23. schôdza

Reakcia na faktické, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Teší ma, že, neteší ma, ale tak, že aj v OĽANO mali podobný problém s tými malými rozpočtami a že to Edo spomenul.
Áno, pán poslanec Kamenický, ja tomu rozumiem, že SMER-u to nevadí, ten nárast, my to registrujeme. Len mám poznámku k tomu, že, že už častejšie sa tu hovorí aj o mne v súvislosti s neoliberalizmom, tak, tak určite nehovorím, že trh vyrieši všetko, a nemyslím si, že by sa mali zrušiť križovatky, lebo trh vyrieši všetko. Takže, takže áno, sme inde než SMER, ale nie sme ďaleko od stredu.
A teraz k tým učiteľským. No, mal som tam asi povedať, že pod, pod daňovníkom si predstavujem aj záujmy detí, samozrejme. Ale na to nemierila hlavná výtka. Tie hlavné výtky mierili na to, čo je poučné pre túto diskusiu, a verím, že aj pán minister to registruje jedným uchom. Takýto odpor, aký je proti meraniu v školstve, taký odpor voči meraniu výsledkov je v každom rezorte. To je problém celého toho projektu. Pán minister sa usmieva. Už vie asi, určite, čo to znamená. No, ale keď chceme v prospech celej krajiny dosahovať vyššiu kvalitu, tak sa musíme týmto zaoberať viac. Nechcem to otvárať, lebo to je naozaj diskusia na, na strašne dlho. A ak teda autori materiálu nechcú testovať, tak potom nech rezignujú na zvyšovanie kvality.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajčí.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, spravodajca, milé dámy, milí páni, dovoľte mi krátky pohľad na návrh štátneho rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. Začal by som takou otázkou, možno vyvolá trošku diskusiu, či je pre zdravotníctvo v rozpočte narozpočtovaného dosť, málo alebo veľa.
Určite všetci budeme súhlasiť s tým, že vláda má v súčasnosti vo vrecku výrazne viac peňazí, ako očakávala. Keď som to pozeral začiatkom roku 2016, tak teraz je to v porovnaní s týmto dátumom o 1,4 mld. viac, a ak sa k tomu priráta aj rast budúcoročného deficitu z plánovanej nuly na 740 mil., tak vláda minie o 2,1 mld. eur viac, ako pôvodne mala. Len nárast rozpočtovaných príjmov do zdravotníctva je zhruba 129 mil. eur oproti súčasnému roku. A teraz súhlasím s tým, že keď sa bavíme o financovaní zdravotníctva, musíme hovoriť o balíku peňazí, ktoré do zdravotníctva idú, a neznížim sa teda na kritiku percenta, ktoré za svojich poistencov odvádza štát. To je plánované na budúci rok na rekordne najnižšej úrovni 3,71 a to vďaka hospodárskemu rastu a teda odvodom aktívnych poistencov do zdravotných poisťovní.
Avšak položme si otázku, či medziročný nárast 129 mil. eur je dostatočný. Pripomeňme si len dopady niektorých zmien v novej legislatíve. Zavádzajú sa prevádzky nových urgentov, zmeny v lekárskej službe prvej pomoci, budú sa kategorizovať nové lieky a zdravotnícke pomôcky a mení sa zmena spoluúčasti ich hradenia, zavádzajú sa paušálne platby za ošetrovateľskú starostlivosť. A toto sú všetko dopady, ktoré nás niečo budú stáť. Naozaj ťažko niektoré vyčísliť a sú tam rôzne odhady, naozaj nevieme, ako rýchlo bude postupovať kategorizácia nových liekov, pretože toto je asi najcitlivejšia vec toho celého. Avšak predpokladá sa, že pokiaľ nabehnú nové lieky do nášho systému, teda budú kategorizované, tak to bude mať dopad na zdravotníctvo okolo 200 mil. eur. Budúci rok to určite toľko nebude, pretože, ako hovorím, bude prebiehať ich kategorizácia, ktorá nejaký čas trvá. Samozrejme, ale tieto lieky budú naďalej našim pacientom uhrádzané formou výnimiek.
Ďalej máme budúci rok avizované navýšenie platieb pre ambulantných poskytovateľov. Poisťovne už boli nútené poskytovateľmi ambulantnej starostlivosti navýšiť príspevky. A takisto veľmi dobre všetci vieme, že bude zvýšenie minimálnej mzdy, mzdový automat, príplatky za prácu v noci a cez sviatky. Zároveň nám pán premiér Fico spolu so svojimi koaličnými partnermi predstavil aj ďalšiu vlnu sociálnych balíčkov a tie sa dotknú aj financovania zdravotníctva. Výpadok poistného od dôchodcov pracujúcich na dohodu, oslobodenie od odvodov pri trinástom a štrnástom plate. A keby sme si dali tieto všetky dopady na papier, páni, obávam sa, že to bude viac ako 129 mil. eur.
Ďalej tu máme problém s nemocnicami. Pán Jurzyca predo mnou správne podotkol, že tie ozdravné plány pravdepodobne nebudú dobre fungovať, ale je tu jeden závažný problém, ktorý konštatoval Najvyšší kontrolný úrad. A ten problém je, že naše koncové štátne strategické nemocnice poskytujú nejakú zdravotnú starostlivosť. Je tam určitá forma neefektivity, netransparentnosti, áno, toto sú priestory, kde sa dá šetriť, avšak dokázal, že poisťovne týmto nemocniciam hradia menej ako by mali za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z toho pohľadu je úplne jasné, že pokiaľ by sme mali a vaša vláda by si dala ambíciu vyriešiť problém zadlžovania sa nemocníc, pán minister Drucker musí nastaviť systém, v ktorom do nemocníc potečie viac peňazí, a potom by sme sa mohli nazdávať, že aj jeho ozdravné plány by mohli priniesť želateľný efekt. Žiaľ, nedeje sa to ani v zmysle toho, že minister by predstavil nejakú formu dofinancovávania našich koncových nemocníc, a ani v tom, že by v rozpočte na toto boli vyčlenené nejaké financie.
Ďalšia vec, ktorá, ktorú by som v tejto súvislosti chcel podotknúť, je to, že teraz sme sa bavili tu v parlamente o oddlžovaní. Áno, nesystémový krok. Sme radi, všetci s tým súhlasíme, že toto by sa nemalo diať. Na druhej strane ja by som sa rád opýtal, čo si myslíte, pán minister, prišlo to v správny čas, v správnu chvíľu? No, ja sa obávam, že toto je jedna z kardinálnych chýb pána ministra Druckera, a keď to mám tak povedať, aby sme to nehádzali len na neho, pretože on v pozícii ministra striedal niekoho, kto tam bol pred ním a bol to z vašej strany, tak to oddlženie prišlo neskoro. Dôvod je veľmi jednoduchý. Momentálne sa naše koncové strategické štátne nemocnice nemôžu uchádzať o zdroje z Európskej únie, teda o európske fondy, práve kvôli tomu, že sú definované ako podniky v ťažkostiach a nebudú to môcť urobiť v tejto prvej výzve a ani v tej druhej. Ďalší dôkaz neschopnosti manažérov slovenských štátnych nemocníc je to, že hoci štyri nemocnice sa mohli uchádzať o tieto európske peniaze v prvej výzve, ktorú vypísal minister Drucker tento rok, dokázala to len jedna z nich a ďalšie tri nestihli predložiť projekty. Samozrejme, stihli to ďalšie nemocnice, súkromné nemocnice a tak drvivá väčšina z prvej výzvy pôjde do súkromných rúk, do poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo by samozrejme možno nebol taký problém. Avšak môžme si veľmi oprávnene položiť otázku, či by naše štátne nemocnice, ktoré sú dlhodobo podfinancované, veľmi dobre vieme, že ich kapitálové investície boli za posledných dvadsať rokov žalostne nízke a odhaduje sa tam skrytý dlh až 1,5 mld. eur, by európske peniaze potrebovali ako soľ. Žiaľ, nedostanú sa im. A preto ja by som si dovolil povedať, že pán minister Drucker v podstate predviedol veľmi podobný výkon ako exminister Plavčan. Ten úspešne diskvalifikoval z európskych peňazí naše štátne univerzity a nášmu pánovi ministrovi Druckerovi sa podarilo diskvalifikovať od európskych peňazí naše koncové štátne nemocnice.
K tomuto celému si povedzme ešte jeden veľmi dôležitý fakt. Takmer každé piate euro si za zdravotnú starostlivosť na Slovensku platí pacient sám nad rámec povinných odvodov. Keď sa potom, pán minister, pozrieme, koľko v globále investujeme do zdravotnej starostlivosti v percentách HDP, opakujem, v percentách HDP, tak do nášho systému ide menej peňazí ako napríklad v Česku, ale aj v Maďarsku. A to sú krajiny, s ktorými by sme sa vo výdavkoch do zdravotnej starostlivosti mali porovnávať.
Na druhej strane plne s vami súhlasím, pán minister, máme jeden z najneefektívnejších zdravotných systémov. Z tej poslednej analýzy, ktoré nám tu, ktorú nám priniesla OECD v tomto roku, myslím, že to bolo v júni, tak vyplýva, že ak by naše odvody a financie, ktoré do zdravotníctva platíme, sme vedeli využiť efektívne, dožili by sme sa v priemere až o šesť rokov viac v porovnaní s tými najefektívnejšími zdravotnými systémami. Ale opäť, keby sme sa napríklad porovnávali s Čechmi, tak v Česku tá zvýšená efektivita prináša pacientom o dva roky života naviac, čo nakoniec aj sedí, keď si porovnáme ich priemerné dožitie oproti Slovákom.
No a teraz, keď si takto nalejeme čistého vína a vidíme, že máme takýto deravý systém, tak každému z nás by malo byť jasné, že pokiaľ si chceme udržať zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni našich susedov, musíme do nej investovať asi viac ako oni. Preto máme aj kvalitatívne ukazovatele, ako je napríklad odvrátiteľná úmrtnosť či dožitie v plnom zdraví, horšie. Z tohto pohľadu váš argument, že keď nalejeme do zdravotníctva viac peňazí, tie nám ujdú k súkromníkom alebo sa stratia v zle hospodáriacich nemocniciach, alebo teda v neefektivite systému, sa mi nezdá veľmi racionálny, pretože keď takýmto spôsobom podvýživujeme zdravotníctvo, tak v podstate hráme veľmi nebezpečnú hru so životmi a zdravím ľudí. A týmto tlakom tlačiť aj na ministra zdravotníctva, no priznám sa, veľmi sa mi to nepozdáva. Ten musí plátať diery, aby došlo k želanému zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti tým, čo ušetrí. No a keď sa mu šetriť nedarí, tak, žiaľ, na to doplácajú ale potom ľudia. Tí sa budú skorej cítiť chorí a, žiaľ, budú aj naďalej zbytočne zomierať.
Horšie bolo, že v súčasnej situácii, keď aj nejaké diery zaplátal a urobil nejaké úspory, tak najmä v tomto roku, ale aj v minulom roku tie úspory išli najmä do sanácie rekordného dlhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorú nám vyrobili vaši nominanti, alebo, lepšie povedané, aj politika SMER-u.
Samozrejme, obyčajným plátaním dier alebo záplatami, alebo teda krízovým manažmentom sa aj tak naše zdravotníctvo vyliečiť nedá. Potrebuje reformy a tie malo ministerstvo začať realizovať už v prvom roku hneď po voľbách, aby sa dostavil aspoň aký-taký želaný čiastočný účinok ku koncu vášho vládnutia. Možno by nemuseli ani až tak bolieť, keďže našej ekonomike sa historicky darí a tak možno nemusel byť až taký problém nájsť financie na ich potrebný rozbeh a zmiernenie ich úvodných negatívnych dopadov. Žiaľ, nestalo sa tak a želal by som si, pokiaľ minister by nabral tú odvahu a niektoré z nich by zrealizoval aspoň ku koncu vášho obdobia, volebného, keďže v programovom vyhlásení vlády mnohé z nich figurujú. No ale, žiaľ, zatiaľ tá naša stará potápajúca loď menom zdravotníctvo sa zatiaľ plaví ďalej a obávam sa, že veľké nádeje na podstatnú opravu zatiaľ nevidíme.
No a teraz si dovolím ešte podotknúť jednu ďalšiu vec, problém. Môj názor je, že v podstate máme jeden podvýživený systém, dokumentoval som to, koľko investujeme do zdravotníctva, ako štát, tak aj ľudia, zároveň je neefektívny ten systém, jeden z najneefektívnejších, žiaľ, a k tomu ešte vašou politikou mu spôsobujete nestabilitu. Neviem, či viete, ale z tej vás obvinili všetky tri poisťovne, ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nakoniec, je to logické, ako majú hospodáriť, keď netušia, koľko majú minúť? Aby systém neskolaboval, zdravotníctvo potom dofinancovávate v posledných rokoch až na konci roka, nikto dopredu nevedel, aká suma to bude, tento rok to bolo dokonca 100 miliónov eur. Štát teda nakoniec v roku 2017 zaplatil alebo zaplatí za svojich poistencov v priemere 4,1 percenta. Z tohto pohľadu sa podsúva otázka, že načo sme museli takto cvičiť s celým systémom? Poisťovne od začiatku roka podpisovali s nemocnicami zmluvy, aby keď štát nedofinancuje sektor, navýšené platby im nemocnice museli vrátiť v tomto roku. A to robili len kvôli mzdovému automatu, teda neinvestovalo sa do zlepšenia zdravotnej starostlivosti.
Štát má dve možnosti, ako môže regulovať trh. Cez svoju dominantnú poisťovňu alebo centrálne stanovením cenotvorby, toto má ministerstvo zdravotníctva plne v svojej kompetencii. Napriek tomu sa uchyľujete k najnešťastnejšiemu spôsobu, hráte sa so systémom a škrtíte mu kohútik financií a, prepáčte, mne to pripadá tak, že nezvládate reguláciu. Takže niežeby rozpočtovaných 4,8 mld. eur nebolo dosť na to, aby sme si za ne mohli zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale, žiaľ, povedzme si to otvorene a úprimne, nedokážeme to. A mizerné štatistiky, ktoré hovoria o kvalite našej zdravotnej starostlivosti, o odvrátiteľnej úmrtnosti a dožití v plnom zdraví, si, žiaľ, nevylepšíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, tiež by som sa rada vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy. Nie som makroekonóm, ale som tímlíderka pre životné prostredie pri strane Sloboda a Solidarita a chcem sa prioritne venovať tejto kapitole a postrehom, ktoré som zaznamenala pri študovaní materiálov, ktoré ste nám predložili.
Moja otázka je, že ako vidíte výhľad financovania výdavkov v oblasti životného prostredia? Vláda v roku 2013 prijala jednu z množstva stratégií, ktoré má, ale napríklad konkrétne táto stratégia adaptácie na nepriaznivé dopady na zmeny klímy, avšak jej uplatňovanie v praxi je nedostatočné. Chýba akčný plán, časový harmonogram či monitoring jej plnenia. V roku 2016 Slovenská republika pristúpila k Parížskej dohode. Ako vážne to vidíte so záväzkami, ktoré vyplývajú s napĺňaním tejto dohody?
Ďalší poznatok. Podľa odhadov samotné znečistenie ovzdušia v Slovenskej republike spôsobuje viac ako 5-tisíc predčasných úmrtí ročne a veľké ekonomické straty z extrémov spôsobených zmenou klímy a za jediný rok vyčíslené, v roku 2013 presiahli výšku 1,3 mld. eur. Napriek všetkým týmto poznatkom naďalej sa spaľuje hnedé uhlie na Hornej Nitre, ťaží sa, spaľuje sa a štát plánuje aj naďalej nepriamu dotáciu do tejto ťažby a spaľovania až do roku 2030, a to v kombinácii s prípravou nového ťažobného poľa. Ubúdajú lesy, mokrade a adaptačné opatrenia na zmenu klímy sú nejednoznačné. Ako ste premietli stratégiu adaptácie a nízkouhlíkovú stratégiu do rozpočtu?
To je len na ukážku toho, že je namieste pri štátnom rozpočte podrobne hovoriť o životnom prostredí, nielen o rezorte samotnom, alebo ja to vnímam ako prierezový rezort a financovanie tohto rezortu má dopady aj na celú spoločnosť.
Kapitola má navrhované výdavky vo výške 193 mil. eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 nižšie o 60 percent. A popritom aj tie prostriedky, ktoré sú alokované, sú alokované v prvom rade z Environmentálneho fondu a zo zdrojov Európskej únie, to je až 70 %, zo štátneho rozpočtu je to len 18 percent.
Pán minister, pri takomto plánovaní, ako pripravíte našu krajinu na obdobie, keď nebudú eurofondy? Ako pripravíte rozpočet na rok 2021? Som zvedavá.
Výdavky na podporu vodného hospodárstva v návrhu rozpočtu na rok 2018 boli taktiež rozpočtované s veľkým poklesom. Tu by som sa chcela pozastaviť pri dvoch štátnych podnikoch, ktoré zabezpečujú vo výraznej miere vodné hospodárstvo. Je to Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý pripravuje stavby protipovodňového charakteru a má hlavnú úlohu, jednu z hlavných úloh zabezpečiť nielen teda protipovodňovú ochranu, ale aj udržiavanie splavnosti vodných ciest, a to hlavne splavnosť Dunaja. Tuná si treba uvedomiť, sú aj súvisiace výdavky s Vodným dielom Gabčíkovo, ktoré má ťažkosti práve z toho, že tieto výdavky nie sú dostatočne alokované a že štát si neplní svoje, svoje povinnosti.
Súhlasím s tým, že má sa robiť audit v Slovenskom vodohospodárskom podniku, aby sa optimalizovali výdavky. V rozpočte počítate, že v budúcnosti sa znížia o 20 mil. eur, aby sa, budú sa outsourcovať nejaké služby, racionalizovať flotila a podobne, avšak ja si myslím, že tá strata, ktorá je dlhodobá a jedine v roku 2013 štátny podnik nevykázal stratu, je práve z toho dôvodu, že štát si neplní svoju povinnosť a neplatí za, nepoukazuje finančné prostriedky za neregulované platby zo štátneho rozpočtu. Sú platby, ktoré sú práve najmä za to, za udržiavanie plavbyschopného Dunaja. Čiže treba, treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty.
Ďalšia, do rozpočtov príjmov ministerstva životného prostredia je zapracovaný osobitný odvod. Treba, treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty. Ďalšia, do rozpočtového príjmu ministerstva životného prostredia je zapracované osobitný odvod zo zisku, po zdanení vodohospodárskej výstavby v sume 200-tisíc eur. Tuná si myslím, že, apelujem, že mal by sa urobiť naozaj spoločný audit aj vodohospodárskej výstavby a, pán minister, už v minulom roku som vám odporúčala, neviem, či ste sa zapodievali mojím návrhom, zvážiť zlúčenie týchto dvoch štátnych podnikov. Bola vypracovaná revízia výdavkov na, ktorá navrhuje opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia, kde vyčíslil sa potenciál až 130 mil. eur. Boli tam také návrhy, ako väčšie inovatívne formy financovania ochrany prírody už vo výhľade rozpočtu 2019, napríklad zavedením vstupného do národných parkov. Nehovorím, že to je zlý nápad, môže to byť, niekde to už je zavedené, funguje to napríklad v Národnom parku Slovenský raj. Avšak to, čo ma zaujalo a by som bola veľmi rada, pán minister, či naozaj to myslíte vážne s tým, že v roku 2019 je navrhnuté zrušenie fakultatívnych daní, ktoré sú oslobodené v spotrebných daniach z elektriny, uhlia a zemného plynu s tým, že už v roku 2019 je ako návrh úspor a výnosov vo výške 65 mil. eur, či to je teda naozaj myslené vážne. V revízii sa uvádzajú aj čísla ohľadom utlmenia výroby elektrickej energie z uhlia, že keď by došlo k tomu útlmu hneď v roku 2015 napríklad, tak je to vyčíslené, že ušetrilo by sa 500 mil. eur na zdravotných benefitoch a 100 mil. eur na nižších výdavkoch odberateľov elektriny. Nevidím v rozpočte žiaden poznatok na to, že týmito odporúčaniami by ste sa zapodievali.
Odpadové hospodárstvo. Prekvapuje ma, že na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2018 nerozpočtujú žiadne prostriedky eurofondu a spolufinancovania v novom programovom období. Ako, kde sú napríklad rozpočtované prostriedky na ISO, nový informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý má zabezpečovať zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva? Kde len investičné prostriedky vo výške 15 mil. eur, iste, možno sú alokované na rok 2017, ale je zrejmé, že táto platba neodíde. Takže ako to bude v budúcom roku, keď nie sú rozpočtované? Taktiež nie je jasné prepojenie napríklad tohto projektu s prioritami informatizácie, kde sa ukazuje, že niektoré komponenty sú duplicitné, nie je jasná prevádzka systému, nie sú naň rozpočtované prostriedky. Ako bude fungovať rezort s takýmto rozpočtom, tak to bude asi dosť náročné.
Súčasťou, nie priamo, ale teda kapitoly, je aj Environmentálny fond. Tuná súčasťou príjmov Environmentálneho fondu sú príjmy z aukcií emisných kvót, ktoré tvoria najvyššiu časť príjmov. Rozpočet príjmov Environmentálneho fondu na rok 2018 bol stanovený na úrovni 500 mil. 393-tisíc eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2017, avšak výdavky sú rozpočtované na úroveň 27 miliónov.
Pán minister, chcem sa opýtať, že súčasne tento, táto pol miliarda vám slúži ako rezerva pre štátny rozpočet, aj keď sú naviazané v Environmentálnom fonde, ale nedajú sa použiť. Aké máte plány s touto rezervou, ktorá sa drží na účtoch Environmentálneho fondu? Fond sám nerozhoduje o svojich výdavkoch, ale je každoročne odkázaný na dohodu medzi ministerstvom financie a ministerstvom životného prostredia. Nie je to náhodou fond, ktorý plánujete použiť na dotáciu do zeleného fondu pre tretie krajiny, k čomu sme sa zaviazali v Parížskej dohode? Prosím vás, aby ste otvorili karty, lebo ak to takto plánujete, tak ja to hodnotím ako krádež na ľuďoch, na ľuďoch, obyvateľoch Slovenskej republiky a na ich práve na kvalitné životné prostredie. Tieto prostriedky by mali byť použité výhradne na skvalitnenie životného prostredia našich občanov, občanov Slovenskej republiky. Ak by sa použili napríklad na likvidáciu starých environmentálnych záťaží, pochopila by som to, napríklad ak by išlo o riadnu a úplnú sanáciu vrakunskej skládky, odkiaľ sa šíria toxické látky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a výdavky na opatrenia a následne čistenia pitnej vody budú enormné. A keď nad týmto si budeme zatvárať oči, tak myslím si, že je to veľkou, veľkou chybou nielen ekologickou, ale aj ekonomickou. Tak nás to dobehne jedného dňa a bude to oveľa, oveľa drahšie.
Chybou rezortu je, že sa neurčujú výdavky na základe priorít. Je toto aj odporúčanie NKÚ, kde v správe sa o tom píše, že mali by sa robiť, každá veľká investícia by mala prejsť štúdiou uskutočniteľnosti a na základe analýzy nákladov a prínosov. Nerobí sa to. Prečo o tom hovorím? Opäť sú to tie environmentálne záťaže. Na Slovensku je evidovaných viac ako 1700 lokalít s environmentálnou záťažou, avšak vyberajú sa možno tie, kde najviac ľudia kričia, nevyberajú sa možno podľa priorít, i keď v prioritných je minimálne 139, čo je počet velikánsky. Rozpočet na ne je, proste peniaze na to nie sú, zdá sa, no ale na tom, napríklad na tom ich, tá pol miliarda eur, keby bola na toto vyčlenená, tak si myslím, že by životné prostredie, životné prostredie u nás bolo na tom lepšie.
Ochrana prírody. Pán minister, musím to spomenúť, pretože štátna ochrana prírody je organizácia, ktorá je v rezorte životného prostredia, avšak je potrebné, naozaj súhlasím s tým odporúčaním, odporúčaním revízie, správy z revízie, aby prešla auditom, avšak tu by som odporúčala prehodnotiť jej formu z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu. To, že ten systém financovania tohto odboru funguje na princípe, na základe žiadosti, nie na základe posúdenia priorít a výšky nákladov, nie každé stredisko štátnej ochrany prírody alebo národného parku je na tom rovnako, treba urobiť analýzu, do ktorej by mali byť zahrnuté sústavy Natura, alebo aj Ramsarské lokality.
Chcem ešte spomenúť v rámci ochrany prírody aj výdavky, ktoré sú nevyhnutné, štátneho rozpočtu na kompenzáciu náhrad za obmedzenie práv. V rozpočte to nie je jasne zadefinované a v podstate jediný jasný budget, ktorý tam je, je v programe rozvoja vidieka, kde je alokovaných 725-tisíc eur, čo je veľmi málo. Čiastočne sa píše v slovnej niekde, v nejakej slovnej časti, že vyplácajú cez ministerstvo vnútra, tie kompenzácie, avšak v rozpočte ministerstva žiadnu takúto položku som nenašla. Tu treba jednoznačne zadefinovať, ako je štát pripravený a z akých peňazí vyplácať tieto dopady za kompenzáciu a obmedzenie vlastníckych práv z titulu chránených území, netýka sa to len chránených území ochrany prírody, ale napríklad aj z vodohospodárskych účelov.
Spomínali ste to aj vy vo svojom úvodnom slove, že sú vyčlenené nejaké prostriedky na predkupné právo na pozemky v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP. No tak to už je ako neverending story, TANAP zonácia. A my dnes ideme vlastne vyčleňovať prostriedky na odkup pozemkov, ktoré pred tým patrili štátu, štát ich vymenil so súkromným investorom J&T. A teraz ideme aj od nich naspäť vykupovať pozemky na to, aby sa mohla dokončiť zonácia TANAP-u? Tak to je naozaj akože Hlava XXII a Kocúrkovo.
Lesy. Lesy Slovenskej republiky sú v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ale vnímam ich, aj v našom programe SaS máme, že by mali byť v rezorte životného prostredia, preto sa k nim vyjadrím. Taktiež jedným z príjmov rezortu je mimoriadny odvod zo štátneho podniku, ktorý je aj súčasťou zákona o štátnom rozpočte, a prečítam, čo konštatuje NKÚ v tejto časti, že "rekordne a neustále stúpajúci objem ťažby dreva sa neodráža na stagnujúcom odvode do štátneho rozpočtu, čo vytvára otázky nad efektivitou riadenia štátneho podniku". Ja by som dodala, že si myslím, že tento osobitný odvod by vôbec nemal byť. Aj v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v zákone bol vypustený aj tento osobitný odvod pre Vodohospodársku výstavbu, aj pre Lesy Slovenskej republiky, pretože to považujeme za netransparentné príjmy do štátneho rozpočtu, kde občan nebude vidieť efekt toho, tohto nejakého ďalšieho odvodu z týchto dvoch štátnych podnikov, pretože sa to neodrazí na zlepšení situácie v našich lesoch.
Na záver by som ešte chcela spomenúť ekosystémové služby, ktoré nie sú už nejakým spôsobom vyčíslené v štátnom rozpočte. Jožko Rajtár, prosím ťa, mohla by som ťa poprosiť, mám pozmeňujúci návrh, som si zabudla na stole položený, aby som ho mohla prečítať. Ďakujem pekne. Tak ale snáď sa črtá na nejaké lepšie časy, pretože v materiáloch som sa dočítala, že aspoň územia Natura majú vyčíslenú hodnotu ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, čo sa prenáša asi na 200 až 300 mld. eur, pán minister. Na Slovensku do tejto sústavy patrí 514 území s rozlohou 14-tisíc km2, čo je približne 30 % rozlohy Slovenska. Máme za úlohu do roku 2020 tieto, tuto ekosystémové služby vypočítať, tak bolo by asi vhodné, aby sa na tom začalo robiť.
Už finalizujem, ale prípadne ešte pôjdem do ústnej rozpravy, ak nestihnem. Hovorili ste tu aj o karpatských bukových lesoch. V prílohe 5 rozpočtu sú záväzné limity dotácie obciam a vyšším územným celkom na rok 2018. Sú tam rozpísané mestá ako Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kremnica a tak ďalej. Keď som sa pýtala pána štátneho tajomníka, že prečo tieto obce, povedal, že je to z toho dôvodu, že sú to mestá UNESCO. Nuž aj Karpatské bukové pralesy sú UNESCO lesy a mali by byť potom v tomto prípade tie samosprávy, ktorých sa to dotýka, mať samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte tak, aby vlastne tie obmedzenia tam vlastníkov boli, presne možné počítať s akými finančnými prostriedkami na to, aby toto UNESCO dedičstvo bolo. Lebo nie sú to len pamiatky, príroda je tak isto naše, naše dedičstvo. Okrem toho ešte aj si myslím, že by tam malo mať samotnú kapitolu Bratislava.
Ďakujem pekne, v tejto chvíli teda svoju rozpravu preruším, aby som teraz prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto: Paragraf 6 a § 7 sa vypúšťajú. Nasledujúci paragraf sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho návrhu je vypustiť z návrhu zákona § 6 a § 7, ktorých obsahom je uloženie povinnosti dvom štátnym podnikom – Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odviesť do štátneho rozpočtu osobitný odvod v zákonom ustanovenej sume. Osobitným odvodom sú poškodení občania Slovenskej republiky. Takto získané, takto získaný príjem štátneho rozpočtu sa minie netransparentne na všeobecné výdavky. Popri tom je preukázané, že štát nedostatočne zabezpečuje starostlivosť o vodné diela, napr. tým, že neudržiava riadne zdrž Vodného diela Gabčíkovo, čím sú ohrozené vodárenské zdroje pitnej vody v Kalinkove a Šamoríne. Obdobne je to pri štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorých výmera porastovej pôdy je takmer 900-tisíc ha. Osobitný odvod sa netransparentne minie na výdavky štátneho rozpočtu. Občan nepocíti zlepšenie hospodárenia v lesoch tak, aby sa zlepšila ich spoločenská funkcia. Ak chce štát dokázať, že je dobrým vlastníkom, mal by obom uvedeným štátnym podnikom ponechať možnosť investovať celý zisk do rozvoja podniku a nie použiť ho na účely spotreby v podmienkach štátneho rozpočtu. Rešpektujeme právo vlastníka na podiel na zisku, avšak dobrý vlastník sa od iných vlastníkov odlišuje práve tým, že zisk nepoužíva pre bežnú spotrebu, ale pre rozvoj podniku. Máme za to, že ak vláda argumentuje dobrými hospodárskymi výsledkami, malo by byť jej prioritou správať sa ako dobrý vlastník, to znamená, zodpovedne spravovať štátny majetok.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Fecko, jedna faktická poznámka.

Ďakujem pekne. Škoda, že tu neni pán minister, ale dúfam, že nás počuje. Pani kolegyňa, ďakujem, že si rozobrala tvoj úsek, úsek životného prostredia, kde myslím, že v mnohým veciach máme spoločné názory a spoločné myslenie. Chcel by som znovu zdôrazniť tu Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ktorý je so 100-percentnou účasťou štátu, kde prakticky aj v tomto rozpočte rezortu ministerstva životného prostredia sa konštatuje, že deficit je zhruba 20 mil. a podstatná časť by mala ísť aj do tohto podniku. A viac-menej tým pádom, tento podnik neni v stave plniť ani svoje základné funkcie a povinnosti, ktoré má, a to nevyplýva iba z toho, aby sme protipovodňovú ochranu, ale hlavne aby sa udržiavala tá splavnosť tých jednotlivých úsekov aj menších vodných tokov, nie iba tých veľkých. A ja by som chcel apelovať na ministra aj na ostatných členov vlády, aby možnože túto prácu týkajúcu sa čistenia tokov, to znamená, keď spadne nejaký strom do toho toku, aby mohli možno, že aj nejakým spôsobom tí ľudia, ktorí sú na tých verejnoprospešných prácach, alebo teraz sa to nejak ináč nazýva, aby mohli aj v tom extraviláne pod nejakým dozorom, samozrejme, aby nedochádzalo k nejakým stratám alebo, nedajbože, úmrtiu, aby mohli čistiť aj tieto vodné toky. Takže tam by dobré bolo to nejako skĺbiť s tým ďalším nejakým úradom, ktorý môže financovať takúto činnosť, a tým pádom by sme ten Slovenský hospodársky podnik odbremenili od tejto činnosti. Žiaľ, doteraz to neni v takomto nejakom, neni to v takomto režime a myslím, že dobre by bolo pozerať sa na ten ďalší zákon, aby sme takto umožnili aj extravilán čistiť týmito ľuďmi, ktorí môžu obecné úrady akože posúvať ďalej.
Dobre, ďakujem veľmi pekne.

Reakcia, nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Áno, je to tak. Slovenský vodohospodársky podnik je dlhodobo v strate, avšak nie s tým, že by nejako zle hospodárili, je to práve tým, že štát si neplní svoju elementárnu povinnosť, že si objedná služby, za ktoré následne nezaplatí. Takže poukazovať na to, že dá sa ešte v tomto podniku usporiť 20 mil. eur ročne na, a získať takto tie peniaze do rozpočtu, je dosť zvláštne. I keď, samozrejme, urobiť audit bude vhodné. Je to podnik, ktorý má najviac počtov zamestnancov v rezorte životného prostredia, no ale sú to aj práce, ktoré si tú ľudskú činnosť vyžadujú, pretože taký poriečny jednoducho musí byť pri tých hatiach, pretože keď príde zrazu z jednej hodiny na hodinu nejaký lejak a treba otvárať hate, tak ten človek tam musí byť. Čiže tá ľudská sa nedá nahradiť nejako inak, ani outsourcingom, ani podobne. Takáto situácia bola kedysi v Čechách, kedy presne takýmto modelom urobili reformu a obrovská povodeň na Morave, katastrofická, ktorá bola, neviem, v ktorom roku to bolo, v 90. rokoch, tak bola, práve bola z takéhoto nejakého modelu. Takže treba byť naozaj v tomto smere veľmi opatrný.
Ten audit možno pôjde k tomu, že sa ukáže, že naozaj robí tá flotila mechanizmov, ktoré podnik má, mal, si už pamätá nejaký ten čas a aj tá modernizácia by možno prispela k nejakej efektivite.
Takže verím, že aj tieto naše diskusie budú apelom pre pána ministra životného prostredia, ale možno aj pre pána ministra financií, aby prehodnotili napr. financovanie Vodného diela Gabčíkovo a príjem z príjmu elektrární, aby išiel do tej vody.