a to práve zo strany osôb, ktoré chcú sudcov ovplyvniť pri rozhodovaní alebo sa chcú sudcom pomstiť po vynesení nepohodlného rozsudku. Tomuto chceme predísť tým, že budeme sudcov a ich rodinných príslušníkov efektívne chrániť. Súčasná platná legislatíva síce dáva sudcom právo na ochranu svojej osoby a svojich rodinných príslušníkov, ale len v odôvodnených prípadoch. A aj v týchto prípadoch ich ochranu nemusí povinne zabezpečovať Policajný zbor. Bez preukazovania odôvodnenosti majú na ochranu nárok len sudcovia Špecializovaného trestného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu. Aj oni však dostanú ochranu Policajného zboru len vtedy, ak o to požiada ministra vnútra Slovenskej republiky predseda Špecializovaného trestného súdu alebo predseda Najvyššieho súdu. Hlavný problém súčasnej legislatívy pritom spočíva v tom, ako vykladať odôvodnenosť žiadosti sudcu o ochranu. Tá sa na jednej strane častokrát ťažko preukazuje. No predovšetkým to, ako bude posúdená plne závisí od rozhodnutia správy súdu, a tá môže žiadosť sudcov o ochranu ľahko zamietnuť bez toho, aby toto zamietnutie musela nejako zdôvodňovať a bez toho, aby mal sudca právo sa voči takémuto rozhodnutím správy súdu odvolať.
Dôvod, prečo sme sa rozhodli otvoriť problematiku práve teraz, je ten, že počas posledných rokoch vyjadrili viacerí sudcovia, najmä z okresných súdov, oprávnenú nespokojnosť s úrovňou svojej ochrany. Jej súčasný stav dokonca označili za formálny a škandalózny. Ako jeden z problémov uviedli práve to, že z platnej legislatívy nie je jasné, že kto má sudcovi poskytovať ochranu. Sudcovia sú tak častokrát vystavovaní zastrašovaniu a násiliu zo strany najrôznejších kriminálnikov, ktorí chcú ovplyvňovať rozhodovanie sudcov vo svoj prospech alebo sa im chcú pomstiť za nepohodlné rozhodnutia, ktoré vyniesli. Výsledkom toho potom je, že sudcovia vynášajú nespravodlivé rozsudky alebo sú nútení rozhodovať pod tlakom, čo rozhodne neprispieva ani k nezávislosti súdnictva, ani k právnemu štátu na Slovensku.
Návrh zákona tak, ako ho predkladáme, mení platný právny stav v tom zmysle, že ukladá Policajnému zboru povinnosť zabezpečiť ochranu každému sudcovi, ktorý o to správu súdu požiada, a to v lehote do 3 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Predkladaný návrh zákona tak ruší posudzovanie odôvodnenosti požiadavky sudcu na ochranu a zároveň určuje, že jej ochranu je povinný zabezpečiť bezplatne práve aj Policajný zbor ako najkompetentnejší orgán.
Na záver chcem len pripomenúť tým, ktorí sa možno obávajú zneužitia poskytnutia ochrany zo strany sudcov, že táto možnosť je minimálna, a to z toho dôvodu, že ochrana zabezpečovaná Policajným zborom prináša celý rad obmedzení chráneným osobám, ako aj ich rodinným príslušníkom, predovšetkým významnú stratu súkromia. Je preto nepravdepodobné, že by sudcovia dávali neopodstatnené požiadavky na pridelenie ochrany.
Ďakujem.

Haló. Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa len chcel spýtať, lebo hovorili ste, že sudcovia potom častokrát vynášajú nespravodlivé rozsudky.
Ja by som sa chcel spýtať, či viete povedať nejaký konkrétny príklad, kedy sudca vyniesol nespravodlivý rozsudok pod nejakou hrozbou, tlakom, niečím, lebo to je len také, že asi si to myslíme. Čiže to by ma zaujímalo.
Druhá vec je, ja som nikdy nezachytil za celé roky, ja neviem, nejaké vyhlásenie Združenia sudcov Slovenska alebo iných stavovských sudcovských organizácií o tom, že by pociťovali takýto problém, resp. aby, že potrebujú riešiť takýto problém. Čiže naozaj mi tam chýba nejaký impulz zo strany sudcov, lebo naozaj som ho nikde nezachytil. Keď nejaký bol, sa ospravedlňujem, ale neviem o tom.
Čiže mňa by skôr zaujímalo, že čo bolo podnetom konkrétne na takýto váš návrh zákona. Ja nehovorím, že je zlý, len mi príde trošku, trošku pritiahnutý za vlasy a možno nie, nie celkom domyslený, ale hovorím, myšlienka nie je zlá, len možno nie je celkom dotiahnutá do konca, čiže, najmä mi povedzte tie nespravodlivé rozsudky vynesené pod tlakom nejakým alebo pod hrozbou, nejaký príklad, na základe ktorého to tvrdíte, a ten impulz odkiaľ vyšiel, lebo z vyjadrenia sudcov som nikdy nepočul, aby takýto impulz bol.

Pán poslanec Pčolinský, čo sa týka toho, z akého impulzu sme vychádzali, ja som o tom hovoril v rozprave, takže nebudem sa nejako opakovať. O tých konkrétnych príkladoch by mohli rozprávať najmä samotní sudcovia. Vy viete dobre, že tieto veci sa ťažko dokazujú, a asi máloktorý sudca, ktorý bol takýmto spôsobom ovplyvňovaný a ktorý bol nejakým spôsobom zastrašovaný, a nebola mu poskytnutá ochrana, bude o takýchto veciach hovoriť, pretože práve, práve jemu bude hroziť to, že bez tej ochrany sa jeho rodine alebo jemu samotnému tu bude niekto ďalej vyhrážať.
Takže hovorím, o konkrétnych príkladoch, o tom by mohli hovoriť samotní sudcovia.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja trošku tak z iného uhla pohľadu na túto našu novelu si dovolím pokúsiť sa zaujať teda vašu pozornosť.
Dnes je na Slovensku v istých oblastiach stav, ktorý nás veľmi intenzívnym spôsobom pripodobňuje, pripodobňuje k časom hitlerovského Nemecka. Máme špeciálnu políciu, máme Špeciálnu prokuratúru, na tej špeciálnej polícii, na tej Špeciálnej prokuratúre máme špeciálne oddelenia na ideologické trestné činy a nad tým všetkým máme Špecializovaný..., čiže Špeciálny trestný súd, ktorý dáva do jednej skupiny, do jednej skupiny zaraďuje najťažších kriminálnikov, vrahov, rôznych úchylákov a ľudí, ktorí majú pre vládu nepohodlné myšlienky a ktorí sa tieto myšlienky neboja povedať nahlas. Za tieto ich názory im celý tento špecializovaný aparát polície, prokuratúry a súdov ponúka, samozrejme, lukratívne odmeny.
Na druhej strane sa ale v našej spoločnosti pri každej jednej príležitosti takmer každý jeden politik nezabudne pochváliť tým, aká je tu obrovská snaha o demokraciu, o rovnosť pred zákonom a o to, aby boli všetci, všetci občania, úradníci, politici posudzovaní podľa jednotného metra, podľa jednotného metra pri každej jednej možnej príležitosti. Či je to pri nejakej príležitosti pozitívnej, nejakých odmenách alebo pri nejakej negatívnej, pri nejakých represáliách, alebo jednoducho z pohľadu rovnosti pred zákonom ohľadom práv a povinností všetkých občanov Slovenskej republiky. Z tohto titulu tej obrovskej celospoločenskej snahy o rovnosť, demokraciu a spravodlivosť je preto nepochopiteľné, ak diferenciácia a rozdeľovanie na základe rôznych kritérií zasahuje aj takú citlivú, citlivú časť spoločnosti, ktorá sa ale dotýka úplne všetkých obyvateľov štátu, a tou je súdnictvo.
Dosť na to, dosť na to, že táto vláda umožnila spáchať najväčšiu tragédiu súdnictva za posledné roky, keď za ministerku svojvôle vymenovala práve pani Žitňanskú. Sudcovia to veľmi ťažko vnímajú, hlavne na jej odbor..., vzhľadom, teda najmä vzhľadom na jej odborné kapacity v niekoľkých, v úvodzovkách z každej strany, ale rovnako zle vnímajú, rovnako zle vnímajú aj tú, ten dvojitý meter, tú, to posúvanie na tých lepších sudcov a na tých sudcov takých menejcenných. A to nie je podľa, tak ako by to možno každého napadlo, podľa zaradenia na jednotlivé stupne súdov, na okresy, na kraje, na Najvyšší súd, na ústavný, ale aj práve podľa takéhoto rozdeľovania sudcov podľa toho, či majú právo, alebo nemajú právo na automatickú ochranu svojej osoby a svojej rodiny v prípade, ak to v odôvodnenom konkrétnom prípade, ak o to teda políciu požiadajú.
Je nanajvýš zaujímavé, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu majú automaticky podľa súčasnej legislatívy právo na pridelenie takejto ochrany, ale sudcovia napríklad Najvyššieho súdu, ktorý je odvolacím druhostupňovým súdom vo veciach prejednávaných na Špecializovanom trestnom súde, na takúto ochranu už zo zákona automaticky nárok nemajú. Ja sa preto pýtam, čo tým, čo týmto rozdelením, čo touto legislatívnou diskrimináciou zákonodarca, ako poslanci Národnej rady, ktorí to schvaľovali vtedy, mysleli. Či chceli tým zvýrazniť posilnenie postavenia sudcov Špecializovaného trestného súdu ako vyslovene nedotknuteľných osôb, ktorí majú zo zákona právo na maximálnu ústretovosť zo strany povedzme aj polície, alebo ministerstva vnútra, a tým si ich napríklad zaviazať do budúcnosti v otázke vynášania tých správnych rozsudkov nad tými správnymi ľuďmi.
Inak mi to bez ohľadu na nejaké politické presvedčenie, kolegyne a kolegovia, nedáva žiadny súvis, nedáva mi to žiadny súvis. Predstavte si, že sudca okresného súdu, ja neviem, v Lučenci bude mať nárok automaticky na získanie policajnej ochrany, ale sudca odvolacieho druhostupňového súdu napríklad na Krajskom súde v Banskej Bystrici už takýto nárok automaticky mať nebude.
V čom je logika? Pretože toto isté, toto isté dnes, žiaľ, legislatíva robí vo veci Špecializovaného trestného súdu v porovnaní napríklad s sudcami Najvyššieho súdu. Preto naša novela, naša novela neprichádza s ničím iným, len s tým, aby sa zrovnoprávnil prístup ku všetkým sudcom bez akéhokoľvek, bez akéhokoľvek rozdielu. Každý z vás, čo ste tu, musíte uznať, že ak sa ku všetkým ľuďom pristupuje bez akéhokoľvek rozdielu, to znamená absolútne rovnako a spravodlivo, vtedy môžme hovoriť o skutočnej demokracii, vtedy môžme hovoriť o tom, že naša spoločnosť niekoho neuprednostňuje alebo, naopak, nediskriminuje na základe akéhokoľvek kritéria. Takže ešte raz, na zdravie (povedané so smiechom), ešte raz, naša novela chce dať všetkých sudcov na rovnakú úroveň z pohľadu práva na ochranu svojho života a života a zdravia svojich blízkych v odôvodnených prípadoch.
Nevieme si predstaviť totiž ani jednu obhájiteľnú, oprávnenú prekážku, ktorá by mohla byť dôvodom, aby to tak nebolo, ktorá by mohla byť tým dôvodom, ktorý by napríklad toto plénum mohlo obhájiť, a povedať, v tomto prípade rovnosť nemusí platiť, pretože... A už každá tá, každý ten poslanec, každá tá poslankyňa si tam môže dať svoje dôvody.
Ak rovnosť totiž neplatí na súdoch, ako môžme žiadať, ako môžu občania žiadať, aby rovnosť platila na ulici, aby rovnosť platila na úradoch, aby jednoducho rovnosť a rovnaký meter platil pre všetkých v bežnom občianskom živote? A preto schválením tohto nášho návrhu dáme nielen signál sudcom, ale aj verejnosti, že naozaj máme záujem o rozvoj. o rozvoj demokratickej spoločnosti, v ktorej nebudú uprednostňovaní, ale ani diskriminovaní žiadni ľudia bez, a to bez ohľadu na ich vzdelanie, postavenie alebo funkciu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o rovnosti a diskriminácii a tak ďalej. Súhlas. A ale mohli by sme to aplikovať. Prečo nie aj prokurátori? Však oni dozorujú všetky tie veci. Prečo nie vyšetrovatelia, ktorí to vyšetrujú? Môžme sa baviť o tisícoch a tisícoch ďalších ľudí, ktorí by teoreticky moli žiadať ochranu, a už keď sme pri diskriminácii, tak logicky, moc je rozdelená na tri zložky, súdna, výkonná, zákonodarná. Ak má výkonná moc, teda vláda právo na využívanie ochrankárov, to povieme, vy chcete, aby právo na, automatické právo na ochranu v prípade, ak o to požiada, samozrejme, mali aj sudcovia, no tak potom akože poslanci tiež by mohli, aby bola vyvážená, všetky tri zložky moci, aby boli vyvážené, tak aj poslanci by mohli mať právo na ochranu.
Čiže mne to príde trošku pritiahnuté za vlasy a treba si uvedomiť, že sa tu bavíme, teraz neviem presne, pán kolega telefonuje, neviem presne, koľko máme sudcov na Slovensku, ale myslím, že sú to stovky, tisíce. Teraz si predstavte, že tento váš návrh sa schváli a pozajtra požiada 300 sudcov o ochranu, no podľa mňa sa potom zbláznia v Policajnom zbore, to je jedna vec.
A ďalšia vec je, áno, je rozdiel medzi Špeciálnym súdom a medzi okresným súdom, je v tom veľký rozdiel, lebo okresný sudca nerozhoduje a nesúdi organizované skupiny, to robí špeciál, tak, samozrejme, keď máte organizovanú skupinu, ktorá má za sebou 20 vrážd, tak jasné, že to, tá ochrana toho špeciálneho sudcu musí byť musí byť, musí byť vyššia.
A zase chápem, že chcete chrániť aj sudcov na Najvyššom súde, ktorí, ktorých senáty púšťajú týchto vrahov na slobodu a padajú na nich lustre. No.
Ďakujem.