26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre tento návrh zákona platí tá poučka o zle zapnutom prvom gombíku na košeli. Keď si zle zapnete prvý gombík, tak následne všetky ostatné gombíky budú zle zapnuté, nech sa snažíte, ako sa snažíte.
Na začiatku informatizácie alebo už priebehu vznikla takzvaná Agentúra NASES, aby koordinovalo rôzne IT projekty. Stalo sa tak v roku 2009. Následne sa minula miliarda eur na informatizáciu štátnej správy a ten výsledok všetci poznáme. Za túto absurdne vysokú sumu máme absurdne zle spravené systémy. Často sú to iba veľmi jednoduché databázy, ale ani k týmto jednoduchým databázam nebolo možné spraviť rozhranie, na základe ktorého by sa tie databázy dali rozumne využívať. A tak rôzne organizácie pod ministerstvom, pod štátom tak, alebo ktoré spolupracujú s ministerstvami a so štátom, si robia vlastné aplikácie na prezeranie týchto databáz, keďže tie multimiliónové štátne jednoducho nefungujú.
Prečo máme takýto stav, vysvetlil zrejme minister zahraničných vecí pán Lajčák mladej zamestnankyni, ktorá prišla zo zahraničia, keď jej povedal, že, citujem: "Žijeme v istom nastavení, kde existujú v IT oblasti rôzne kartely a rôzne zákulisné dohody, s ktorými štát nič nevie robiť." A je absolútne zrejmé, aký pravdivý je tento citát. Štát nevie nič robiť s týmto kartelom a s týmito zákulisnými dohodami, no tak zoberie ďalšie gombíky košele a zapína ich zlým spôsobom namiesto toho, aby rozopol ten prvý gombík a tie, čo boli zle zapnuté a začal jednoducho robiť veci odznova a správne. To znamená, aby nastavil systémy tak, aby fungovali, aby sa nedostávali k tým niekoľkým IT firmám, ktoré vyhrávajú zákazky, lebo sú tak tendre nastavené, lebo sú tak, takým spôsobom zadané.
Poďme k naozajstným riešeniam, ktoré sa ponúkajú, keď ten štátny systém za vlády Roberta Fica zlyhal. Dá sa zverejňovať, budem veľmi konkrétny, takzvané aplikačné programové rozhranie jednotlivých, jednotlivých databáz, jednotlivých súčastí toho, čo štát v IT oblasti spravuje. Dá sa to zverejniť tak, aby či už firmy na základe nejakej komerčnej bázy, alebo aj hocikto, trebárs aj zadarmo ako koníček naprogramoval tie rozhrania, tie vstupy medzi štátom a občanom a aby sa dali tie dáta, ktoré štát, či už núti používať, alebo ľudia ich potrebujú používať, aby ich vedeli správne ľudia využívať.
Takisto, načo máme dva koordinačné orgány, jednak Agentúru NASES pod úradom vlády, čiže pod Robertom Ficom na jednej strane, na druhej strane máme nové takmer ministerstvo pod úradom podpredsedu vlády, kde je zamestnaných, ak si dobre pamätám - mali sme dostať na finančný výbor presné údaje, ale zatiaľ neprišli - tak okolo 130 ľudí alebo vyše 130 ľudí. Časť z toho je zamestnaná z eurofondov, potom sú tam ešte nejakí predražení externí experti. Počiatočné náklady prvý rok boli vyše 5, vyše piatich miliónov, aj teraz sa rátajú v radovo v miliónoch, v miliónoch eur každý jeden rok. Čiže máme zbytočne dva koordinačné orgány, čo je kontraproduktívne, lebo potom kto vlastne správne koordinuje?
No takže ja by som bol veľmi rád, keby sme namiesto teraz nejakého ďalšieho vzdelávania a ďalších prostriedkov zo štátneho rozpočtu míňaných na to, že keď už máme zle zapnutý prvý a ďalšie gombíky na košeli, tak poďme aspoň vzdelať ľudí o tom, že ako presne sú zle zapnuté, či ten druhý je v tretej dierke a štvrtý v piatej a podobne. Namiesto toho poďme robiť reálnu nápravu. Veľmi rád by som videl konkrétne riešenia po takmer dvoch rokoch fungovania, nielen nejaké nejasné vízie, ale konkrétne plány, úplne konkrétne a presné návrhy. Inak je aj takýto úrad len ťahanie ďalších peňazí. A takéto dodatočné návrhy na vzdelávanie o zlých systémoch je len zbytočné ťahanie peňazí z vreciek daňových poplatníkov. A ešte som si teda všimol, že tieto financie na tento rok, takmer milión, na ďalší rok 320-tisíc, 2020 280-tisíc, nie sú kryté v štátnom rozpočte. To znamená, že sa tam budú musieť nejakým spôsobom dodatočne zaradiť. Takže ani len vykryté v štátnom rozpočte podľa medzirezortného pripomienkového konania to nie je. Takže by som poprosil nejakým spôsobom korekciu týchto všetkých vecí a naozaj uvítam konkrétne veci, konkrétne presné plány, ako vyriešiť situáciu s nefunkčným, zlým a predraženým e-Governmentom.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, to predražovanie v informatizácii naozaj, naozaj už dosiahlo nevídané medze aj na slovenské pomery. Vieme veľmi dobre, pamätáme si, keď sme tu schvaľovali, respektíve my sme za to nehlasovali, vytvorenie Úradu podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, tak, že to bolo, už vtedy sme poukazovali všetci na to, že to je účelovo vytvorený úrad, len aby pán Pellegrini mal nejaké umiestnenie v podstatne len preto, že nemal k dispozícii nejaké ministerstvo. Teraz sa tu predkladá dotačná schéma, kde je ako hlavné odôvodnenie, sú spomínaní traja študenti zo Žilinskej univerzity, ktorí chcú ísť do Berkeley. Dúfam, že sa odtiaľ aj vrátia a nebudú to zbytočne vyhodené peniaze. Zaujímavé je tak isto aj schvaľovanie tých dotácií, ako prebieha, pretože o nich rozhoduje čisto vedenie úradu. Je tam, samozrejme, pro forma nejaká komisia, ktorá dáva odporúčacie stanoviská k jednotlivým, k jednotlivým projektom alebo k žiadostiam o dotácie. Ale aj táto komisia je menovaná samotným vedením úradu, čiže len čisto pro forma záležitosť. Ja to vnímam, že je to presne to isté, tá istá situácia, ako bolo napríklad aj s tými vyznamenaniami, že Kiska má svoje vyznamenania, tak teda aj pán predseda Danko si musí dávať svoje vyznamenania, aj Robert Fico si musí dávať svoje vyznamenania. Tak teraz to isté sa ide dať s dotáciami, že každý chce mať tie svoje dotácie, aby mohol sa niekomu zalíškať alebo podporiť tých svojich ľudí. Čiže vyslovene, vyslovene účelová záležitosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte mi zareagovať pár vetami na to, čo zaznelo v rozprave od pána poslanca Rajtára.
No, pán poslanec, to bolo presne také vystúpenie, ako vy mnohí v opozícii radi máte, že prídete sem a naozaj dve tretiny času, mám vážne pochybnosti, respektíve som mal, že či vôbec vy viete, o čom rozprávate, resp. či viete, čo ste vôbec chceli tu za týmto mikrofónom povedať. Pretože to je to, presne to typické snažiť sa vystupovať ku všetkému aj bez toho, aby som si veci naštudoval, aby som možno veciam pokúsil sa trošku rozumieť a možnože sa aspoň profiloval v parlamente ako odborník na danú konkrétnu oblasť a nie ako polyhistor, a takých je tam viacero, ktorí vedia vystúpiť ku všetkému, za všetkých okolností a na všetko majú ten najlepší recept.
Pán poslanec, vy ste kde nabrali, že sa ide niečo vzdelávať o informatizácii? Ten príklad tých troch študentov, ktorých chceme poslať na jeden semester do najlepšej univerzity na svete, je len príklad, akým spôsobom napríklad potrebuje mať organizácia ako naša zákon o dotáciách, aby mohla vôbec, keď podpíše na zahraničnej služobnej ceste s takouto najvýznamnejšou univerzitou nejaký kontrakt, lebo mohla vôbec realizovať veci. Tí študenti tam pôjdu riešiť na základe výberu Žilinskej univerzity, nie mňa, ani nášho úradu, riešiť svoje veci v rámci štúdia, v rámci výskumu a majú aj povinnosť po ich návrate zotrvať naďalej na univerzite a získané schopnosti a vedomosti aj naďalej odovzdávať Slovenskej republike. To je len príklad. To nemá nič s informatizáciou. Tam sú tri rôzne oblasti, na ktoré ak budeme mať peniaze, budeme môcť dotácie dávať. Keď nebudeme mať, nebudeme dávať.
Prostriedky, ktoré hovoríte, náš úrad má napríklad podpísané s americkým štátom Virgínia špeciálny slovensko-americký podporný fond na podporu Smart City riešení, o ktorý je obrovský záujem a ktorý na prvú výzvu reagovalo množstvo firiem a miest, ktoré by chceli v rámci týchto projektov fungovať a majú možnosť opäť v spolupráci s americkým súkromným sektorom otestovať tieto riešenia, následne ich implementovať v našich mestách.
Tak prosím vás, nesplietajte vy tu hrušky s jablkami. Vy ani neviete, o čom ten zákon je. A keď už, tak minimálne ako predseda parlamentu si pamätám, že ako rečník má vystúpiť vždy poslanec aj každý, kto tu stojí, k navrhovanému zákonu a má sa venovať téme. Ten zákon nemá nič s informatizáciou. Ale keď by už aj o tej informatizácii ste chceli niečo vedieť, prosím vás pekne, vy tu, nedovolím vám viac tu rozprávať a tárať. Všetci, jeden, to tu verklíkujete jeden za druhým, že sa niekde minula miliarda a nič nefunguje.
Prosím vás pekne, mňa naozaj a som to povedal už viackrát, nezaujíma názor vás, pán Rajtár, lebo vy sa tomu nerozumiete vôbec. Mňa zaujíma názor odborníkov a zaujíma ma názor medzinárodných inštitúcií, ktoré Slovensko z roka na rok posúvajú v rebríčkoch hodnotenia a naše úrovne informatizácie na najvyššie miesta. A keď si chcete vy hovoriť o zverejňovaní dát, tak chcem vám povedať, že Slovenská republika je na treťom mieste zo všetkých európskych krajín v množstve a kvalite zverejnených dát, ktoré sa dajú strojovo spracovávať, nad ktorými je možné robiť aplikácie. A v tomto sme lídrami, sme Top 3 krajín v rámci Európskej únie. Tak prosím vás pekne, že sa tu vôbec nehanbíte sa postaviť a tárať tu takéto nezmysly a zhadzovať Slovenskú republiku a dokonca klamať všetkých nielen v tejto sále, ale ešte aj tých, ktorí sledujú toto vysielanie, že tu nič nefunguje a že sme tu zlí.
Naozaj ak to raz povedia medzinárodné inštitúcie, to má väčšiu váhu, ako čo poviete vy, pán Rajtár. A na budúce, keď chcete k týmto témam vystupovať, tak si ich naštudujte a skúste sa poradiť s nejakými odborníkmi, nech vám vysvetlia, čo funguje a nefunguje. A keď vy odo mňa chcete konkrétne riešenia, tak aj vy, prosím, vystupujte veľmi konkrétne a nie paušalizovať, miliarda a nič nefunguje. Takto to nemôže fungovať ďalej a ja vám to už nikdy nedovolím.
Dovidenia. (Potlesk.)