26. schôdza

30.1.2018 - 15.2.2018
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

8.2.2018 o 15:17 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:52

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, Euro Health Consumer Index je hodnotené postave..., hodnotenie postavené na 48 kritériách v šiestich skupinách a má svoju metodiku.
Čo sa týka oblasti 3, 4, 5 a 6, tu sú zdrojmi Eurostat, OECD a Svetová zdravotnícka organizácia.
A čo sa týka oblastí skupín 1 a 2, tak v týchto časti boli oslovené pacientske organizácie a pacienti v štandardnom formáte, ako sa uskutočňujú podobné prieskumy. A ministerstvo zdravotníctva nedisponuje údajmi, kto a kedy odpovedal a kto bol oslovený. Slovensko v rebríčku poskočilo na základe viacerých faktov. Reálne zlepšenie, ktoré je výsledkom viacerých zmien. Bola tu lepšia komunikácia a vysvetľovanie údajov. To sa týka predovšetkým skupín, ktoré sa odzrkadľujú potom, či už ide v štatistických formátoch, to sú skupiny 3, 4, 5 a 6. Ako úvod môžem dať, teda ako príklad môžem uviesť tzv. auto packet payments, to znamená, to sú zdroje, ktoré nie sú z verejných zdrojov, ale ktoré si platia samotní pacienti, či už je to vo forme doplatkov za lieky alebo rôznych poplatkov. A doteraz sme evidovali alebo boli evidovaní podľa metodiky Eurostatu vo výške 1,4 mld. euro z celkových výdavkov. Potom, ako sme spresnili alebo sme si vyčistili metodiku s Eurostatom, podľa čoho vychádzajú, sme padli na 900 mil., čo je obrovský rozdiel aj v ponímaní potom Hodnoty za peniaze, a ktoré sa prejavujú aj v porovnávaní niektorých iných výsledkov.
Na vyšetrenia CT sa čaká kratšie. Skrátili sa čakacie doby na plánované operácie. Oproti minulosti sa pacientske organizácie zapájajú viac do rozhodovacích procesov. Skrátila sa doba čakania na urgentnom príjme a iné. Čo je podstatné ale povedať, je, že hodnotenie s počíta proporčne k iným krajinám a metodika sa každý rok aktualizuje. Čiže rebríček zobrazuje aj to, ako sa iná členská krajina zhoršila, o taktiež, a to taktiež prispelo k lepšiemu umiestneniu Slovenska.
Keď sme analyzovali jednotlivé kritériá, v žiadnom sme neboli najlepšie. Môžem povedať, že povedzme ak bolo hodnotenie známkami od 1 po 3, za rok 2016 sme mali povedzme v kritériu 1,4, zlepšili sme sa na 1,3, ale v sumáre všetkých tých kritérií v porovnávaní s inými krajinami, pretože tie krajiny sa všetky posúvajú, to nie je kritérium, ktoré by sa porovnávalo s rokom 2016, ale vždy v roku 2017. Takže áno, tých, to, čo je treba povedať, že my sme ani v roku 2016 podľa niektorých objektívnych kritérií, a to sú tie skupiny 3, 4, 5 a 6, nepatrili na takú pozíciu. A čo sa týka porovnávania, treba porovnávať všetky indexy všetkých krajín, ktoré sa v ktorom pohoršili alebo zlepšili.
Toľko za mňa, ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

8.2.2018 o 14:52 hod.

Tomáš Drucker

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:56

Jana Cigániková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, celkom sa zhodujeme v dôvodoch, prečo, prečo sme tak v tom rebríčku poskočili.
A práve preto chcem zdôrazniť, že v podstate asi najviac bodov sme získali za dostupnosť zdravotnej starostlivosti, keď to tak môžem nazvať. A také veci, ako že náš, v rámci V4 sa u nás ľudia najkratšie, zostávajú najkratšie zdraví, vieme dobre, odvrátiteľná úmrtnosť aká je, ešte horšie je predvídateľná úmrtnosť, úmrtnosť na nádorové ochorenia, tam sme na špičke, klesli sme od roku 2000 o 1 %, zatiaľ čo v Poľsku alebo v Česku je to 11 a 18,7 %. Tieto krajiny sú podľa tohto rebríčka teda horšie ako my. Máme nižší počet sestier na tisíc obyvateľov. V Čechách je to o 13,5 tisíca viacej, podotýkam, prepočítané na, na obyvateľov. Takže takisto je podfinancovaná dlhodobá starostlivosť. Pacient sa nevie objednať, je nespokojný, lekári sú nespokojní, sestry sú nespokojné.
Ja sa teda chcem spýtať, či si myslíte, že tento rebríček je teda naozaj zodpovedajúci realite, a či viete vymenovať teda podľa tohto rebríčka 22 horších krajín alebo povedzme si, že 15 horších krajín, lebo rada by som teda vedela, ako si teda vy predstavujete dobré zdravotníctvo. Takže ten príklad by veľa napovedal.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

8.2.2018 o 14:56 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:56

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobre, skúsim vám odpovedať zas ja svojím spôsobom a to, čo ste presne povedali, je to, čo dlhodobo kritizujem, že sa opierate o údaje, ktoré sa vám páčia, a keď sa preukáže, že tie údaje neboli správne vyhodnotené, tak kritizujete, že vlastne to je len manipulatívnym spôsobom zlepšenie.
Ja rovnako som povedal, že odvrátiteľné úmrtia, ktoré máme, nezodpovedajú skutočnosti. To, akým spôsobom sa vykazujú odvrátiteľné úmrtia u nás, je absolútne zlé a my dokážeme ohľadom našich odvrátiteľných úmrtí postaviť celú, celý príbeh o tom, ako je naše zdravotníctvo zlé. Ja netvrdím, že sú tu nie problémy, ale počet odvrátiteľných úmrtí, ktorý sa vykazuje aj z tzv. prehliadok mŕtvych tiel, to znamená o tom, ak príde a vykoná sa prehliadka za tri minúty, kde napíšete v diagnóze zlyhanie kardiovaskulárneho systému, čo je 95, alebo pokiaľ neutrhnete hlavu niekomu v nejakej polytraume alebo v úraze, tak je to vždy zlyhanie srdca. Ale ak sa tam nenapíšu diagnózy, ktoré sú sprievodné a určujúce, ktoré by vyradili povedzme takéhoto, takéhoto človeka alebo osobu z odvrátiteľných úmrtí, pretože bol povedzme paliatívnej liečbe, bol na dožitie doma, nezapísali sa všetky onkologické diagnózy, ktorými trpel, a toto je jeden z veľkých príčin, prečo nám pridávajú sa niektoré čísla.
To isté budeme hovoriť o onkologických. Vy hovoríte, v akej incidencii sme. My nemáme onkologický register spracovaný, posledný máme, neviem, či z 90. rokov. To znamená, že máme problémy aj v oblasti prevencie, aj. aj realizácie, ale ak mám úplne zlé výkazníctvo dát, z ktorých sa spracovávajú mnohé rebríčky, tak potom nemôžme tvrdiť, že to zdravotníctvo je oveľa, oveľa horšie, ako je povedzme v Českej republike, lebo máme taký a taký počet odvrátiteľných úmrtí.
Ak hovoríte o sestrách, k tomu som ja už dal pomerne aj odbornú, odbornú publikáciu sme zverejnili naším Inštitútom zdravotnej politiky. To, čo si vykazujeme my, to, sestier, čo vykazujú iné krajiny z hľadiska sestier v oblasti povedzme ošetrovateľstva, alebo sú to iba sestry v ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, to sú úplne odlišné čísla. My sme prepočítali nedostatkový počet sestier. Áno, je ich zhruba okolo 2700. Ten trend sa bude len zhoršovať, to je isté, že sa bude zhoršovať. Predovšetkým bude zapríčineným demografickým faktorom. Tie silne populačné ročníky majú dnes od 38, od 40 do 50 rokov a budú nám odchádzať. Povolanie sestra je v dopytovej krivke rastúce, pretože nám starne populácia, a máme pripravené riešenia aj, aj sme zrealizovali niektoré riešenia v oblasti nedostatku sestier, či už išlo o zmenu kompetencií povedzme stredného zdravotného personálu, zdravotných asistentov, ktorí sú odborne spôsobilí na výkon niektorých činností, ktoré robili doteraz len sestry. A debatujeme aj o možnosti zmeny vzdelávania, ale, ale prílev ľudí nám toto nezmení. Prílev ľudí nám zmenia možno zdravotní asistenti, lebo to je reálne iná zložka pracovníkov a budeme musieť, ja som o tom hovoril aj s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, hovoril, do budúcna jednoznačne hovoriť aj možnosti získania pracovnej sily zo zahraničia, pretože výpadok, ktorý nám hrozí v nasledujúcich dvoch dekádach, je obrovský. (Reakcia z pléna.)
Ja som vám odpovedal spôsobom, ktorým som chcel, a vy ste sa pýtali svojím spôsobom.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

8.2.2018 o 14:56 hod.

Tomáš Drucker

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:57

Jana Cigániková
Skontrolovaný text
(Vymazať rámček.)
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

8.2.2018 o 14:57 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:57

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
(Vymazať rámček.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

8.2.2018 o 14:57 hod.

Tomáš Drucker

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:01

Martina Lubyová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedníčka ďakujem za, za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku.
Šikanovanie je vážnym problémom, ktorý sa prejavuje aj v škole a v školských zariadeniach, a preto mu ministerstvo školstva, vedy a výskumy a športu venuje neustálu pozornosť. Dovolím si odpovedať na vašu otázku uvedením konkrétnych príkladov.
Na základe výsledkov Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike za školský rok 2016/2017 spracovanej Štátnou školskou inšpekciou z podnetu komisárky pre deti, ako aj zvyšujúceho sa počtu podnetov od rodičov a zákonných zástupcov detí a žiakov sa ministerstvo školstva rozhodlo usmerniť všetky základné školy a školské zariadenia listom z 25. januára tohto roka, ako majú pri riešení šikanovania postupovať. Čiže vydali sme nové metodické usmernenie s cieľom lepšie upraviť tento proces na školách.
Ide o to, ako postupovať v súlade s platnou legislatívou a v súlade s metodickým usmernením č. 7/2006 R k prevencii a riešeniu šikanovania v školách, a aby ho aj naozaj striktne dodržiavali. Toto metodické usmernenie rieši prevenciu šikanovania medzi žiakmi a navrhuje opatrenia na predchádzanie tomuto negatívnemu javu a metódy efektívneho riešenia jednotlivých prípadoch v školách.
Ďalším príkladom je to, že pri riešení prípadov šikanovania sa môže rodič obrátiť so svojou žiadosťou na tie centrá, tzv. C4P, čiže centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú vyškolení odborní zamestnanci, ktorí môžu poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj jednotlivcom, žiakom alebo rodičom v prípade šikany. A v prípade potreby aj celej triede, ak je tento negatívny jav žiakmi triedy tolerovaný vo väčšom rozsahu.
Ďalšou možnosťou je bezplatné a prípadne aj anonymné internetové psychologické poradenstvo, na ktoré sa môže každý obrátiť na webovej stránke www.prevenciasikanovania.sk.
Ďalej ministerstvo školstva vydáva usmernenie k prevencie a riešeniu šikanovania žiakov v školách a v školských zariadeniach. Za konkrétne systémové aktivity sa však už teda zodpovedajú priamo jednotlivé školy. Ministerstvo školstva každoročne vydáva a aktualizuje pokyny pre školy a školské zariadenia k prevencii a riešeniu šikanovania aj prostredníctvom pedagogicko-organizačných pokynov.
Ďalej v súčasnosti ministerstvo školstva pracuje na aktualizácii už spomínaného metodického usmernenia č. 7/2006 R, a to v spolupráci s odborníkmi z centier pedagogicko-psychologických poradní, z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie a Štátnej školskej inšpekcie, ktorý bude predložený aj na rokovanie Výboru pre detí a mládež.
Cieľom aktualizovaného metodického usmernenia bude poskytnúť základné informácie o znakoch, formách a prejavoch šikanovania a aktuálne ešte aj kyber šikanovania, ktoré v platnom usmernení absentovalo. A taktiež o možnostiach preventívneho pôsobenia a metódach riešenia.
Ďalej okrem spomínaných aktivít ministerstvo školstva každoročne vyhlasuje výzvu na rozvojový projektu, ktorý sa nazýva Zdravie a bezpečnosť v školách. V roku 2017 podporilo ministerstvo školstva 20 projektov v celkovej výške 35-tisíc eur. Oblasťou podpory sú aktivity a programy zamerané na formovanie vzťahu žiakov k zdravému životnému štýlu, ochranu telesného a duševného zdravia žiakov, skvalitňovanie psycho-sociálnej klímy v školách, odstraňovanie zdraviu škodlivých vplyvov a prevenciu rizikového správania, čiže ide o násilie, šikanovanie, záškoláctvo, agresivitu, ďalej o prejavy extrémizmu a radikalizáciu žiakov, delikvenciu drogovej závislosti, zneužívanie a tak ďalej, ústne a dentálne zdravie a prevenciu alergií a zapojenie sa do programu Škola priateľská deťom. Čiže toto je taká ad hoc projektová intervencia.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

8.2.2018 o 15:01 hod.

JUDr. Mgr. PhD

Martina Lubyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:06

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak je to číslo 713 z roku 2017. Čo sa týka mojej interpelácie, tak interpelovala som na pána ministra Richtera otázky vo vzťahu k tomu, že boli vykonané, vykonané kontroly denných stacionárov v rámci Slovenska, a keďže dostávame húfne podnety práve nielen k týmto kontrolám, ale aj k tomu, že sú ohrozené denné stacionáre na Slovensku, tak som si dovolila interpelovať pána ministra, čo bolo výsledkom kontroly, ktorú vykonali zamestnanci ministerstva v denných stacionárov, 135 návštev z toho 14 opakovaných, prevažne v Prešovskom a Košickom kraji. V tlačových správach a medializovaných reportážach ministerstvo upozornilo na porušenie zákonných podmienok poskytovania sociálnej služby.
Ja som sa pána ministra pýtala rôznymi otázkami, aby som, aby som teda vyanalyzovala, či teda ministerstvo postupovalo správne vo vyhodnocovaní nedostatkov v denných stacionároch, a jedna z otázok, s ktorou nie som spokojná, ako odpovedali, a kde som našla aj chybu, bola: Aké nedostatky boli považované za závažné nedostatky, ktoré sú dôvodom na výmaz poskytovateľa z registra poskytovateľov sociálnej služby. Ministerstvo mi odpovedalo, že prevažne sa jednalo teda o dôvody pre výmaz poskytovateľa sociálnych služieb z registra z dôvodov, že poskytovateľ sociálnej služby nezačal poskytovať sociálnu službu do šiestich mesiacov odo dňa zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb. Ale taktiež mi odpovedali, že z hľadiska obsahu poskytovaných odborných, obslužných a ďalších činnosti cieľovej skupiny klientov, ktorým je poskytovaná, ktorým je poskytovaná, nejde podľa zistenia a z neho vyplývajúceho právneho názoru ministerstva o sociálnu službu v dennom stacionári, ale o sociálnu službu v dennom centre. To znamená, máte odborné činnosti a tieto odborné činnosti, by som chcela vedieť, na základe čoho vyhodnotili, ktoré sa poskytujú v tých denných stacionároch, že patria do iného typu sociálnej služby, do bývalého klubu dôchodcov. To znamená, denné centrum plní jednu časť odborných služieb, a teda denný stacionár iný rozsah sociálnych služieb.
Chcem sa opýtať, akou metodikou došli k tomu, že poskytujú iný typ sociálnej služby. Lebo to nie je, nie je právny názor, to je odborný názor, a ak na základe toho vymazali nejaký denný stacionár, obávam sa, že to bolo neoprávnené. Takže nepostačuje mi takáto odpoveď.
Ďalšími odpoveďami boli, že teda nedostatky, ktoré sú dôvodom na výmaz z registra poskytovateľov sociálnej služby, bolo aj, že nie je podľa zistenia a z neho vyplývajúceho právneho názoru ministerstva plnená požiadavka bezbariérovosti zariadenia denného stacionára. Ministerstvo práce nie je oprávnené kontrolovať bezbariérovosť. To je oprávnené Úrad verejného zdravotníctva, to znamená, ľudovo povedané, hygiena. Čiže ministerstvo práce nemôže udať ako závažný dôvod pre výmaz denného stacionára dôvod, ktorý kontroluje úrad pre, Úrad verejného zdravotníctva, to znamená hygiena.
Taktiež udal, že na poskytovanie sociálnej služby v dennom stacionári nie sú podľa zistenia a z neho vyplývajúceho právneho názoru ministerstva vytvorené hygienické podmienky. Na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemá oprávnenie, aby hodnotilo hygienické pomery. Opäť to musí hodnotiť Úrad verejného zdravotníctva na základe konkrétnej vyhlášky, ktorá stanovuje, za akých podmienok má poskytovateľ ambulantnej služby prevádzkovať denný stacionár alebo inú ambulantnú službu. To znamená, na základe aj týchto zistení, ktoré udalo ministerstvo ako nedostatky a vážne nedostatky, prečo vymazali denné stacionáre, teda im neposkytli finančné prostriedky, alebo teda to bolo dôvodom na výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb, mám za to, že nie sú to dôvody, ktoré môže ministerstvo za seba povedať, že sú dôvodmi na výmaz z registra alebo že si neplnia teda povinnosť, pretože môže to povedať Úrad verejného zdravotníctva minimálne v dvoch prípadoch a v jedného, v jednom prípade, ktorý som hovorila, ako, ako vlastne stanovili to, že odborné služby patria do skupiny denného centra a nie do služby denného stacionára. Metodiku by som si poprosila, ako teda zisťovali tieto dôvody. Na základe toho ukončili financovanie v 49 stacionárov u 34 poskytovateľov sociálnej služby.
Takže chcem povedať, aby sme si neplietli hrušky s jablkami, aby sme zatvárali zariadenia, áno, aj nekvalitné zariadenie na základe kompetencií, ktoré nám prináležia, a nie zatvárali zariadenia na základe oprávnení, ktoré má Úrad verejného zdravotníctva a nie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

8.2.2018 o 15:06 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:15

Stanislav Drobný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi obrany Slovenskej republiky Petrovi Gajdošovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa mediálne zverejnených informácií podpísal prezident Donald Trump rozpočet na rok 2018 k zakúpeniu pozemkov a vybudovaniu zariadení leteckých základní mimo Spojených štátov. Tohtoročný plán výdavkov na tento účel vraj zahŕňa 214 mil. dolárov na výstavbu zariadení na Islande, v Nórsku a vo väčšine krajín východnej Európy vrátane Slovenskej republiky.
Na Slovensku by išlo špecificky o investíciu Spojených štátov do modernizácie vojenských letísk Kuchyňa pri Malackách a Sliač pri Zvolene. Podľa predstaviteľa leteckých síl Spojených štátov by všetky tieto investície do infraštruktúry vojenských letísk mali posilniť schopnosť amerických vzdušných síl v Európe a zadržiavať tzv. ruskú agresiu. Napriek mediálnej zásterke možno konštatovať, že ide evidentnú snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní Spojených štátov na území Slovenskej republiky vo výlučnom záujme Spojených štátov vo východnej Európe zamerané proti tzv. ruskej hrozbe. Na základe vyššie uvedených skutočností si vám dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Akým spôsobom prebehlo schválenie investícií Spojených štátov do vojenských alebo akýchkoľvek iných leteckých zariadení na území Slovenskej republiky?
2. Ktoré kompetentné orgány o týchto investíciách hlasovali, kedy o nich hlasovali a akým spôsobom hlasovanie prebehlo.
3. Ak v predmetných prípadoch ide o investície NATO, požadujem o informáciu, akým spôsobom prebieha financovanie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

8.2.2018 o 15:15 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Prednesenie interpelácie 15:17

Oto Žarnay

Prednesenie interpelácie 15:25

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal interpeláciu na pána podpredsedu vlády pána Pellegriniho.
V súlade s čl. ústavy 80, Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si Vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci materiálu Analýza stavu v oblasti dátových kurátorov, návrh na personálne a finančné zabezpečenie ich činnosti. Ide o materiál nadväzujúci na úlohu B.15 vlády Slovenskej republiky č. 346/2017 Z. z. k stratégii a akčnému plánu sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy.
V materiáli v bode 3. Finančné zabezpečenie a rozsah práce dátových kurátorov sa okrem iného píše: „Organizácie môžu na financovanie dátových kurátorov využiť vlastné zdroje, ale aj Operačný program Efektívna verejná správa, resp. iné formy financovania.“ V prípade, že financovanie cez, v prípade financovania cez externé zdroje je potrebné zabezpečiť nasledovnú alebo, pardon, následnú trvalú udržateľnosť, keďže práve tieto EŠIF, v skratke, môže, môže byť použité na rozbeh a zabehnutie procesov, no následnú, následnú každodennú prevádzku musia byť použité vlastné zdroje financovania.
Práve na základe tohto, čo som teraz prečítal, vyššie uvedeného, sa preto obraciam na vás, pán podpredseda, vlády formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Keďže pozícia dátového kurátora má byť zriadená najneskôr do 31. marca 2018, z akých prostriedkov majú inštitúcie verejnej správy hradiť jej fungovanie, keďže v rozpočtoch na tento rok s touto položkou nepočítali?
2. Sú v štátnom rozpočte vyčlenené finančné prostriedky na krytie nákladov súvisiacich so zriadením dátového kurátora? Ak nie, dostane minister financií úlohu hľadať v štátnom rozpočte finančné prostriedky na zabezpečenie fungovania dátového kurátora v inštitúciách verejnej správy?
3. A najmä, keďže je pri tejto pozícii potrebné zabezpečiť trvalú udržateľnosť, ako bude zabezpečené financovanie v nasledujúcich rokoch?
Ďakujem pekne, to je všetko.
Skryt prepis

Prednesenie interpelácie

8.2.2018 o 15:25 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video