26. schôdza

Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, lebo opäť ste uviedli veci v širších kontextoch, ktoré možno niektorým robí problémy pochopiť, ale tak to v živote chodí. Absolútne správne hovoríte o tom, že druhé čítanie nie je o tribúnových rečiach, o koncepte zákona, ale je o tom, aby sme hľadali pozmeňujúce návrhy, ak máme pripomienky, že je niečo v tom zákone zle nastavené, aby sme to vylepšili. A v prípade, že ten zákon odmietame, tak pravdepodobne si musia kolegovia dočítať rokovací poriadok, lebo máme tam takisto inštitúty, ktoré hovoria o tom, že môžme vrátiť návrh zákona na dopracovanie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že kolegovia nemajú žiaden úprimný záujem riešiť vecné problémy. Nemajú žiaden úprimný záujem sa vysporiadať s týmto zákonom, ak ho považujú za zlý, aby bol stiahnutý z rokovania. Proste urobili si niekoľkohodinovú tribúnu z parlamentu Slovenskej republiky, to je všetko.

Pán poslanec Tomáš.

Pán kolega Číž, vy ste začali svoje vystúpenie vyhlásením, že už ľutujete, že ste sa prihlásili do rozpravy. A priznám sa, že ja som sa vám tiež trochu čudoval, lebo postaviť sa celej tejto spŕške demagógie, populizmu, najmä zo strany predstaviteľov Ľudová strana Naše Slovensko a SME RODINA, to chce silný žalúdok. Napriek tomu, že zo zákona, o ktorom sa tu teraz bavíme, je úplne evidentné, že jeho prioritou a cieľom je zamestnávať predovšetkým Slovákov a Slovenky a urobiť konečne niečo s tým neskutočným množstvom voľných pracovných pozícií. A už sa môžme baviť o tom spôsobe, ako to dosiahnuť, tak napriek tomu oni budú stále tu spievať tú svoju stále tú istú pesničku, že je to o zamestnávaní cudzincov. Napriek tomu, že tam máme zákaz sociálneho dampingu, že sú tam kvóty na zamestnávanie cudzincov, napriek tomu, že sme už tisíckrát povedali, že len 8-tisíc ľudí pracuje na Slovensku z krajín mimo EÚ, napriek tomu to budú tvrdiť a oni vedia, prečo to robia.
No a požadovať od nich nejaké systémové riešenia, nebuďte smiešny, veď už na dnešnej schôdzi ich predseda pán Kotleba povedal, že oni tu nie sú na riešenia. Riešenia musí mať v rukách vláda, oni nie, oni sú opozícia, oni so žiadnymi riešeniami prichádzať nemusia.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Číž, možno súhlasiť s tým, že druhé čítanie by mal byť nejaký posun oproti prvému čítaniu, ale myslím si, že je legitímne, ak sa poslanci aj v druhom čítaní vyjadrujú k rôznym súvislostiam zákona. A teda problémom tohto zákona je, že on je tiež trošku taký piár zákon SMER-u, taký, že sociálny balíček a ideme niečo robiť pre Slovákov a Slovenky, ako hovorí pán poslanec Tomáš, ale určite myslí pre občanov a občianky Slovenskej republiky, lebo teda nebudeme vyčleňovať Slovákov od iných občanov.
Ja som, pán poslanec Číž, v tom vašom vystúpení celkom nerozumel a možno je to teda moja chyba, ale vy ste tak razantne hovorili o tých zahraničných investíciách, o tom, aká veľká časť nášho hrubého domáceho produktu je tvorená najväčšími zahraničnými podnikmi, o tom, že sa máme spýtať, aká je priemerná mzda v tých podnikoch, ktoré boli vytvorené na základe zahraničných investícií. Tak ja som celkom nepochopil, že či tie zahraničné investície ako presvedčený ľavičiar kritizujete ako prejav nejakého zlého neoliberálneho kapitalizmu, alebo, naopak, ako vládny poslanec reagujete na kritiku časti opozície na túto časť zákona, zahraničné investície obhajujete. Tak to by ma vcelku zaujímalo, že či to bola kritika, alebo obhajoba zahraničných investícií, lebo som to z toho nepostrehol.
A posledná vec, sociálne práva, právo na prácu. No, právo na prácu predsa znamená, že nikto by nemal nikomu brániť v tom, že keď pracuje. Právo na prácu neznamená, že štát musí všetkým zabezpečiť prácu. To nie je obsahom práva na prácu.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Číž.

Bude to nenáležité, ale zdá sa mi to, trošku zneužijem túto poslavňu, pán kolega, keď sa pýtate na tie zahraničné investície. Vidím to zhruba, bol to známy tým Stalin, keď povedal, že je dôležité ošklbať sliepku a potom ste vďačný za každé zrno, čo vám podhodia. Problém je naozaj, ale, samozrejme, tak zlé to nebude. Faktom je, že niekto absolútne rezignoval na domácu národohospodársku politiku totálnym rozpredajom všetkého, čo sa tu rozpredať dalo, tak, a má to svoje dôsledky. A v týchto dôsledkoch ja musím pracovať a rozmýšľať a hľadať riešenia. To je ten zásadný rozmer. Čiže asi, pravdepodobne v tom absolútnom vyjadrení dobré – zlé je neni korektné dať mi tú otázku, lebo tu bude ten pes zakopaný.
Ale pánovi Uhríkovi. Veď, pán Uhrík, to je o tom. Tak buď teda každý máme svoje prejavy, vy aj my, my aj hovoríme, že je to parlament prejavov podľa charakteristiky rokovacieho poriadku, ale tak potom teda nerozprávajme potom, je to parlament prejavov, každý si robíme svoje. Ten, ktorý vládne, má väčšinu, má jednoducho, je hegemónom v tom parlamente a má povinnosť za správu štátu a tí ostatní to rešpektujú. A v takom prípade má potom zmysel konštruktívna spolupráca. Lebo hovoriť o tom, čo je dobré a zlé, je vždy veľmi hypotetické v parlamente. Nemáme pravdepodobne úplne rovnaký hodnotový systém a ani nie rovnaké poradie toho hodnotového systému, takže je úplne prirodzené, že sú tam trošku disproporcie.
No a potom k tomu rokovaciemu poriadku, pán Dostál ešte. No tak, ale za tých okolností potom nepotrebujeme druhé čítanie ani prvé. Potom rovno povedzme, že budú dvakrát, budeme sa rozprávať o tom zákone. Ale ten rokovací poriadok má obsah a má dôvodovú správu, kde zákonodarca aj napísal, čo má byť obsahom prvého a druhého čítania. Nejaká nevyhnutná miera legitimity. No púšťame to voľnejšie, ale racionalita rokovania parlamentu je tiež opomíjená, aby som použil český termín, teda neberieme to na vedomie dostatočne a je to chyba. Lebo k racionalite konania a rokovania parlamentu a potom v konečnom dôsledku aj k jeho dôstojnosti a rešpektu to ne-pri-spie-va.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
O záverečné slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Bola to dlhá a, sa mi žiada povedať, možno aj vyčerpávajúca rozprava, a preto si myslím, že je potrebné na záver povedať niekoľko slov.
Nezaznamenal som počas týchto vystúpení žiadne faktické zmeny, ktoré by navrhovali úpravu tohto zákona, a dokonca som nezaznamenal ani žiaden procedurálny návrh, ktorý by hovoril, že aby sme stiahli tento návrh zákona. Takže v zásade som veľmi prekvapený, o čom boli tie niekoľkohodinové debaty, ktoré boli, ktoré boli v zásade len tribúnovými debatami o tom, aby sa niekto prezentoval.
Kolegovia z Ľudovej strany, no, chcem povedať jednu jedinú vec: To, čo som si ja z tohto odniesol, hlavným problémom Slovenska je potreba zavrieť pracovný trh a, lebo akýkoľvek prísun zahraničných pracovníkov na Slovensko znižuje mzdy na Slovensku. Toto absolútne, absolútne odmietam. Toto nemá žiaden racionálny podklad, nemá žiaden ekonomický podklad, nemá, nemá žiaden logický podklad. Toto je proste vaša rétorika, ktorú ste si zvolili podľa vlastného komunikačného manuálu, ktorý budete prezentovať svojim voličom, ktorý budete prezentovať občanom Slovenskej republiky a budete dehonestovať prácu, ktorú robíme v prospech Slovenska.
Ak budeme hovoriť o tom, že či vytvárame týmto priestor pre rozvoj Slovenska, alebo nevytvárame, moja odpoveď je jednoznačne áno. Všetky opatrenia, ktoré prijímame, znamenajú podporu mobility za prácou v tomto zákone. V druhom zákone, ktorým je Zákonník práce, sú to nástroje, ktoré sú vytvorené na to, aby sa zvyšovala hodnota pracovnej sily na Slovensku a to je to, po čom voláme naprieč politickým spektrom. Vy okrem dehonestovania ste neprišli so žiadnym racionálnym návrhom, ktorý by tlačil na rast miezd na Slovensku, na rozdiel od nás, ktorí to robíme cez príplatky, robíme to cez zvyšovanie minimálnej mzdy, robíme to mnohými inými nástrojmi. Toto je rozdiel, toto je rozdiel medzi nami a vami.
Za pozornosť stoja aj naše spory, ktoré sme tu viedli s pánom poslancom Krajniakom. No, pán poslanec, ak považujete 150- až 300-tisíc Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, za disponibilnú pracovnú silu, ktorá vyrieši problémy slovenských zamestnávateľov a aj zahraničných investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko, tak ja neviem, kto nerozumie ekonomike, ale mám taký dojem, že ja to nebudem.
Ak hovoríte o tom, že jediným alebo jedným z riešení, ktoré vyrieši otázku nezamestnanosti a súčasne zabráni alebo zníži potrebu dovozu pracovnej sily zo zahraničia, je exekučná amnestia, je to jeden z možných pohľadov, ale znovu potom sa pýtam, akým spôsobom budeme ako pristupovať. Každý bude, si bude vytvárať dlhy akékoľvek, v neobmedzenej výške, niektorí budú mať 120 exekúcií a budeme to riešiť spôsobom, že vo chvíli, keď prejavíš nejakú vôľu dva týždne pracovať, tak ti odpustíme všetky dlhy?
Ja som za to, aby sme odpustili v niektorých prípadoch, opodstatnených prípadoch, ľuďom, ktorí sú schopní sa zapojiť do pracovného procesu, ľuďom, ktorí chcú žiť normálny život, ktorý považuje väčšina tejto spoločnosti za normálny, a nechcú byť v tých skupinách, ktoré nazývame my sociálne vylúčené skupiny, a nepracujú úplne účelovo na tom, aby boli členmi sociálne vylúčených skupín, aby sme im pomohli. Mnohí z nich sa tam nedostali vlastnou vinou, ale chcem povedať, že mnohí z nich sa tam dostali vlastnou vinou a účelovo opätovne pokračujú v takejto činnosti.
Ak hovoríte, pán kolega Krajniak, o tom, že akým zásadným spôsobom treba zvýšiť platy, no, ja som okrem kritiky toho, ako zaťažujeme podnikateľský sektor, z vašej politickej strany alebo vášho politického hnutia nezaznamenal žiadne opatrenia na to, aby sa zvyšovala cena práce na Slovensku. Absolútne žiadne opatrenia z vašej strany som nezaznamenal, absolútny, čistý, holý populizmus. A na druhej strane pravica, opozícia, ako chcete, tak si to vyložte, jednoznačne stále hovorí, že akékoľvek opatrenia na zvyšovanie mzdy na Slovensku, vy hovoríte o 4,5 % v tomto roku alebo v uplynulom roku, sú príliš rýchly rast miezd, ktorý znevýhodňuje podnikateľský sektor. Ak si pozriete iné štatistiky, tak rast 4,5 % na Slovensku znamená rast zhruba o 50 centov na hodinu, ak si pozriete štatistiku, že úplne primeraný rast mzdy v Nemecku je niekde na úrovni 2 %, ale v Nemecku to znamená 80 centov na hodinu. Pre nemeckého podnikateľa a pre slovenských podnikateľov je neprijateľný rast 4,5 %, ktorý v absolútnom vyjadrení 50 centov je nižší ako 80 centov, ktorý predstavuje rast mzdy 2 % v Nemecku. Tak potom ako ja nerozumiem nejakým spôsobom logike a skúste ma, skúste ma z tohto omylu vyviesť. Čiže my robíme všetky opatrenia pre to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, aby ľudia viacej zarábali, aby za prácu, ktorú odvádzajú, mali aj adekvátne zaplatené.
Ak hovoríme, že jedným z predpokladov pre to, aby sme sa dopracovali k nejakým racionálnym výsledkom, je školstvo, myslím, že to bolo vystúpenie pána poslanca Beblavého, no tak ja vám poviem, aj v prípade duálneho vzdelávania, aká je reálna situácia v roku 2017. Podľa hodnotenia zamestnávateľov tri samosprávne kraje, ktoré dosiahli najväčšiu reflexiu potrieb trhu práce z hľadiska zamestnávateľov, sú Trenčín, Košice a Žilina. Ja sa vás pýtam, v období, v predchádzajúcom volebnom období, čí župani stáli na týchto postoch? Všetci boli za politickú stranu SMER. Ak sa idete pýtať a ktoré že boli tie najhoršie kraje? Paradoxne to nebol banskobystrický, ktorý by očakával, možno by očakávali mnohí z vás, ale bol to bratislavský. A ja sa idem spýtať: Aj za tieto výsledky sme zodpovední my z vládnej koalície alebo zo strany SMER, keď celé zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja tvorila opozícia okrem jedného poslanca, ktorého sme tam mali? Celé vedenie Bratislavského samosprávneho kraja tvorila opozícia, celé vedenie mestského zastupiteľstva, mestských častí je obsadené opozíciou a primátor a starostovia drvivej väčšiny, ak nie všetkých mestských častí sú za opozíciu? Prosím vás, ak chcete dávať dohromady niektoré fakty, tak ich skúste dávať absolútne korektne a nehľadajte vinu tam, kde ju my nemáme.
Myslím si, že je čas pokročilý na to, aby som ukončil svoje vystúpenie. Domnievam sa, že tento návrh zákona je dobrý, pomáha občanom Slovenskej republiky, a preto vás v mene predkladateľov aj politickej strany SMER poprosím o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán spravodajca, nech sa páči.