23. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, väčšina žiakov so zdravotným znevýhodnením sa dnes učí v špeciálnych školách, no trendom je integrovať ich čoraz častejšie aj do bežných materských, základných a stredných škôl. Učiteľom v oboch typoch škôl, v špeciálnych aj v bežných školách, pomáhajú pri vzdelávaní týchto žiakov asistenti učiteľa s pedagogickou kvalifikáciou. Asistenti učiteľa pomáhajú učiteľom pri príprave na hodinu a na vyučovaní v triede. Asistent učiteľa je teda pomocou najmä pre pedagóga, ako vyplýva už zo samotného názvu tejto pracovnej pozície. Nie je to osobný asistent žiaka.
Úlohou asistenta učiteľa je upravovať podmienky vzdelávania žiakov tak, aby mohli vo vzdelávaní optimálne napredovať, a to sa netýka len žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale všetkých žiakov v triede. Asistent učiteľa totiž nie je v triede nato, aby sedel len pri jednom žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ale nato, aby pomohol učiteľovi zvládnuť odučiť vyučovaciu hodinu spôsobom, ktorým budú do vzdelávania začlenení všetci žiaci v triede. Znamená to, že asistent učiteľa sa môže – a v princípe aj má – venovať celej triede.
Mnohé deti so zdravotným znevýhodnením však potrebujú počas dňa okrem asistencie pri učení sa aj osobnú asistenciu pri bežných činnostiam. Ich znevýhodnenie často vyžaduje nepretržitú pozornosť dospelej osoby. Právne predpisy v školskej oblasti však nijako neupravujú, že by mal tieto činnosti vykonávať asistent učiteľa.
Celkove by sme mohli zhrnúť povinnosti asistenta učiteľa, ktorý pomáha napríklad učiteľovi v triede so žiakom s mentálnym postihnutím, nasledovne: Asistent učiteľa prichádza do triedy pred učiteľom a pomáha žiakovi pripraviť si pomôcky na vyučovanie. Na vyučovaní mu pomáha pochopiť podstatu novej látky a znenie úloh, diktuje žiakovi poznámky, ak ich nestíha prečítať z tabule, a pomáha mu robiť si poznámky z učebnice. Snaží sa mu text zjednodušiť tak, aby žiak všetkému porozumel. Na geometrii mu pomáha pracovať s kružidlom, pravítkami alebo inými potrebnými pomôckami. Na hodine materinského alebo cudzieho jazyka asistent učiteľa vysvetľuje ešte raz gramatické javy a poučky tak, aby im žiak dobre porozumel. Ak žiak nestíha pracovať na vyučovaní s triedou, asistent s ním pracuje jeho vlastným tempom. Pri písaní písomnej práce asistent zjednodušuje zadania úloh a viackrát sa ich snaží žiakovi vysvetliť, aby otázku dobre pochopil a dokázal na ňu odpovedať. Keď učiteľ v rámci hodiny ide niečo vysvetliť žiakovi, s ktorým pracuje asistent, ten preberá úlohu učiteľa a pracuje s celou triedou, väčšinou kontroluje plnenie úloh, ktoré učiteľ žiakom zadal, alebo samostatne vedie časť hodiny.
Asistent učiteľa, podobne ako učiteľ, sa tiež pripravuje na vyučovanie. Učiteľ rozhodne, do akej miery má integrovaný žiak nové učivo ovládať, čo je pre neho podstatné. Asistent učiteľa potom pripraví pre žiaka vhodné postupy na osvojenie si učiva. Ako vidíme, asistent učiteľa je kvalifikovaný pedagóg, ktorého hlavnou úlohou je pomôcť učiteľovi hladko odučiť učivo a vytvoriť v triede podmienky, za ktorých bude optimálne zapojený do vyučovacieho procesu každý jeden žiak.
Nie vždy mali asistenti učiteľa takúto vysokú mieru zodpovednosti. Pôvodne boli asistenti učiteľa do školského systému zavedení ako pomocníci, ktorých kompetencie boli pôvodne výrazne nižšie. Asistentov učiteľa robili neraz členovia komunity, v ktorej škola pôsobila, a pomáhali žiakom napríklad s preklenutím rečovej bariéry, ak títo doma nehovorili vyučovacím jazykom, ale vlastným nárečím. Z týchto pôvodných asistentov učiteľa profitovali najmä rómski žiaci. Časom sa to však zmenilo. Pozícia asistenta učiteľa sa zaradila medzi riadnych odborných zamestnancov, u ktorých je podmienka mať vysokoškolské vzdelanie.
Pomocný personál, ktorý dovtedy pomáhal v škole so všetkým, čo bolo treba, postupne zo škôl vymizol a chýba nám dodnes a nielen v lokalitách s početným zastúpením rómskych žiakov v školách, ale aj v triedach, kde sú žiaci so zdravotným postihnutím. Asistentov učiteľa, ktorými kedysi mohol byť prakticky hocikto so strednou školou, dnes robia najmä špeciálni pedagógovia alebo vyštudovaní učitelia. Je logické, že k povinnostiam, ktoré vykonávajú, im nie je možné automaticky pridávať aj zodpovednosť za výkon osobnej asistencie.
Pozrime sa teraz na profil osobného asistenta. Dovoľte mi prečítať aspoň niektoré zo zoznamu činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie. Po prvé, vstávanie, líhanie, polohovanie. Po tretie, osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, príprava jedla, podávanie jedla, podávanie liekov, nakupovanie, starostlivosť o kompenzačnú pomôcku. Dorozumievanie, kam patrí písanie, čítanie, telefonovanie, artikulačné tlmočenie, taktilné tlmočenie, tlmočenie v posunkovej reči, sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby, predčítanie pre nevidiacich, dohľad, pomoc pri akútnom ochorení, preprava alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách.
Čítam to z toho dôvodu, že naozaj je potrebné uvedomiť si, že rozsah tých činností medzi asistentom učiteľa a osobnou asistenciou je diametrálne odlišný.
Odporcovia vpustenia osobných asistentov do škôl tvrdia, že všetky tieto činnosti môžu a majú vykonávať asistenti učiteľa. Pýtam sa však, či je naozaj správne očakávať, že tieto činnosti spojené s bežnými samoobslužnými úkonmi budú vykonávať asistenti učiteľa s vysokoškolským vzdelaním a s pedagogickou kvalifikáciou. Tí sú potrební ako soľ na vyučovacích hodinách a z ich prítomností profituje množstvo detí v škole, nie iba jeden žiak so zdravotným znevýhodnením. Navyše z povahy svojich úloh nestíhajú ani pri najlepšej vôli byť žiakovi s postihnutím celý deň poruke v prípade, že je to potrebné.
Pomáhať deťom pri samoobslužných činnostiach a pri prekonávaní bariér v bežných situáciách je úloha pre osobného asistenta. Osobní asistenti, teda asistenti bez pedagogickej kvalifikácie, však v školách v súčasnosti k dispozícii nie sú. Niežeby deti so zdravotným postihnutím nemali na Slovensku na osobného asistenta nárok. Majú a mnohým z nich ho rezort práce a sociálnych vecí aj prepláca. Títo osobní asistenti detí však majú vstup do základných a stredných škôl na Slovensku zakázaný, a to aj do špeciálnych škôl, podotýkam, kde by sme predpokladali, že je osobná asistencia samozrejmosťou. Výnimku majú len študenti so zdravotným znevýhodnením na vysokých školách. V základných a v stredných školách vrátane škôl špeciálnych musí ostať osobný asistent dieťaťa pred bránou školy.
Žiakom so zdravotným znevýhodnením, ktorí si riadne plnia povinnú školskú dochádzku, štát osobnú asistenciu prepláca iba v čase mimo školy. Osobní asistenti môžu dieťa do školy doviesť a po skončení vyučovania ho môžu odviesť domov. V škole však s ním ostať nemôžu. Dôsledkom tohto nezmyselného zákazu je, že v školách dnes nemá kto pomôcť deťom s postihnutím pohybovať sa po chodbách, najesť sa, ísť na toaletu. Vďaka takémuto zákazu nemôžu deti s postihnutím ani navštevovať popoludňajšie aktivity v školských kluboch. Nezmyselnosť takéhoto zákazu je očividná najmä v špeciálnych školách, v ktorých pomoc pri bežných úkonoch potrebuje väčšina žiakov.
Osobná asistencia je služba, ktorá má pomôcť osobám so zdravotným znevýhodnením v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu ich života, podporia ich vlastnú aktivitu a zvýšia ich šance na lepšie uplatnenie sa v spoločnosti. Ľudia s postihnutím využívajú osobnú asistenciu na to, aby mohli žiť aktívnejší a samostatnejší život, ako im postihnutie dovoľuje. Niet najmenších pochýb, že vzdelávanie v škole patrí medzi aktivity, ktoré sú pre rozvinutie schopností detí viesť samostatný a úspešný život v dospelosti kľúčové. Preto niet dôvodu, pre ktorý by mala byť osobná asistencia v základných a v stredných školách týmto deťom upieraná, obzvlášť tým deťom, ktoré majú v dôsledku postihnutia na osobnú asistenciu nárok a žiadosť o jeho poskytnutie im bola úradom práce, sociálnych vecí a rodiny schválená.
Je pravda, že nie všetci rodičia by chceli tento ozaj veľmi skromný balík zaplatených hodín osobnej asistencie využiť pre svoje dieťa akurát počas jeho pobytu v škole. Mnohí z nich pracujú na zmeny alebo majú iné povinnosti, počas ktorých potrebujú, aby ich zastúpil osobný asistent doma, keď nemôžu byť s dieťaťom. Avšak tým rodičom, ktorí by chceli dieťaťu zabezpečiť osobného asistenta počas dňa v školskom prostredí, by zákon nemal brániť vybrať si. Chýbajúcu osobnú asistenciu v školách dnes suplujú ochotní asistenti učiteľa alebo samotní učitelia. Robia to však nad rámec svojho kvalifikačného zaradenia a na úkor plnenia ostatných povinností a aj to je dôvod, prečo počet žiadostí o asistentov učiteľa z roka na rok stúpa. Keďže detí so zdravotným znevýhodnením v školách pribúda, je potrebné nastaviť nové systémové riešenia. Umožnenie vstupu osobných asistentov do škôl je prvým krokom k zlepšeniu.
Tento návrh neznamená, že k požadovanému počtu asistentov učiteľa v školách pribudnú mechanicky osobní asistenti. Naopak, návrh sleduje zámer, aby si každá škola mohla vyskladať svoj vlastný podporný tím podľa skutočných potrieb a možností žiakov, tak, aby sa reálne uspokojili ich rôznorodé potreby. Som presvedčená, že ak umožníme deťom, aby aspoň niektoré z nich sprevádzal v škole ich osobný asistent, odzrkadlí sa táto možnosť aj na znížení počtu žiadostí o asistenta učiteľa. A ak by sa aj súčasný objem financií vynakladaných na asistentov učiteľa v rezorte školstva a na osobnú asistenciu v rezorte práce a sociálnych vecí nenavýšil ani o cent, v školách by mohlo za rovnaké peniaze pôsobiť viac ľudí ako dnes.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás preto požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ja plne podporujem túto vašu legislatívnu iniciatívu. Mám tiež deti a uvedomil som si, že takmer v každej triede je niekoľko integrovaných detí a ten učiteľ nemá šancu v podstate ani dodržiavať ten proces, ktorý je predpísaný pre to integrované dieťa. A nehovoriac o tom, že učiteľka, ktorú my máme, ani nemá asistenta. To znamená, títo osobní asistenti a vôbec celkovo to, čo navrhujete, je podľa mňa vysoko zmysluplná legislatívna iniciatíva a som veľmi rád, že ste ju predložili do parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Chcem sa len poďakovať za jeho podporu. Ja dúfam, že takýchto podporných hlasov, hoci nás je tu teraz v sále málo, tak pri hlasovaní bude viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať v úvode všetkým kolegom, ktorí dnes ráno prišli a hlavne prišli si vypočuť témy, ktoré sú pre spoločnosť taktiež dôležité ako iné témy, a sú to témy školstva. Nedá mi povedať na adresu členov výboru pre vzdelávanie, že je to z ich strany dosť nezvyklý a povedal by som až arogantný spôsob prejavu, keď sa nezúčastňujú rokovaní v čase, keď sa prejednávajú témy školstva, okrem čestných výnimiek, ktoré sú tu v sále, a takýmto spôsobom dávajú najavo, že ich to absolútne nezaujíma.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a v školských zariadeniach definuje v súčasnosti veľká neprehľadnosť. Neexistujú presne stanovené rámcové pravidlá, ako má postupovať riaditeľ každej školy pri výbere takéhoto zamestnanca na pracovnú pozíciu uvoľnenú v škole či v školskom zariadení.
Existujúce zákonné podmienky, ktoré stanovujú predpoklady na výkon pedagogickej a výkon odbornej činnosti v § 6 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov určujú osobnostný a odborný predpoklad budúceho zamestnanca školy. Spôsob výberu takéhoto zamestnanca však ukotvený nie je. Takto vzniká priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie, čo prax jednoznačne odhaľuje, a to najmä v tých regiónoch Slovenska, kde je učiteľské povolanie lukratívnym zamestnaním a kde o jednu pracovnú pozíciu prejavia záujem aj desiatky uchádzačov. Po zaslaní písomnej žiadosti o prijatie do zamestnania sa nedočkajú zvyčajne žiadnej odpovede a ak sa zúčastnia na osobnom pohovore, tak spätná väzba o jeho výsledku spolu s odôvodnením rozhodnutia je len utopistickou predstavou. Na takýto pohovor mnohí riaditelia pozývajú len veľmi malý okruh ľudí, ktorých žiadosti majú k dispozícii, a tak nie je možné, aby všetci uchádzači mali rovnakú príležitosť dostať sa k danej pracovnej pozícii, aj keď spĺňajú zákonné podmienky pre jej výkon.
Takýto výkon štátnej správy v školstve je nielen netransparentný, no aj diskriminačný a pripomína skôr svojvôľu ako demokratické zabezpečenie práv všetkých. V žiadnom prípade tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí a podmienok pre prístup k voľnému pracovnému miestu pedagogického a odborného zamestnanca v školstve. Preto návrh tohto zákona explicitne zakotvuje právo pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania na základe objektívneho výberového konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania.
Tento zákon určuje aj rámcové podmienky prijímania pedagogického a odborného pracovníka na pracovnú pozíciu v škole na základe výberového konania s určením lehôt na jeho vyhlásenie, oznámenie, ako aj na informovanie o úspešnosti uchádzačov po jeho ukončení s dôrazom na rovnosť šancí pre všetkých a dôstojný priebeh samotného výberového konania. Zvoliť takýto aplikačný postup sa javí v súčasnosti ako nutnosť, aby sme zamedzili diskriminačnému správaniu voči prihláseným uchádzačom a zabezpečili tak rovnosť šancí, ako aj rodovú rovnosť, čo prostredníctvom uvedenej novely zákona po prvýkrát v takomto rozsahu ponúkame.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne a potom sa prihlásim do rozpravy.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni poslanci, panie poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 771. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 1 zaručuje ľuďom slobodu a rovnosť v dôstojnosti i právach. Je povinnosťou nás všetkých, aby sme dbali na ich dodržiavanie v celospoločenskom meradle, avšak jej zakotvenie v zákonnej podobe leží na pleciach poslancov Národnej rady.
Určite sa zhodneme na tom, že konkrétne pretavenie rovnosti do pracovnoprávnych či občianskych vzťahov je mimoriadne zložité a niekedy až nemožné. Prečo? Pretože tu predovšetkým zlyháva ľudský faktor. Ten niekedy z nedbanlivosti, niekedy zámerne opomína skutočnú rovnosť šancí. Pri prijímaní do zamestnania, na štúdium do nejakej organizácie či aj politickej strany nie je možné úplne vylúčiť subjektívne posudzovanie zo strany tých, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o výsledku. Táto svojvôľa pri rozhodovaní je do istej miery obmedzovaná zákonnými limitmi, no čo sa týka súkromnej a záujmovej sféry, tam je tieto prejavy možné korigovať len rámcovo. Podstatným a mimoriadne dôležitým faktom však zostáva, že je potrebné v čo najvyššej možnej miere rovnosť ustrážiť v štátnej a verejnej správe.
Práve správa vecí verejných je základným ukazovateľom dodržiavania práv občanov. Slúži zároveň ako báza, od ktorej sa môžu odraziť súkromné a záujmové subjekty. No skutočne môžeme takéto tvrdenie podporiť? Bohužiaľ nie. Personálne zabezpečenie fungovania jednotlivých firiem a spoločností prostredníctvom výberových konaní je podstatne lepšie prepracované a realizované ako prijímanie do zamestnania pedagogického a odborného pracovníka. Tu zostávame ešte stále v posocialistickom obraze, kde na základe žiadostí sa pán riaditeľ rozhodne, s kým si pohovorí pred výberom pracovníka na svoju školu. Nechcem tým, samozrejme, dehonestovať tých riaditeľov škôl, ktorí aktívne pristupujú k výberu nových zamestnancov a vyhlásia výberové konania. No najmä v tých častiach Slovenskej republiky, kde je práca pedagóga či odborného zamestnanca lukratívnym zamestnaním, napr. v regiónoch na Orave, Kysuciach, v Spiši, Šariši, Zemplíne, je citeľná manipulácia s uvoľnenými pracovnými miestami na školách. Mnoho učiteľov, ktorí by mali záujem o danú pracovnú pozíciu, sa o jej existencii ani nedozvedia. A ak áno, tak takéto pracovné miesto je už dávno predobsadené. Ani pri najlepšej vôli tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí pre všetkých, ktorí spĺňajú zákonom predpísané kritériá na výkon práce pedagóga či odborného pracovníka v školstve.
Prehlbuje sa priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie riadiacich pracovníkov, riaditeľov škôl. Výber nového zamestnanca nie je transparentný, nie je postavený na základe objektívne stanovených kritérií a tým, že neskoro alebo veľmi lokálne boli oznámené potreby školy pre personálne doplnenie pedagogických či odborných pracovníkov, nie je ani zabezpečená rovnosť šancí pre všetkých prípadných uchádzačov. Rovnako ako na jednej strane, na strane pedagogických a odborných zamestnancov, je zakotvené právo, je potrebné, aby aj na druhej strane, na strane štatutára školy zodpovedného za prijímanie nových zamestnancov, čiže riaditeľa školy, bola explicitne ukotvená povinnosť, a to predovšetkým povinnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o novú pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania.
Niektorí riaditelia škôl sa možno ohradia, prečo im opäť a znovu pridávame ďalšie povinnosti. Veď ich majú už teraz nad hlavu a ešte aj povinne robiť výberové konania? Ohradia sa však predovšetkým tí, pre ktorých táto súčasť výberového procesu nie je samozrejmosťou. Rovnako, ako je samozrejmosťou dnes výberové konanie na riaditeľa školy dané zákonom, nie vymenovanie riaditeľa zriaďovateľom, i výberové konanie pre pedagogických a odborných zamestnancov sa má šancu stať reálnou súčasťou demokratických procesov vo verejnej správe, ktorou školstvo s určitosťou je.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý človek, ktorý sa zúčastnil aspoň jedného výberového konania vo svojom živote, potvrdí, že je to vysoko stresujúci zážitok, obzvlášť v situácii, keď nemal zabezpečené existenčné podmienky a jeho ďalší život i život jeho rodiny bol priamo závislý od jeho úspešnosti na pracovnom pohovore. Oblasť personalistiky je samostatná odborná disciplína, no nedá mi pripomenúť, že spôsob výberu zamestnancov, ako aj úspešnosť uchádzačov na pohovoroch je priamo závislá aj od ich psychickej odolnosti a schopnosti predať sa, čo s pribúdajúcim vekom uchádzača môže spôsobovať značné problémy. Takýto uchádzač zvyčajne nemá mnoho skúseností s pohovorom a pri každom neúspechu stúpa jeho frustrácia a stáva sa demotivovaným skôr, ako sa postaví pred katedru.
Ako jeden z mnohých príkladov môžem uviesť príklad vysokokvalifikovanej učiteľky primárneho vzdelávania vo vyššom produktívnom veku, ktorá pôsobila v Bratislave. Pre chorobu matky opustila centrum a odišla do Prešovského kraja, kde sa jej za tri roky žiadostí o zamestnanie podarilo zastupovať cca pol roka na jednej základnej škole a vo vzdialenejšej obci a v susednom kraji Košického, v Košickom kraji našla miesto na súkromnej základnej škole. Do dva a pol hodiny dochádzania ráno a rovnaký čas popoludní ju donútil vzdať sa tohto miesta. A tak jej neostalo nič iné, ako vrátiť sa späť do Bratislavy a chorú matku zabezpečiť inak. O voľných pracovných miestach sa v danom kraji niekedy aj dozvedela, ale zvyčajne boli reálne predobsadené. Jej problém bola aj vysoká kvalifikácia, druhá atestačná skúška a absolvované vzdelávania, pretože by jej museli viac platiť.
Hovoriť teda dnes o záujme odborníkov v školstve pôsobí skôr ako satira a nie ako reálne deklarovaná a realizovaná potreba. Potrebu rámcového vymedzenia realizácie výberového konania na uvoľnenú pracovnú pozíciu pedagogický a odborný pracovník v školstve je očividne nutné realizovať zákonným spôsobom. Práve rámcové vymedzenie dáva ďalšie možnosti zriaďovateľom, čiže praxi, aby doplnila výberové konania tak, aby boli v súlade nielen s odbornými kritériami, ale aj s potrebami a záujmami obce, mesta či kraja a zároveň demokraticky, objektívne, transparentne a dôstojne so zárukou dodržiavania práv uchádzačov. Zatiaľ to funguje tak, že škola vyhlási výberové konanie, ale buď na žiadosť o zamestnanie ani neodpovie, alebo pri osobnom stretnutí prizná, že miesto je už obsadené pred vyhlásením výberového konania.
Povinnosťou riaditeľa školy podľa navrhovaného zákona bude prijímať zamestnancov na uvoľnenú pracovnú pozíciu na základe výberového konania. Toto je povinný vyhlásiť najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Stali sa prípady, že riaditeľ školy síce vyhlásil výberové konanie, ale tak, že ho vyhlásil v piatok a konalo sa nasledujúci pondelok, takže možný uchádzač nemal šancu si zabezpečiť potrebné doklady, pretože ak nežije v meste alebo nemá dostatok fotokópií doma, je mu znemožnené adekvátne reagovať na takúto ponuku.
Riaditeľ školy je povinný s termínom a časom výberového konania vyhlásiť aj podmienky, ktoré musí uchádzač splniť na danú pracovnú pozíciu, ako aj podmienky, ktoré mu jeho budúce pracovisko ponúka. Vzhľadom na pokročilú informatizáciu spoločnosti je potrebné, aby takéto výberové konanie vyhlásil nielen na webovom sídle školy, ale aj zriaďovateľa a na špecializovaných stránkach určených pre pedagogických a odborných pracovníkov. Len takýmto spôsobom je možné zaručiť, že sa o danej pracovnej pozícii dozvie čo najširší okruh uchádzačov a tým bude zaručená aj rovnosť prístupu k danej pracovnej pozícii. Takto vyhláseného výberového konania sa budú môcť zúčastniť všetci uchádzači spĺňajúci zákonné podmienky a ktorí riadne a včas podali prihlášku, čiže najneskôr do piatich pracovných dní pred konaním výberového konania. Daný časový horizont bolo potrebné stanoviť, aby vyhlasovateľ mal dostatok času na nevyhnutné administratívne úkony, čiže na kontrolu zaslaných prihlášok a dokladov, ako aj pozvanie všetkých uchádzačov spĺňajúcich požadované kritériá na výberové konanie.
Významným bodom je aj písomné oznámenie výsledku výberového konania so stručným odôvodnením uchádzačovi, a to do troch pracovných dní po jeho uskutočnení. Skúsenosť účastníkov výberových konaní hovorí jednoznačne o tom, že spätná väzba pre uchádzača, neúspešného uchádzača je iba zbožné želanie, ale nie realita, nehovoriac, nehovoriac o tom, aby sa v ňom nachádzalo aj zdôvodnenie jeho neprijatia. Takýto uchádzač nemá bez spätnej väzby oporu v osobnom raste, čím sebaprezentácia zaiste je. Rovnako sa tým zabezpečuje dôstojnosť výberového konania aj po jeho ukončení a zároveň neznižuje sa markantným spôsobom sebadôvera a nezvyšuje sa demotivácia u neúspešných kandidátov, čo je z psychologického hľadiska mimoriadne dôležité.
Návrh zákona ukotvuje aj situáciu, kedy je potrebné nájsť nového pracovníka na krátkodobé zastupovanie, napríklad pre chorobu alebo odbornú stáž, čiže nie na viac ako tri mesiace. Vtedy riaditeľ školy nie je povinný vyhlasovať výberové konanie, aby to neúmerne nezaťažilo vedenie školy. No aby nedochádzalo k zneužívaniu u takéhoto postupu, takýto pracovník môže na jednom pracovisku pôsobiť maximálne dve zastupovacie obdobia, čiže šesť mesiacov bez výberového konania. Predchádzanie nežiaducim javom je nutnosť, ktorú nám aplikačná prax dennodenne ukazuje, ako aj to, že vynaliezavosť niektorých riadiacich pracovníkov v obchádzaní povinností je skutočne neobmedzená.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona reálne umožní zabezpečiť rovnosť šancí pre všetkých pedagogických a odborných pracovníkov v školstve a tým aj zlepší demokratické procesy vo verejnej správe. Prostredníctvom zavedenia povinného inštitútu výberového konania nastavíme dôstojné, transparentné a objektívne podmienky pre pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Rovnako však posunieme týchto zamestnancov do inej dimenzie, do dimenzie skúsenejších občanov a pedagógov, ktorí aj na základe vlastnej skúsenosti dokážu lepšie pripraviť žiakov a študentov pre život. Dokážu lepšie a objektívnejšie posúdiť, vyhodnotiť a odovzdať skúsenosti svojim zverencom s dôrazom na rozvoj schopností a zručností, ktoré pre úspešné získanie akéhokoľvek pracovného miesta či pozície budú potrebovať.
Ďakujem vám za pozornosť.