23. schôdza

Pán kolega Heger, ja keď som prišiel do parlamentu, tak som tak s prekvapením zistil, že pán minister financií Kažimír je tu, povedal by som, zo strany opozície čosi ako, myslím to v dobrom, chránená zver, na ktorú sa proste neútočí. A ja som z toho prekvapený, pretože ja považujem za normálne, že keď niekto šoféruje slovenskú ekonomiku, tak nám nepostačuje, že nesedí za volantom opitý, a pritom veľa šoférov si sadne aj opitých za volant, alebo že chodí po meste päťdesiatkou, a pritom je veľa šoférov vo vláde, ktorí chodia aj sedemdesiat po meste.
Ja si myslím, že pán minister financií by mal mať výsledky. A pán minister Kažimír nemôže byť donekonečna chránený iba preto, že sú aj horší. Jeho ekonomické výsledky, a je teraz jedno, či musí ustupovať takým alebo onakým ľuďom vo vláde, my sa na to musíme pozerať z pohľadu ľudí, či im to pomáha. A keď v čase vrcholnej konjunktúry akože sa tu ľudia musia neustále zadlžovať, tak to ľuďom nepomáha. A nepomáha im to kvôli tomu, že na stoličke ministerstva financií sedí pán Kažimír, on je za to zodpovedný. Koho za to máme kritizovať? Kaliňáka? Alebo koho ďalšieho? Tu máme ministra financií, ktorý si nerobí dobre svoju prácu a raz to treba povedať nahlas. A preto som veľmi prekvapený, že zo strany pravicovej opozície je tu taký ten vianočný prístup, ako to nazval pán kolega Budaj. S tým by sme mali skončiť.

Ďakujem, kolegovia, za teda vaše faktické poznámky, že ste tomu vrátili späť ten politický náboj. Ja som využil túto chvíľu práve preto, že myslím si, že už bolo povedané toho veľa aj na tlačovkách a že vieme si naložiť a myslím si, že aj jednak opozícia, ale ja už som veľakrát kritizoval a omnoho ostrejšie. Využil som túto chvíľu práve možno na takú záverečnú diskusiu v takom inom tóne a chcel som vyskúšať, že ako sa to stretne s porozumením v tomto parlamente. A však áno, akože určite to, čo ste hovorili, je veľmi legitímne, pravdivé. Ja som človek, ktorý dokáže aj skritizovať, ale zase niekedy má rád aj takýto voľný tón, takže je to taký experiment na túto sálu a uvidíme, ako to dopadne. (Povedané s pobavením.) Takže určite ďakujem teda, že ste opäť vrátili do toho tú mienku, určite nechcem povedať, že pán minister nie je za to zodpovedný, ale myslím si, že to on dobre vie a odo mňa to veľakrát počul. Takže ďakujem pekne.
A už teda, keď hovoríme o tej vianočnej atmosfére, tak som sa pozrel práve na ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

A ešte ste mi vrátili. Ďakujem pekne. Tak už len aby som dokončil myšlienku, teda keď k tej vianočnej atmosfére máme, tak že mi tam chýba ešte teda tá zapálená jedna svieca, ale ináč je to okej.
Ďakujem.

Príjemné popoludnie. Pán minister, možno ste zaregistrovali, že mojimi témami sú hlavne oblasti životného prostredia a ako z jednej z tém ste sa v rozprave pri štátnom rozpočte práve zareagovali pri komente pre Martina Fecka, že no, aj vaša kolegyňa, ktorá má na starosti životné prostredie, pýta viac peňazí a že každý pýta, že každý by chcel mať viacej, viacej peňazí v tom rezorte. No, pán minister, ja vám môžem tak povedať, že, žiaľ, vtedy som nemohla zareagovať, lebo podpredseda parlamentu pán Glváč veľmi nedemokratickým spôsobom vlastne uzavrel, neumožnil vstúpiť do ústnej rozpravy. A chcem v tom kontexte nadviazať a chcem povedať, že ja vôbec nepýtam viacej peňazí do rezortu životného prostredia. Vôbec. Ale pýtam niečo, niečo iné a o tom by som chcela povedať a poukázať to na príklade správy, výročnej správy o Slovensku. V nej sa hovorí o čistom bohatstve.
Prečítam, že čo sa tam píše: Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu. Má popisovať stav hospodárenia, verejného sektoru ku koncu roka. Opisujete v tom materiáli taktiež aj snahu získať údaje, ktoré by mali vstupovať do výpočtu čistého bohatstva, poukazujete na to, že ich nemáte. Oceňujem túto snahu, už pred rokom, keď ste predkladali správu, tam bolo napísané, že aspoň teda za rok 2015 tam boli tie minerálne vody započítané. No, ja si myslím, že tých ukazovateľov dostupných je viacej, ja vám poviem, že ktorých.
Ale prečo nepýtam viac peňazí do rozpočtu životného prostredia, ale pýtam niečo iné? Pýtam lepšie rozhodnutia. Lepšie rozhodovania, aby tie rozhodovania neboli také nekoncepčné, ktoré, na základe ktorých následne sa budú zvyšovať výdavky na ochranu životného prostredia. Síce nie hneď priamo, ale možno o dva, možno o päť, možno o desať rokov. A žiadam to, aby pri, vláda a najmä vláda, ktorá je – akákoľvek – pri moci, pozerala dlhšie ako v horizonte svojho vládnutia. Ja viem, že je to nepopulárne a že je to málo populistické, ale jedine to nám usporí výdavky v životnom prostredí. Ja poviem vám aj na konkrétnych príkladoch, vyberiem si jeden taký ukazovateľ alebo taký príklad.
Ochrana biodiverzity. Mnoho, ľudia nerozmýšľajú, nevedia o čom to je, je to také, no čo tí ochranári, tí ekoteroristi stále rozprávajú o biodiverzite. Len to, že akú biodiverzitu má Slovensko, ako ju dokážeme udržiavať a rozvíjať, tak od toho sa odvíja celá naša spoločnosť, celá naša ekonomika. Pretože ja vnímam rozvoj životného prostredia alebo agendu životného prostredia ako prierezovú a tam si myslím, že tam by mal byť tento rezort s ekonomikou proste spojení spojenci. A keď začneme vnímať výdavky v životnom prostredí aj cez pohľad výdavkov v ekonomike, možno začnete to mnohí chápať celkom inak a nebudete len vnímať každé opatrenie v životnom prostredí alebo apel na lepšie rozhodovanie ako nejaké výmysly ochranárov.
Taká strata biodiverzity má veľký dopad napríklad na zdravie obyvateľstva. Na jednoduchom príklade to poviem. Len také rozširovanie inváznych druhov, to znamená cudzorodých druhov, na ktoré sú ľudia veľmi alergickí, taká ambrózia, je to rastlina, ktorá sa práve na plochách, kde je strata biodiverzity, prvá rozšíri a obrovské množstvá aj Slovákov sú na ňu alergickí. Tie výdavky v zdravotníctve, ktoré sú len spojené s liečbou na alergie na túto jednu rastlinu, keby neboli, tak minimálne ak zostanú v rezorte zdravotníctva, tak sa máme lepšie. A len jednoduché opatrenia, to, aby tá biodiverzita v tých miestach bola zachovaná. To znamená čo? To znamená lepšie hospodárenie na poľnohospodárskych pôdach, menej výrubov, lepšie hospodárenia v lesoch, lepšie rozhodovania v územnom plánovaní. Čiže len správnymi rozhodovaniami vieme usporiť obrovské výdavky na dopady na zdravie obyvateľstva z titulu toho, že strácame biodiverzitu, z titulu toho, že sa nám tam rozmnožia rastliny, ktoré, na ktoré sú ľudia alergickí a ktoré musíme následne liečiť a dlhodobo liečiť.
Hovoríme tu často o lesoch. Ale také nesprávne postupy lesohospodárske spôsobujú nám povodne, spôsobujú nám stratu tých spoločenských funkcií, ktoré naozaj asi sa ťažko dajú vyčísliť, ale niektoré z nich sú vyčíslené. Napríklad Inštitút environmentálnej politiky vyčíslil, že ročne 13 mil. eur len na protipovodňové opatrenia. To znamená, len by sme usporili lepším hospodárením, zodpovednejším správaním sa v krajine len 13 mil. eur, ktoré takto idú do vzduchu. A to neverím, že máte spočítané výdavky, a možno máte, len som ich možno nenašla, výdavky, ktoré poisťovne dávajú na to, na opatrenia, respektíve výdavky spojené s kalamitami živelnými. Kolega spomínal, boli vetry, polámali sa stromy, postŕhalo strechy a podobne. Čiže aj toto je biodiverzita. Ak máme krajinu zdravú, tieto prejavy sú aj vždy boli, ale sú ďaleko miernejšie.
Ďalšie výdavky, kde vieme usporiť, aby nebolo potrebné dávať do životného prostredia, nedostatočný výkon štátnej správy, nesprávne rozhodovania, tam si môžte podať ruku s ministrom Kaliňákom, bo on je zodpovedný za rozhodovanie štátnej správy. Výkon štátnej správy vykonávajú okresné úrady. Ministerstvo životného prostredia dáva len v podstate odborné poradenstvo, ale tieto rozhodovania majú fatálne následky. Aké následky napríklad? Povieme si, že výdavky na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, no tak to spravili nejakí vojaci, to bolo za socializmu, niekto spravil nejaké staré environmentálne záťaže, ktoré teraz my musíme na ne hľadať výdavky. Lenže omyl, to nie sú len staré, to sú aj novodobé, to sú novodobé čierne skládky, novodobé veci, že kameňolomy sa rekultivujú odpadom. Akože sa rekultivujú. A vznikajú nám novodobé záťaže, ktoré jedného dňa budú mať také dopady, že nebudeme mať pitnú vodu. Budeme jej mať možno dostatok, ale nebude pitná a na jej úpravu, na to, aby sme ju mohli piť, budeme vynakladať milióny, milióny eur. Čiže zase je to len o tom, že nemusia tie výdavky byť, keď sa bude v rezorte životného prostredia v týchto rozhodovaniach správať rozumnejšie.
Vodné hospodárstvo, v tejto, vašom materiáli uvádzate, hovoríte o Slovenskom vodohospodárskom podniku. Prakticky pri každom jednom vystúpení hovoríme o tomto štátnom podniku, ktorý má úlohu zabezpečovať správu vodných tokov na Slovensku, a najvýznamnejšími asi aj poberateľmi financií je správa Dunaja ako najväčšej európskej rieky. A píšete tu, bez akýchkoľvek poznatkov konštatujete, že vytvárala sa strata a tá strata je napríklad aj z toho, že len 33 % štát uhradil za služby, za neregulované služby, ktoré si štát objednal u tohto podniku a z toho titulu v tom podniku sa generuje strata. Tie neregulované služby sú na udržiavanie plavebnej dráhy v Dunaji. Sú to služby, ktoré slúžia na protipovodňovú ochranu, respektíve správu celého toku. Ako môže štát nezaplatiť? Veď je neplatič. Veď to ako majú potom fungovať, ten podnik, keď mu nezaplatíte? A potom v štátnom rozpočte poviete, no že ešte 20 mil. môže usporiť ten podnik. Ale ako sa má on rozvíjať, keď štát mu každoročne roky, roky dozadu generuje stratu tým, že mu nezaplatí to, čo si uňho objedná? Veď to je protizákonné! Mali by ste s týmto niečo robiť v podstate ako s princípom.
Ovzdušie. To je tiež čosi, kde vieme usporiť výdavky na celom štátnom rozpočte. Kvalita ovzdušia, to, čo dýchame, zase ovplyvňuje naše zdravie. Výdavky na zdravotníctvo z titulu znečisteného ovzdušia, z titulu prašnosti, ale aj emisií, ktoré sa rozptyľujú v ovzduší a ich dýchame, zase spôsobujú veľké výdavky do zdravotníctva. A zase poviem konkrétne číslo, ktoré je uvedené v dokumentoch za rok 2016. Päťsto miliónov eur ročne by sa mohlo ušetriť na zdravotníctve, keby sa skončilo spaľovanie uhlia na Hornej Nitre. Prečo tieto výdavky, tieto výdavky naďalej generujeme? A je to len jedno rozhodnutie vlády o tom, aby vlastne bol ukončený tento nezmysel vo všeobecne hospodárskom záujme a dotovaná ťažba uhlia a jeho spaľovanie v elektrárňach Nováky. Tento hazard ja považujem za kriminálny čin. Keď si pozrieme emisné hodnoty za dva mesiace, ktoré spôsobil len prevádzkový pokus tejto elektrárne v roku 2016 len zato, aby nieže vyskúšali novú technológiu, ale zato, aby vyrobili elektrinu z takéhoto uhlia, zamorili ovzdušie nielen na Hornej Nitre, ale v celej Európe, pretože to zvýšenie emisií zaznamenali aj v európskych krajinách a ony upozornili na základe svojich meraní, že čosi sa deje. Čiže toto bolo normálne klamstvo, ktoré je vydeklarované teraz v dokumentoch, kde sa preukazujú v Národnom registri emisií. Čiže keby strategické rozhodnutie bolo pred niekoľkými rokmi, že nebude sa už toto uhlie spaľovať, 500 mil. eur ročne len z titulu tohto ste mohli usporiť.
A, pán minister, ešte mám jeden návrh na to, čo by ste mohli započítať na strane aktív v tom čistom bohatstve. Sú to údaje, ktoré sú zverejnené v európskych dokumentoch a je to vlastne k titulu ochrany prírody tých naturovských území. Tam sú vyčíslené, že zase len tie naturovské územia, ktoré sú brané ako niečo zlé, niečo, čo bráni podnikaniu, niečo, čo tu nechceme, niečo, čo blokuje rozvoj tejto krajiny. Ale práve naopak, ja vám chcem povedať, aký prínos tieto naturovské územia majú, pretože ony nám vyrábajú službu. Ony nám vyrábajú ekosystémové služby a je vypočítaná hodnota, že ročný príjem ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, to znamená v rámci celej, všetkých, tej sústavy toho územia, je 300 mld. eur.
Pán minister, keď si prepočítame plochu na Slovensko, máte konkrétne číslo, ktoré môžte dať na strane aktív v čistom bohatstve ako prínos ekosystémových služieb územia natura na Slovensku. Jednoduchá matematika, rovnica, máte číslo, ktoré je exaktné z európskych dokumentov. Na... (Reakcia ministra.) Prosím? A budeme hneď v pluse a vidíte, vďaka životnému prostrediu.
Na záver chcem len ešte povedať jednu vec, že tým, že ničíme biodiverzitu, že ničíme našu krajinu, tú schopnosť jej života bez, tými prirodzenými prírodnými postupmi, ohrozujeme vodu, pôdu, ovzdušie, poľnohospodárske produkty, plodiny, z toho sa vytvárajú potraviny, keď nemáme dostatok pestrú krajinu, je ohrozené opeľovanie. To je možno niečo, čo, prečo tu hovoríme o opeľovaní, ale bez opeľovaní nemáme, nebudeme mať úrodu. Ohrozuje to sucho a naše zdravie. Takže na záver ešte, pán minister, ja nepýtam viac peňazí do rezortu, práve naopak, ja ponúkam lacné a efektívne riešenia. Stačí pochopiť, že pri rozhodovaní treba myslieť dopredu a na dopady na životné prostredie, lebo zlé rozhodnutia siahajú do peňaženky verejných financií.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyňa Zemanová, za super pohľad na túto problematiku.
Ale zároveň by som sa chcel zastať pána ministra, pretože je pravda, že pán minister v jeho postavení jednoducho nemôže riešiť takéto dlhodobé pohľady na ekonomiku, on je súčasťou – a možnože aj nerád – tej skupiny, ktorú zaujíma len krátkodobé výsledky, ktorú zaujímajú len krátkodobé výsledky, riešenia, ktoré sú z pohľadu dlhodobých výhľadov ekonomiky, sú pre nich nezaujímavé, pretože oni podľa mňa vychádzajú z toho, že po nás potopa. Je to jasné, je to jasné najmä z tých príkladov, ktoré si aj uviedla, ako je to alobalové uhlie a tak ďalej, to je jasné, že im je to proste jedno, že urobia škody za stámilióny len preto, aby si niekto mohol ukradnúť tých pár desiatok miliónov. A myslím si, že pán minister pri najlepšej vôli s týmto prístupom jednoducho nič nie je schopný urobiť, pretože on je tam dosadený ako, pripúšťam, kvalifikovaný odborník preto, aby vedel udržať ten glanc toho celého systému, ale nie na to, aby ten systém zmenil.

Ďakujem pekne, Anka Zemanová, za tvoje vystúpenie. Tak zhruba v jednej tretine som mal úplne pocit, že toto bude, končí dlhodobá schizma ekonómov a ekológov, tam to bolo pekne prepojené a ja myslím, že tento prejav by mohol byť jeden z prelomových na tomto zblížení, na ceste k tomu zblíženiu. Keby to malo byť komplexnejšie a nie až tak zamerané len na ekológiu, tak by som ti odporúčal nejaké ďalšie témičky, vyberiem tri.
Jednak z tej správy vyplýva, že niektoré aj okolité krajiny a iné krajiny v Európskej únii majú čoraz vyšší verejný dlh. Napríklad také Poľsko, ani som nevedel predtým, si zvýšilo verejný dlh z 51 % na 54 % HDP za rok.
Potom sa tam dalo ešte opýtať na zaujímavú vecičku a síce, prečo nám tak dramaticky narástli v roku 2016 aktívne opatrenia, výdavky na aktívne opatrenia trhu práce, a to takmer o 77 %, keď nezamestnanosť výrazne klesala v tom čase. A potom ešte je prekvapujúca zmena stavu zásob o, nárast o 232 % takmer medziročne. Čiže len som uviedol niektoré nápady na ďalšie témy, keď takto na to pôjdeš rozumne, tak že by sa dalo tlačiť aj na ďalšie veci.
Každopádne ďakujem, veľmi dobré vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne za vaše slová. A, Eugen, si mi teraz ešte jednu dôležitú vec pripomenul. Pán minister sa tak pousmial, že no, že keď započíta tie naturelské územia, že budeme v pluse a že sa tak potešil. Len ja som na jednu vec vám tam zabudla povedať, že treba i tie pasíva pripočítať, pretože tie ekologické dlhy a tie sanácie, tých 1 780 len zaevidovaných starých sana; nie sú ani vyčíslené, koľko tam treba peňazí. Záväzky do Parížskej dohody, ktoré sme prijali, toto všetko tam treba započítať. A toto kritizujem, že prijímajú sa tu rozhodnutia, ktoré vlastne nie sú vyčíslené, prijímajú sa len populisticky, lebo sú pekné, kde chceme sa tváriť pred celou Európskou úniou a pred ochranármi, že akí sme skvelí, ale v konečnom dôsledku ich nedokážete implementovať do praxe, do rozpočtu verejných financií.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, dovoľte mi teda zareagovať. Ja sa pokúsim byť nie veľmi obťažujúci a priznám sa, že len sa pokúsim tak proste vycítiť atmosféru tejto debaty. Ja mám pocit, že v tejto debate sa proste prejavila pestrofarebnosť sveta a vnímania vôbec reality ako takej. A pri niektorých mám pocit, že iba predvianočná atmosféra vám nedovolila používať neslušné slová, ale nevadí. Opakujem, nevadí.
Diskusia na tú tému, že teda či som, alebo nie som chránená zver v politickej alebo nejakej rezervácii tejto vlády, je zaujímavá, neviem, či patrí, že či mám byť jej účastný. Ale pravdou je, že za tie roky naozaj vnímam takú, by som povedal, vzájomnú ohľaduplnosť z hľadiska vyjadrovania si vzájomných postojov, pretože myslím si, že väčšina z nás chápe, že slušnosť nie je prejav slabosti a že schopnosť proste vnímať názory iných je úplne proste prirodzená ľudská vlastnosť a hlavne, že aj striedanie jari, leta, jesene a zimy je proste tak zákonité, ako že striedanie vo vládnej koalícii a opozícii. To znamená, nikto to tu nemá vyárendované a každý z vás, ktorí dneska máte pocit, že by ste mi mali tu zapáliť sviečku, ale teda na hrobe, nie z úcty k tomuto sviatku, ktorý sa blíži, tak si musí uvedomiť, že raz sa môže proste ocitnúť v tejto situácii s plnou zodpovednosťou, ktorá k tomu proste patrí, a to nie je nejaký nárek, povzdych, ale to je, ja tomu hovorím, že je to dar. Ja hovorím, že je to dar, ktorého sa proste človek dobrovoľne môže buď uchopiť, alebo sa ho môže vzdať.
Ak hovoríme o konkrétnych číslach a o tomto materiáli, tak chcem vám len poznamenať jednu vec, že od roku 2012 sa veľmi veľa vecí zmenilo, tým prelomovým obdobím bolo naozaj prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, na ktorom sme sa všetci spolupodieľali. Ten zákon vznikal vyše dvoch rokov, prvýkrát ešte, prvýkrát to bolo také práve vianočné stretnutie v hoteli Melrose, utajené, médiá sa nikdy nedozvedeli, že sa takéto stretnutie uskutočnilo, bolo to na konci prvej Ficovej vlády, tuším v zime v roku 2009. Pamätám si ešte pána Pála Farkasa za SMK na tom stretnutí, bol tam Jožo Kollár za vznikajúcu SaS, ktorá ešte nebola ani, bola vtedy mimoparlamentná, ona sa hlásila do súťaže a do volieb, a to bol proste jeden taký zaujímavý tím ľudí, ktorý sa niekoľko rokov bavil o tom, ako by to mohlo byť inak.
Pravdou je, že teraz budem trošku, tak jak to vnímam, nie som politický, nemám dôvod, mám schválený rozpočet, som úplne v pohode. Takže pravdou je, že sa katalyzovali tie procesy a po páde vlády Ivety Radičovej, a vy viete, prečo tá vláda padla, nebudem vám to nikomu pripomínať prečo, však tí, ktorí vedia, vedia a budú za to pykať, do smrti im to bude proste prilepované. Ale je pravdou, že na tú, v tej jeseni roku 2011 bolo veľa, sa zbehlo veľa nepríjemných udalostí. Slovensko nie je krajina, kde by bolo typické mať predčasné voľby, boli vlastne len dvoje, Moravčíkovej vlády a potom tej Radičovej, za úplne rôznych okolností. A my nie sme krajina, tam bolo vidieť, že nie sme krajina, ktorá má proste vyárendovanú stabilitu. Dokonca ani nie ekonomickú stabilitu a my si nemôžme dovoliť niečo, čo si môžu dovoliť iné krajiny, úradnícke vlády 20 mesiacov a podobne. Tam je vidieť, že tie fundamenty, tie korene nie sú dostatočne hlboké a že na tom ešte proste budeme musieť dlhé roky pracovať.
A vtedy na jeseň 2011, keď padla vláda a zmenil sa ústavný zákon o tom, ako dôjdeme k predčasným voľbám, to málo ľudí vie, pretože sa tu neslušilo tom hovoriť a my sme to ako vtedajšia opozícia nikdy nezneužili, ale Slovensko nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch na jeseň v roku 2011 a ministerstvo muselo vyjesť rezervu v štátnej pokladnici na to, aby mohlo proste financovať platy a proste to, čo je, čo považujeme 20 rokov tejto krajiny za samozrejmé, že niekto má splatnú faktúru a do iks dní ju proste niekto zaplatí, že je proste úplne bežné, že v desiatom, pätnástom dni v mesiaci proste prídu výplaty. Nehovorím, že to bolo fatálne ohrozené, ale neboli sme schopní financovať svoje potreby, keby sme vyliezli na trh, tak by sme uvideli, pozreli by sme sa do zrkadla, videli by sme a že by sme zaplatili buď veľmi vysoké úroky, alebo by sme si možno ani nepožičali. Okrem toho tam bola aj nepríjemná situácia na medzinárodných finančných trhoch, to bolo proste druhé véčko krízy, a práve preto vtedy proste sa katalyzovali práce na zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol pripravený a ktorý vznikol v think tanku Miša Horvátha a Ľuda Ódora, a ktorého zase, exekutívne sme to vlastne riešili vládou Tvaroška a ja za opozičnú časť som mal tú česť byť proste pri tom. A preto, preto sme boli proste pripravení, niektoré veci, ktoré neboli úplne overené ani.
Lebo dneska, pán Heger, hovoríte o tom, že tie hranice sú jasné a že sme sa na nich dohodli. Bol to konsenzus väčšinový, ale v neštandardnej situácii. A ja vám môžem povedať a to ak sa dostaneme náhodou niekedy k debate o novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo by som veľmi rád, či s výnimkou, či bez výnimky, to je úplne jedno, proste treba sa k nemu vrátiť, tak téma o tom, že či pre našu krajinu našej veľkosti je 40-percentná hranica verejného dlhu hrubého proste primeraná alebo nie, je teoretická úvaha, určite ovplyvnená tým vnímaním roku 2011 na jeseň.
Ale sú názory iné, napríklad z Medzinárodného menového fondu, ktorí hovoria, že nám stačí hranica 50 % napríklad. Takže preto, ak v budúcom roku začne vyklesávať hranica sankčných, sankčného pásma pod 50 % a budeme tam sa ešte nejaký čas proste pohybovať, až v roku 2020 by sme mali byť už úplne mimo, tak ak by som bol ešte pri tom, rozhodne to nebudem brať tragicky. Naozaj pre, v porovnaní s ďalšími krajinami sme na tom veľmi, veľmi, veľmi ako v pohode. Takže chápem, bude to tu predmetom búrlivých úvah o tom, jak sme v sankčných pásmach, aká je to katastrofa, ale katastrofa to nie je.
Ja musím povedať, že z týchto čísiel je vidieť ten trend. Toto je vlastne druhý diel štátneho záverečného účtu za rok ´16, máme posledné dni roku 2017, čiže vieme už asi, ako dopadneme tento rok, a pred chvíľou sme si schválili rozpočet na budúci rok. Takže verifikované číslo dva dva, mínus 2,2 za rok ´16, s vysokou pravdepodobnosťou skončíme niekde na úrovni 1,5 deficitu za rok ´17 a schválili sme si 0,8 na budúci rok. Myslím si, že nemusí byť niekto odborník vo verejných financiách, aby chápal, že čísla 2,2, 1,5 a 0,8 z projekcilu 0,1, 0,0 je trend, za ktorým si stojím a za ktorým stojí vláda aj koalícia. Takto ste to pred pár minútami alebo pred pár hodinami proste počuli a videli a myslím si, že to je dobrá správa pre Slovensko. To je proste trend nejakej väčšiny a my sa odlišujeme momentálne v tom, že by ste boli akože viac, hej, že viac, lebo.
Pán Budaj sa nezabudol teda postaviť na tribúnu a hovoriť o nulovom deficite a dávno a hento a tamto. Pred dvoma hodinami, pán Budaj, sme mestu Bratislava dali 11 plus, skoro 13 mil. eur na to, aby sa v Bratislave žilo lepšie. Vy ako bývalý viceprimátor Bratislavy zvolený hlasmi SMER-u – SD, k čomu vám gratulujem, že ste tú podporu vtedy dostali, asi poznáte a pamätáte si ešte problematiku mesta Bratislavy. A ja chcem len hovoriť o tom, že áno, dá sa k tomu postaviť aj tak, aj onak, sú to peniaze na opravu ciest, na Slovenské národné divadlo, na historickú budovu, na Danubianu, na obchvat kdesi pri Volkswagene v Devínskej Novej Vsi a tak ďalej a tak ďalej, na protipovodňové opatrenia v meste, ktoré je hlavným mestom, ktoré je zadlžené alebo teda bolo zadlžené po uši po proste vládach jasných pravicových koalícií v tom slávnom bratislavskom parlamente, kde teda všetko je jasné, ale nič sa nedá proste akože dohodnúť. A sú to jasné peniaze na to, ktoré pôjdu proste zo štátneho rozpočtu a svojím spôsobom budú zaťažovať aj deficit, aj verejný dlh. Máte právo sa vyjadriť, či je to dobré, alebo zlé, použitie týchto prostriedkov, ale ak pôjdete po takej alebo onakej ceste, po takej alebo nejakej výpadovke z Bratislavy, napríklad na, smerom na Raču, tuším, že je to súčasť tohto ďalšieho plánu, tak si môžte spomenúť na to, že je to z peňazí všetkých daňových poplatníkov a navyše vzorca, ktorý podľa mňa nie je úplne férový voči hlavnému mestu Bratislava, ale ktorý bol nastavený ešte za čas fiškálnej decentralizácie našimi pravicovými predchodcami, ktorí zabudli na úlohy hlavného mesta, zabudli na témy a proste na témy registrácie obyvateľov, to, že proste tu máme ďalšie stotisíce ľudí, ktorí tu síce žijú, používajú infraštruktúru, ale neplatia tu ako keby dane. Hej, z hľadiska prerozdeľovania tie peniaze proste nepatria a súc si vedomý situácie, že ZMOS ako celok nie je pripravený a ochotný nikdy v živote proste podporiť hlavné mesto, lebo, z princípu, hej, akože, a dať mu viacej peňazí, lebo však prečo.
Takže aj to je spôsob proste použitia peňazí, na ktoré sa môžte hľadieť určite proste rôznymi pohľadmi a určite sa na to inak díva niekto z Humenného alebo niekto proste zo Svidníka alebo niekto z Oravy, hej, ale proste musí to, alebo z Banskej Štiavnice, a musí proste ale vnímať, vnímať to, proste, myslím si, že taký nejaký, taký, taký kompas dobra a zla v každom z nás funguje a snáď vníma, že toto nemusí byť zlý výdavok štátneho rozpočtu.
Chcem vám povedať, že štruktúra tohto dokumentu, ktorý sa volá Súhrnná výročná správa, je takisto výdobytok po roku 2012, že kedysi sme mali štátny záverečný účet a nič viac. Že dneska vlastne aktualizujeme po jesennej notifikácii detailne proste výsledky opečiatkované Eurostatom, najčerstvejšie, aké existujú, a že ich vám proste prinášame na to, aby ste tie informácie mali a aby ste nás mohli vystavovať aj kritike a kontrolovať to, čo sme vlastne sľubovali pri schvaľovaní rozpočtu nejaký rok predtým. Tento luxus sme my ako poslanci opozície nemali, vy ho máte. Máte ho k dispozícii, takže hr, hr do nás. Z tohto pohľadu ja nemám určite žiadny, žiadny problém s tým.
Chcem len povedať, že za posledné roky sa strašne veľa vecí urobilo v oblasti transparentnosti a toho, aby ste mali, aby všetci ľudia v tejto krajine mali viac informácií o tom, ako sa pracuje s verejnými peniazmi. A zároveň platí, že nobody is perfect. Hej? To znamená, že určite, určite nájdete mnoho, mnoho oblastí, kde to môže byť lepšie, kde to môže byť lepšie v efektivite výberu daní, kde môže byť určite lepší v oblasti efektívneho používania verejných prostriedkov.
Koncept napríklad čistého bohatstva je čisto teoretický koncept, akademický v podstate, na ktorom stále pracujeme a ja som s ním súhlasil v roku 2011 a ´12 len preto, pretože ho vnímam ako nástroj upratovania v krajine, v krajine, kde dodnes nie je register žalôb voči štátu, kde nie je úplne, nemáme úplne jasné všetky tie podsúvahové záväzky, ktoré tu máme, ako ich spomínala pani Zemanová, ale vieme, že nás raz čakajú. A podľa mňa je fér voči budúcim generáciám proste dať avízo, že tu a tu sú ešte dlhy, ktoré budeme schopní v budúcnosti nejakým spôsobom plniť, keď ich budeme plniť chcieť. Ale v prvom rade o nich musíme vedieť.
Takže každý rok, každý rok v koncepte čistého bohatstva, môžte ma za to kritizovať, ale my sme len na ceste, kde zbierame údaje a postupne vyhrabávame spod koberca proste skryté aj plusy, aj mínusy, pretože my nikdy sme v tomto koncepte neuvažovali. Preto, preto prosím, nemôžem nič iné urobiť, ako prosiť, nezneužívať tento parameter na populistické odkazy o tom, ako na tom sme zle. Možno na tom sme, možno sme na tom dobre, rozhodne číslo, ktoré dneska, ktorým dneska hodnotíme čisté bohatstvo. Nie je konečné, pretože nemáme ani zhodu na metodológii a budeme na nej robiť desiatky rokov. Možno o desať, pätnásť rokov budeme môcť povedať, hlavne pri medziročných zmenách, že ten prst bude hore, alebo hore, alebo dole, podľa toho, ako sa budú, ako bude proste vláda, tá-oná vláda v danom roku pracovať.
Takisto v oblasti čistého dlhu, ten uvádzame proste preto, aby bolo vnímané, že sú tu niečo ako hotovostné rezervy, ktoré v danom roku, ktorý som vám spomínal, v tom pamätnom biblickom roku 2011 boli na úrovni pár sto miliónov eur, čiže niekde v blízkosti veľmi chudobného, chudobného člena v európskej rodine. Teraz mávame hotovostné rezervy na úrovni niekoľkých miliárd, čo sa sluší a patrí na členskú krajinu Európskej únie, na to, aby ste mohli v januári, februári, marci prvý štvrťrok proste fungovať bez toho, aby ste mali potrebu vstupovať na trh a byť závislý od nadnárodných proste finančných inštitúcií, ktoré si vás potom vedia vychutnať, ak vedia, že si musíte naozaj požičať. Takže podľa mňa mať plné vrecká peňazí, teraz hovorím o štáte, nie je, nie je chyba a nie je to žiadny hriech a to vyjadruje hrubý dlh verzus dlh čistý.
Toľkoto; ešte tam bola snáď otázka na tému, na tému napríklad aktívnych politík práce. Na to viem zareagovať len podľa toho, čo si myslím. Myslím si, že problém medziročného navýšenia bol v tom, že končilo programovacie obdobie, to znamená, tieto politiky z veľkej časti v minulosti boli platené z európskych fondov. Keďže štartovalo nové obdobie a ktoré ešte nebolo notifikované, predpokladám, že práve z týchto dôvodov ešte bolo platené zo štátneho rozpočtu. To znamená, v ďalších rokoch by sme mali mať pokles použitia peňazí zo štátneho rozpočtu, také je moje logické vysvetlenie. Viac k tomu teraz momentálne, bohužiaľ, neviem, neviem povedať.
Asi toľkoto. Ja, samozrejme, by som; a v úvode som, samozrejme, podráždene reagoval na vystúpenie jedného z poslancov SME RODINA, ale nebudem na to reagovať aj v súvislosti na to, čo máme spolu prežitého, aj v súvislosti s tým, že ja si vážim každý názor, naozaj každý názor z pohľadu toho, ako vidí realitu a svet. A ja som pripravený znášať zodpovednosť, som konfrontovaný s touto zodpovednosťou každý deň v drobnostiach, ktoré nemáte možnosť ani vidieť, ani vnímať, ale sú súčasťou proste práce každého ministra financií, ktorý má množstvo operatívy a možno menej politiky, ale viacej proste dennej exekutívy.
Chcem povedať, že v mnohých veciach sme urobili veci, za ktoré som tu bol neuveriteľne kritizovaný. Som pokojný a hrdý na to, že sa nám podarilo zvýšiť mieru podielu príjmov na hrubom domácom produkte, čo časť z vás považuje za hriech, lebo to znamená väčšiu ingerenciu štátu na fungovanie ekonomiky. Hovoríme o miere prerozdeľovania alebo väčších príjmoch na, verzus ako podiel príjmov na HDP, ktorý sa ale nemusí dosahovať len zmenou sadzieb, ale aj vyššou efektivitou, čo je určite to správnejšie riešenie. Ale viete, že sme boli a sme vláda, ktorá zaviedla a potom prolongovala aj selektívne zdaňovanie voči energetickým firmám, voči bankám, voči poisťovniam a mnohým iným oblastiam, ale to sú proste kontraverzné témy, ktoré, na ktorom sa nezhodneme v celom politickom spektre.
Určite musím zopakovať, že príjmy z daní alebo príjmy z daní fyzických osôb, ak sa zvyšujú, tak sú nasmerované do našich miest, obcí a regiónov, pretože sú príjmom našich miest, obcí a regiónov, nie štátu. Ani jeden cent po roku 2015 nesmeruje do štátneho rozpočtu, ale rozhodujú o týchto, o použití týchto príjmov naši primátori, starostovia, obecní zastupitelia, župani a istou časťou aj vy. Takže; a navyšovanie príjmu týchto daní – ja k tomu gratulujem, samozrejme, samospráve, my také šťastie nemáme v štáte, ale samospráva má – je v prvom rade spôsobené väčšou mierou zamestnanosti a rastom nominálnych miezd. Takže to je len reakcia na istú mieru populizmu, ktorú túto daň kritizujú. Takže povedzme si, že čo je pravda. Tým by som asi končil.
Chcel by som povedať, že to je moje asi posledné vystúpenie v Národnej rade v tomto roku. Chcem všetkým poďakovať, chcem koaličným poslancom poďakovať za podporu, všetkým za to, že ste ma držali v návrhoch našich zákonov aj v rozpočte. Chcem opozičným poslancom poďakovať za korektné prostredie diskusie a všetkým chcem zaželať šťastné a veselé Vianoce a bohatého Ježiška. Dovidenia v budúcom roku. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister, chcel by som vás upozorniť na jeden prieskum, ktorý tento rok prebehol na Slovensku prvýkrát. Ide o prieskum National Values Assessment podľa Barrettovho centra hodnôt. Iné vlády v iných krajinách podľa týchto prieskumov nastavujú dlhodobé stratégie svojich krajín, u nás to prešlo zatiaľ iba mimo verejného záujmu. Tento prieskum skúma dve veci. Jednak súčasné spoločenské hodnoty, jednak želané spoločenské hodnoty a na základe nich vyhodnocuje niečo, čomu sa hovorí entropia spoločenského prostredia.
Na základe tohto prieskumu sa zistilo, že súčasné spoločenské hodnoty, ktoré ako keby formujú to, že ako vnímajú ľudia spoločnosť na Slovensku, sú nezamestnanosť, neistota ohľadom budúcnosti, plytvanie zdrojmi, chudoba, nespravodlivosť, korupcia, byrokracia, protekčnosť, závisť a tradície. A tie želané, kam by sme sa mali dostať, sú sociálna spravodlivosť, kvalita života, znižovanie chudoby, dôvera, tolerancia, múdrosť, tradícia, prosperita, sebestačnosť, rešpekt a úcta. A na základe tohto výskumu a z merania a vyhodnotenia entropia spoločenského prostredia na Slovensku je 59 percent. Ľudia, ktorí s tou metodológiou dlhodobo pracujú, tvrdia, že súkromná firma, ktorá má entropiu nad 50 %, ide takmer s určitosťou do krachu.
Naša spoločnosť teda po dva a pol vládach Roberta Fica a s tými výbornými makroekonomickými výsledkami, ktoré tu dnes prezentujete, je v stave, že keby bola súkromnou firmou, tak skrachuje. A ten obrovský dlh nie je len environmentálny, ako hovorila Anička Zemanová, ale aj v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja si teda ponechám ešte ten vianočný tón. V prvom rade by som chcel zareagovať na zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Nechali ste sa počuť, že prebieha práve teraz alebo bude prebiehať simulácia výdavkových stropov. Je to niečo, čo teda s týmto zákonom úzko súvisí a bolo by určite dobré počuť o tom viacej, možno na finančnom výbore, v nejakom, v najbližších mesiacoch, teda v novom roku, pretože tá informácia bola len taká veľmi strohá, čo ste prvý spomenuli. Ja teda by som chcel ešte povedať, že nepočul som vašu odpoveď, neviem, či som prepočul, ale myslím, že ste nereagovali na tie superdividendy, ak sa nemýlim. Ale tak to by ma teda určite zaujímalo.
Čo sa týka čistého bohatstva, áno, myslím si, že to je veľmi dobrý parameter a určite treba pracovať na tom, aby tá metodika sa dopracovala tak, aby bola čo najpresnejšia, pretože to môže byť ešte parameter, ktorý bude mať veľkú výpovednú hodnotu a keď sa mu naučia rozumieť aj viacej ľudia. A k tomu by som teda pridal ešte dôležité, práve tú hodnotu za peniaze a to je niečo, čo si myslím, že je práve cesta k tej efektivite verejných financií.
Takže ja teda tiež skončím tým vinšom a poprajem vám tiež požehnané Vianoce a hlavne teda v novom roku budeme úzko sledovať alebo presne sledovať, že či teda tá hodnota za peniaze sa tam deje a budeme na to, samozrejme, klásť dôraz.