23. schôdza

Ďakujem za slovo. Tak taktiež by som sa chcela vyjadriť k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale keďže máme tu aj pána ministra financií, tak možno mu povedať pohľad na rozpočet, ktoré tvorilo ministerstvo práce a ktoré ministerstvo financií schvaľovalo. Počas sociálneho výboru som diskutovala aj so zamestnancami vášho ministerstva a poukázala som tam na nejaké aspekty, ktoré do budúcna by mohlo vysledovať vo vzťahu k ministerstvu práce práve vaše ministerstvo, čo sa týka efektivity.
Začala by som asi takto, že návrh rozpočtu nezohľadňuje zvýšenie dávok v hmotnej núdzi o 5 %, pričom k septembru 2017 sme na Slovensku mali viac ako 72-tisíc detí v hmotnej núdzi. Z toho nezaopatrených takmer 66-tisíc. Sú to chudobné deti, ktoré sú mnohokrát talentované, ale rodičia nemajú peniaze na rozvoj ich talentu. Mnohokrát sú to rodiny, ako hovoril aj kolega, kde sa otcovi niečo stane, ostane invalidný a matka buď zarába teda minimálnu mzdu, alebo stratí prácu. Ak ide o východné Slovensko, je tam väčšie riziko toho, že tú prácu si pomerne ťažko hľadá. Začína sa nám cykliť chudoba práve u maloletých detí a podľa posledných prieskumov majú naozaj tieto deti horšie vzdelávacie výsledky ako deti, ktorým nič nechýba.
Na budúci rok ministerstvo ďalej rozpočtuje vo svojich kapitolách aj finančné prostriedky vo výške 12 mil. len na stravu týchto detí. To znamená, že aj v tejto oblasti by bolo vhodné, aby sme začali riešiť vec systémovo, a ja súhlasím s ministerstvom financií, že dávky v hmotnej núdzi to nevyriešia. Je potrebné urobiť to prostredníctvom iných nástrojov, ktoré budú do seba zapadať. A ja teda mám aj návrh, ako by sa to dalo spraviť, ale pre krátkosť času, že mám len desať minúť, tak to nemôžem spomenúť. Ale súhlasím v tej otázke s vami, že jednoducho tým, že to, čo ušetríme, lebo my tam ušetríme vlastne 25 mil., keď opäť investujeme do niečoho, kde nám cykluje sa tá chudoba, tak to nemá význam. Čiže musíme hľadať iné možnosti a iné formy riešenia.
Ďalšia oblasť, ktorú považujem za rizikovú, sú tie sociálne služby, ktoré počúvate zo všetkých strán, ale súvisí to s tým, že naozaj starne nám populácia a máme silné ročníky práve ľudí nad 80 rokov a už v súčasnosti máme vlastne 7-tisíc miest čakateľov na pobytové služby. Tam som tiež odporúčala ministerstvu, aby sa pozrelo na to, akým spôsobom sa riešia ambulantné služby, ktoré sú do budúcnosti každopádne pre štát lacnejšie a efektívnejšie, lebo tento návrh zákona urobil možno ani nie v tých sumách, ktoré sú nastavené pre ambulantné služby, problém, ale skôr v tých nezmyselných podmienkach, ktoré nastavil, a tým pádom sú tie pobytové služby v tomto roku veľmi, veľmi ohrozené. A ak máme 7-tisíc čakateľov na pobytovú službu a počas roka vlastne zrušíme mnohé ambulantné sociálne služby, tak hrozí nám, že ten presun pôjde práve na tie pobytovky, ktoré sú najdrahšie, a potom budeme mať problém s uspokojovaním potrieb našich občanov v celej krajine.
Osobitne chcem poukázať na to, že na východnom Slovensku v tých pobytovkách bude problém aj s tým, že sú tam nastavené úhrady zo sociálnych služieb pomerne nízko, keďže aj ľudia tam majú priemerný dôchodok nižší ako na inom území Slovenska, a teda ak by poskytovateľ dal také sumy, ako je na západnom Slovensku, tak by si tí ľudia opäť nemohli uhradiť tú službu a išlo by to na triko teda zariadení, ktoré by museli vymáhať tie finančné prostriedky. Čiže ak sa niečo robí neefektívne, aj keď sa tam nalievajú tie peniaze, tak to nesplní ten svoj účel, pre ktoré tie finančné prostriedky dávame.
Tieto dve oblasti považujem za rizikové pre rok 2018 s následkom na 2019, pretože aj chudoba, aj starnutie obyvateľstva vyžadujú systémové riešenia, ktoré, bohužiaľ, z môjho pohľadu nie sú podchytené aj napriek tomu, že tie finančné prostriedky sa navýšili do výšky 49 miliónov. Ja budem podávať aj pozmeňujúci návrh, kde budem sa snažiť, aby tie ambulantné služby dostali injekciu, aby nám za ten rok neodišli, a tiež na služby krízovej intervencie, ktoré práve by mohli napomôcť v tom, aby sa nám chudoba necyklovala. A taktiež nízkoprahové služby, ako nízkoprahové denné centrum a nízkoprahová služba pre deti a rodinu, ktorá je vlastne prevenciou pred tým, aby závislé deti nám prechádzali do zariadení sociálnoprávnej ochrany, kde tiež sa navyšujú finančné prostriedky na pobytové a ambulantné služby, aby sme predchádzali vlastne tým drahším formám starostlivosti.
Čo sa týka ďalšej rozpočtovej kapitoly, tak je to oblasť kompenzácie a sociálnych dôsledkov. Tam mám tiež takú otázku, že ten príspevok za opatrovanie bude poskytnutý až od septembra 2018. Dúfam, že to nie je preto, že v novembri sú voľby, ale že sa to nestihne, lebo skutočne tí ľudia majú ťažký život a oni očakávajú, vlastne už pred vúckarskými voľbami dostali informáciu, že to pôjde do výšky minimálnej mzdy. Ja som to vysvetľovala, že to na niekoľko rokov, ale určite mali za to, že to pôjde od septembra. Čiže toto tiež neni veľmi dobré, ak my to natiahneme na rok a rok predtým vlastne tým ľuďom hovoríme, že niečo bude. Podľa mňa v konečnom dôsledku to môže veľmi negatívne sa odraziť aj na nespokojnosti tých ľudí, ale aj celkovo možno na nejakom kredite, keď tí politici niečo dajú, tak potom to vyzerá, ako keby klamali, a až potom po nejakom tlaku akože príde práve ten príspevok za opatrovanie.
Problém je aj s tým príspevkom na osobnú asistenciu, tam som vysvetľovala vo faktickej poznámke, tam je problém vlastne v tom, že tá hodinová sadzba je vo výške minimálnej mzdy a ak by bola v priemernej mzdy, tak práve ten nižší počet schválenej asistencie by mohli vykonávať aj asistenti popri niečom. Ale ak to naozaj je nastavené takýmto spôsobom, tak sa nám urobí veľký rozdiel medzi príspevkom za opatrovanie a príspevkom za osobnú asistenciu, ako je to teraz nastavené, že viac ľudia chceli asistenciu, teraz sa to preklopí a budú tlačiť vlastne do posudzovania na ťažšiu odkázanosť a z toho vyplývajúce ďalšie následné kompenzácie, čo zase bude vlastne ten systém predražovať. Ak už chcete vyrovnávať tento systém, tak jednoducho malo by sa to naplánovať v tom rozpočte ináč.
Čo sa týka politiky zamestnanosti, tak chcem povedať, že výdavky na nezamestnaného sa stávajú pre nás a našu krajinu drahou záležitosťou, napríklad v roku 2016 nás stál nezamestnaný 736 eur a v roku 2017 je to 1 400 eur. Áno, môže sa stať, že ide o dlhodobo nezamestnaného, ale aj tam sa treba pozerať na tú naozaj efektivitu. Radšej si pomenujme, že máme tam problém, ale je to pomerne naozaj vysoká suma, ktorá stojí vlastne to, aby sme zamestnali toho človeka. Podľa mňa chýbajú také efektívnejšie nástroje aj v tejto oblasti, keď povieme, že v roku 2013, 2014 bol ten náklad vlastne 400 eur na nezamestnaného.
Každopádne, riziko projektov z eurofondov je aj pri zamestnávaní mladých, kde okresy majú svoj budget a ak oznámime nejaké v rámci aktívnej sociálnej politiky, že budeme na niečo prispievať, tak stáva sa to, že ak mladý človek sa zamestná a v rámci takej aktívnej politiky by mohol dostať peniaze napríklad z projektu Reštart pre mladých, lebo teda nejde, to jeho pracovné miesto nie je viazané na aktívnu politiku trhu práce, ale našiel si ho sám a mohol by dostávať šesť a šesť mesiacov peniaze, on to nedostane.
Nemôžem ešte pokračovať? Takže ďakujem.

Ďakujem, Soňa, že v podstate supluješ ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, keď lobuješ alebo keď prichádzaš s pozmeňovacím návrhom, ktorý má sanovať služby krízovej intervencie a ambulantné služby, ktoré ministerstvo v podstate odignorovalo, a pritom je to najdôležitejšia súčasť sociálnych služieb. Takže; pretože je preventívna a bráni nám v podstate potom vylievať viac peňazí, nalievať viac peňazí už do problémov, do služieb, v ktorých hasíme obrovské problémy. Takže vidím, že prichádzaš s konkrétnym návrhom, pozmeňujúcim návrhom, kde chceme hasiť to, čo ministerstvo práce neurobilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Soni, keď porovnávaš roky, ja by som chcel ešte doplniť jedno porovnanie, a to je práve v oblasti rezerv, pretože vidíme, že každým rokom, ja som to spomínal aj v rozprave, že každým rokom vlastne tá úroveň rezerv narastá a je tomu tak aj na budúci rok, kedy rezervy budú vo výške 598 miliónov. A totižto platí jedno také pravidlo, že výdavky rozpočtu by nemali prekročiť jedno percento. A ono sa to zatiaľ, samozrejme, dá napĺňať, aj keď je tam vyšší deficit, pretože sa to počíta na celkový objem peňazí. Ale v skutočnosti toto pravidlo bolo myslené tak, aby neprekročili tie jednotlivé kapitoly svoje výdavky, aby teda si narozpočtovali reálne čísla a potom aby sa ich celý rok držali. Lenže tým, že toto pravidlo nie je funkčné, tak sa spôsobuje to, že práve z týchto rezerv sa dá potom transformovať peniaze počas roka späť do tých jednotlivých kapitol a nakoniec tie výdavky tých jednotlivých kapitol, a teda aj štátneho rozpočtu, môžu byť vyššie, ako si pôvodne plánovali...
Nie, nemôžu? Pán minister na mňa kýva, ale ja to tak teda len poviem.
Za rok 2017 napríklad sme mali narozpočtované a uvidíme teda, ako to dopadne, ale len aby som doplnil teda, za rok 2017 je, bolo plánovaných 510 mil. eur v rezervách, z ktorých sa zatiaľ teda 166 mil. vyčerpalo na tie jednotlivé účely, ktoré sú v tých rezervách nadefinované.
Takže, pán minister, ja budem rád, ak teda k tomu vystúpite. A hovorili ste, že, avizovali ste, ale zrejme asi až na záver, tak ak teda môžte k tomu vystúpiť a nejak to lepšie vysvetliť, budem rád. Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, ja som zabudla prečítať pozmeňovací návrh, ktorý dávam kolegovi, ktorý bude to, po svojej rozprave to prečíta. Ide o to, že vlastne chcem šetriť financie štátu, lebo ak to ten rok zmeškáme, tak na budúci rok budeme mať obrovské problémy, ale už aj tohto roku bude obrovský výtlak ľudí, lebo nám prichádza vždy viac a viac ľudí nad 80 rokov, ktorí potrebujú starostlivosť. Lebo do zariadení pobytových nejde človek 80-ročný, ktorý vie sám chodiť a vie sa ešte okolo seba postarať, ale ide tam človek, s ktorým si rodina už nedokáže poradiť. Takže naozaj toto šetrí financie štátu, skutočne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ako sme povedali v dopoludňajšej rozprave, na štyroch kilometroch diaľnic sme mohli ušetriť dve nemocnice, podobne aj na tlačovej konferencii 28. 11. sme povedali, že zmenou formy obstarávania desiatich rušňov za 60 mil. eur sme mohli ušetriť veľké peniaze. Vysmieva sa z nás Kaliňák, do úst a za diletantov nás má možno aj Richard Sulík a takisto aj dneska pán Bugár povedal, že klameme. Takže ja si dovolím využiť tento priestor na to, aby sme povedali pár faktov k tomu, čo sme tvrdili.
Takže my sme hovorili, že štátny dopravca ZSSK si prenajíma desať rušňov na desať rokov za takmer 60 mil. eur. Po desiatich rokoch, samozrejme, firma bude musieť tieto rušne vrátiť. Za tú istú sumu by sme boli schopní ako štát si ich nakúpiť aj udržiavať, na rozdiel od prenájmu by rušne zostali vo vlastníctve ZSSK a mohli slúžiť ďalších 20 rokov. To je teda najpodstatnejší argument, že po desiatich rokoch by sme ich nemuseli vrátiť.
ZSSK aj SME zhodne hovoria, že táto argumentácia je vyfabulovaná, a podľa informácií OĽANO vyhlásila ZSSK súťaž na prenájom rušňov, ktorá je nevýhodná aj v porovnaní s Českou republikou. České dráhy však obstarávali prenájom desiatich kusov Vectron s pôvodnou obstarávacou hodnotou 48 mil. eur, no vo finále bola zákazka ukončená s dodávateľom ELL za výslednú hodnotu 60 mil. eur. To isté hovorí aj Smečko.
Naša reakcia je, poslanec Marosz na tlačovej konferencii povedal: Len na porovnanie, v ČR dokázali obstarať tieto rušne za 45 mil. eur. K tomu poznamenávame, že ČD Cargo dokonca v roku ´16 dokázalo kúpiť podobný rušeň za 4 mil. eur za kus. Desať kusov by teda stálo 40 mil. eur. My sme na tlačovej konferencii zámerne rátali s vyššou sumou, teda 4,5 mil. za kus, čo je spolu 45 mil. eur. Za takúto cenu chcela ZSSK dokonca v roku ´15 tieto rušne nakúpiť, obstarávanie vtedy zrušila. My sme na tlačovej konferencii neporovnávali, či je lízing rušňov zo strany ZSSK výhodnejší alebo nevýhodnejší ako rovnaký lízing Českých dráh. Hlavným zámerom bolo poukázať na to, že v súčasnosti je operatívny lízing, teda prenájom pre ZSSK nevýhodný. Z toho logicky vyplýva, že porovnávanie českého a slovenského lízingu je a bolo absolútne mimo zorného uhla nášho pohľadu. My kritizujeme formu operatívneho lízingu ako takú. Operatívny lízing v prípade ZSSK odmietame a preferujeme nákup.
Pri Českých dráhach mal tento operatívny lízing aj svoj zmysel, lebo České dráhy pred pár rokmi zakúpili 20 moderných rušňov. Od decembra ´16 s nimi mali komerčne jazdiť do Nemecka pre Deutsche Bahn. A z technických príčin svoje rušne nemohli použiť, a preto narýchlo hľadali náhradné riešenie, a preto si prenajali tých desať rušňov za 60 miliónov. Lenže tieto náklady im bude kompenzovať práve ten zahraničný partner.
Ďalej ZSSK a SME nás, hovoria o tom, že Češi si prenajímajú rušne len na 800 km denne, ZSSK bude platiť za jeden kilometer priemernú cenu 1,61 eura, Česi o 44 centov viac.
Skutočnosť a naša reakcia: Zmluva nie je postavená na cene za rušňový kilometer. Platí sa paušál za čas, neberie sa ohľad na to, či rušeň prejde denne desať, sto alebo tisíc kilometrov. Limit tisíc kilometrov len znamená, že keby náhodou rušeň v priemere za určité obdobie najazdil viac kilometrov, bude sa platiť doplatok. Prepočet z ceny nájmu na rušňový kilometer je preto úplne irelevantný. ZSSK aj novinári argumentujú viacerými tendenčnými tvrdeniami a neuvedomujú si, že cena za prenájom nemusí skončiť na 58,7 mil. eur. Ak by chcela ZSSK využívať rušne viac ako 980 km denne, dnes priemerne IC vlaky jazdia 1 200 km denne, musí si za každý kilometer priplatiť určitú sumu, 0,3 eura za každý prejdený kilometer. Ak by rušne najazdili toľko ako 40-ročné stroje na IC vlakoch, za desať rokov by prenájom desiatich rušňov stál viac.
Ďalej hovorili o tom, že treba, že keby sme takto uvažovali, ako my chceme, tak musíme mať dva kusy rušňa navyše. My hovoríme na to, že je zavádzaním, že prenájom desiatich rušňov sa rovná nákupu dvanástich rušňov, pretože vraj treba započítať zálohu kvôli poruchám, ktorú pri nájme netreba. Pravdou je, že zmluva nezakladá povinnosť lízingovej firmy poskytnúť náhradné vozidlo, v prípade nepoužiteľnosti sa len zastavuje platba nájmu. Článok zmluvy 11.17 hovorí, že prenajímateľ môže, a teda nemusí poskytnúť nájomcovi náhradné vozidlo v prípade výpadku niektorého z prenajatých vozidiel. ZSSK teda v prípade neschopnosti lízovaného rušňa ho tak či tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť nahradiť svojím vlastným rušňom, ale žiadny strach, záložných rušňov máme dostatok, takmer sto.
Ďalej ZSSK a SME hovorí o hodnote a životnosti rušňov a Pavol Kravec hovorí, že rušne majú síce životnosť 30 rokov, ale to neznamená, že po desiatich rokoch si držia hodnotu dvoch tretín nákupnej ceny.
Aká je realita? Zmluva o prenájme predpokladá, že rušeň bude mať po desiatich rokov dve tretiny pôvodnej ceny. Za predpokladu riadnej údržby jeho trhová cena určite nižšia nebude. Zostatková cena môže byť dokonca aj vyššia ako dve tretiny pôvodnej ceny, ak sa na rušni vykonajú opravy, ktoré budú kapitalizované.
Po štvrté, SME hovorí, že keby lokomotívy kúpili, museli by sa o ne 30 rokov starať alebo ich časom predať. Vo všeobecnosti sa pritom predpokladá, že v roku 2030 bude trh do veľkej miery liberalizovaný. Aj na menších tratiach budú jazdiť súkromní dopravcovia. Aj Cenký z IDH hovorí, že pre taký prípad je dobré, ak sa dokáže ZSSK ľahko zbaviť týchto rušňov, pretože možno ich bude potrebovať menej alebo bude potrebovať iné typy.
My hovoríme, že nepochybujeme o tom, že dobre spravovaná štátna železničná spoločnosť má všetky predpoklady na to, aby si udržala priemerné postavenie a obstála v konkurencii iných firiem. ZSSK v súčasnosti vlastní vyše 100 elektrických rušňov starších ako 25 rokov, z toho polovica je staršia ako 40 rokov. Chcú niektorí redaktori denníka SME povedať, že desať rušňov, ktoré by aspoň čiastočne nahradili presluhujúce a poruchové muzeálne mašiny si nemôže dovoliť kúpiť alebo iba prenajať? Pretože ich po desiatich rokoch nebude potrebovať? Načo si potom ZSSK aktuálne kupuje nové rýchlikové vozne, keď o desať rokov hrozí, že rušne nebude potrebovať?
A posledná vec. SME a ZSSK hovoria, že OĽANO si ľahko získa 50-miliónový úver na nákup nových lokomotív s dvojpercentným úročením. Nie je to pravda, tvrdí bývalý riaditeľ podniku Kravec. Spoločnosť už teraz má priveľa úverov a získať ďalší na nákup nových rušňov je v rozpore s Obchodným zákonom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Marosz, mohli by ste tam vsunúť jednu vetu, ktorou by ste to prepojili s rozpočtom, aby poslanci nemali pocit, že nehovoríte k veci?

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Takto, je to reakcia na konkrétne obvinenia pána podpredsedu parlamentu, pána ministra Kaliňáka a doobeda, vyplýva to z doobedňajšej rozpravy, ktorá tu prebieha k rozpočtu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
To je v poriadku, ale prerokúvame štátny rozpočet, tak by som vás veľmi pekne chcela poprosiť pre... (Reakcie z pléna.) Chcem poprosiť o kľud v rokovacej sále, hovorím na pána poslanca, zastavte mu časomieru, keď vás môžem poprosiť. Viacerí majú pocit, že nehovoríte k veci, tak by som iba chcela, aby ste jednou vetou vysvetlili, že k veci hovoríte, ak teda vy máte pocit, že to je k rozpočtu. Nech sa páči.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže hovoríme o výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré súvisia so štátnou železničnou firmou, a hovoríme o tom, že je potrebné, aby sme hľadali hodnotu za peniaze. A predmetom, to bolo aj v doobedňajšej rozprave použité. A práve predmetom aj tohto veľkého nákupu týchto rušňov je to, že sme chceli, aby to posúdila hodnota za peniaze. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Veľmi dobre vysvetlené, ďakujem pekne, pán poslanec.
Poprosím vás technikov, aby ste mu, pánovi poslancovi dali minútu naviac, pretože ja som mu ju zobrala tým, že ste mu nezastavili časomieru. Ďakujem.

Marosz, Ján, poslanec NR SR
Takže poslednú vec, nebudem teda zdržovať pánov poslancov tým, že naozaj môže štát ušetriť 80 mil. eur, tak keď teda nemajú o to záujem a označujú nás za klamárov, tak potom sa bavme o niečom, o niečom veselšom. Takže posledné obvinenie, teda tých, čo nás označujú za klamárov a za diletantov, že bolo by možné, že spoločnosť ZSSK už teraz má priveľa úverov a získať ďalšie na nákup nových rušňov by bolo v rozpore s obchodným zákonom pre prekročenie miery zadlženia oproti majetku.
My hovoríme, a sme si to overovali u viacerých bánk, že ZSSK by bez problémov dostala od bánk úver za dvojpercentný úrok, a za týmto si aj stojíme. Nepochybujem, že ministerstvo financií by po náležitom odôvodnení navrhovanej pôžičky nič nenamietalo.
Posledná veta teda. Operatívny lízing, čiže prenájom, nie je dar bez akejkoľvek odplaty. Je to operácia, ktorá takisto zvyšuje dlhodobé záväzky firmy, aj operatívny lízing prenájmov vstupuje do dlhu krajiny. Z dlhodobého hľadiska práve operatívny lízing prenájmov zaťaží hrubý verejný dlh krajiny o desiatky miliónov eur viac ako nákup.
Dobre, úplne na záver jednou vetou, a potom prednesiem ešte pozmeňujúci návrh, že je dôležité naozaj aj tieto lízingy dávať Útvaru hodnoty za peniaze, aby bolo objektívne posúdené, že či táto forma obstarávania je výhodná. My si myslíme, naopak, že preto to robia takouto formou, aby sa vyhli analytikom ministerstva financií a aby nejakým spôsobom zase len sa plytvalo verejnými zdrojmi. Takže toto je celý predmet. Súvisí to priamo aj s týmto štátnym rozpočtom, lebo ako som povedal, na štvorkilometrovom úseku sme mohli postaviť dve nemocnice, a nehovorím ani, koľko nemocníc by mohlo byť, keby sme efektívne a zodpovedne obstarávali aj také veci, ako sú nové lokomotívy.
A posledná vec, tešíme sa z toho, že budú jazdiť nové lokomotívy Vectrony s rýchlosťou 160 km medzi Bratislavou a Žilinou, samozrejme, boli by sme radi, keby to bolo za menej peňazí.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 22 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa suma výdavkov v eurách na program 07C Sociálna inklúzia nahrádza sumou "1 896 000 197" (pozn. red.: správne malo byť "1 887 019 701" nahrádza sumou "1 896 019 701") a suma výdavkov v eurách na program 07C0A Podpora sociálnych služieb "137 664 378" sa nahrádza sumou "146 664 378".
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 22 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa suma výdavkov v eurách na program 07E Tvorba a implementácia politík "167 911 324" nahrádza sumou "158 911 324".
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som tiež privítal do budúcna, keby ste vami nepochopené tlačovky vysvetľovali novinárom Smečka alebo pánovi Bugárovi na samostatnej tlačovke, akože prišlo mi to dosť divné.

Ďakujem pekne.
Ja by som, teda jednak si hovoril o tej hodnote za peniaze, čo sa tu veľa rozpráva, ja by som túto príležitosť využil ešte na ďalšiu otázku na pána ministra, keď teda bude na záver reagovať. A tak ako sme hovorili, proste rozpočet, ktorý tu schválime, je určitým spôsobom záväzný a chcel by som tam teda doplniť tú otázku ohľadom tých rezerv, že ako sa, pán minister, pozeráte na to, že vlastne v tých rezervách sú pomerne vysoké finančné prostriedky, ktoré sa potom nejakým spôsobom prelievajú späť do tých jednotlivých kapitol. A zaujímal by ma váš názor ako ministra financií, ako správcu, ktorý zodpovedá za ten rozpočet, že vlastne či to nespôsobuje to, že tí ministri potom nemajú takú disciplínu v narozpočtovaní tých jednotlivých kapitol, tak, aby si minuli to, čo si narozpočtovali, aby sa nespoliehali na to, že dostanú niečo viac, lebo práve to, že tie rezervy sú pomerne vysoké, tak im môže dávať takú nejakú záchrannú brzdu, že keď im to nevychádza alebo na niečo potrebujú, že sa na to vždy ešte niekde niečo nájde a vy to máte tak odložené bokom. Že či teda nemáte pocit, že toto nabúrava možno aj tú mentalitu samotných ministrov v tom, že nemajú takú, také úsilie hospodáriť možno zodpovedne, vyjsť z toho, čo majú, a žiadať vás potom počas roka o ďalšie peniaze. Tak by ma zaujímalo, že ako teda sa vy na to pozeráte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Marosz, vážený kebabový špión, tak toto bolo viac na tlačovku ako na rozpravu. Tam ste si mohli vyrovnávať účty a krivdy. Zabudnutý doplňovák vašej kolegyne tam patril, aj keď nechápem, zabudnúť na doplňovák, no ale stáva sa.
Ďakujem za slovo.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na debatu, ktorá tu bola. No asi nemá veľký význam venovať sa nejak detailom, číslam, konkrétnostiam, pretože aj tak to v hlasovaní z parlamentnej matematiky neprejde. Čiže len také stručné zhodnotenie nášho pohľadu na štátny rozpočet, možno trošku z iného pohľadu. Na začiatok také, také fakty, ktoré popisujú súčasný stav.
Daňové príjmy na rok 2018 sú v štátnom rozpočte rozpočtované na, vo výške 11,34 mld. eur, to je na základe prognózy daní zo septembra 2017. Čo je zaujímavejšie a potešujúce, že vo väčšine daňových príjmov sa očakáva vyšší výber daní, okrem dane z príjmu právnických osôb. Pri dani z príjmu fyzických osôb, tá nás v tejto chvíli až tak veľmi nezaujíma, pretože nejde do samotného štátneho rozpočtu, ale profituje z nej najmä samospráva, vyššie územné celky, obce, mestá.
Čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, tak v porovnaní s rozpočtom 2017 až 2019 došlo pri súčasnom návrhu rozpočtu k zníženiu dane z príjmov právnických osôb. Daň z príjmu právnických osôb je na rok 2018 rozpočtovaná na 580 mil. eur, čo je nižšia suma, a od roku 2019 sa počíta s výpadkom 82 mil. eur kvôli tomu zrušeniu daňovej, daňových licencií, čo my, samozrejme, vítame.
Čo sa týka samotnej dépeháčky, odhad výnosu DPH je v porovnaní s rozpočtom ´17 - ´19 vyšší o 129,4 mil. eur, čo je zhruba o 2,2 %, práve vďaka vyššej očakávanej spotrebe, spotrebe domácností. Stále je, samozrejme, však veľký problém s únikmi na dépeháčke. My ako Ľudová strana Naše Slovensko sme dlhodobí kritici dépeháčky ako takej. Do systému DPH, už dlho navrhujeme jej nahradenie daňou z obratu. To je, samozrejme, systémová zmena. Bolo by to treba prediskutovať aj s európskou, s Európskou úniou, ktorá by to musela asi tiež nejakým spôsobom odobriť.
Čo sa týka hotovostného výberu zo spotrebných daní, tam najmä dane, spotrebnej dane z minerálneho oleja, tiež sa odhaduje vyšší výnos, daň z motorových vozidiel, zvýšenie výnosu o 0,3 mil. eur. Vývoj daňových príjmov do štátneho rozpočtu celkovo teda vyzerá tak, že kým v roku 2015 bol 10,6 mld., v roku 2016 11 mld., ´17 11,1 mld., rok 2018 11,3 mld. a rok 2019 11,9 mld., rok 2020 – odhad – 12,6 miliardy. Čiže v roku 2020 sa vyberie na daniach od ľudí a firiem zhruba o 13 % viac peňazí ako v súčasnosti.
Čo je trošku tak zarážajúce a nezodpovedá to ľavicovej politike, je, že rastie relatívny rozdiel medzi daňami z príjmu právnických osôb a daňami z príjmu fyzických osôb, kedy čoraz väčší podiel z koláča platia práve zamestnanci, fyzické osoby, a čoraz menší podiel podľa súčasného nastavenia rozpočtu teda platia práve podniky, právnické osoby. Otázka znie, či by to nemalo byť práve naopak, či by čoraz väčšie dane nemali platiť práve spoločnosti a firmy, korporácie a menšie dane, menšie dane práve zamestnanci.
Čo sa týka výdavkovej strany rozpočtu, tak poukážem len na niektoré, na niektoré kapitoly. Finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom Európskej únie, v roku 2015 sme odvádzali do rozpočtu EÚ 656 mil. eur, v roku ´17 780 mil. eur a na rok 2020 je plánovaných 1,07 mld. eur, čiže 1 070 mil. zhruba. S týmto principiálne nesúhlasíme, obzvlášť po nedávnych, včerajších vyjadreniach vysokých predstaviteľov Európskej únie, konkrétne pána Junckera, predsedu Európskej komisie, ktorý hovoril o, v prejave o stave Únie o tom, že treba vytvoriť európsky menový fond, európskeho ministra financií, pán minister Kažimír by potom mal menej práce alebo by bol možno aj bez práce časom.
Martin Schulz zase rozprával o tom, že treba vyslovene spraviť už európsku federáciu, európsky štát, ideálne do roku 2025, čiže to, čo sme my dávno hovorili o tom, že Európska únia smeruje k vytvoreniu akejsi federácie, akéhosi superštátu, tak teraz to otvorene hovoria aj najvyšší, resp. bývalí najvyšší predstavitelia EÚ.
Čo sa týka tej výdavkovej časti slovenského štátneho rozpočtu, tak výdavky spojené s obsluhou štátneho dlhu 1,2 mld. eur na tento rok, deficit štátneho rozpočtu 1,97 miliardy. Celková hodnota, nominálna hodnota štátneho dlhu odhadovaná na rok 2018 43,09 mld. eur, čiže 43 mld. eur. Nominálny dlh, aj keď to väčšina ľudí možno tak neeviduje, ale nominálny dlh v eurách Slovenskej republiky rastie. Relatívny pokles tohto dlhu voči HDP je spôsobený práve vysokým rastom HDP, čiže HDP rastie rýchlejšie ako samotný nominálny dlh, a preto vzniká akýsi dojem, akási fikcia, že dlh Slovenskej republiky klesá. Samozrejme, táto situácia sa môže veľmi rýchlo veľmi prudko zmeniť v prípade, ak HDP bude rásť pomalšie ako nominálny dlh. Potom percentuálne vyjadrenie dlhu voči HDP bude rásť, dá sa povedať, geometrickým radom, jednak tým samotným nominálnym zvyšovaním toho dlhu a jednak tým, že bude ešte klesať hrubý domáci produkt, voči ktorému je vzťahované. Čiže do budúcna táto obhajoba odvolávajúca sa na, odvolávajúca sa na relatívny dlh voči HDP proste nemôže byť obhájiteľná. Práve teraz, v časoch ekonomickej konjunktúry, by sa mali dlhy znižovať a nie zvyšovať. Je teraz, keď sú časy relatívne dobré, je naivné si myslieť, a keď sa dlhy nesplácajú, tak je naivné si myslieť, že sa budú splácať potom, keď budú časy zlé.
Čiže celkovo vzaté a celkovo zhrnuté, príjmy štátneho rozpočtu evidentne rastú, na dani z príjmu platia čoraz viac zamestnanci alebo teda fyzické osoby v porovnaní s právnickými osobami. Napriek neustálemu rastu výnosov skoro zo všetkých daní rastú aj výdavky štátneho rozpočtu. V čase, kedy by sa dane mohli znižovať, tak sa neznižujú. V čase, kedy by sa mohol dlh alebo zadlženie Slovenska znižovať, tak sa, naopak, zase ide zvyšovať. A teda z týchto dôvodov logicky návrh štátneho rozpočtu nepodporíme. Nepodporíme ho jednoducho preto, že máme inú víziu o Slovenskej republike, máme víziu, áno, síce silného štátu, štátu, ktorý sa bude starať o prosperitu, bezpečnosť obyvateľov, ktorý bude pomáhať chorým, starať sa o slabých, ale ktorý sa nebude vŕtať do vecí, do ktorých ho nič netreba, do ktorých sa nemá starať a ktorý dá pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Uhrík, na konci ste vraveli o vízii, nejakej vašej vízii, len vo vašom vystúpení som nepostrehol žiadnu vašu víziu, ako vy si predstavujete ten štátny rozpočet. Inak, tie čísla, čo ste povedali, tak to sme si prečítali všetci v tom štátnom rozpočte, čiže to bola len taká sumarizácia nejakých štatistických ukazovateľov štátneho rozpočtu. Ale som veľmi rád, že ste si všimli, že bude výber daní od fyzických osôb vyšší ako od právnických osôb, pretože jednak to bola téma našej tlačovky pred dvomi dňami a Milan Krajniak už to tu niekoľkokrát v pléne spomínal. Čiže som veľmi rád, že pozorne sledujete aj naše vystúpenia.
Ďakujem pekne.