24. schôdza

Pán predsedajúci, úctivo ďakujem za možnosť vystúpiť vo faktickej na pána premiéra. Je naozaj pre mňa potešujúce, že pán premiér po dlhej dobe pri odvolávaní svojho ministra nabral odvahu a vystúpil v rozprave s možnosťou, aby opozícia a vôbec poslanci mohli naňho reagovať vo faktických pripomienkach.
Som ale trošku zmätený, lebo sa potom zachoval ako zbabelec, ktorý ušiel zo sály a nevypočul si tie faktické reakcie.
Musím povedať, že, pán premiér, tak ako ste vystupovali, z toho sršalo, á, hrôza a strach. Vám tečie do topánok. Chránite až hystericky svojho ministra, lebo vy s ním buď zostanete v kresle premiéra, alebo padáte. Je každému jasné. Vy asi ten strach ste dostali po tom, čo občania 4. novembra ukázali, že oni s touto krajinou myslia inakšie ako vy, že vediete ďalej do korupcie a klientelizmu v hesle vlády kontinuity.
Ďakujem.

Pán predseda vlády, povedali ste, že štyrikrát ste vyhrali voľby a trikrát zostavovali vládu. No, a teraz sa pozrime na to, v akom stave je naša krajina. Je tu nevymožiteľnosť práva, chudoba. Aj po desiatich rokoch vašej vlády sú na Slovensku nerozvinuté oblasti. To lynčovanie podnikateľského prostredia, poškodzovanie životného prostredia nekoncepčnými rozhodnutiami, zadlžovanie krajiny.
A, pán minister (pozn. red.: správne "predseda vlády"), zabudli ste povedať ešte, pripomenúť aj vášho pána ministra Kaliňáka, ktorého dnes práve tu odvolávame, a jeho nefunkčnú políciu a rezort, kde stoja, na jeho čele stoja ľudia, ktorí sú skompromitovaní.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcel by som ti poďakovať za vystúpenie. No, pravda sa im ťažko počúva. Bolo to vidieť. I keď dá sa povedať za ten rok a pol ich vlády stihli toho ozaj pomerne dosť.
Len v krátkosti si to prejdime: Odpočúvania novinárov, pán Rajtár pripravil Slovensko o 4 mil., a kľudne sedí a usmieva sa. To sú ťažkí profesionáli. To sú ťažkí profesionáli toto. Sedí, usmieva sa, pripraví nás o 4 mil., vystúpi, niečo povie. Stretávajú sa na raňajkách s Kočnerom, zneužívajú vlastnú matku, vedia NAKU, predať samopaly po 11 euro, nakúpiť Fabiu za 80-tisíc euro. To sú ťažkí profesionáli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v zásade zaznelo tu zásadne niekoľko vecí, na ktoré je nevyhnutné reagovať, a začnem vlastne odzadu pani poslankyňou Zemanovou.
Pani poslankyňa, povedzte mi, že čo vás vedie k tomu, aby ste povedali absolútny nezmysel? Tomuto stále nerozumiem. Napríklad povedali ste, že sa Slovensko zadlžuje.
Keď si zoberieme, vždy sa dlh, tunák pán poslanec Jurzyca ako ekonomický odborník, ktorý je teda naozaj uznávaný ekonomický odborník, vie, že keď klesne dlh z 54 % na, myslím, že sme tesne pod 50-kou, alebo okolo 50-ky za posledné štyri roky, to znamená, ten pomer k HDP klesá, tým pádom klesá, aj deficit klesá v štátnom rozpočte, tak to nie je zadlžovanie.
Proste len v snahe povedať, že je zle, poviete hocičo.
Poviete, nefunkčná polícia. Tu je veľmi dôležité, pani poslankyňa, povedať, že keď sme preberali vládu v roku 2006, tak dôvera k polícii bola v dvoch rôznych prieskumoch od 35 do 42 %. Dnes je cez 50, či už podľa agentúry Focus, alebo podľa Inštitútu pre verejné otázky. Čiže jednoznačne tá dôvera k polícii stúpla za tých desať rokov, o ktorých sa bavíme.
A prečo stúpla? Vy máte vo zvyku v opozícii, najmä to robí SaS, ale aj veľmi intenzívne OĽANO, sa vyhrážať policajtom, vyšetrovateľom, prokurátorom predovšetkým z dôvodov, že veci, ktoré ste spáchali, by sa nemali riešiť a mali by sa riešiť iba iné veci. Ale zabúdate na to, že v týchto prípadoch nekoná vláda, nekoná na základe našich trestných oznámení.
Ja som podal asi päť trestných oznámení, všetkých päť bolo zamietnutých, pretože sa rozhodol vyšetrovateľ nezávislý, že to je inak, ako si myslím ja. A rešpektujem rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú v tomto štáte nezávislé.
Ale na druhej strane útočíte aj menovite. Pán Rajtár tu osočuje konkrétnych ľudí, ktorí nie sú súčasťou politického boja, pretože má strach, pretože spáchal trestný čin, zbabelo sa zachoval, potopil svojho asistenta, a tak sú vinní všetci ostatní, len nie on. Všetci ostatní sú na vine.
Častokrát si beriete do úst generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Vážené dámy a páni, keď sme prichádzali v roku 2006, Slovensko patrilo ku krajinám s najvyšším počtom nájomných vrážd. V tom čase sme žili naozaj v mafiánskom štáte. V tom čase sa preháňali veľké, obrnené častokrát, autá po našich uliciach, parkovali na chodníkoch, otravovali mladých ľudí, ktorí chodili na diskotéku, rodičia sa báli posielať mladých ľudí, aby sa večer išli zabávať. Báli sa o nich. V tom čase naozaj na Slovensku fungovali veľké organizované skupiny. Mafiáni doslova a do písmena.
A v tom čase sa našli štyria, resp. piati ľudia, ktorí napriek tomu, že častokrát boli zavraždení alebo bolo vyhrážané policajtom, prokurátorom, ale aj novinárom, horeli im autá, boli bití, ako to tu bolo povedané. Pán novinár Jacz to povedal naposledy. Taká bola vtedy doba. Pamätáte si ju? A napriek tomu sa našli ľudia, ktorí mali odvahu a postavili sa tomuto fyzickému násiliu a tomu, čo je najhoršie.
Jeden z nich bol Dušan Kováčik, zvolený viac ako 130 hlasmi v tejto snemovni za špeciálneho prokurátora. Bol to návrh dnešnej opozície. Pán Kováčik bol presne ten, kde spolu s jeho tímom špeciálnych prokurátorov a policajtov rozložili organizovaný zločin. Tomuto človeku môžme len ďakovať.
Bol to on, bol to generálny prokurátor, ktorý prišiel na Krajskú prokuratúru v Bratislave v roku 2004, Jaromír Čižnár. V tom čase Bratislava nemala ani 16-percentnú objasnenosť trestných činov. Každý sa bál zatvoriť kohokoľvek, kto sa tváril, že je veľký, vplyvný, má veľké auto.
Prišiel na špecializovaný útvar Tibor Gašpar, dnešný prezident Policajného zboru. Ivan Šefčík, ktorý bol šéfom tímu Černák, najväčšieho bosa slovenského podsvetia. Alebo Milan Lučanský, šéf operatívy v tom istom tíme.
To boli ľudia, ktorí prví nabrali odvahu v čase – pamätáte si rok ´98? Pamätáte si ten obrázok, ako sa prišiel Černák prihlásiť na políciu a nebol ten, ktorý by ho zatkol?
Pani poslankyňa, pamätáte si to? Som rád, že ma nepočúvate. (Reakcia z pléna.) Či si pamätáte ten obrázok, keď pán Černák prišiel na políciu a nemal ho kto zatknúť. Dve alebo tri hodiny tam bol len tak.
Tí ľudia, ktorých dneska neprávom a klamlivo predovšetkým obviňujete z toho, že nerobia tak, ako si vy predstavujete, boli tí, ktorí nabrali ľudskú odvahu a postavili sa ľuďom, ktorí mali zbrane, vtedy pozerali do hlavne, do hlavne pištolí. Vtedy riskovali naozaj život za to, aby dnes sme mali naozaj kľudné ulice a bezpečné Slovensko. To sú tí ľudia, ktorým sa máme naozaj poďakovať. (Potlesk.)
A že im neprejavujete úctu práve v tom, že vyhrali ten boj s mafiou, pretože dnes sú všetky hlavy organizovaného zločinu vo väzení. Dostali od 20- až 25-ročné tresty, mnohí doživotie. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galko, nevykrikujte! Možnože to máte vo zvyku, ale tuto to nerobte, však budete vystupovať.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pán poslanec, viete, pánovi Galkovi sa výchovy nedostalo a človek, ktorý takýmto hrubým spôsobom zneužije štátu moc, viete, pán Galko je nervózny, že dnes sa o ňom hovorí, že zneužíva ústavu, že zneužíva svoju moc. Jeho obľúbenou disciplínou je sa vyhrážať.
On sa vyhrážal, keď nahral tie odposluchy, ktoré tu čítal, aby bol zaujímavý, čím mimochodom takisto porušil zákon, pretože nikto ich nikdy neodtajnil, pán Galko. Tak iba reprezentoval svoju náturu. On už od leta sa vyhráža všetkým novinárom: Počkajte, až ja poviem o niektorých poslancoch, ako sa správajú k novinárom, počkajte, až to porozprávam! A keď sa potom novinári pýtali, že či teda to sú od neho tie odposluchy, tak zbabelo skryl chvost, schoval sa do ruží. To nie ja, to uniklo. To nie ja.
Nemáte ani odvahu, pán Galko, ani odvahu sa priznať k tomu, že ste to celé urobili. Nemáte tú odvahu a vy viete, že ste porušili zákon, že každé ráno ste tam mali nakvartírovaných svojich ľudí z Vojenského spravodajstva, ktorí vám toto všetko ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené). A vy ste im dávali príkazy, aby odpočúvali Erika Tomáša... (Reakcia poslanca Galka.) Vám to súd... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galko, nevyhrážajte sa dnes nikomu, ani pánovi ministrovi.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Že naozaj, ani ja nepatrím k ľuďom, že mňa by sa nebál ani môj pes, keby som ho mal. Ale faktom zostáva, že je to trápne, že nemáte jediný argument a jediný fakt. To jediné, čo máte, sú invektívy, pokriky a... (Reakcia z pléna.) Ja som naozaj pokojný a v podstate nemám vám čo k tomu viacej povedať.
Faktom zostáva, sa vrátim k tomu, prečo som vystúpil, keďže som bol vyzvaný, o tej nefunkčnej polícii.
A myslím si, že polícia za posledných desať rokov zmenila ráz tejto krajiny, že sa z nej stala štandardná krajina, kde organizovaní zločinci sú v base, kde sa odhaľujú prípady aj starých vrážd.
Spomeňte si, čo tu bolo narozprávané v prípade bývalého predsedu Ústavného súdu a advokáta Ernesta Valka. Boli dva prípady, ktoré som vždy zdedil. Bol to prípad študenta Daniela Tupého a prípad Ernesta Valka. Prvý prípad sa stal deväť mesiacov pred mojím nastúpením a druhý asi osem. V obidvoch prípadoch sme boli veľmi nešťastní, pretože v úvode sa urobilo obrovské množstvo chýb. A nevyčítam to nikomu. Je to proste vec, ktorá sa jednoducho môže stať. Ale vždy som hovoril novinárom a moje slová platia dnes, tak ako pred ôsmimi rokmi, že urobíme všetko pre to, aby sa páchateľ necítil bezpečne. A veľmi tvrdou prácou polície sa podarilo, aby boli páchatelia tejto vraždy tohto advokáta zadržaní a obvinení. To je pre mňa výsledok práce. Nie môj výsledok.
Ak ste si všimli, za tých desať rokov som si nechodil prisadnúť na jednotlivé tlačové konferencie, kde by som sa priživoval na výsledkoch polície. Nikdy som ich bombasticky neuvádzal ja. Mal som jednu tlačovku, za ktorú som kritizovaný dodnes. Súvisí s Hedvigou Malinovou, ale o tom sa môžme porozprávať. Môj názor mimochodom platí tak vtedy, ako aj dnes a potvrdzuje to aj obžaloba. Keby ste si ju prečítali, vedeli by ste, ako ten prípad naozaj bol. Ale platí, že boli ľudia, ktorí nikdy nestratili odvahu a fungovali.
Čiže, pani poslankyňa Zimenová, ak toto poviete ako všeobecný fakt, že nefunkčná polícia, popierate, popierate to, že sa dokázali odvážni ľudia postaviť mafii. Nepostavili ste sa jej vy ani pán Rajtár. Ale postavili sa konkrétni ľudia, na ktorých teraz bez problémov nadávate len preto, pretože máte potrebu niečo povedať.
Ja som politik, ja som minister vnútra. Mne môžte nakladať. To je súboj, ktorý je medzi dvoma politikmi, je to súčasťou demokratickej súťaže a slovník, ktorý zvolíte, je na vás. Hodnotiť vás budú vaši voliči.
Rovnako tak platí, že vy stále, a to nie je len dnes, to platí aj pred polrokom, rokom, sa neustále snažíte odstrániť vládu tým, že poviete, už musíte ísť preč, lebo to je váš názor, váš osobný názor. Ale naozaj je pravda tá, že - a sedí tu aj pán Budaj ako jeden z tých, ktorí stáli pri premene tejto krajiny z komunistickej na demokratickú - rozhodujú voľby. A tých, ktorých zvolí väčšina, tí potom robia podľa volebného programu a vedú túto krajinu. A keď ich chcete vymeniť, musíte v tej súťaži uspieť. Musíte v tej súťaži uspieť. A z môjho pohľadu je toto jedna z hlavných cností, ktoré vláda Roberta Fica má.
Zoberte si, aká situácia je dnes v Poľsku, aká je dnes situácia v Maďarsku. Všade vládnu jednofarebné vlády. Aj na Slovensku vládla jednofarebná vláda. Došlo k nejakému poničeniu ústavy? Došlo k nejakému bezprecedentnému odpočúvaniu niektorých kolegov, novinárov? Z môjho pohľadu je tento hlavný rozdiel medzi nami a vami.
Dovoľte, aby som ešte odprezentoval predovšetkým to, keď hovoríte o nefunkčnej polícii, niekoľko výsledkov.
Hneď po nástupe, už to tu naznačil pán premiér, sme sa venovali katastrofálnej časti ohľadne Schengenu. Nebudem sa rozširovať nejako dlhšie, pravda je tá, že tam bol presne ten rozdiel medzi praktickou politikou a výsledkami pre ľudí a medzi kabinetnou politikou. To vyústilo do tej katastrofy.
Keď som sa pýtal riaditeľa hraničnej polície, ako je možné, ako je možné, že v takom stave bola, tak mi povedal jedinú vec: Nepamätáte si rok 2004, pán minister? V roku 2004 bolo zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť, vy ste na ňom boli ako predseda a bol referát o tom, ako sa máme, dokonca 2005, pardon, ako sa máme pri prístupe do Schengenu. Vtedy si dovolil vtedajší riaditeľ hraničnej polície kritizovať, že sme na tom veľmi zle. Na tom výbore bol prítomný aj minister vnútra. Na druhý deň ho odvolal, pretože čo si to dovolil kritizovať a povedať takéto slová na výbore pre obranu a bezpečnosť. Pravicová koalícia bola vtedy. Demokraticky, po vyslovení názoru odvolala riaditeľa. Ten nový sa jednoducho bál čokoľvek povedať. Ten nový sa bál čokoľvek povedať, a preto sme dopadli tak.
Čiže vyvolávanie strachu, vyhrážanie sa, to je presne metóda, ktorá sa nezmenila od roku 2005 a ktorú máte aj dnes. Len vyhrážky a len, samozrejme, snaha, že ty patríš tam a ty patríš tam.
Dobre, veď však prídu voľby a budete úspešní vo voľbách, budete zostavovať vládu a môžte túto krajinu viesť spôsobom, aký bude napísaný vo vašom vyhlásení.
Zatiaľ si vám ale dovolím povedať o tej nefunkčnej polícii nejaké čísla, pani poslankyňa.
V roku 2006, keď sme nastúpili, bolo spáchaných 115-tisíc trestných činov. Minulý rok to bolo už iba 70-tisíc. Poviete si, štatistika. No, aj pri objasnení stúplo objasnenie zo 41 % na 56. A čo je pre mňa najpozitívnejšie, že v Bratislave, kde sme mávali bežne 16-20 % objasnenosť, tak práve teraz stúpla objasnenosť až na 40 %. Hlavné mesto je vždy najväčším problémom v každom štáte a Bratislava sa stala naozaj niekoľkonásobne bezpečnejším mestom ako kedykoľvek predtým.
Ak sme mali v roku 2006 1 600 lúpeží, tak minulý rok to bolo len 526. Vymenúvam úmyselne trestné činy len tie, ktoré sa nahlasujú vždy, pretože sú to veci, ktoré sú naozaj problematické.
Čo sa týka krádeží áut, v roku 2006 sa ukradlo 5 225 áut, v roku 2016 to už bolo iba 1 671. To je aký pokles? 70-percentný, 68-, 69-? Zdá sa vám to, že polícia je nefunkčná?
A zároveň z 15 % na 30 % stúpla objasnenosť, že každé tretie auto už dokážeme vrátiť. To sa vám zdá málo, že máte svoje auto bezpečne pred vaším domom, že sa nemusíte báť, že vám vykradnú váš byt? Pretože v roku 2006, keď sme nastupovali, bolo vykradnutých 19 044 bytov. Minulý rok to už bolo iba 6 260. To je nefunkčná polícia?
Myslím si, že treba povedať, že policajti si zaslúžia naozaj uznanie. A niekto, a teraz neviem kto, dokonca to bol pán poslanec Rajtár, hovoril, že dávame im iba 300-eurové odmeny, keď skončia spis. No som rád, že môžme aspoň 300. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo aj vyšetrovatelia dostali v lete naozaj zásadným spôsobom pridané. A to je dôležité, aby sme tam mali kvalitných ľudí. A nie sú to ľudia, ktorí prišli do polície počas SMER-u. To sú ľudia, ktorí v polícii slúžia 20, 25 rokov. Žiadni smeráci. Ľudia, ktorí si iba robia svoju prácu.
A, naopak, na druhej strane týchto výsledkov, ktoré sú, sú konania niektorých politických strán.
A ja sa naozaj ešte pri tom, ako ste kritizovali Generálnu prokuratúru a toho, kto tam sedí, a všetky tieto veci, vrátim.
Teraz opäť, pán poslanec Baránik, vy ste hovorili o tom, že kto tam sedí. Pán poslanec, povedzte mi a možno sa vyjadrite k tomu, čo hovoríte na spôsob voľby generálneho prokurátora počas vlády Ivety Radičovej, kedy súd jasne rozhodol, že nemôžete tú voľbu vykonať, vyhlásil to verejne do novín. A len preto, že nebolo formálne doručené rozhodnutie do parlamentu, sa SaS-ka rozhodla zvolať schôdzu, aby zlomila rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré im nevyhovuje. O akej ústavnosti vo vašom prípade chcete niekedy vôbec hovoriť?
Áno, pán premiér tu hovoril o starých televízoroch, ale jednu vec nepovedal. To boli staré televízory, ktoré naposledy boli v tejto sále, keď ešte bola vláda Vladimíra Mečiara. Vtedy boli naposledy televízory, ktoré odmeriavali a zatvárali ústa opozícii. Pán Sulík ma niekoľkokrát vypol. Nie, keď som vykrikoval z lavíc, ako to robia niektorí poslanci, ale mal som normálne slovo, ale len preto, že sa mu to nepáčilo, čo hovorím, tak ma jednoducho vypol aj pri tomto pulte. A vy chcete hovoriť niečo o demokracii?! O ústavnosti?! Veď to je na smiech. To je naozaj výsmech.
A voľby generálneho prokurátora, kde ste sa vodili za ruky, fotili si jednotlivé hlasovacie lístky, to bolo absurdné. Pamätáte si na voľbu, kedy ste si museli rozlíšiť svojich politických nominantov na modrý a červený lístoček? Pamätáte si to? Naozaj. Ja si to teda pamätám. Keďže vy ste nevedeli rozlíšiť svojich poslancov, lebo ste sa pomýlili, svojich politických kandidátov, tak to som bol ja, dal som návrh, aby ste teda, aby ste mali ľahšiu prácu, že aby ste rozdelili vašich kandidátov na modrý lístok, aby ste sa nepomýlili, že nemáte hlasovať za smeráckych, a naši boli na červenom. (Reakcia z pléna.)
No problém je v tom, pani poslankyňa, že ste to schválili a bolo to tak a bolo to tak. (Reakcia z pléna.)
Zrealizovalo sa to, pani poslankyňa. No, vidíte to.
Čiže z môjho uhla pohľadu tých obrovských pochybení, ktoré ste voči demokracii urobili, bolo obrovské množstvo. A ja si myslím, že z tohto sa treba naozaj poučiť a možno sa vrátiť k normálnej diskusii, ktorá k tomu naozaj patrí.
Ešte jedna poznámka, povedal to pán poslanec Jurzyca, ktorý kritizoval EKS a povedal, že je to rozdiel medzi vymyslenou cenou a reálnou cenou. Keby to bolo tak, ako vy hovoríte, pán poslanec, tak je úspora cez 300 mil. Nie je to pravda. Výpočet úspor EKS sa nerobia z predpokladanej hodnoty, ale z prvého bidu. Áno? To znamená, je cena a potom sa dá prvá ponuka, ktorá príde. Od nej sa to odpočítava. A to isté platí, keď by ste odrátali tretiu ponuku, ktorá už je považovaná všetkými, by som povedal, transparentnými spoločnosťami za tú ideálnu, že už tri ponuky sú naozaj súťaž, tak je to stále cez 100 mil. v rámci tých úspor. Je.
Ja netvrdím, že to je zázrak na všetky lieky. Ale sú to konkrétne opatrenia, ktoré naše ministerstvo vykonalo. Budete rozprávať o všelijakých možno, a teraz nemyslím vás, o tom, že či niektoré reformy v rámci ESA boli, alebo neboli úspešné. No tak táto jedna je minimálne, je a je naozaj reálne merateľná.
Rovnako tak my sme pracovali na tom s Inštitútom finančnej politiky a dnes nebohým Martinom Filkom, kde v prípade reformy sociálneho systému ozbrojených zložiek viete, že je plus 250. My sme prepustili ako ministerstvo 1 500 ľudí, zrušili sme krajské úrady. To znamená, z tohto uhla pohľadu tá reforma má mnoho vecí. Ja rozumiem, že ju nemôžete uznať, lebo ste v opozícii, len hovorím, že sú to reálne čísla, o ktorých sa môžme naozaj vždy baviť.
A pri tých nehodách. Ony by nezmenili číslo. Pomer by nezmenili určite. Pretože ak raz v roku 2007 a roky pred tým bolo vždy cez 600, od roku 2002 to bolo cez 600. Boli roky, keď bolo 800-900 mŕtvych na cestách, to je pravda. Ale my sme sa zamerali práve na tie roky, ktoré predchádzali tomu, než príde. Tak sme urobili veľkú reformu dopravného systému.
Možno sa vám to zdajú maličkosti. Ale spomeňte si, čo sme sa tu nahádali v parlamente o tom, že sme povedali, že jednou z dôležitých vecí, aby sme zvýšili bezpečnosť na diaľniciach, je zakázanie predbiehania kamiónom. O takejto veci, ktorú považujem za technický detail, sme sa tu hádali tri týždne, preháňam, aj s výbormi, aj so všetkým. A o tom, že proste budú rady na tých diaľniciach, dlhé kamióny a, samozrejme, plno lobistov si našiel vtedajší hlavný, organizácia pre dopravcov o tom, aké je to zlé. Dneska vyjdete do Čiech a ide vás vytočiť, že tam sa kamióny predbiehať môžu, alebo do Rakúska. Jednoducho to bolo jedno zásadné bezpečnostné opatrenie, ktoré zlikvidovali tie nehody, ktoré sa stali aj pri Bratislave, kde boli piati alebo šiesti mŕtvi len preto, lebo proste tá rýchlosť kamiónu a auta v povolenej rýchlosti je rozdiel proste 50 kilometrov za hodinu. A to sa niekedy nedá zabrzdiť, v zlých poveternostných podmienkach vôbec. A práve aj vďaka takýmto rozhodnutiam sa slovenské diaľnice stali jedny z najbezpečnejších.
Hovoria tu mnohí o vymyslených kauzách a vymyslených všelijakých veciach, ale životy občanov sú jedny z najpodstatnejších. A ak sa nám darí každý rok, aby bolo 400 ľudí viacej pri štedrovečernom stole, pretože teraz sa pohybuje to číslo okolo 250 plus-mínus. Uvidíme, ako tento rok dopadne. Teraz sme niekde v okolí 5 horšie ako minulý rok. To uvidíme.
A možno máme ďalšie opatrenia, ktoré v spolupráci s vami treba prijať, aby ešte omnoho viacej ľudí bolo zachránených. Ale to je podstatné. Ľudský život je predsa nevyčísliteľný. A ja mám dobrý pocit z toho, že sme niekoľko tisíc ľudí zachránili práve takýmito opatreniami.
A hovoriť potom o nefunkčnosti polície, ktorá v tom má významný príspevok, je naozaj z môjho pohľadu nepochopiteľné, len preto, že mám potrebu zaútočiť na svojho politického oponenta.
Ale na mňa naozaj útočte, ale vynechajte z toho policajtov, prokurátorov a sudcov. To je jednoducho akože mimo toho, to nie sú vaši politickí súperi, ja som politický súper.
A takisto platí, že nielen toto sa podieľalo na tom výraznom znížení, prakticky o dve tretiny, na tom výraznom znížení, že za čo sme dostali cenu Európskej únie, že to nie je vymyslené číslo, ako ste sa snažili naznačiť, že keby sme to prerátali na prejazdené kilometre, tak vlastne to máme inak, aj základňa by bola iná, aj výsledok by bol iný. Ten počet mŕtvych sa proste zmeniť nedá. Mohli by sme ho meniť podľa počtu hodín, ktoré počítame, že to je následkom nehody, samozrejme, ale zase by to bolo ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), lebo by sme sa museli vrátiť 10 rokov dozadu.
Faktom však zostáva, že všimol som si, že niektorí poslanci sa vždy pousmiali, keď sa hovorilo o reforme nášho záchranného systému hasičov. Poviem vám dva dôležité príklady.
Tá zmena výbavy a modernizácia celého záchranného systému nevyplýva z toho, že by sme chceli, aby hasiči mohli mať krajšie chránenie Božieho hrobu na Veľkú noc, ale aby reálne zasahovali, aby sme zo 4-tisíc hasičov mohli urobiť 35-tisíc bez väčšej investície peňazí, to je podstatné. Pretože 4-tisíc profesionálnych hasičov stojí 80 mil. ročne. A 35-tisíc vycvičených dobrovoľných hasičov nás stojí proste 4 alebo 5 mil. ročne. To je obrovský rozdiel.
A keď porovnáte dve udalosti, požiar na Záhorí tento rok a požiar na Záhorí pred 15 rokmi, tak následky sú diametrálne odlišné. Nielenže vtedy boli následky aj na životoch, to je prvá vec, ale zhorelo viac ako 5-tisíc hektárov lesa. Teraz to nebolo ani 300, pretože dramaticky viacej hasičov zasahovalo, až 77 jednotiek. To je ten rozdiel.
A to nerobíme preto, aby si mohli urobiť peknú slávnosť na dedine, ale aby chránili majetky, životy ľudí, aby pri povodni dokázali zachrániť všetkých, ktorých treba. A preto by som si z nich srandu nerobil.
A čo je veľmi dôležité, jedna z posledných vecí, čo poviem v tomto vstupe, je fakt, že zmena výbavy a modernizácia výcviku hasičského záchranného systému spôsobila, že máme tiež menej mŕtvych na cestách. Skrátenie lehoty od príchodu hasičov k zdemolovanému autu do odovzdania do rúk lekárom sa skrátila o 22 minút. O 22 minút skorej sme schopní poskytnúť ľudom, ktorí sú postihnutí na dopravnej nehode. To je opäť záchrana ľudského života.
Takže chcel by som ešte raz počuť to vysvetlenie, že v čom teda je tento celý systém nefunkčný a v čom sme teda zlyhali, ak všetko, čo tento štát robí, je zlé. No nie je, len sa musíme pozrieť pravde do očí.
Ďakujem pekne.

Pôjdem do radu.
Nedôvera v políciu, samozrejme, keďže prehovoril človek, ktorého lož je pracovnou metódou, tak hovoril to zo svojeho uhla, ale štatistika je jednoznačná. Eurostat (Európsky štatistický úrad) hovorí, že na Slovensku polícii dôveruje najmenej ľudí zo všetkých krajín Európskej únie a to je výsledok najlepšieho ministra v histórii Slovenska nielen vnútra, zo všetkých ministrov.
Je úplne smiešne, keď o mafiánskom štáte hovorí konkurzný mafián. Pripomeňme si, ako začínal tento hviezdny to minister svoje podnikateľské pôsobenie. V roku 2000 zmanipuloval a súd potom rozhodol, zmanipuloval konkurz firmy Kovošrot, ktorá mala majetok 150 mil. korún. Prvé kolo konkurzný správca akosi zrušil a, čuduj sa svete, v druhom kole vyhrala firma, ktorú vlastnil Robert Kaliňák. Majetok previedol cez 3-4 firmy a nakoniec sa tým majiteľom všetkých tých pozemkov, lukratívnych, na Mlynských nivách, kde sa dnes stavajú mrakodrapy, stal znova pôvodný vlastník. Čiže Robert Kaliňák bol mafián, mafiánom zostane, začínal ako konkurzný mafián a dnes je mafián v politike.
Ďalšia vec. Ako keď tu hovorí niekto o mafiánskom štáte, tak je B. A. Haus, o 600-tisíc eur kúpil lacnejšie podiel od Ladislava Bašternáka v čase, kedy ho vyšetroval Kriminálny úrad finančnej správy, inak povedané, zobral úplatok od človeka, ktorého vyšetroval Kriminálny úrad finančnej správy, 600-tisíc eur.
A keď hovorí, že životy občanov sú jedny z najpodstatnejších, tak sa pýtam, kto zabil tých 7 opatrovateliek? Zabili sa samé, zabil ich vodič alebo zabil ich človek alebo ľudia, skorumpovaní zlodeji, ktorí ich vyhnali zo Slovenska? Si jedným z nich.

Ďakujem pekne. Pán minister, je veľmi dobré, že ste pripomenuli tú atmosféru 90. rokov z hľadiska bezpečnosti, keď tu pobehovali rôzni mafiáni typu Žaluď, Boris Kollár a tak ďalej po uliciach a dneska je naozaj pokrok, že už niektorých z nich máme aj v parlamente, aj keď neviem, či to je najlepší pokrok, ale hrozne som rád, že Boris Kollár už ďalej sa mafiánskym praktikám nevenuje.
Ale sú tu pokroky aj z iných hľadísk. Sociálne a ekonomické hľadisko a to je pre nás najdôležitejšie. Nezamestnanosť na rekordnej úrovni, z hľadiska najnižšia úroveň, aká bola. Z hľadiska ekonomického rastu, z hľadiska sociálneho vylúčenia, ktorá je oveľa nižšia ako kedysi z minulosti, z hľadiska miery chudoby, z hľadiska všetkých tých parametrov, minimálna mzda a tak ďalej, ktoré zaujímajú našich ľudí, pracujúcich ľudí, je to lepšie. To znamená, že, áno, opozícia je zúfalá, musí hľadať zástupné témy.
Ja som veľmi rád, keď si spomeniem 90. roky, že sa tá situácia mení. Kedysi skinheadi mlátili mladých ľudí po uliciach, dneska majú obleky, sedia v parlamente a rozkrádajú kraj. Nie je to najlepšie, ale stále je to určitý pokrok.
Takisto vieme, že na začiatku 90. rokov bývalí komunistickí funkcionári chodili do Ameriky a tam umývali na pumpách autá, no dneska sú prezidenti. Výborný pokrok!
Takže vidíme, že je tu nejaký pokrok, to určite áno, ale myslím si, že stále máme čo robiť, ale je veľmi dobré, že na to upozorňujeme.
Osobne považujem túto schôdzu za čisté zúfalstvo, čisté zúfalstvo opozície, pretože keď štvrtýkrát odvolávate jedného ministra na základe tých istých argumentov, neustále dokola tisíckrát vysvetlených, tak je to znamenie, že táto vláda robí svoju robotu dobre, pretože oni nemajú žiadne iné témy.
A priznám sa, oni nás utužujú. Ja som si bol nútený prečítať všetku argumentáciu ministerstva vnútra a pána ministra Kaliňáka – a ja ho mám čoraz radšej.
To znamená, že myslím si, že takýchto schôdzí by mali mať čo najčastejšie, pretože potom budeme o to viac utuženejší.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán minister, ja si vážim všetkých poctivých policajtov a je ich veľa. Avšak z nich problém nie je, ale problém je vo vedení rezortu. Dám vám príklady.
Prvý príklad. Vznik takých paramilitantných skupín a nárast extrémizmu je dôsledok aj toho, ako zle funguje polícia, akú slabú dôveru má vo verejnosti, ale aj o tom, že na čele Policajného zboru a ministerstva vnútra sú skompromitovaní ľudia ako vy a pán Gašpar.
Druhý príklad. Vyhlasovali ste svojho času na pôde parlamentu, že kauza neoprávneného čerpania odpočtov DPH je vymyslená, a nebola, a vy tu stojíte ako človek, ktorý mal reálne obchody s podnikateľom, ktorý sa priznal k daňovým podvodom. Zasahovali ste do vyšetrovania minimálne svojimi verejnými vyjadreniami.
Ďalšie nedošetrenie bývania premiéra v byte daňového podvodníka, nejasnosti okolo vašich kšeftov aj kšeftov s bývalým ministrom Počiatkom.
A napokon výtky pri verejnom obstarávaní, ktoré sme dnes počuli, na vašom rezorte, to by malo stačiť.
Už len za toto by ste mali prevziať politickú zodpovednosť a odstúpiť sám. Odstúpte sám tak, ako sa to robí vo vyspelých demokratických spoločnostiam v takýchto prípadoch.
A na záver vám pripomeniem ešte jednu vec, a síce slová vášho súpútnika Borisa Zalu, ktorý povedal o vás, že: "Nejde o technickoprávnu realitu jeho káuz," teda vašich, "ale o dôveryhodnosť inštitúcie, a to dokonca tej najcitlivejšej – policajnej, vyšetrovacej, tej, ktorá je prvým stupňom výkonu spravodlivosti a ktorej je len prvým služobníkom, a nie vládcom. Ak to teda nie je morálnou výzvou pre ministra Kaliňáka na odstúpenie, tak by to malo byť politickou povinnosťou SMER-u – SD, ktorý ho nominoval."

Ďakujem za slovo. Pán minister, podľa čoho sa meria úspešnosť polície? Použijem slová Roberta Fica z roku 2002: „Úspešnosť polície sa nemeria podľa objasnenosti trestných činov, ale podľa dôvery občanov.“
Ďalej Robert Fico povedal: „Bolo by dobré, bol by som veľmi rád, keby bola tak 70- alebo 80-percentná.“
Tak sa pozrime po tých 15 rokoch na fakty, o ktorých ste aj vy hovorili vo svojim príhovore.
V októbri roku ´17 polícii neveria až 53 % občanov. Ako bolo spomínané, sme na chvoste Európskej únie. Verí jej 43 % občanov, a teda je to druhá najväčšia nedôvera v Európe. Za nami je len násilím zmietané Macedónsko.
Na porovnanie: v Rakúsku nedôveruje polícii len 13 % občanov, v Česku, v Maďarsku 32 % občanov, v Poľsku 42 %, a teda priemer v EÚ je 23 %. Takže jednoducho čísla nepustia a treba sa k nim postaviť chlapsky.
A ešte by som využil čas. Ste ma v podstate napadli nepriamo ohľadom tej kauzy vláčiky, nech sa páči, reakcia na facebooku je na stránke Obyčajní ľudia a je kvalifikovane táto reakcia napísaná, že o čo išlo v tomto prípade, nech sa páči naštudovať si to, prečítať si to a prípadne sa zapojiť do diskusie k tejto téme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. (Povedané so smiechom.)
Opäť jedna hlúpa, zbytočná, trápna schôdza, ktorá nič nevyrieši. Všetci to veľmi dobre vieme, vie to aj opozícia, vie to aj koalícia. Minister vnútra odvolaný nebude, keby ste náhodou nevedeli a veľmi vás to prekvapilo, takže nebude. Sedíme tu úplne zbytočne. Budeme tu sedieť ešte 5 alebo 6 hodín ďalších.
Ale predsa tá schôdza nie je až taká zbytočná preto, lebo neuveriteľným spôsobom mňa a mojich kolegov táto schôdza zbližuje a utužuje vzťahy v rámci koalície. Čo je výborné. Čo je výborné.
Jediný, ktorý si odnesie odtiaľto jednu politickú modrinu na čele, že sa možno už z nej možno aj nespamätá, je pán poslanec Rajtár, o ktorom tu tiež bola reč pred chvíľou, preto, lebo doteraz nevysvetlil, koľko odstal ten jeho asistent za to, že spôsobil tú blbosť v tej banke, že z nej spravil ten drevený dom, do ktorej už v podstate každý má problém chodiť. Ale to bude ten jediný, hej.
Ostatné stojí za nič a viete to všetci tuná, ako sedíte.
Čiže treba sa ospravedlniť občanom, mali by to urobiť tí, ktorí podpísali túto nezmyselnú schôdzu, že opäť strácajú čas s nami a opäť sa musia pozerať na tieto hlúposti zo strany opozície preto, lebo naozaj je to blbosť.
Ale aspoň vieme, čo by sa stalo, keby sa takíto ľudia dostali k moci, čo sa, dúfam, dlho, dlho, dlho nestane.
Prajem vám všetkým príjemné Vianoce.

Ďakujem. V rýchlosti budem reagovať na to, čo bolo povedané o voľbe generálneho prokurátora. Ústavný súd stanovil, že práva prokurátora Čentéša boli porušené v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora. Tak ste si vy dosadili svojho generálneho prokurátora, ktorý teraz funguje na základe vašich pokynov, podľa vašich potrieb. Tomu zodpovedajú aj jeho výsledky a výsledky hlavne špeciálneho prokurátora, ktorý nie je nič iné len vaša právna ochranka.
Pokiaľ ide o políciu, ktorú absolútne ovládate politicky a ktorá je len pokračovaním vašich politických záujmov, tak napríklad NAKA sa používa na politické akcie miesto toho, aby sa používala na to, na čo má byť ako vysoko kvalifikovaná organizácia, tak sa používa na také veci, ako je trestné stíhania proti opozičným politikom za to, za trestné činy ako ohováranie a takéto sprostosti všelijaké. To je typický Kaliňák.
Potom pokiaľ ide o políciu, choďte sa pozrieť na nejakú štandardnú služobňu v Bratislave, policajskú, ako to tam vyzerá. Tam, keď prší, tak tam zateká, cez strechu zateká do policajnej služobne a toto je tá polícia, o ktorú sa nám tu stará pán Kaliňák.
Choďte sa spýtať tých policajtov, že či majú radosť z toho, keď musia odťahovať počítače, keď vonku prší. Je tam špina, bordel, v živote sa tam neupratuje, žijú tam ako prasce a toto sú dobrí ľudia. Som zvedavý, že ako ste na nich pyšný, že ako sa o nich staráte. Je to všetko rozkradnuté, a preto na nič nie sú peniaze.
Takto to vyzerá v celej krajine!