26. schôdza

Pán Antal vystúpil skoro až rozhorčene, ale nestihol vyvrátiť nič z toho, čo tu zaznelo. Zazneli tu argumenty o tom, nikto nie je proti odstraňovaniu environmentálnych záťaží, ale padali otázky, prečo keď nie je EIA a keď stavebný, stavebné povolenie nebude pravdepodobne ani o rok, pokiaľ ide o Vrakuňu, a nehovoriac o ostatných, prečo je potrebné skrátené konanie. Vieme, že skrátené konanie je veľmi extraordinárny nástroj a vy zase musíte uznať, že skrátené konanie jednoducho skracuje šance expertov a širšej verejnosti, aby pripomienkovali procesy, ktoré v tejto sále prebehnú, preto je oprávnené klásť otázky, či máme právo a či je naozaj nevyhnutné, aby sa to konanie skracovalo. A tu padli konkrétne argumenty, ktoré pán Antal nevyvrátil.

Reakcia na faktické, pán poslanec Antal.

Na pani kolegyňu Cigánikovú, neviem čím reagovať, lebo to sú nejaké informácie, že počula som, že pani kolegyňa povedala, čo bolo na výbore. Čo sa týka (reakcia z pléna)... Na našom výbore.
Čo sa týka pána kolegu Poliačika, predpokladal som, že je v tom, nie ja vravím za ministra, ja som sa prihlásil do rozpravy, je to moje právo sa prihlásiť ešte aj pred ministrom, že tam je skutočne problém s vlastníkmi a bez vyriešenia týchto vlastníkov, nie je možné pokračovať v procese. Jednoducho aj ten proces, keď aj prejde tento zákon, niečo trvá. Nestane sa to, že prijali sme zákon a zajtra máme vyriešený problém. Nie my, jednoducho potrebuje ministerstvo čas na to, aby vyriešilo problém vlastníkov preto, lebo bez súhlasu vlastníkov sa nemôžu začať žiadne konania, bez právneho vzťahu k pozemku sa nemôžu začať ďalšie konania. Čiže ten proces ešte bude trvať niečo a čím ďalej budeme odďaľovať aj tento zákon, tak znovu tie mesiace a lehoty budú narastať. Preto som bol v tom, že som jasne odôvodnil, že skutočne áno, rieši sa to prioritne kvôli vrakunskej skládke, preto to ide v skrátenom legislatívnom konaní, ale ten zákon bude platiť pre každú ďalšiu sanáciu, ktorá bude v budúcnosti a na ktorú štát má vyčlenené zo zdrojov Európskej únie nie malé prostriedky.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Pán kolega, páči sa mi, ako bránite svojho ministra, má to tak byť, je to v poriadku, avšak tie argumenty, ktoré ste použili, tak stoja trošku na vode. Keby aspoň na čistej, však? Povedzme si, čo hovorí ústava vo veci oblasti životného prostredia. Ústava hovorí, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. A teraz, "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určených druhov voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov". To znamená, nič nebránilo ani z titulu povinností, ktoré štát, ústava kladie štátu na to, aby dbal o ochranu kvalitnej pitnej vody Žitného ostrova. To, že bola dlhodobo určovaná povinná osoba, kto je zodpovedný za realizáciu sanácie, ako určenie pôvodcu sanácie vrakunskej skládky, to je pravda. Avšak to nebránilo ministerstvu životného prostredia v zmysle iných zákonov, smernice o vodách, v zmysle zákonov, kde vlastne štát sa zaviazal o dosiahnutie, čo environmentálnych cieľov, to znamená, dosiahnuť dobrú kvalitu podzemných vôd, realizovať opatrenia. Ani len sa štát nad tým nezamyslel, robil monitoring podzemných vôd Žitného ostrova, kde len zo zverejnených údajov od roku 2009, dovtedy zverejnené dáta nie sú, ale predpokladám, že aj vtedy mohlo byť, ale teda hovorme od roku 2009, kedy boli analyzované vo vzorkách vôd Žitného ostrova pesticídy, v hlbokých horizontoch Žitného ostrova, a štát nekonal.
Pán minister sa vyviňuje, že však údaje boli zverejnené v ročných správach SHMÚ a každý ich mohol si tam nájsť a prečítať a skonštatovať, že naša najväčšia zásobáreň pitnej vody, riečny ostrov strednej Európy, ktorý má kapacitu zásobiť pitnou vodou 13 miliónov ľudí, to znamená nielen 250-tisíc obyvateľov, ktorí v súčasnosti odtiaľ poberajú z vodárenských zdrojov vodu, ale pre 13 miliónov ľudí v Európe, že tento poklad je, si pomaly nekonaním štátnych orgánov znehodnocujeme a nechávame tých ľudí v mienke, že tá voda je stále pitná, môžete ju piť, a ohrozujeme ich zdravie. Je to fatálne, fatálne zlyhanie štátnej správy.
Hovorili ste aj o tom, že áno, že iné riešenia sú a majú byť vo verejnom a sú teda vo verejnom záujme. Spomínali ste, áno, to sa dá uznať, ak sú najlepšie riešenia navrhnuté a majú sa realizovať a budú účinné, nech sú vo verejnom záujme a keď budeme hovoriť o samotnom zákone, tak nech sa použijú možno v krajných prípadoch aj krajné prostriedky.
Ale chcem ešte zareagovať na to, čo bolo povedané, že no, skúste povedať Vrakunčanom, že nebude zákon prijatý na tejto schôdzi, ale o pol roka. Tí Vrakunčania tam s tou skládkou žijú od 1970, proste 70. rokov, kedy tam tá skládka vznikla, vtedy Vrakuňa bola malou obcou, ktorá sa postupne rozrastala, a všetci o tej skládke tam vedeli. Tá skládka bola v podstate istým spôsobom rekultivovaná, všetci o nej vedeli, bolo zakázané na nej stavať. Nijakým spôsobom okoloidúci človek nevedel o tom, že v zemi sa tá skládka nachádza. A samozrejme, že aktiváciou tejto vrakunskej skládky došlo zase konaním štátu, a to spustením dočasného riešenia Vodného diela Gabčíkovo. Už vtedy, keď sa pripravovalo náhradné riešenie, variant C pre Vodné dielo Gabčíkovo, sme ako ochranárska verejnosť a ľudia, ktorí sme sa venovali týmto témam, upozorňovali na to, že nielen na Žitnom ostrove, ale práve v tej severovýchodnej časti Bratislavy sa nachádzajú rôzne skládky, rôzne záťaže, ktoré, zmenou režimu podzemných vôd dôjde k ich aktivácii a k postupnej hrozbe ohrozenia kvality podzemnej vody Žitného ostrova. Vtedy to bola pomaly zakázaná téma a kto si dovolil toto niečo povedať nahlas, tak sa stretával vo svojom živote s veľkými problémami. Avšak štát už aj vtedy strkal hlavu do piesku, pretože tie negatívne vplyvy sa začali prejavovať neskôr. A prvýkrát, kedy ich občania Vrakune spozorovali, bolo zhruba v roku 2000, kedy do malého Dunaja z brehov začala vytekať smradľavá voda, ktorá tam dovtedy nebola, a potom začalo pátranie, o čo ide, a potvrdili sa tie scenáre, ktoré boli, na ktoré sme upozorňovali pri spustení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, že sa stanú.
Odvtedy sa problém nerieši, nerieši ho ministerstvo životného prostredia, nerieši ho ministerstvo zdravotníctva, neriešia ho príslušná štátna správa, nerieši ho žiadna inšpekcia. Každý sa tvári, že problém nie je. Ale uznávam, treba ho riešiť. A to, ten argument, že povedzte niekomu, že vyvezieme tú skládku a niekde inde ju budeme spracovávať, že čo povedia na to tí ľudia niekde inde, nuž, keď raz niečo je vo verejnom záujme, aj vo verejnom záujme a tých iných je mať kvalitnú pitnú vodu za dostupnú cenu, pretože ak my neurobíme riadnu sanáciu tejto skládky a sú rôzne technológie, ktoré boli prezentované na rôznych fórach, ktoré neboli preverené, či naozaj by neboli realizovateľné. Či tá sanácia na mieste, nejakým plazmatickým spracovaním, či nejakým vyvezením a spracovaním na inom mieste a vlastne urobenie komplexnej sanácie, toto nikto nikomu nepredložil.
A nikto ani nepredložil, aké opatrenia ministerstvo má nachystané na ochranu Žitného ostrova voči šíreniu toho obrovského plošného znečistenia, ktoré sa pomaly približuje z Bratislavy do podzemných vôd Žitného ostrova.
Tak hovorme tu pravdu, hovoríme síce o skrátenom konaní, ale tu nie je naozaj dôvod na to, aby sme dnes konali unáhlene. Keď prijme sa zákon v priebehu tohto polroka, nič sa nedeje, pretože to, čo ste povedali vy, áno, treba EIA, ale len malú. No o tom nerozhodujete vy, ale o tom vy nerozhodujete, že vy môžte pripraviť, máte pripraviť zámer, tzv. malú EIA, ale na základe toho zámeru sa stanovuje rozsah hodnotenia pre veľkú EIA. To znamená, že to nie, aha, budú tri mesiace, máme malú EIA, máme za tým všetkým. Nie, na základe malého oznámenia o zámere tej činnosti, ten sa vyhodnocuje, ten sa posudzuje, prerokuje s odborníkmi s verejnosťou a pri takýchto príkladoch zväčša sa ide potom do komplexného hodnotenia, ktoré sa robí na základe rozsahu hodnotenia, ktoré vzíde z tej tzv. malej EIA. To znamená, celý rok.
A prečo to neurobilo ministerstvo? Projekt je známy od roku, minimálne, čo je, na verejnosť sa z utajených zdrojov sa minimálne začiatkom minulého roku dostal ten projekt na verejnosť. Pretože bol v utajovanom režime. Prosím vás pekne, ten projekt bol v utajovanom režime. A keď sa zverejnil, prečo okamžite ministerstvo nezačalo EIA? Tá mohla byť za celý rok 2017 už uzavretá a dnes sme tu mohli mať rozhodnutie ministerstva životného prostredia a ak by bolo odporúčacieho charakteru, mohli začať správne konania. Nie je dôvod na skrátené konanie.

Faktická poznámka, pán poslanec Antal.

Pani kolegyňa, vyjadrím sa len k tomu spôsobu sanácie. Dobre viete, že ak by došlo k inému spôsobu sanácie, to znamená, premiestneniu, spracovaniu, atď., tam by došlo k posudzovaniu, k veľkému posudzovaniu vplyvu na životné prostredie, lebo tam by došlo opäť k ohrozeniu životného prostredia, a tam by sme sa nebavili o tom, či malá alebo veľká EIA. Tam by bola veľká EIA a myslím si, že vzhľadom na odpor verejnosti, kdekoľvek by to išlo, by to veľmi, veľmi, veľmi dlho trvalo. Čiže ak tento proces, hovoríme, že je lacnejší na jednej strane, tak je určite aj kratší, alebo tento spôsob sanácie. Ministerstvo má vyčlenené to, čo som na výbore počul, asi 180 mil., teda, ktoré má isté na sanáciu takýchto environmentálnych záťaží. A ten druhý spôsob by minul, a to by, neviem, či by bolo dosť peňazí, ešte aj týchto 180 mil., by minul všetky prostriedky. Takže to je len k tomu spôsobu.

Pani poslankyňa Zemanová, reakcia.

Pán kolega, máte viacej informácií ako my tu v pléne? Máte viacej informácií ako ministerstvo životného prostredia? Vy ste videli nejaké iné projekty, ktorými by sa mohla táto environmentálna záťaž definitívne zlikvidovať? Poznáte ich? Boli prezentované, boli vyhodnotené? Boli prezentované? Boli vyhodnotené, či naozaj sú zaťažujúcejšie životnému prostrediu alebo ekonomicky náročnejšie? Nie. Bol vybratý jeden projekt, jeden projekt geologickej lobby a už namiesto toho, aby sa tento projekt preveril, či je najlepší a najúčinnejší, dnes ministerstvo už vyberá dodávateľa. Tak o čom tu hovoríme? A pritom ešte nemá povolenia, nemá posúdenie, ale už ide mať vybratého dodávateľa, ktorý tento neposúdený projekt bude realizovať.
A myslíte, že Európska únia na takýto proces nám uvoľní tie peniaze? A keď ich začneme čerpať, tak ich budeme musieť vrátiť. Pretože toto je proces, ktorý rozhodne nie je v súlade s pravidlami demokratickej krajiny, ani teda pravidlami Slovenska, keď to tak poviem.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.