23. schôdza

Pán minister financií Kažimír, na úvod chcem iba povedať, aby nevzniklo nedorozumenie, že ja vás kritizujem preto, že vás rešpektujem, a preto mám pocit, že vaša kritika má zmysel. To znamená, možno minimálne si ju vypočujete. Keby som vás nerešpektoval, tak by som to považoval za zbytočné. A považujem vás aj za chlapa. To si ja veľmi cením, niečo ako rytiersku česť, že jednoducho sa postavíte pred ten mikrofón a vypočujete si aj možno niektoré nepríjemné veci.
Chcel by som tiež povedať, že my vás nekritizujeme za to, aspoň my poslanci SME RODINA, že by sme si mysleli, že neviete alebo že ste neskonsolidovali tie verejné financie. Tam nepochybne idete dobrým smerom. To, za čo vás kritizujeme, je, že tá konsolidácia verejných financií sa nepremieta do konsolidácie rodinných rozpočtov. Tie rodinné rozpočty, aspoň tak to vnímame my na základe čísel, ktoré máme k dispozícii, sú stále rovnako zlé a práve naopak, ľudia sa musia zadlžovať. Tie čísla o tom hovoria pomerne jasne, či už je to, 50 % výdavkov financujú domácnosti z úverov, 40 % zadlžených domácností, 40 % zadlženosť domácností voči HDP, čo je podľa mňa dosť, a 20 % dospelých ľudí v exekúciách.
A to, na čo my chceme apelovať, je, že ak tie verejné financie sú v dobrom alebo v lepšom stave ako v minulosti, to akceptujeme, že to tak je, tak by sme mali konečne myslieť aj na tých ľudí.
Povedali ste, pán minister, že štát má plné vrecká peňazí a že je to dobré. S tým súhlasím. Zlé je však, že ľudia majú plné vrecká dlhov. A myslím si, že lepšie by bolo, keby ľudia mali plné vrecká peňazí a ten štát by to mal trochu napnutejšie, ako keď je to naopak. Toto je náš uhol pohľadu, ako sa na to pozeráme, a z takéhoto uhla pohľadu aj v budúcom roku sa na to budeme pozerať.

Áno, áno, áno, dobre, výborne. Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja si uvedomujem, že nie je ľahké byť ministrom. Ale chcem povedať to, že rozprávate tu, používate, vyčísľujete tu, nám tu, ako sa máme veľmi dobre, aká je tu konjunktúra a tak ďalej. Áno, možnože nie pár ľudí sa tu v tejto republike má veľmi dobre. Ale to obrovské množstvo nezamestnaných, to množstvo chudobných ľudí, ktorí keď zaplatia, ledva majú na zaplatenie nájomného, energií, vody a tak ďalej, nemajú ani na lieky, nemajú mnohí čo jesť. A to mnohí sú zadlžení a stali sa obeťami exekútorov. A to nehovorím o nejakých flákačoch, ale hovorím o ľuďoch slušných, ktorí by aj chceli pracovať, chceli by zarobiť. A hovorím aj o dôchodcoch. Preto prestaňte už, prosím vás, klamať ľudí tým, že ako sa máme dobre, v akej sme úžasnej situácii. A nebudem politicky korektná. Teraz to neberte, prosím, osobne vy, netýka sa to vás, ale z celej vlády je mi na vracanie.

Ďakujem pekne. Pán minister, asi ste prišli od Nesrovnala, že ste naplnený takou pozitívnou emóciou k mojej maličkosti. Ale naozaj tak ste sústredený na ten svoj rezort, že sa vám už tie príbehy trochu pletú. Ja som nikdy nebol v žiadnej pravicovej garnitúre, ktorá tunelovala Bratislavu, ale bol som ten, ktorý napádal tú garnitúru. Áno, tunelovali – pán Ďurkovský a kdekto – a ja som bol ten, kto to napádal vtedy s vaším kolegom a niekdajším straníckym šéfom pánom Ftáčnikom. Ten zase nebol nikdy v SMER-e. Možno ma opravíte, ale myslím, že v SMER-e nebol a nie je a bol to on, kto ma menoval námestníkom a nie poslanci SMER-u. Poslanci SMER-u v meste na to jednak nemali silu, ale čo je horšie, ani sympatiu ku mne, čiže opakovane hlasovali proti. A takú sympatiu chovajú ku mne aj dnes vrátane vášho nominanta pána Nesrovnala, teda alebo možno MOST-u, to už je teraz skoro jedno. Minimálne na moste to tak, na meste to tak vychádza.
No a teraz, ak ste mu dali darček, určite ho využije, zaasfaltuje, Bratislava tie cesty potrebuje, veď to všetci vieme. Nakoniec vy, naši milí hostia, sa vo svojich drahých autách po nich vozíte tiež, takže dobre to viete. Ale okrem ciest potrebuje aj všeličo iné a hlavne, a vy ste to aj priznali, potreboval by systémové riešenie, ale k tomu nie je politická vôľa, takže zatiaľ musí čakať iba na predvianočné darčeky.

Dobre. Ďakujem za slovo. Ja by som mal otázku na pána ministra, keď sa dotkol teraz tej témy, koľko miliónov ste dnes na rokovaní vlády schválili v Bratislave, konkrétne teda prístupovej ceste k priemyselnému parku. A boli to, bolo to 24 miliónov. Boli to, bolo to, predpokladám, alebo myslím si, že to je z tej rezervy ministerstva financií, ktorú máte.
A mňa, mi, mňa by naozaj zaujímala odpoveď vaša, pán minister, čo vás presvedčilo, pretože toto sú, toto je infraštruktúra, ktorú sám minister dopravy deklaruje povedzme vo veci D1 a kolektorov, ktorú má financovať VÚC. A teraz zisťujeme, že aha, tak štát ide financovať nejakú miestnu, takto to rovno poviem, infraštruktúru a zaujímalo by ma skutočne, že čo vás presvedčilo, či ste to mali na, u vás na ministerstve financií, či ste to posudzovali cez hodnotu za peniaze alebo čo bol ten argument, že dnes ste takúto sumu dali a nie trebárs už priamo do kapitoly ministerstva dopravy. To teraz bude tak vyzerať, že minister dopravy bude per partes predkladať takéto žiadosti na vláde namiesto toho, aby to mal v kapitole ministerstva dopravy už dopredu? Neviem si to predstaviť a dúfam, že to takto nebude. Takže poprosím o odpoveď, čo skutočne vás presvedčilo a prečo to chcete alebo plánujete takto riešiť?

Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k tomu, či verejný dlh a jeho dnešná úroveň je katastrofa alebo nie je. Znesie porovnanie s inými krajinami, ale platí jednoznačne, že v zlých časoch sa vláda môže zadlžiť, v dobrých časoch musí ten dlh splatiť. A čísla hovoria, že v roku 2008 sme mali dlh 28,5 % z HDP, v ´12. to bolo 52,2 a v ´16. 51,8. Čiže v ôsmom 28, teraz takmer 52. Nie veľmi to vraciame a z tohto pohľadu podľa mňa to katastrofa je.
A koniec poznámky bude spočívať v tom, že mám pocit, že som sa jasne vymedzil ako opozičný poslanec voči vládnej politike. Nepotrebujem a nemyslím si, že je v záujme Slovenska, aby som k takémuto vymedzeniu musel vždy pribaliť jeden alebo dva kamene.

Ďakujem pekne. Ja by som rád reagoval na zmienku, ktorá je viacej v mojej oblasti, a to je tá, že ministerstvo financií nemá zoznam súdnych žalôb proti štátu alebo ktoré štát vedie. Toto považujem za prejav jednak nekompetentnosti pána ministra, pretože to je jeho vecou, aby si toto zabezpečil, podobne ako aj jeho predchodcovia si vedeli zabezpečiť zásadné zmeny v tom, ako sa obstaráva napríklad. Tak pán minister najmä po tých strašných skúsenostiach, ktoré vyšli najavo v nedávnom období, by si toto mal vedieť zabezpečiť, ak už to jeho vláda neurobí systémovo, tak ako je to v iných krajinách, vyspelých demokraciách, kde všetky spory štátu vedie štátny orgán. To znamená, že potom nie je možné to, že si všelijakí Bžánovia a podobní vyjednávajú kšefty v štátnych organizáciách, na ministerstvách za podmienok, ktoré sú úplne neprijateľné.
A navyše tu je dôležité si uvedomiť, že keby ministerstvo trvalo na tom, že z ekonomických dôvodov je potrebné, aby sme mali úrad, ktorý bude zastupovať záujmy štátu v súdnych sporoch, štát by získal určité know how o tom, ako sa vedú takéto spory, a bolo by ušetrené dvakrát, pretože by sme mali nielen nižšie náklady na vedenie sporov, ale by sme získali aj kvalitných ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, keďže ste spomenuli, že vaše vystúpenie bolo posledným vaším vystúpením v tomto roku v Národnej rade Slovenskej republiky, tak mi dovoľte, aby som vám poďakoval v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany za konštruktívnu a vecnú spoluprácu a zaželal vám do nového roku veľa pokoja, pokojné sviatky a v novom roku aj väčšie príjmy do štátneho rozpočtu, ako ste si naplánovali, a súčasne aby aj spokojnosť s hospodárením štátu v nasledujúcom roku bola väčšia u občanov ako doposiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem. Keďže nechcem porušovať rokovací poriadok a keďže som viedol schôdzu, požiadal som pána predsedu, aby prišiel. A je to taká malá faktická.
Pán Budaj, a toto je už ale vrchol! Nikdy som to ja nepovedal, hoci v minulosti som povedal, že v septembri. Potom ste prišli s tým nezmyselným návrhom, aby sme urobili; že; hoci som povedal, že v septembri vám nastavím zrkadlo. Potom ste prišli s tým nezmyselným návrhom, aby sme 21. august a že vy nebudete ten, ktorý, a že vstup ruských vojsk a odstup a spravme nejaký štátny sviatok a pamätný deň. Nikto s vami sa nechce podpísať pod tento návrh, to vám hovorím po prvé. A vy mi hovoríte smerácky zákon?
Na sneme v Nitre sme zmenili kvôli vám zákon, lebo som vám dal slovo a vy viete kde! A stali ste sa viceprimátorom! Len kvôli vám! To bol lex Budaj! A už si to raz vypočujte! (Potlesk.) A už prestaňte rozprávať o SMER-e! Vy ste najväčší smerák, ktorý tu je! Kvôli vám bol zmenený zákon! Pán Budaj! A vy ste obyčajný človek. Vy nie ste obyčajný človek! A už sa vám to chystám povedať pol roka. Vy nie ste obyčajný človek, kvôli vám bol menený zákon. Kvôli nikomu inému, len kvôli vám! Zákon o Bratislave, aby ste sa mohli stať viceprimátorom, bolo, lebo vy ste niekde prišli a ste sa so mnou dohodli, že ste podrazili svoju kandidátku Magdu Vášáryovú, aby ste... a Milan Ftáčnik sa stal primátorom. A dva roky to tlmím v sebe, tak vám to hovorím.
Páni poslanci, ktorí to neviete, to bolo kvôli pánovi Budajovi. Pán Kaliňák to tu len tak jemne hovoril a ja vám hovorím, je to o vás!
Ďakujem. (Potlesk.)

A veselé Vianoce aj vám, pán podpredseda.

Ja som teraz zámer autora veľmi nepochopil, že či išlo o silvestrovský príspevok alebo vianočný. Pokiaľ ide, aká moja kandidátka Vášáryová, prosím vás? Ja nerozumiem, o čom rozprávate, keď to bola kandidátka SDKÚ, strany, ktorú ja som ostro kritizoval.
Pokiaľ ide o to, prečo ste prijímali zákon o tom, že primátor menuje viceprimátorov, o tom sa vyjadril váš minister Kaliňák tu v priamom prenose, kde na priamu moju otázku povedal, že to nebolo kvôli mne. No ale napokon vaša vec, kvôli čomu ste prijímali. Vaša vec. Neviem už, čo by som k tomu povedal, k tejto feérii, pokojne, pán námestník, pokračujte v tom, či námestník, no. (Ruch a smiech v sále.) Vlastne áno. Pokračujte v tom, pretože musím tomu porozumieť nejak, že čo Vášáryová a čo SMER, ako ja som smerák. Tak ma pozvite na ten snem váš.