26. schôdza

Pán kolega, ďakujem za vystúpenie, lebo opäť ste uviedli veci v širších kontextoch, ktoré možno niektorým robí problémy pochopiť, ale tak to v živote chodí. Absolútne správne hovoríte o tom, že druhé čítanie nie je o tribúnových rečiach, o koncepte zákona, ale je o tom, aby sme hľadali pozmeňujúce návrhy, ak máme pripomienky, že je niečo v tom zákone zle nastavené, aby sme to vylepšili. A v prípade, že ten zákon odmietame, tak pravdepodobne si musia kolegovia dočítať rokovací poriadok, lebo máme tam takisto inštitúty, ktoré hovoria o tom, že môžme vrátiť návrh zákona na dopracovanie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že kolegovia nemajú žiaden úprimný záujem riešiť vecné problémy. Nemajú žiaden úprimný záujem sa vysporiadať s týmto zákonom, ak ho považujú za zlý, aby bol stiahnutý z rokovania. Proste urobili si niekoľkohodinovú tribúnu z parlamentu Slovenskej republiky, to je všetko.

Pán kolega Číž, vy ste začali svoje vystúpenie vyhlásením, že už ľutujete, že ste sa prihlásili do rozpravy. A priznám sa, že ja som sa vám tiež trochu čudoval, lebo postaviť sa celej tejto spŕške demagógie, populizmu, najmä zo strany predstaviteľov Ľudová strana Naše Slovensko a SME RODINA, to chce silný žalúdok. Napriek tomu, že zo zákona, o ktorom sa tu teraz bavíme, je úplne evidentné, že jeho prioritou a cieľom je zamestnávať predovšetkým Slovákov a Slovenky a urobiť konečne niečo s tým neskutočným množstvom voľných pracovných pozícií. A už sa môžme baviť o tom spôsobe, ako to dosiahnuť, tak napriek tomu oni budú stále tu spievať tú svoju stále tú istú pesničku, že je to o zamestnávaní cudzincov. Napriek tomu, že tam máme zákaz sociálneho dampingu, že sú tam kvóty na zamestnávanie cudzincov, napriek tomu, že sme už tisíckrát povedali, že len 8-tisíc ľudí pracuje na Slovensku z krajín mimo EÚ, napriek tomu to budú tvrdiť a oni vedia, prečo to robia.
No a požadovať od nich nejaké systémové riešenia, nebuďte smiešny, veď už na dnešnej schôdzi ich predseda pán Kotleba povedal, že oni tu nie sú na riešenia. Riešenia musí mať v rukách vláda, oni nie, oni sú opozícia, oni so žiadnymi riešeniami prichádzať nemusia.

Pán poslanec Číž, možno súhlasiť s tým, že druhé čítanie by mal byť nejaký posun oproti prvému čítaniu, ale myslím si, že je legitímne, ak sa poslanci aj v druhom čítaní vyjadrujú k rôznym súvislostiam zákona. A teda problémom tohto zákona je, že on je tiež trošku taký piár zákon SMER-u, taký, že sociálny balíček a ideme niečo robiť pre Slovákov a Slovenky, ako hovorí pán poslanec Tomáš, ale určite myslí pre občanov a občianky Slovenskej republiky, lebo teda nebudeme vyčleňovať Slovákov od iných občanov.
Ja som, pán poslanec Číž, v tom vašom vystúpení celkom nerozumel a možno je to teda moja chyba, ale vy ste tak razantne hovorili o tých zahraničných investíciách, o tom, aká veľká časť nášho hrubého domáceho produktu je tvorená najväčšími zahraničnými podnikmi, o tom, že sa máme spýtať, aká je priemerná mzda v tých podnikoch, ktoré boli vytvorené na základe zahraničných investícií. Tak ja som celkom nepochopil, že či tie zahraničné investície ako presvedčený ľavičiar kritizujete ako prejav nejakého zlého neoliberálneho kapitalizmu, alebo, naopak, ako vládny poslanec reagujete na kritiku časti opozície na túto časť zákona, zahraničné investície obhajujete. Tak to by ma vcelku zaujímalo, že či to bola kritika, alebo obhajoba zahraničných investícií, lebo som to z toho nepostrehol.
A posledná vec, sociálne práva, právo na prácu. No, právo na prácu predsa znamená, že nikto by nemal nikomu brániť v tom, že keď pracuje. Právo na prácu neznamená, že štát musí všetkým zabezpečiť prácu. To nie je obsahom práva na prácu.

Bude to nenáležité, ale zdá sa mi to, trošku zneužijem túto poslavňu, pán kolega, keď sa pýtate na tie zahraničné investície. Vidím to zhruba, bol to známy tým Stalin, keď povedal, že je dôležité ošklbať sliepku a potom ste vďačný za každé zrno, čo vám podhodia. Problém je naozaj, ale, samozrejme, tak zlé to nebude. Faktom je, že niekto absolútne rezignoval na domácu národohospodársku politiku totálnym rozpredajom všetkého, čo sa tu rozpredať dalo, tak, a má to svoje dôsledky. A v týchto dôsledkoch ja musím pracovať a rozmýšľať a hľadať riešenia. To je ten zásadný rozmer. Čiže asi, pravdepodobne v tom absolútnom vyjadrení dobré – zlé je neni korektné dať mi tú otázku, lebo tu bude ten pes zakopaný.
Ale pánovi Uhríkovi. Veď, pán Uhrík, to je o tom. Tak buď teda každý máme svoje prejavy, vy aj my, my aj hovoríme, že je to parlament prejavov podľa charakteristiky rokovacieho poriadku, ale tak potom teda nerozprávajme potom, je to parlament prejavov, každý si robíme svoje. Ten, ktorý vládne, má väčšinu, má jednoducho, je hegemónom v tom parlamente a má povinnosť za správu štátu a tí ostatní to rešpektujú. A v takom prípade má potom zmysel konštruktívna spolupráca. Lebo hovoriť o tom, čo je dobré a zlé, je vždy veľmi hypotetické v parlamente. Nemáme pravdepodobne úplne rovnaký hodnotový systém a ani nie rovnaké poradie toho hodnotového systému, takže je úplne prirodzené, že sú tam trošku disproporcie.
No a potom k tomu rokovaciemu poriadku, pán Dostál ešte. No tak, ale za tých okolností potom nepotrebujeme druhé čítanie ani prvé. Potom rovno povedzme, že budú dvakrát, budeme sa rozprávať o tom zákone. Ale ten rokovací poriadok má obsah a má dôvodovú správu, kde zákonodarca aj napísal, čo má byť obsahom prvého a druhého čítania. Nejaká nevyhnutná miera legitimity. No púšťame to voľnejšie, ale racionalita rokovania parlamentu je tiež opomíjená, aby som použil český termín, teda neberieme to na vedomie dostatočne a je to chyba. Lebo k racionalite konania a rokovania parlamentu a potom v konečnom dôsledku aj k jeho dôstojnosti a rešpektu to ne-pri-spie-va.

Ďakujem pekne za slovo. Bola to dlhá a, sa mi žiada povedať, možno aj vyčerpávajúca rozprava, a preto si myslím, že je potrebné na záver povedať niekoľko slov.
Nezaznamenal som počas týchto vystúpení žiadne faktické zmeny, ktoré by navrhovali úpravu tohto zákona, a dokonca som nezaznamenal ani žiaden procedurálny návrh, ktorý by hovoril, že aby sme stiahli tento návrh zákona. Takže v zásade som veľmi prekvapený, o čom boli tie niekoľkohodinové debaty, ktoré boli, ktoré boli v zásade len tribúnovými debatami o tom, aby sa niekto prezentoval.
Kolegovia z Ľudovej strany, no, chcem povedať jednu jedinú vec: To, čo som si ja z tohto odniesol, hlavným problémom Slovenska je potreba zavrieť pracovný trh a, lebo akýkoľvek prísun zahraničných pracovníkov na Slovensko znižuje mzdy na Slovensku. Toto absolútne, absolútne odmietam. Toto nemá žiaden racionálny podklad, nemá žiaden ekonomický podklad, nemá, nemá žiaden logický podklad. Toto je proste vaša rétorika, ktorú ste si zvolili podľa vlastného komunikačného manuálu, ktorý budete prezentovať svojim voličom, ktorý budete prezentovať občanom Slovenskej republiky a budete dehonestovať prácu, ktorú robíme v prospech Slovenska.
Ak budeme hovoriť o tom, že či vytvárame týmto priestor pre rozvoj Slovenska, alebo nevytvárame, moja odpoveď je jednoznačne áno. Všetky opatrenia, ktoré prijímame, znamenajú podporu mobility za prácou v tomto zákone. V druhom zákone, ktorým je Zákonník práce, sú to nástroje, ktoré sú vytvorené na to, aby sa zvyšovala hodnota pracovnej sily na Slovensku a to je to, po čom voláme naprieč politickým spektrom. Vy okrem dehonestovania ste neprišli so žiadnym racionálnym návrhom, ktorý by tlačil na rast miezd na Slovensku, na rozdiel od nás, ktorí to robíme cez príplatky, robíme to cez zvyšovanie minimálnej mzdy, robíme to mnohými inými nástrojmi. Toto je rozdiel, toto je rozdiel medzi nami a vami.
Za pozornosť stoja aj naše spory, ktoré sme tu viedli s pánom poslancom Krajniakom. No, pán poslanec, ak považujete 150- až 300-tisíc Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, za disponibilnú pracovnú silu, ktorá vyrieši problémy slovenských zamestnávateľov a aj zahraničných investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko, tak ja neviem, kto nerozumie ekonomike, ale mám taký dojem, že ja to nebudem.
Ak hovoríte o tom, že jediným alebo jedným z riešení, ktoré vyrieši otázku nezamestnanosti a súčasne zabráni alebo zníži potrebu dovozu pracovnej sily zo zahraničia, je exekučná amnestia, je to jeden z možných pohľadov, ale znovu potom sa pýtam, akým spôsobom budeme ako pristupovať. Každý bude, si bude vytvárať dlhy akékoľvek, v neobmedzenej výške, niektorí budú mať 120 exekúcií a budeme to riešiť spôsobom, že vo chvíli, keď prejavíš nejakú vôľu dva týždne pracovať, tak ti odpustíme všetky dlhy?
Ja som za to, aby sme odpustili v niektorých prípadoch, opodstatnených prípadoch, ľuďom, ktorí sú schopní sa zapojiť do pracovného procesu, ľuďom, ktorí chcú žiť normálny život, ktorý považuje väčšina tejto spoločnosti za normálny, a nechcú byť v tých skupinách, ktoré nazývame my sociálne vylúčené skupiny, a nepracujú úplne účelovo na tom, aby boli členmi sociálne vylúčených skupín, aby sme im pomohli. Mnohí z nich sa tam nedostali vlastnou vinou, ale chcem povedať, že mnohí z nich sa tam dostali vlastnou vinou a účelovo opätovne pokračujú v takejto činnosti.
Ak hovoríte, pán kolega Krajniak, o tom, že akým zásadným spôsobom treba zvýšiť platy, no, ja som okrem kritiky toho, ako zaťažujeme podnikateľský sektor, z vašej politickej strany alebo vášho politického hnutia nezaznamenal žiadne opatrenia na to, aby sa zvyšovala cena práce na Slovensku. Absolútne žiadne opatrenia z vašej strany som nezaznamenal, absolútny, čistý, holý populizmus. A na druhej strane pravica, opozícia, ako chcete, tak si to vyložte, jednoznačne stále hovorí, že akékoľvek opatrenia na zvyšovanie mzdy na Slovensku, vy hovoríte o 4,5 % v tomto roku alebo v uplynulom roku, sú príliš rýchly rast miezd, ktorý znevýhodňuje podnikateľský sektor. Ak si pozriete iné štatistiky, tak rast 4,5 % na Slovensku znamená rast zhruba o 50 centov na hodinu, ak si pozriete štatistiku, že úplne primeraný rast mzdy v Nemecku je niekde na úrovni 2 %, ale v Nemecku to znamená 80 centov na hodinu. Pre nemeckého podnikateľa a pre slovenských podnikateľov je neprijateľný rast 4,5 %, ktorý v absolútnom vyjadrení 50 centov je nižší ako 80 centov, ktorý predstavuje rast mzdy 2 % v Nemecku. Tak potom ako ja nerozumiem nejakým spôsobom logike a skúste ma, skúste ma z tohto omylu vyviesť. Čiže my robíme všetky opatrenia pre to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, aby ľudia viacej zarábali, aby za prácu, ktorú odvádzajú, mali aj adekvátne zaplatené.
Ak hovoríme, že jedným z predpokladov pre to, aby sme sa dopracovali k nejakým racionálnym výsledkom, je školstvo, myslím, že to bolo vystúpenie pána poslanca Beblavého, no tak ja vám poviem, aj v prípade duálneho vzdelávania, aká je reálna situácia v roku 2017. Podľa hodnotenia zamestnávateľov tri samosprávne kraje, ktoré dosiahli najväčšiu reflexiu potrieb trhu práce z hľadiska zamestnávateľov, sú Trenčín, Košice a Žilina. Ja sa vás pýtam, v období, v predchádzajúcom volebnom období, čí župani stáli na týchto postoch? Všetci boli za politickú stranu SMER. Ak sa idete pýtať a ktoré že boli tie najhoršie kraje? Paradoxne to nebol banskobystrický, ktorý by očakával, možno by očakávali mnohí z vás, ale bol to bratislavský. A ja sa idem spýtať: Aj za tieto výsledky sme zodpovední my z vládnej koalície alebo zo strany SMER, keď celé zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja tvorila opozícia okrem jedného poslanca, ktorého sme tam mali? Celé vedenie Bratislavského samosprávneho kraja tvorila opozícia, celé vedenie mestského zastupiteľstva, mestských častí je obsadené opozíciou a primátor a starostovia drvivej väčšiny, ak nie všetkých mestských častí sú za opozíciu? Prosím vás, ak chcete dávať dohromady niektoré fakty, tak ich skúste dávať absolútne korektne a nehľadajte vinu tam, kde ju my nemáme.
Myslím si, že je čas pokročilý na to, aby som ukončil svoje vystúpenie. Domnievam sa, že tento návrh zákona je dobrý, pomáha občanom Slovenskej republiky, a preto vás v mene predkladateľov aj politickej strany SMER poprosím o jeho podporu. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas je pokročilý naozaj, tak pokúsim sa veľmi stručne a nejak komentovať niektoré chybné vystúpenia.
V prvom rade častokrát tu zaznelo, že bolo by dobré dať investíciu do Prešova, veľkú investíciu. Verte mi, že bol som pri tom a určite prioritnou ambíciou vtedy vlády Slovenskej republiky bolo dostať takúto investíciu do Prešova alebo niekde ďalej na východ. Hovorí to logika veci, pretože tam tá nezamestnanosť je taká, že naozaj by sme sa stretli s úspechom takejto investície podstatne väčším, ale otázka neznela zo strany investora, či do Prešova, alebo v Poľsku či do Rzeszówa, niekde na východ krajiny, ale tvrdo bola podmienka postavená, kde to má byť. A ak tam to nebude, tak jednoducho nebude tá investícia na Slovensku, nebude tá investícia v Poľsku ani nikde inde. Čiže je scestné si myslieť, že vláda Slovenskej republiky rozhodovala, že musí to byť v Nitre, napríklad Jaguar Land Rover, to je absolútny nezmysel. Vláda sa snažila to dostať ďalej na východ, lebo tam to hovorí logika, ale podmienky si kládol investor, či už v Maďarsku, v Poľsku, na Slovensku a v Česku, a bola pomerne veľká vojna o to, aby tá investícia, ktorú tak kritizujete, bola umiestnená niekde inde, ale dostala sa tam, kde sa dostala.
Pevne verím, že tá investícia prinesie svoje ovocie minimálne v obrovských prínosoch, čo sa týka hrubého domáceho produktu, dépeháčky a tak ďalej, ktoré jednoznačne ostanú na Slovensku. Aj keď mi je ľúto a mrzí ma, že sa narúša verejný poriadok, ako to tu zaznelo, ak je to tak. Ale to sú už technické problémy, ktoré treba riešiť inými nástrojmi.
Každopádne opakujem, tá investícia, ktorá tu je a ktorá bude niesť vysoký prírastok hrubého domáceho produktu a vysoký prírastok DPH, bude určitým ovocím pre Slovensko. Veľmi stručne; a samozrejme, ukáže život, či tento návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvame, či bude prínosom, alebo nebude prínosom, ale každopádne je to snahou vyriešiť tento problém. Myslím si, že bude, ale opakujem, vychádza z určitých predpokladov a tie predpoklady sú definované v tomto zákone. Ale tie predpoklady by mali vyjsť, ale dúfam, že aj vyjdú a že tento zákon, táto novela zákona o lepšej migrácii za prácou, myslím si, že bude prínosom.
Veľmi stručne sa zmienim, ale už tu neni ten pán poslanec, ktorý tu veľmi komentoval diaľnice a, ja neviem, sľub Roberta Fica do roku 2010 postaviť diaľnice. Čiže, pán poslanec, možno si to niekedy vypočujete a prečítate, ale podstatne menej pátosu do vášho prejavu, podstatne menej zapálenej intonácie a viacej faktov. A tie fakty znejú tak, že v tom roku 2010 naozaj, ak by nebolo vyššej moci, boli by diaľnice bez tunelov zrealizované a svedčí o tom to, že sám som riadil tzv. koncesný dialóg a sám som riadil komunikáciu so svetovými piatimi konzorciami, z ktorých ani jeden nám nespochybnil to, že to nebude môcť byť postavené, spojenie východu a západu, resp. Žilina, Žiliny, Prešova a Košíc, že to nemôže byť zrealizované bez tunelov do roku 2010, a takto to bolo aj definované. Ale prišla do toho vyššia moc, tá vyššia moc sa volala hospodárska a finančná kríza, v podstate celosvetová kríza a veľké banky, ktoré sa zúčastňovali na financovaní, či už je to Deutsche Bank, Real Scotland Bank a Dutch bank Holandska, čiže to boli obrovské banky, ktoré dávali do toho, do toho, do tej koncesie obrovské finančné prostriedky, po kríze stratili úplne likviditu a tým sa to všetko oddialilo.
A zabúda sa často povedať, že až vláda Ivety Radičovej, resp. menovite exminister Figeľ potom zastavil a nechal exspirovať tieto všetky dohody. Ak by sa to stalo, tak by tá diaľnica možno bola naozaj v roku dveti; ak by sa to nestalo, pardon, tak tá diaľnica by naozaj bola v 2013, ´14 a nemáme sa tu dnes už o čom baviť. Ale bolo to historicky zlé rozhodnutie, ja ho, samozrejme, vždy za to budem kritizovať, ale, samozrejme, to tak urobil, mal na to právo. Čiže nehovorte to, že Fico sľúbil diaľnicu a nepostavil. Tam naozaj je vyššia moc, ktorá sa volá hospodárska a finančná kríza a viacej sa venujte tomu, ako hlúpo, nezmyselne a nekompetenčne bola zastavená výstavba diaľnic a nemuseli sme sa tu o týchto veciach baviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na pokročilú hodinu uvediem veľmi stručne návrh zákona, aby sme mohli otvoriť rozpravu a zajtra sa k nemu vyjadrím oveľa podrobnejšie.
Dovoľte, aby som predložil novelu Zákonníka práce, poslaneckú, ktorú sme pripravovali v spolupráci s vládou Slovenskej republiky, ktorá je výsledkom jedného z opatrení sociálneho balíčka a ktorá spočíva v dobrej správe pre mnohých pracujúcich ľudí na Slovensku, ktorým sa po schválení tejto novely Zákonníka práce výrazne zvýšia ich príjmy za prácu, a to zvýšením príplatkov za prácu v noci, zavedením príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu a výrazným zvýšením príplatku za prácu v štátny sviatok.
O tejto téme prebieha veľmi široká diskusia a my sme sa snažili komunikovať aj so zástupcami zamestnávateľov, zúčastnili sme sa viacerých tripartít a akceptovali sme aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z týchto diskusií. O tom bude reč.
Na úvod toľko. Zatiaľ ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 967 z 12. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 96 z 30. januára 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene Slovenskej národnej strany priniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý sa týka doplnenia návrhu pánov poslancov k Zákonníku práce, jedná sa o tzv. 13. a 14. mzdu.
So zameraním na podporu podnikateľského prostredia a súčasne zvýšenia príjmov zamestnancov sa do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov navrhuje zaviesť nové inštitúty, slúžiace na odmeňovanie zamestnancov. Jedná sa o peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti letného obdobia, letných dovoleniek, tzv. 13. mzda; a peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov, tzv. 14. mzda. Tieto nové inštitúty poskytnú zamestnávateľovi možnosť, nie povinnosť, odmenu na zamestnanca v mesiaci jún a v mesiaci december okrem mzdy aj takýmto peňažným plnením a ich dobrovoľné poskytovanie zamestnávateľmi bude s účinnosťou od 1. mája 2018 a postupne v nasledujúcich rokoch za splnenia podmienok ustanovených v osobitných prepisov do výšky 500 eur pre tzv. 13. mzdu a rovnako sumy 500 eur za tzv. 14. mzdu postupne aj daňovo, aj odvodovo zvýhodňované.
Teraz by som prečítal odôvodnenie k novovloženému čl. č. 2:
V nadväznosti na postupné zavádzanie daňových a odvodových zvýhodnení pri príležitosti obdobia letných dovoleniek sa navrhuje, aby toto plnenie bolo v roku 2019 a v 2020 súčasťou vymeriavacieho základu. V nadväznosti na postupné zavádzanie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy pri príležitosti vianočných sviatkov sa navrhuje, aby toto plnenie bolo v roku 2018 súčasťou vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie, a to vrátane sumy oslobodenej od dani z príjmov fyzických osôb.
Teraz odôvodnenie k čl. 3:
V nadväznosti na zavedenie mzdy pri príležitosti obdobia letných dovoleniek sa navrhuje, oslobodenie tejto mzdy v sume najviac 500 eur ročne, pričom do základu dane zamestnanca sa zahrnie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Na uplatnenie oslobodenia od dane musia byť splnené dve podmienky:
1. mzda pri príležitosti obdobia letných dovoleniek musí byť vyplatená najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku a
2. podmienka, zamestnanec má k 30. aprílu príslušného roka u rovnakého zamestnávateľa odpracovaných v pracovnoprávnom vzťahu aspoň 24 mesiacov.
Ak aspoň jedna z týchto podmienok nie je splnená, nárok na oslobodenie takejto mzdy nevzniká. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov, suma oslobodená od tejto mzdy, nesmie prekročiť 500 eur od všetkých zamestnávateľov.
V nadväznosti na zavedenie mzdy pri príležitosti vianočných sviatkov, tzv. 14. mzda, sa navrhuje oslobodenie tejto mzdy v sume najviac 500 eur ročne, pričom do základu dane zamestnanca sa zahrnie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Pri uplatnení oslobodenia tejto mzdy musia byť splnené kumulatívne všetky tri podmienky:
1. Mzda pri príležitosti vianočných sviatkov musí byť vyplatená najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku.
2. Zamestnanec má k 31. decembru..., k 31. októbru príslušného roka u zamestnávateľa odpracovaných v pracovnoprávnom vzťahu aspoň 48 mesiacov.
3. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi mzdu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek.
Keď aspoň jedna z týchto podmienok nie je splnená, návrh na oslobodenie tejto mzdy nevzniká. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť stanovených 500 eur.
Zákon navrhuje prvýkrát uplatniť oslobodenie od dane na peňažné plnenia pri príležitosti vianočných sviatkov v roku 2018, ak je vyplatená mzda pri príležitosti obdobia letných dovoleniek, na ktorú sa však v roku 2018 ešte nevzťahuje oslobodenie od dane. Aby sa mohlo uplatniť oslobodenie od dane u mzdy vyplatenej pri príležitosti vianočných sviatkov v roku 2018, pri výplate mzdy pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v roku 2018 musí byť splnená podmienka, že táto mzda bude vyplatená najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
V nadväznosti na postupné zavádzanie daňových a odvodových zvýhodnení navrhujeme, aby sa toto peňažné plnenie nebolo súčasťou vymeriavacieho základu na účely uplatnenia poistného na verejné zdravotné poistenie v roku 2018 za predpokladu, ak bude zamestnávateľom zamestnancovi v mesiaci jún 2018 vyplatené podľa podmienok ustanovených v § 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aj napriek tomu, že v roku 2018 ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. V nasledujúcich rokoch nebude príjem vyplatený podľa § 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, súčasťou vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie, keďže bude oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb.
Chcel by som ešte na záver podotknúť, že táto úprava sa týka len Zákonníka práce, čiže bude sa vzťahovať na zamestnancov, ktorých vzťahy sú upravované Zákonníkom práce, čiže ľudia, ktorí idú podľa iných právnych noriem ako zákon o štátnej službe, na nich sa nateraz nebude vzťahovať nami navrhovaná úprava Zákonníka práce.
Teraz by som prečítal samotné paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovala Baláža, Magdalény Kuciaňovej a Tibora Bernaťáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780):
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 780). V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
K čl. 1:
1. V čl. 1 sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. § 118 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
„(4) Ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti
a) obdobia letných dovoleniek,
b) vianočných sviatkov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 sa za doterajší bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 130 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.“
3. Za doterajší čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z. a zákona č. 279/2017 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 293eb sa vkladá § 293ec, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠293ec
Prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2018
(1) Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods.1 je aj príjem oslobodený od dane podľa osobitného predpisu, ktorý plynie zamestnancovi počas kalendárneho roka 2019 a 2020.
(2) Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 je aj príjem oslobodený od dane podľa osobitného predpisu, ktorý plynie zamestnancovi počas kalendárneho roka 2018.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 125 a 126 znejú:
„125) § 5 ods. 7 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.
126) § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.“
Čl. III
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z. a zákona č. 344/2017 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenami n) a o), ktoré znejú:
„n) suma peňažného plnenia podľa osobitného predpisu vyplatená v termíne podľa osobitného predpisu najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu a pracovnoprávny vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie,
o) suma peňažného plnenia podľa osobitného predpisu vyplatená v termíne podľa osobitného predpisu najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu a pracovnoprávny vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 48 mesiacov a za príslušné zdaňovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peňažné plnenie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa písmena n), do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24d až 24g znejú:
„24d) § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov č. .../2018 Z. z.
24e) § 130 ods. 2 Zákonníka práce v znení zákona č. .../2018 Z. z.
24f) § 134 Zákonníka práce v znení zákona č. .../2018 Z. z.
24g) § 118 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce v znení zákona č. .../2018 Z. z.“.
2. V § 39 ods. 2 písm. f) druhom a treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem súm uvedených v deviatom bode a desiatom bode,".
3. V § 39 ods. 2 sa písmeno f) dopĺňa deviatym bodom a desiatym bodom, ktoré znejú:
„9. sumu peňažného plnenia podľa osobitného predpisu a z toho sumu oslobodenú podľa § 5 ods. 7 písm. n),
10. sumu peňažného plnenia podľa osobitného predpisu a z toho sumu oslobodenú podľa § 5 ods. 7 písm. o),“.
4. Za § 52zo sa vkladá § 52zp, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠52zp
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018
(1) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitného predpisu vyplatenú v mesiaci jún 2019.
(2) Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitného predpisu vyplatenú zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bola zamestnancovi vyplatená aj suma peňažného plnenia podľa osobitného predpisu najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.
(3) Ustanovenie § 39 ods. 2 písm. f) druhý, tretí, deviaty a desiaty bod v znení účinnom od 1. mája 2018 sa prvýkrát použije pri vedení mzdového listu zamestnanca po 30. apríli 2018.“
4. Za doterajší čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z. a zákona č. 351/2017 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 13 sa za ods. 17 vkladá nový ods. 18, ktorý znie:
„(18) Ak mal zamestnanec vyplatené peňažné plnenie, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu viacerými zamestnávateľmi, v sume vyššej ako ustanovuje osobitný predpis, v ročnom zúčtovaní poistného sa vymeriavací základ zamestnanca podľa ods.1 u každého zamestnávateľa, ktorý sa na tomto peňažnom plnení podieľal, pomerne zvýši podľa výšky vyplateného peňažného plnenia.“
Doterajší ods.18 sa označuje ako ods. 19.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a) § 5 ods. 7 písm. n) a o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.“
2. V § 19 ods. 1 písm. a) sa za slová „odpočítateľnú položku“ vkladá čiarka a slová „nebol zamestnancom, ktorému bolo vyplatené peňažné plnenie podľa § 13 ods. 18“.
3. V § 20 ods. 1 druhej vete sa za slová „uplatnenej odpočítateľnej položky“ vkladá čiarka a slová „sumu vyplateného peňažného plnenia, ktoré je oslobodené od dane z príjmov podľa osobitného predpisu“.
4. Za § 38el sa vkladá § 38em, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠38em
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018
(1) Vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 sa v kalendárnom roku 2018 znižuje o sumu vyplateného peňažného plnenia podľa osobitného predpisu, najviac o 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu a pracovnoprávny vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov.
(2) Ak mal zamestnanec vyplatené peňažné plnenie podľa osobitného predpisu viacerými zamestnávateľmi v sume vyššej ako 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2018 sa vymeriavací základ zamestnanca podľa ods. 1 u každého zamestnávateľa, ktorý sa na tomto peňažnom plnení podieľal, pomerne zvýši podľa výšky vyplateného peňažného plnenia. Ustanovenie § 13 ods. 18 platí rovnako aj na zamestnanca, ktorý mal v roku 2018 vyplatené peňažné plnenie podľa osobitného predpisu viacerými zamestnávateľmi.
(3) Zamestnávateľ, ktorý vyplatil zamestnancovi peňažné plnenie podľa osobitného predpisu v kalendárnom roku 2018, je povinný v mesačnom výkaze uviesť aj sumu vyplateného peňažného plnenia podľa ods. 1.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 66 až 68 znejú:
„66) § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v znení zákona č. .../2018 Z. z.
67) § 134 Zákonníka práce v znení zákona č. .../2018 Z. z.
68) § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2018 Z. z.“
To bol celý pozmeňujúci návrh poslancov za Slovenskú národná stranu, preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto nami daného návrhu.
Ďakujem.

Ja by som sa chcel pána poslanca Baláža po prečítaní toho 20, neviem, 25 alebo koľko minút trvalo to čítanie toho paragrafového znenia, ktoré máme všetci písomne k dispozícii a je zverejnené aj na webovej stránke Národnej rady, že aký by mal názor na prípadný návrh na zmenu zákona o rokovacom poriadku, v ktorom by sa vypustila povinnosť čítať paragrafové znenie úplne doslovne pri prednášaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.